Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/468/2011 z 30. 1. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. januára 2013, sp. zn. 3Co/468/2011, ECLI:SK:KSBA:2013:1110210291.1 Krajský súd Bratislava | 3Co/468/2011 | ECLI:SK:KSBA:2013:1110210291.1 | 2013-01-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: predpis č. 212/1995 Z. z., § 3 ods. 8 písm. a) zákona č. 212/1995 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/35ee144e-7617-4e16-aa52-5b75ac802446 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1110210291.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/468/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110210291
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1110210291.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Lawyer Partners, a.s., Prievozská 37, Bratislava,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou Chabadová s.r.o., Pri starej prachárni 13, Bratislava, proti
odporcovi: H.. P. X., O. V. XX, O., o zaplatenie 18,59 eura s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 7C/107/2010-33, zo dňa 10. marca 2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia
560,- Sk titulom neuhradených koncesionárskych poplatkov za obdobie 15.2.2003 - 15.12.2003,
15.3.2004 - 15.5.2004 a 15.11.2004; odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol,
že podľa návrhu bola pohľadávka voči odporcovi na navrhovateľa postúpená, s čím bol odporca
oboznámený písomným oznámením Slovenského rozhlasu zo dňa 20.10.2005. Súd prvého stupňa
uznesením č.k. 7C/107/2010-21 zo dňa 30.6.2010 vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu na začatie
konania v označení odporcu a na doplnenie listinného dôkazu - prihlášky televízneho prijímača, ktorú
bol v súlade s § 3 ods. 7 zák. č. 212/1995 Z.z. povinný podať odporca. Navrhovateľ na základe
tejto výzvy nepreukázal, že pohľadávka voči odporcovi v čase jej podstúpenia existovala; zotrval na
označení odporcu s tým, že dokladom o prihláške rozhlasového prijímača nedisponuje. Navrhovateľ teda
neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal vznik povinnosti odporcu platiť koncesionársky poplatok
tak, ako je uvedené v § 3 ods. 8 písm. a) zák. č. 212/1995 Z.z. Súd prvého stupňa ďalej uviedol,
že z výpisu nedoplatkov odporcu nevyplýva skutočnosť, že predmetná pohľadávka navrhovateľa voči
odporcovi v čase jej postúpenia existovala. Nakoľko teda navrhovateľ nepreukázal vznik povinnosti
odporcu označeného v návrhu na začatie konania platiť koncesionársky poplatok, súd prvého stupňa
návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.; plne úspešnému odporcovi
nepriznal právo na ich náhradu, nakoľko mu žiadne nevznikli.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a návrhu vyhovieť.
Uviedol, že k návrhu boli pripojené všetky dôkazy, na ktoré sa odvolal (rovnako ako návrh boli podpísané
zaručeným elektronickým podpisom). Súd prvého stupňa sa mal podľa odôvodnenia napadnutého
rozsudku oboznámiť s DVD nosičom, na ktorom sa nachádzal iba zoznam postúpených pohľadávok
Slovenského rozhlasu. Takýto nosič však navrhovateľ nikdy súdu nepredkladal. Predkladal DVD nosiče,
na ktorých sa nachádzali samotné návrhy na začatie konania spolu so všetkými prílohami. Navrhovateľ
mal za to, že pri tvrdení súdu prvého stupňa o nepreukázaní žiadneho tvrdenia sa tento zrejme
neoboznámil s DVD nosičom, ktorý všetky označené dokumenty obsahuje; nevykonal tak dôkazy, ktoré
navrhovateľ označil a predložil. Jedným z dôkazov bol výpis nedoplatkov, z ktorého jednoznačne vyplýva,
že v istom časovom období odporca koncesionársky poplatok uhrádzal. Odporca si teda existencie
svojej povinnosti bol vedomý a túto povinnosť aj splnil. Navrhovateľ ďalej potvrdil, že nedisponuje
prihláškou; uvedené však neznamená, že prihláška neexistuje; táto sa len nenachádza u navrhovateľa,



ale u osoby, u ktorej sa odporca na platenie koncesionárskych poplatkov prihlasoval. Nakoľko tento
dôkaz navrhovateľ zabezpečiť nemohol, mal súd prvého stupňa na preukázanie tejto skutočnosti (že sa
odporca na platenie poplatkov prihlásil), ak nepostačovalo preukázanie skorších platieb, vykonať dopyt
na Slovenskú poštu a.s. a na Slovenský rozhlas.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že vo vzťahu k tvrdeniam
navrhovateľa o nevykonaní dôkazov sa nevie vyjadriť, nakoľko mu žiadne dokumenty uvádzané
navrhovateľom doručené neboli. Ďalej uviedol, že voči nemu nie sú evidované žiadne nedoplatky
zo strany RTVS (ako dôkaz označil kópiu stavu výpisov a platieb RTVS). Navrhovateľ neuniesol
dôkazné bremeno, keď hodnoverným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že má nedoplatky
na koncesionárskych poplatkoch.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania navrhovateľa podľa § 212 ods.
1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie je dôvodné.

V predmetnej veci súd prvého stupňa návrh zamietol z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal vznik
povinnosti odporcu platiť koncesionársky poplatok s tým, že z výpisu nedoplatkov odporcu nevyplýva
existencia predmetnej pohľadávky v čase jej postúpenia. Súd prvého stupňa však vôbec neuviedol, aké
skutočnosti mal z uvedeného výpisu nedoplatkov preukázané (z tohto vyplýva, že odporca uhrádzal
riadne a včas platby za mesiace 2/2003 - 12/2003, 3/2004 - 5/2004 a 11/2004, čo je v rozpore so
záverom súdu prvého stupňa o nepreukázaní vzniku jeho povinnosti platiť koncesionársky poplatok), a
to ani v spojení s ďalšou založenou listinou - oznámením Slovenského rozhlasu o postúpení pohľadávky
s výzvou na úhradu nedoplatku. Napadnutý rozsudok je potom nepreskúmateľný pre nedostatočné
odôvodnenie, čím došlo k odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred súdom. Ďalej je potrebné uviesť,
že súd prvého stupňa podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku zamietol návrh na zaplatenie platieb
za mesiace 2/2003 - 12/2003, 3/2004 - 5/2004 a 11/2004 (t.j. za mesiace, za ktoré odporca podľa
navrhovateľa platby riadne a včas uhradil), čo je však v rozpore s návrhom na začatie konania a výpisom
nedoplatkov, keď žalovanými boli platby za mesiace 1/2004 - 2/2004, 6/2004 - 10/2004, 12/2004 - 6/2005,
t.j. za 14 mesiacov x 40,- Sk = 560,- Sk. V rozpore s § 153 ods. 2 O.s.p. tak rozhodol o niečom, čo nebolo
predmetom konania - predmet konania však musel byť súdu prvého stupňa dostatočne zrejmý, keď v
uznesení č.k. 7C/107/2010-21 zo dňa 30.6.2010 navrhovateľa nevyzval na špecifikáciu žalovanej sumy
či podrobnejší opis tvrdeného skutkového stavu.

Odvolací súd v tejto súvislosti nespochybňuje možnosť súdu prvého stupňa rozhodnúť v drobnom spore
bez nariadenia pojednávania, avšak v predmetnej veci vzhľadom na závery súdu prvého stupňa ohľadom
skutočností vyplývajúcich zo založených listín bolo vhodné nariadenie pojednávania, na ktorom by bolo
vykonané dokazovanie jednak založenými listinami a jednak podľa prípadných návrhov účastníkov.

Na uvedenom základe odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 221 ods. 1
písm. f) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle § 221 ods. 2 O.s.p.

Súd prvého stupňa v ďalšom konaní vec opätovne prejedná a rozhodne, pričom svoje rozhodnutie
odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd záverom poukazuje na obsah
vyjadrenia odporcu k odvolaniu a na založenú kópiu stavu výpisov a platieb RTVS; odporca netvrdil,
že by mu povinnosť platiť koncesionárske poplatky v rozhodnom období nevznikla, uviedol iba, že zo
strany RTVS voči nemu nie sú evidované žiadne nedoplatky.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:



Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.