Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/47/2013 z 29. 4. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. apríla 2013, sp. zn. 14Co/47/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1013895609.1 Krajský súd Bratislava | 14Co/47/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1013895609.1 | 2013-04-29 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Poistenie Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2253b951-5902-473b-aef9-a961d0e0253c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1013895609.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/47/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013895609
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013895609.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a
členov senátu JUDr. Martina Murgaša a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: Z. K.,
H.. X.X.XXXX, C. F. XX, C. zastúpená: JUDr. Eva Borovská, advokátka, Štefánikova 7, Bratislava,
proti odporcovi: KOOPERATIVA poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava,
v konaní o náhradu škody z ublíženia na zdraví a o zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia s
prísl., o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave z 26.6.2012, č.k.
26C/220/2009-179, proti výroku pod bodom I, a proti doplňujúcemu rozsudku č.k. 26C/220/2008-192
zo dňa 28.9.2012

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave odvolanie navrhovateľky do výroku pod bodom I. rozsudku Okresného
súdu Bratislava I č.k. 26C/220/2008-179 zo dňa 26.6.2012, v spojení s opravným uznesením č.k.
26C/220/2008-191 zo dňa 28.9.2010,

o d m i e t a.

II. Doplňujúci rozsudok č.k.26C/220/2008-192 zo dňa 28.9.2012 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

K výroku pod bodom I. :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa :

1. Zmenu petitu žaloby zo dňa 26.06.2012 nepripustil.

2. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke úrok z omeškania zo sumy 20.422,- eur vo výške 10%
ročne počnúc dňom 16.2.2009 do 22.5.2009, a zo sumy 12.840,86 eur počnúc dňom 23.05.2009 do
15.08.2011.

3. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 6.266,05 eur.



Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom doručeným na súd dňa 20. 11.
2008 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 20.422,86
eur s prísl. titulom náhrady škody na zdraví a nahradiť jej trovy konania. Na súdnom pojednávaní
dňa 26.06.2012 právna zástupkyňa navrhovateľky podala návrh na zmenu petitu žaloby, keď žalobu
chcela rozšíriť o sumu 6.216,90 eur. Táto suma pozostáva z podielovej odmeny a tarifnej odmeny mimo
tarifnej odmeny účtovanej za úkony právnej pomoci v súdnom spore, ktorú vynaložila navrhovateľka
na právne zastúpenie pri vymáhaní nárokov, ktoré sú predmetom tohto súdneho sporu. Súd v prvom
výroku tohto rozsudku zmenu petitu žaloby nepripustil, nakoľko výsledky doterajšieho konanie nemohli
byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu (§95 ods. 2 O.s.p.). Nárok na náhradu účelne
vynaložených trov konania procesne úspešnému účastníkovi sa rieši v samostatnom výroku rozsudku
o trovách konania. Ak právna zástupkyňa navrhovateľky mienila týmto podaním uplatniť voči odporcovi
hmotnoprávny nárok podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla titulom nároku na náhradu škody,
takýto návrh si môže právne kvalifikovaným podaním uplatniť samostatným návrhom po právoplatnosti
výroku o trovách právneho zastúpenia, ktoré jej budú priznané v tomto konaní.

Vo zvyšnej časti rozsudku súd odôvodnil výroky pod bodmi 2. a 3., ktoré neboli napadnuté odvolaním.

Proti rozsudku v časti výroku 1. podala navrhovateľka odvolanie podaním doručeným súdu dňa
20.8.2012. Namietla, že o návrhu na zmenu petitu bolo rozhodnuté rozsudkom a nie uznesením, preto
je voči nemu prípustné odvolanie. Ustanovenie § 202 ods. 3 písm. f) O.s.p. uvádza, že odvolanie nie je
prípustné len proti uzneseniu, ktorým sa pripustila alebo nepripustila zmena návrhu. Poučenie súdu, že
voči výroku v bode 1. nie je prípustné odvolanie je preto nesprávne. Tým, že súd nepripustil navrhovanú
zmenu petitu, vážnym spôsobom pochybil. Nie je pravdou, že doterajšie výsledky konania by nemohli
byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. O jej zmenenom nároku v podstate súd už rozhodoval
v predošlom konaní a vykonané dôkazy o ňom umožňujú rozhodnúť. Svoj nárok si už nemôže uplatniť
ani v samostatnom konaní, pretože je premlčaný. Žiada rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť
súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (§ 212 ods.
1 O.s.p.), predovšetkým z hľadiska jeho prípustnosti a dospel k záveru, že bolo podané voči rozhodnutiu,
voči ktorému zákon podanie odvolania nepripúšťa.

Podľa § 202 ods. 3 písm. f) O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa pripustila alebo
nepripustila zmena návrhu.

Podľa § 152 ods. 1 O.s.p. rozsudkom súd rozhoduje o veci samej. Podľa § 167 O.s.p. ak zákone
neustanovuje inak rozhoduje súd uznesením. Ak nie je ustanovené inak na uznesenie sa primerane
použijú ustanovenia o rozsudku.

Odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietka navrhovateľky voči napadnutému výroku rozsudku ako
nedôvodné. Jej výklad ustanovenia § 202 ods. 3 písm. f) O.s.p. je neprípustne extenzívny a formalistický.
Občianky súdny poriadok umožňuje súdu rozhodnúť o veci samej len formou rozsudku, pričom procesné
rozhodnutia ponecháva na menej formalizovanú formu čo do jej vydania, na uznesenie. Rozsudkom
popri merite veci môže súd rozhodovať aj o procesných otázkach - trovách konania, povolení splátok,
o oprave a iných. Platí len opačná zásada, že uznesením nemožno rozhodnúť o veci samej. Rozsudok
je najviac formalizovaný spôsob rozhodnutia súdu pretože len formou rozsudku je možné rozhodnúť o
samotnom predmete sporu. Avšak nič nebráni súdu, aby spolu s výrokom o veci samej rozhodol aj o
iných skutočnostiach procesného charakteru. Pokiaľ súd o nepripustení zmeny petitu rozhodol formou
rozsudku, nemá to žiadny vplyv na neprípustnosť podania odvolania voči takému výroku rozsudku v
zmysle § 202 ods. 3 písm. f) O.s.p..



Odvolací súd preto odvolanie navrhovateľky zamietol podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. ako podané voči
rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Preto sa ďalej nezaoberal vecnými námietkami
do nepripustenia zmeny petitu žalobného návrhu.

K výroku pod bodom II.:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd doplnil rozsudok č.k. 26C/220/2009-179 z 26.06.2012 týmto
výrokom:

Súd žalobu vo zvyšnej časti týkajúcej sa zaplatenia úroku z omeškania vo výške 6,5 % ročne zo sumy
20. 422,- eur od 16.11.2008 do 15.02.2009 z a m i e t a .

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že podaním doručeným súdu dňa 20.08.2012 požiadala právna
zástupkyňa navrhovateľky o vydanie doplňujúceho rozsudku v zmysle § 166 O.s.p., ktorým rozhodne
o úroku z omeškania od 16.11.2008 do 15.02.2009, nakoľko podaným návrhom sa navrhovateľka
domáhala priznania úroku z omeškania zo žalovanej sumy odo dňa 16.11.2008 a súd rozsudkom zo
dňa 26.06.2012 priznal úrok z omeškania až od 16.02.2009, pričom nerozhodol o úroku z omeškania
od 16.11.2008 do 15.02.2009.

Súd konštatoval, že predmetom konania vo veci samej tak zostalo posúdenie okamihu, kedy sa
odporca dostal do omeškania s poskytnutím náhrady škody za svojho poisteného klienta poškodenej
navrhovateľke. Poukázal na § 11 ods. 5 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, podľa ktorého poisťovateľ je
povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti
poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť
poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie
a nárok na náhradu škody preukázaný. Podľa ods. 6 cit. zák. ustanovenia poisťovateľ je povinný
poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu
o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie
poistného plnenia. Podľa ods. 7 ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 5, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. (§517 ods. 2 Obč. zák.). Súd poukázal
aj na § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

Po vyhodnotení výsledkov dokazovania a ich posúdení s právne relevantnými ustanoveniami zákona
č. 381/2001 Z.z., dospel súd k záveru, že odporca sa dostal do omeškania s poskytnutím náhrady
škody na zdraví navrhovateľke dňom 16.2.2009. Rozhodným dátumom je deň 31.10.2008, kedy si
navrhovateľka právne kvalifikovaným spôsobom svoj nárok na náhradu škody uplatnila jeho vyčíslením
a predložením znaleckého posudku o bolestnom a SSU. Odporcovi začala plynúť trojmesačná lehota
na prešetrenie správnosti a oprávnenosti uplatnenej výšky náhrady škody v zmysle § 11 ods. 5 zákona
č. 381/2001 Z.z.. Odporca mal právo predmetný posudok v stanovenej 3-mesačnej lehote posúdiť.
Preto mu nemohla začať plynúť 15 dňová lehota na plnenie v zmysle §11 ods. 6 zákona počnúc dňom
31.10.2008. Trojmesačná lehota na prešetrenie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť
poistné plnenie skončila 31.1.2009. Zákonná 15- dňová lehota na poskytnutie poistného plnenia podľa
ods. 6 §11 cit. Zákona tak začala odporcovi plynúť až od 1.2.2009 a skončila dňom 15.2.2009. Odporca
sa dostal do omeškania dňom 16.2.2009. V tejto súvislosti súd poukázal aj na odôvodnenie rozsudku
zo dňa 26. júna 2012. Súd preto zamietol doplňujúcim rozsudkom návrh navrhovateľky v časti nároku na
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 6,5 % ročne zo sumy 20.422,- Eur od 16.11.2008 do 15.02.2009.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka podaním zo dňa 5.11.2012. Podľa jej názoru
súd pochybil, ak si nevšimol, že k poistnej udalosti došlo 27.12.2005 a udalosť navrhovateľka oznámila
odporcovi dňa 26.9.2006. Trojmesačná lehota, na ktorú sa súd odvoláva, tak uplynula v roku 2006.



Podmienkou pre poskytnutie poistného plnenia je však preukázanie nároku poškodeného. V roku 2006
navrhovateľka ešte nemala ustálený zdravotný stav a lekári až následne vystavili lekársky posudok
o odškodnení SSU. Odporcovi pri uplatnení ďalších nárokov však už nebežala trojmesačná lehota,
lebo tá je viazaná len na okamih oznámenia poistnej udalosti. Poisťovateľ je tak povinný odškodniť
preukázané nároky na náhradu škody do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie jeho
povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Odporca navyše nepreukázal, že pod predložení posudku k SSU
vykonával akékoľvek šetrenie. Bol preto povinný nahradiť škodu do 15 dní odo dňa jeho predloženia.
Posudok o sťažení SSU navrhovateľka predložila v októbri 2008, a keďže odporca neplnil do 15 dní
t.j. do 15.11.2018, dostal sa do omeškania od 16.11.2008. Súd však účelovo v prospech odporcu určil
pre poskytnutie poistného plnenia 3 mesiace aj 15 dní, a nesprávne zamietol nárok navrhovateľky na
úrok z omeškania zo sumy 20 422,- Eur od 16.11.2008 do 15.2.2009. Žiada preto, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil a priznal navrhovateľke za toto obdobie úrok vo výške 10 % ročne a náhradu
trov konania.

K odvolaniu sa písomne vyjadril odporca podaním z 18.12.2012. V plnom rozsahu sa stotožnil so závermi
prvostupňového súdu, že sa dostal do omeškania dňom 16.2.2009, po uplatnení si nároku na náhradu
škody zo dňa 31.10.2008. Trojmesačná a 15-dňová lehota je určená v § 11 ods. 5,6 zák. č. 381/2001
Z.z. a odporca má právo v procese likvidácie poistnej udalosti nárok z nich prešetriť a likvidovať poistnú
udalosť. Plne sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku. Trovy odvolacieho konania si odporca
neuplatnil.

Odvolací súd po preskúmaní výsledkov dokazovania na prvostupňovom súde a odvolacích námietok
navrhovateľky dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podstata odvolania je výklad navrhovateľky
k ustanoveniam § 11 ods. 5,6, zák. č. 381/2001 Z.z. v tom zmysle, že poistiteľ má právo na trojmesačnú
lehotu na prešetrovanie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie odo dňa oznámenia
poškodeného o poistnej udalosti, a poskytnúť mu plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania. Odvolací
súd takýto výklad nepovažuje za správny. Na to, aby poisťovňa mohla začať šetrenie o rozsahu svojej
zodpovednosti plniť, musí byť nárok kvalifikovane uplatnený. Poškodený musí oznámiť poisťovateľovi
konkrétnu výšku škody a doložiť ju dôkazmi. K poistnej udalosti v prejednávanej veci došlo dňa
27.12.2005 a navrhovateľka oznámila odporcovi vznik poistnej udalosti písomne podaním zo dňa
26.9.2006. V tomto čase ešte nebolo ustálené a lekársky obodované bolestné a ani SSU. Lekársky
posudok zo dňa 27.10.2008, z ktorého mohol odporca zistiť rozsah a výšku škody, mu bol doručený
až dňa 31.10.2009. Až po tomto dátume mohol odporca objektívne začať šetrenie rozsahu svojej
zodpovednosti plniť, na čo mu zákon poskytuje maximálne trojmesačnú lehotu na ukončenie. Po uplynutí
tejto lehoty má poisťovateľ povinnosť do 15 dní poskytnúť poistné plnenie. Inak je povinný podľa ods.
7 zaplatiť poškodenému úroky z omeškania. Ustanovenie § 11 ods. 5 preto nemožno prísne formálne
vykladať tak, že trojmesačná lehota sa začne automaticky počítať od akéhokoľvek oznámenia o vzniku
poistnej udalosti. Oznámenie musí byť reálne urobené tak, aby sa z neho dal zistiť konkrétny vyčíslený
nárok na náhradu škody, aby poisťovateľ mohol prešetriť odôvodnenosť jeho rozsahu a výšky.

Odvolací súd sa preto plne stotožnil so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvého stupňa v
napadnutom rozsudku a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1,2, O.s.p. ako vecne správny.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s
ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Náhradu trov v konaní úspešnému odporcovi nepriznal, pretože si takýto nárok
neuplatnil, resp. mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.