Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 58Cb/58/1999 z 30. 1. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. januára 2013, sp. zn. 58Cb/58/1999, ECLI:SK:KSBA:2013:1099899672.27 Krajský súd Bratislava | 58Cb/58/1999 | ECLI:SK:KSBA:2013:1099899672.27 | 2013-01-30 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: OSP, OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2f3b4bec-5a85-4953-95fc-e16d9c6444e5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1099899672.27 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 58Cb/58/1999
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1099899672
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Pospech
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1099899672.27

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave pred samosudcom JUDr. Petrom Pospechom, v právnej veci žalobcu:
SLOVINVEST, a.s., Račianska č.3, 831 02 Bratislava, IČO: 35 733 241, zast: JUDr. Jankou
Hazlingerovou, advokátkou, AK Čapková č. 8, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: Exportno - importná
banka Slovenskej republiky, Groslingová 1, 813 50 Bratislava, IČO: 35 722 959, o zaplatenie sumy
1.813.217,82.-EUR (54.625.000,-Sk) istiny s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1,813.217,82 Eur (54,625.000,- Sk), s úrokom z omeškanie
vo výške 17,6 % p.a. od 16.5.1999 do zaplatenia dlžnej sumy a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave, rozsudkom pod sp. zn. 58Cb/58/1999 zo dňa 27.7.2011 žalobu zamietol
a samostatným uznesením priznal žalovanému náhradu trov konania vo výške 105.172,22 Eur. Z
odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že žalobca si uplatnil právo na zaplatenie sumy 54,625.000,- Sk s
príslušenstvom titulom dohodnutej zmluvnej pokuty, ktorú vyúčtoval podľa čl. VIII Zmluvy o prenájme,
v znení dodatkov č. 1, 2 a 3. Súd mal za preukázané, že na základe Zmluvy o podnájme nebytových
priestorov, žalobca prenajal žalovanému nehnuteľnosť na dobu určitú - 10 rokov, pre účely zriadenia
administratívnych priestorov. V čl. VII bod 2 si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu vo výške 50% z
hodnoty ceny nájmu v prípade, ak žalovaný jednostranne odstúpi od zmluvy pred uplynutím dohodnutej
doby.

Súd prvého stupňa zistil, že žalovaný od zmluvy odstúpil výpoveďou zo dňa 31.12.1998, ktorú žalobca
nepovažoval za platnú pre rozpor s čl. IX a § 9 ods. 3 zákona a č. 116/1190 Zb., trval na pokračovaní
nájmu a vyúčtoval žalovanému nájomné za II. štvrťrok 1999, ktoré žalovaný nezaplatil. Následne
žalobca od nájomnej zmluvy odstúpil podľa čl. IX, bod 2 dňa 29.4.1999, na základe výpovede z dôvodu
meškania s platením nájomného, za obdobie viac ako jeden mesiac. Žalovaný zmluvnú pokutu nezaplatil
z dôvodu, že mu predmet nájmu nebol odovzdaný v stave spôsobilom na užívanie, ako aj z dôvodu
neplatnosti zmluvy.

Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa vyvodil záver, že žalobcov nárok na zmluvnú
pokutu je dôvodný. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie a odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie z dôvodu doplnenia dokazovania, kedy
došlo k uzavretiu zmluvy o nájme a prečo je v písomnom rozhodnutí zmluva datovaná dňa 3.11.1997.
V konaní tiež nebolo preukázané, či bola platne uzatvorená zmluva o podnájme zo dňa 28.11.1997 a
či žalobcovi v tejto súvislosti vzniklo právo na zmluvnú pokutu, ako i úrok z omeškania vo výške 17,6
%. Súd prvého stupňa zopakoval dokazovanie a rozhodol tak, že žalobe opätovne vyhovel i s úrokom z



omeškania tak, ako bola uplatnená. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie a odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v spojení s odvolacím rozsudkom, podal generálny prokurátor
mimoriadne dovolanie. Dovolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu,
rozhodnutím č.k. 1 MObdo V19/2007 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie.

Zaoberal sa námietkou vznesenou v mimoriadnom dovolaní, že súdy pochybili, keď podanie žalobcu
zo dňa 6.10.2003 nepovažovali za zmenu žaloby a dospel k názoru, že uvedeným podaním nedošlo
k doplneniu skutočností uvedených v žalobe, ale v podaní uviedol úplne iné skutočnosti. Žalobca v
žalobe zo dňa 27.9.1999 neuplatňoval zmluvnú pokutu na tom skutkovom základe, že žalovaný porušil
zmluvu o podnájme tým, že riadne a včas nezaplatil fakturované nájomné. V žalobe bola zmluvná
pokuta výslovne uplatnená na tom skutkovom základe, že žalovaný porušil zmluvu o podnájme tým,
že od nej odstúpil pred uplynutím dohodnutej doby trvania nájmu 10 rokov. V žalobe nie je zmienka o
včasnom a riadnom zaplatení nájmu a znenie žaloby je určité, zrozumiteľné a má všetky náležitosti.
V žalobe ide o úplne rozdielny skutkový dej, z ktorého uplatňovaný nárok žalobca odvodzuje. Dovolací
súd vyslovil, že povinnosťou súdu bolo o zmene žaloby rozhodnúť a ak by zmenu pripustil, musel by
zaujať názor k vznesenej námietke premlčania. V novom konaní súd prvého stupňa zmenu žaloby v
zmysle podania zo dňa 6.10.2003 pripustil a proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie, ktoré
odvolací súd odmietol uznesením pod sp. zn. 4 Obo 33/2009 ako neprípustné, podľa § 202 ods. 3
písm. f/ OSP. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní v novom konaní zistil, že žalobca si
uplatnil právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 54,625.000,- Sk, s úrokom z omeškania ročne
17,6 % od 16.5.1999 do zaplatenia, podľa čl. VIII Zmluvy o prenájme, v znení dodatkov. Súd mal za
preukázané, že na základe Zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 28.11.2007, žalobca
prenajal žalovanému nehnuteľnosť v Bratislave na zriadenie administratívnych priestorov na dobu určitú
- 10 rokov, s dohodnutou sankciou podľa čl. VIII, ods. 2 zmluvy, vo výške 50% z hodnoty ceny nájmu
pre prípad jednostranného odstúpenia od zmluvy. Žalovaný odstúpil od zmluvy výpoveďou zo dňa
30.12.1998 pred uplynutím dohodnutej doby nájmu, s čím žalobca nesúhlasil a výpoveď považoval za
neplatnú pre rozpor s čl. IX zmluvy a § 9 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. a oznámil žalovanému, že
na zmluve trvá a vyúčtoval nájomné za II. štvrťrok 1999 faktúrou č. 020299, splatnou dňa 1.3.1999.
Žalovaný nezaplatil nájomné ani po výzve žalobcu, preto žalobca podľa čl. IX, bod 2 Zmluvy odstúpil
od zmluvy a vyúčtoval zmluvnú pokutu. Žalovaný zmluvnú pokutu nezaplatil, pretože predmet nájmu
mu nebol odovzdaný v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, ako aj z dôvodu neplatnosti zmluvy
o nájme. Súd prvého stupňa vyslovil názor, že zmluva o podnájme je neplatná a nárok je premlčaný,
a preto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol samostatným uznesením. Žalobca podal proti
rozsudku odvolanie podaním zo dňa 5.8.2011, ktoré odôvodnil nepreskúmateľnosťou
rozhodnutia, ktoré v odôvodnení nevysvetľuje, prečo žalobu zamietol. V rozhodnutí sa tiež súd prvého
stupňa nevysporiadal s námietkami a právnou argumentáciou žalobcu ohľadom pripustenia zmeny
návrhu a s námietkami ohľadom jeho dispozičného páva podľa § 95 ods. 1 OSP a ani s čiastočným
späťvzatím podania zo dňa 6.10.2003. Súčasne súd nepostupoval podľa § 157 OSP. V odvolaní uviedol,
že si uplatnil právo na zmluvnú pokutu podľa čl. VIII, od 2 Zmluvy o podnájme, z dôvodu porušenia
zmluvnej povinnosti.

Súd pripustil zmenu žaloby s poukazom na vyjadrenie zo dňa 6.10.2003 aj napriek tomu, že na tomto
návrhu žalobca trval. Žalobca o zmenu návrhu nepožiadal, práve naopak, po vydaní rozhodnutia
dovolacieho súdu č.k. 1MObdo V19/2007 súdu oznámil, že na vyjadrení zo dňa 6.10.2009 netrvá, čo
opakovane zdôraznil v podaniach dňa 22.10.2008, 5.1.2009, 16.1.2009, ako aj na pojednávaní dňa
24.2.2009. Súd uznesenie o pripustení zmeny návrhu vyhlásil proti vôli žalobcu, v rozpore s dispozičnou
zásadou (§9 ods. 1 OSP). Trval na tom, že podanie zo dňa 6.10.2003, súd nebol oprávnený posúdiť
ako zmenu žaloby. Uznesenie zo dňa 24.2.2009 je neurčité a preto ťažko preskúmateľné a je zmätočné.
Súd mal konať a rozhodovať v predmetnej veci na základe podanej žaloby. Procesný úkon súdu zo
dňa 24.9.2009 považuje za pochybenie súdu, ktoré nemôže byť v neprospech účastníka konania. V
odvolaní poukázal na uzatvorenú zmluvu o podnájme zo dňa 28.11.1997 medzi žalobcom a žalovaným,
predmetom ktorej bol nájom nebytových priestorov na P. T.. Č.. X v O.. V zmluve bol dohodnutý predmet
nájmu, účel nájmu, doba trvania nájmu, výška a spôsob platenia nájomného a ďalšie práva a povinnosti
zmluvných strán. V súlade so zmluvou prenajímateľ - žalobca, dňa 15.2.1999 vyúčtoval nájomcovi
(žalovanému) nájomné za II, štvrťrok 1999 faktúrou č. 020299, splatnou 1.3.1999. Žalovaný nájomné
nezaplatil v lehote splatnosti, ani po písomnej výzve, na základe toho od zmluvy dňa 30.12.1999



odstúpil. Odstúpenie od zmluvy žalobca neakceptoval. nezaplatením tohto nájmu sa žalovaný dostal
do omeškania a ani po uplynutí jedného mesiaca po lehote splatnosti, svoju povinnosť nesplnil, čím
žalobcovi vznikol nárok na dohodnutú zmluvnú pokutu podľa čl. VIII zmluvy a z toho dôvodu považuje
žalobca svoj nárok za opodstatnený.

Žalobca podal odvolanie aj proti uzneseniu zo dňa 4.8.2011, ktorým súd rozhodol o náhrade trov konania
v prospech žalovaného. V odôvodnení odvolania uviedol, že podal odvolanie proti rozsudku, ktorým
súd žalobu zamietol a teda rozsudok nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Žalobca namietol
nesprávnosť vyúčtovaných a priznaných trov konania a navrhol uznesenie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie
konanie. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku uviedol, že súd o pripustení zmeny žaloby rozhodol v súlade
so zákonom. O zmene žaloby rozhodol na pojednávaní v predmetnej veci dňa 24.2.2009, ktorého sa
zúčastnil aj žalobca a nevzniesol žiadne námietky. Ďalej vo vyjadrení uviedol, že podanie žalobcu zo
dňa 6.10.2003, bolo vyhodnotené dovolacím súdom ako zmena žalobného návrhu zo dňa 27.12.1999
a súd prvého stupňa správne rozhodol, aj keď nárok z dôvodu premlčania zamietol. Taktiež uznesenie
o trovách konania považuje za vecne správne.

Najvyšší súd SR ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 bez
nariadenia pojednávania, v súlade s § 214 ods. 2 OSP a zistil, že odvolania sú dôvodné a uznesením
pod č.k. 3 Obo 91/2011 a č.k. 3Obo 92/2011, zo dňa 31.10.2012, napadnutý rozsudok a uznesenie súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

V právnom usmernení odvolací súd uviedol, že z predloženého spisu zistil, že súd prvého stupňa
procesne pochybil, keď sa nezaoberal opakovanými podaniami žalobcu, z ktorých vyplýva, že žalobca
trvá na svojom pôvodnom návrhu. Súčasne uviedol, že žalobca v priebehu konania môže svoj návrh
meniť i opakovane a nie je vylúčené ani to, aby potom, ako súd pripustil zmenu návrhu návrh zmenil tak,
ako znel pôvodný návrh. Nesporne takýto postup žalobcu patrí k jeho dispozičnému právu s podaným
návrhom, avšak v tomto štádiu so súhlasom súdu a zákon takýto postup nevylučuje. Súd prvého stupňa
tým, že sa jeho podaniami týkajúcimi sa návrhu dôsledne nezaoberal, došlo k procesnému pochybeniu.
Vzhľadom na vyššie uvedené, došlo podľa názoru odvolacieho súdu k naplneniu predpokladov pre
zrušenie napadnutého rozsudku. Okrem toho vyhodnotil odôvodnenie rozsudku za obsiahle, ktoré
cituje predchádzajúce rozhodnutia o veci a z jeho obsahu nie je zrejmé, aké dokazovanie vykonal,
ktoré skutočnosti mal za preukázané a na základe akých skutkových záverov dospel k vyslovenému
právnemu záveru. Okrem toho je dovolací súd toho názoru, že predmetné rozhodnutie súdu prvého
stupňa neobsahuje obsahové náležitosti § 157 OSP.

V novom konaní súd prvého stupňa zistil, že žalobným návrhom, došlým Krajskému súdu v Bratislave
dňa 27.12.1999, si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 54,625.000,- Sk (t.j. po
prepočte konverzným kurzom 1,813.217,82 Eur) istiny s príslušenstvom, na základe zmluvy o podnájme
nebytových priestorov a plôch zo dňa 28.11.1997 a jej dodatkov č. 1, 2, 3. Na základe tejto zmluvy sa
žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému nehnuteľnosť pre účely zriadenia administratívnych priestorov v
súlade s podmienkami dohodnutými v zmluve o podnájme nebytových priestorov a jej platných dodatkov,
na dobu určitú, 10 rokov.

Konajúci súd mal za preukázané, že zmluva o nájme budovy na P. T..Č.. X v O., mohla byť uzatvorená
a v skutočnosti bola uzatvorená až po 25.11.1997, pretože pred týmto dátumom nemohol mať žalobca
údaj IČO, ktorý sa novozaložená spoločnosť dozvie až dňom doručenia uznesenia o povolení zápisu
do obchodného registra. IČO 35 733 241 sa žalobca mohol dozvedieť iba v pečiatke pri podpise
nájomcu, ale aj na prvej strane predmetnej zmluvy, kde boli označené zmluvné strany a preto je
podľa názoru súdu nesporné, že tento údaj nebol doplnený dodatočne, pretože z textu zmluvy vyplýva,
že tieto skutočnosti boli do zmluvy uvedené v čase jej podpisu. Konajúci súd je toho názoru, že
IČO spoločnosti SLOVINVEST žalobca nemohol vedieť pred dátumom 25.11.1997, pretože tento údaj
oznamuje príslušný orgán výlučne len súdu a nie spoločnosti. Spoločnosť môže po prvý raz zistiť
IČO až dňom rozhodnutia registrovaného súdu, čo bolo až po dátume 25.11.1997. Preto mohla byť
zmluva o nájme uzatvorená až po 25.11.1997 a nájomca - žalobca, preto až dňa 27.11.1997 predložil
žalovanému návrh zmluvy o podnájme, kedy mu tiež predložil aj výpis z obchodného registra spoločnosti
SLOVINVEST. Z vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca uzavrel zmluvu o nájme medzi
25.11.1997 a 27.11.1997, t.j. v čase vzniku spoločnosti SLOVINVEST a v čase pred podpisom zmluvy
o nájme.



Podľa vyššie uvedených skutočností mal konajúci súd za preukázané, že zmluva o nájme bola platne
uzavretá. Tvrdenia žalovaného, že zmluva o podnájme zo dňa 28.11.1997 je neplatná, že obec podľa čl.
3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. neudelila platný súhlas k nájmu nebytových priestorov je podľa názoru
konajúceho súdu účelové, nakoľko podľa § 3 ods. 2 vyššie uvedeného zákona prenajímateľ môže
prenajať nebytové priestory určené na prevádzkovanie obchodu a služieb iba po predchádzajúcom
súhlase národného výboru.

Súdom bolo zistené, že na základe zmluvy o nájme, prenajímateľ prenajal nájomcovi nebytové priestory
na administratívne účely a nie na prevádzkovanie obchodu a služieb a z toho dôvodu nebol povinný
požadovať udelenie súhlasu podľa § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. a tento súhlas k platnosti nebol
potrebný. Pre uzatvorenie zmluvy o podnájme podľa § 6 zákona č. 116/1990 Zb., sa súhlas k uzatvoreniu
zmluvy podľa § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. nevyžaduje a tento sa vzťahuje len pre uzatvorenie
zmluvy o nájme. Je teda nesporné, že zmluva o podnájme je platná. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného,
že žalobca nepredložil do spisu čestné prehlásenie zo dňa 21.11.1997. Požadované prehlásenie žalobca
do spisu založil dňa 3.12.2003 a toto prehlásenie zaslal žalovanému, ktorému tiež oznámil, že v evidencii
žalobcu sa nachádza len čestné prehlásenie zo dňa 21.11.1997, ktoré bolo založené do spisu a žiadne
iné žalobca nemá. Súčasne súd zistil, že nie je pravdou, že žalobca začal po prvý raz až po piatich
rokoch tvrdiť, že zmluva o nájme bola uzavretá dňa 27.11.1997. K otázke uzavretia zmluvy o nájme
sa žalobca nevyjadroval iba z dôvodu, že po dobu predchádzajúcich piatich rokov to medzi sporovými
stranami nebolo sporné a žalovaný nikdy nenamietal neplatnosť zmluvy o nájme.

Konajúci súd dospel k záveru, že nie je možné súhlasiť s právnym záverom žalovaného, že predmetom
nájomnej a podnájomnej zmluvy neboli nebytové priestory. Predmet zmluvy je nutné a potrebné posúdiť
ako nebytové priestory podľa § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb., pretože v danom konkrétnom prípade
neexistovalo v čase uzatvárania predmetných zmlúv žiadne stavebné, alebo kolaudačné rozhodnutie,
ktoré by stanovovalo na aké účely bol dom na P. T. stavebne určený. Vlastníci nehnuteľnosti využili svoje
zákonné právo s tým, že rozhodli, že budú slúžiť na na nebytové priestory. Súd nesúhlasil s právnym
názorom žalovaného, že zmluva o nájme je neplatná pre rozpor s § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 a § 85
Stavebného zákona, pretože tieto ustanovenia nie sú v rozpore. Na základe požiadavky žalovaného,
predložil žalobca žalovanému rozhodnutie Okresného úradu I zo dňa 21.10.1998, č. ŽP-98/15890-
G/267 a týmto dokladom preukázal, že budova na P. bola rekonštruovaná a prestavovaná pre potreby
žalovaného.

Konajúci súd zistil, že vo výrokovej časti tohto rozhodnutia je uvedené, že stavebný úrad povoľuje
„rekonštrukciu a prestavbu budovy na P. T..Č.. X, na účel administratívnej budovy bankovej inštitúcie“.
To znamená, že v danom spore nie je možné aplikovať ustania § 85 ods. 1 a 2 stavebného zákona na
stanovenie účelu stavby - domu na P. Č.. X v čase uzatvárania zmluvy o nájme, zmluvy o podnájme,
ale až v čase povoľovania zmeny stavby na účely administratívnej budovy bankovej inštitúcie podľa
potrieb a požiadaviek žalovaného. Dôkaz, ktorý založil žalovaný do spisu a to 15 ks pasportov bytov a
1 ks pasportu nebytového priestoru nie je dôkazom, ktorý potvrdzuje, že v dome na P. sa nenachádzali
nebytové priestory. Predložené pasporty podľa zistenia súdu vyhotovil a vystavil správca domu, ktorý
ho užíval, keď jeho vlastníkom bol štát, t.j. v čase, keď nebolo rozhodnuté o vydaní domu v rámci
reštitučného konania. Podľa názoru súdu nemožno akceptovať tvrdenie žalovaného, že predmet nájmu
v zmluve o podnájme nebol presne určený. Zo samotnej zmluvy o podnájme jednoznačne vyplýva,
že žalobca prenajal žalovanému celý dom na P. T. Č.. X, t.j. všetky nebytové priestory, ktorých výmera
bola v čase uzatvárania nájmu 2850 m2 a ak sa táto výmera počas rekonštrukčných prác v zmysle
projektovej dokumentácie zmenila pretože došlo k využitiu holopriestorov, neznamená to, že predmet
nájmu v čase uzatvárania zmluvy nebol presne určený. Tvrdenie žalovaného, že v zmluve nie je
jasne dohodnuté aké nájomné a v akých
splátkach má žalovaný zaplatiť, je podľa názoru konajúceho súdu účelové, lebo výška nájomného, jeho
splátky, sú presne definované v čl. III, bod 2,5,6 v dodatku č.2, bod 1 a v dodatku č. 3, z ktorého
jednoznačne vyplýva, že nájomca, t.j. žalovaný, bol povinný zaplatiť nájom v sume 55,575.000,- Sk, čo
predstavuje 25 % dohodnutého nájomného, v lehote 7 dní od podpísania dodatku č. 3, t.j. od 5.2.1998.
Tvrdenie o neurčitosti výšky a splatnosti nájomného vyhodnotil súd ako účelové. Konajúci súd nesúhlasí
s názorom žalovaného, že čl. VIII, ods. 2 Zmluvy o podnájme zo dňa 28.11.1997 je absolútne neplatný
pre rozpor s ust. § 544 Občianskeho zákonníka, pretože sa prieči dobrým mravom. Vzhľadom na to, že
dohodnutá zmluvná pokuta neposkytovala a ani neposkytuje nájomcovi neprimeranú a neodôvodnenú



výhodu, nemôže byť ustanovenie čl. VIII, bod 2 Zmluvy o podnájme ustanovením v rozpore s dobrými
mravmi a preto nemôže byť neplatné. Súčasne súd ustálil, že žalobca nevyúčtoval a nevymáhal
od žalovaného zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. VIII ods. 2, prvá veta, ale podľa čl. VIII ods. 2,
druhá veta, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že nájomca je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu
vo výške podľa čl. VIII ods. 2 aj v prípade, ak poruší svoje povinnosti zo zmluvy, v dôsledku čoho
bude prenajímateľ nútený jednostranne ukončiť nájomnú zmluvu. V konkrétnom prípade bol nájomca v
omeškaní so zaplatením nájomného za II. štvrťrok 1999 za dobu viac ako jeden mesiac, a preto žalobca
využil svoje právo podľa čl. IX ods. 2 Zmluvy o podnájme, od tejto odstúpiť a to písomnou výpoveďou zo
dňa 29.4.1999, kedy zároveň využil svoje právo a nájomcovi vyúčtoval dohodnutú zmluvnú pokutu podľa
čl. VIII ods. 2, druhá veta Zmluvy o podnájme. Žalobca žalovanému riadne prenajal nebytové priestory
na P. X a žalovaný predmetné priestory riadne prevzal a prevzatie potvrdil dňa 28.11.1997. Zaplatený
preddavok bol použitý na rekonštrukcie iba čiastočne. Rekonštrukciou bol zhodnotený majetok žalobcu,
ale nie o sumu zaplateného preddavku a zaplatených čiastok - splátok nájomného, pretože zaplatenú
zálohu 55,575.000,- Sk žalobca odpočítal zo sumy vyúčtovanej zmluvnej pokuty a štvrťročné nájomné
bolo použité na zaplatenie nájomného za náhradné priestory a ďalšie služby spojené s užívaním
náhradných priestorov v prospech žalovaného. Žalovaný nechcel nebytové priestory užívať ani po
dokončení rekonštrukcie a to napriek tomu, že žalobca písomne oznámil, že je rekonštrukcia ukončená
podľa požiadaviek žalovaného, o čom svedčia listinné dôkazy, ktoré boli do spisu založené žalobcom.
Nie je pravdou, že nebytové priestory vyžadovali rozsiahlu rekonštrukciu, nakoľko tieto vôbec nemuseli
byť rekonštruované. V dodatku č. 3 Zmluvy o podnájme, sa zmluvné strany dohodli na stavebných
úpravách v zmysle odsúhlaseného lokalitného programu, t.j. až vtedy, keďže žalovaný využil svoje právo
rozhodnúť o vykonaní rekonštrukcie podľa zmluvy o prenájme. Žalobca počas celého konania uvádzal
a zdôrazňoval, že svoj nárok opiera o žalobný návrh, došlý súdu dňa 27.12.1999 a nie o podanie zo
dňa 6.10.2003. Žalobca vymáha na základe žaloby aj zaplatenie úroku z omeškania vo výške 17,6
%, ktorého výšku upresnil na základe žiadosti žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa
21.10.2003. Súčasne žalobca uviedol, že svojim podaním zo dňa 21.10.2003 nezobral svoj návrh
čiastočne späť a preto jeho podanie zo dňa 21.10.2003 je potrebné považovať za vyjadrenie, ktorým
upresnil výšku úrokov z omeškania v súlade s ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, čo preukazuje
aj samotná výška úrokov, ktorá sa rovná dvojnásobku diskontnej sadzby, stanovenej NBS pre výpočet
úrokov z omeškania.

Na základe takto zisteného skutkového stavu a doplnenia dokazovania v zmysle právneho usmernenia
odvolacím súdom, konajúci súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je oprávnený v zmysle žalobného
návrhu zo dňa 20.12.1999, došlého súdu dňa 27.12.1999 a podľa čl. VIII bod 2 Zmluvy o podnájme, z
dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti.

Vzhľadom k tomu zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 1,813.217,82 Eur (54,625.000,- Sk).
Vzhľadom k nezaplateniu dlžnej sumy v lehote splatnosti, konajúci súd priznal žalobcovi úrok z
omeškania vo výške 17,6 % p.a. od 16.5.1999 do zaplatenia dlžnej sumy podľa § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka.

Výrok o trovách konania konajúci súd oprel o úspešnosť žalobcu v spore podľa § 142 ods. 1 OSP, o
ktorých rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia na Krajskom súde v Bratislave, písomne, dvojmo.
V odvolaní sa má uviesť okrem všeobecných náležitostí (§42 ods. 3 OSP),
proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, v akom rozsahu ho
odvolateľ napáda a v čom vidí odvolateľ nesprávnosť postupu a rozhodnutia
súdu.