Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/120/2011 z 22. 5. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 22. mája 2013, sp. zn. 1S/120/2011, ECLI:SK:KSBA:2013:1011201184.4 Krajský súd Bratislava | 1S/120/2011 | ECLI:SK:KSBA:2013:1011201184.4 | 2013-05-22 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach, SP, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/de308273-6d1d-48cd-93c0-d41041d48ceb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1011201184.4 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/120/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201184
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201184.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členov
senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobcu: Slovenská
národná koalícia - Slovenská vzájomnosť (SLNKO), so sídlom Nevädzova 5, 821 01 Bratislava, proti
žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava
v konaní o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/14811/2011-2C zo dňa
4.5.2011 a prvostupňového rozhodnutia č. MF/006690/2011-243 zo dňa 18.2.2011, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. MF/14811/2011-2C zo dňa 4.5.2011 ako
aj prvostupňové rozhodnutie č. MF/006690/2011-243 zo dňa 18.2.2011 zrušuje podľa ustanovenia §
250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške
66,- € do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 11.7.2011 sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/14811/2011-2C zo dňa 4.5.2011, ktorým žalovaný rozklad
žalobcu zamietol a potvrdil napadnuté rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky č.
MF/006690/2011-243 zo dňa 18.2.2011, ktorým Ministerstvo financií SR uložilo Slovenskej národnej
koalícii - Slovenská vzájomnosť podľa § 31 ods. 2 písm. a) bodu 2 zákona č. 85/2005 Z.z. o politických
stranách a politických hnutiach (ďalej len zákon č. 85/2005 Z.z.) pokutu vo výške X.XXX,- eur za
porušenie povinnosti podľa § 30 ods. 1 zákona č. 85/2005 Z.z. za nepredloženie výročnej správy za rok
2009 Národnej rade SR v termíne do 31.4.2009 v listinnej a elektronickej podobe.

Listom - Oznámenie o začatí správneho konania č. MF/021526-9/2009-243 zo dňa 4.8.2009 doručeným
žalobcovi dňa 10.8.2009 Ministerstvo financií Slovenskej republiky ako príslušný správny orgán v
1. stupni oznámilo žalobcovi začatie správneho konania, s poukazom na ustanovenie § 30 ods. 1
zákona číslo 85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach z dôvodu nepredloženia výročnej
finančnej správy žalobcu za predchádzajúci kalendárny rok Národnej rade Slovenskej republiky v
termíne - chybne označenom ako 31. mája. Ustanovenie § 30 ods. 1 zákona číslo 85/2005 Z.z. určuje
lehotu - 30. apríla. Vyjadrením zo dňa 21.8.2009 žalobca zaujal k začatému správnemu konaniu
svoje stanovisko s tým, že uviedol, že výročná správa za rok 2008 nebola predložená z dôvodu zlej
finančnej situácie žalobcu ako politickej strany. Rozhodnutím č. MF/021526-9/2009-243 zo dňa 9.9.2009
Ministerstvo financií SR ako príslušný správny orgán podľa § 31 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z.z. s použitím
§ 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní uložil žalobcovi pokutu vo výške X.XXX,- €. V zákonom
stanovenej lehote podal žalobca voči tomuto rozhodnutiu rozklad a to voči tej časti výroku citovaného



rozhodnutia, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta z dôvodu nepredloženia výročnej správy na rok
2008. Žalobca v podanom rozklade uviedol a rozsiahlo odôvodnil, že rozhodnutie o uložení pokuty
považuje za nepreskúmateľné a zmätočné, nezodpovedajúce právnemu stavu a navrhol, aby odvolací
orgán po preskúmaní rozhodnutia ho v plnom rozsahu zrušil. Upovedomením č. MF/021526-9/2009-
243 zo dňa 3.11.2009 postúpilo rozklad nadriadenému správnemu orgánu. Listom zo dňa 10.11.2009
žalovaný oznámil žalobcovi, že nerozhodne z administratívnych dôvodov v lehote podľa § 49 ods. 2
zákona č. 71/1967 Zb. Rozhodnutím č. MF/27677/2009-23 zo dňa 7.12.2009, doručeným žalobcovi
dňa 11.12.2009 žalovaný zamietol rozklad a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o uložení
pokuty potvrdil. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S/90/2010-46 zo dňa 30.11.2010 Krajský
súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. MF/27677/2009-23 zo dňa 7.12.2009 ako aj
rozhodnutie č. MF/021526-9/2009-243 zo dňa 9.9.2009 podľa ustanovenia § 250j ods. 3 O.s.p. zrušil a
vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Listom - Oznámenie o začatí správneho konania č. MF/006690/2011-243/1 zo dňa 18.1.2011
Ministerstvo financií SR ako príslušný správny orgán v prvom stupni oznámil žalobcovi začatie správneho
konania z dôvodu nepredloženia výročnej finančnej správy žalobcu za predchádzajúci kalendárny
rok a opätovne tak ako v predchádzajúcom konaní - chybne označenom ako 31.4.2009, namiesto
zákonného dátumu 30.apríl. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 21.1.2011 zaujal k začatému správnemu
konaniu stanovisko, v ktorom uviedol, že výročná správa nebola predložená z dôvodu nepriaznivých
finančných pomerov s tým, že svoju zákonnú povinnosť si politická strana splnila dňa 29.12.2009.
Rozhodnutím č. MF/006690/2011-243 zo dňa 18.2.2011 bola žalobcovi uložená pokuta vo výške X.XXX,-
€ za nepredloženie výročnej finančnej správy za rok 2008 Národnej rade Slovenskej republiky v termíne
do 31.4.2009. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote rozklad, v ktorom
poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S/90/2010-46 zo dňa 30.11.2010,
ktorý konštatoval, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov, že výška uloženej pokuty musí byť, relevantne a zákonným spôsobom odôvodnená, že bola
uložená maximálne zákonom povolená pokuta - X.XXX,- €. Správny orgán sa musí pri ukladaní
pokuty vysporiadať so všetkými hľadiskami pre uloženie pokuty a dôvod jej uloženia ako aj jej výšku
v odôvodnení rozhodnutia o uložení pokuty riadne zdôvodniť. Žalobca trvá na tom, že správny orgán
ani vo svojom novom rozhodnutí relevantne neodôvodnil, na základe akých skutočností v rámci svojej
úvahy dospel k uloženej výške pokuty a navyše správny orgán sa len formálne odvolal na existenciu
Informácie Výboru NR SR.

Žalobca opätovne poukazuje na to, že zákonnú povinnosť predloženia výročnej finančnej správy
si politická strana splnila dňa 29.12.2009 a porušenie povinnosti teda malo krátkodobé trvanie.
Porušenie povinnosti nepredloženia výročnej správy predstavuje minimálnu závažnosť a pre spoločnosť
nepredstavuje žiadne a ak áno, tak len minimálne možno štatistické následky.

Rozhodnutím žalovaného č. MF/14811/2011-2C zo dňa 4.5.2011, ktorým žalovaný rozklad
žalobcu zamietol a potvrdil napadnuté rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky č.
MF/006690/2011-243 zo dňa 18.2.2011, ktorým Ministerstvo financií SR uložilo Slovenskej národnej
koalícii - Slovenská vzájomnosť podľa § 31 ods. 2 písm. a) bodu 2 zákona č. 85/2005 Z.z. o politických
stranách a politických hnutiach pokutu vo výške X.XXX,- eur za porušenie povinnosti podľa § 30 ods. 1
zákona č. 85/2005 Z.z. za nepredloženie výročnej správy za rok 2009 Národnej rade SR v termíne do
31.4.2009 v listinnej a elektronickej podobe.

Rozhodnutia žalovaného a s nimi súvisiace postupy žalovaného, čo do výšky pokuty a zdôvodnenia,
z akých hľadísk správny orgán vychádzal pri ukladaní pokuty, považuje žalobca za nezákonné,
nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
a nedostatok dôvodov. Výrok oboch rozhodnutí neobsahuje presné a nezameniteľné vymedzenie
predmetu konania tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. V rozhodnutí
žalovaného je nesprávne vymedzené obdobie splnenia povinnosti, nakoľko 31.4. neexistuje. Žalovaný
ako aj prvostupňový správny orgán vymedzili z medzí právneho a logického uvažovania, keď sa
automaticky priklonili k hornej sadzbe uloženej sankcie bez toho, aby zdôvodnil výšku uloženej pokuty.



Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalobca domáhal, aby Krajský súd v Bratislave rozhodnutie
žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 3.8.2011 uviedol, že
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S/90/2010-46 zo dňa 30.11.2010 napadnuté rozhodnutie
žalovaného č. MF/27677/2009-23 zo dňa 7.12.2009 a rozhodnutie č. MF/021526-9/2009-243 zo dňa
9.9.2009 boli zrušené a vrátené žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení uviedol, že
z administratívneho spisu ako aj zo žaloby zistil, že predmetom konania je uloženie pokuty vo výške
X.XXX,- € za nepredloženie finančnej výročnej správy za rok 2008 v určenom termíne. Súd skonštatoval,
že správne orgány postupovali vo veci správne, len nedostatočne špecifikovali skutkovú podstatu a
tým sa stali rozhodnutia nepreskúmateľné, čo súd považoval za podstatnú vadu konania. Žalovaný
začal na základe právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave nové správne konanie, v
ktorom rozhodol rozhodnutím č. MF/06690/2011-243 zo dňa 18.2.2011 tak, že za nesplnenie zákonnej
povinnosti podľa § 30 ods. 2 zákona, za nepredloženie výročnej správy za rok 2008, uložil žalobcovi
pokutu vo výške X.XXX,- €. Správny orgán vo výroku rozhodnutia dostatočne špecifikoval, prečo
došlo k sankcii a za aké porušenie povinností, čím odstránil podstatnú vadu konania. V odôvodnení
rozhodnutia riadne uviedol, komu vyplývala povinnosť kontroly splnenia zákonnej povinnosti a aké
doklady neboli predložené Národnej rade Slovenskej republiky. Žalobca podal voči tomuto rozhodnutiu
rozklad. Rozhodnutím č. MF/14811/2011-2C zo dňa 4.5.2011, ktorým žalovaný rozklad žalobcu zamietol
a potvrdil napadnuté rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/006690/2011-243
zo dňa 18.2.2011, ktorým Ministerstvo financií SR uložilo Slovenskej národnej koalícii - Slovenská
vzájomnosť podľa § 31 ods. 2 písm. a) bodu 2 zákona č. 85/2005 Z.z. o politických stranách a politických
hnutiach pokutu vo výške X.XXX,- eur za porušenie povinnosti podľa § 30 ods. 1 zákona č. 85/2005
Z.z. za nepredloženie výročnej správy za rok 2009 Národnej rade SR v termíne do 31.4.2009 v listinnej
a elektronickej podobe. V tomto rozhodnutí je riadne formulovaný výrok a v ňom konkrétny popis
skutku, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aká sankcia bola uložená. V
odôvodnení rozhodnutia je podrobne uvedený postup rozhodovania správnych orgánov a dôvody, ktoré
boli rozhodujúce pri určení výšky uloženej pokuty, pričom žalovaný vychádzal zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu. Žalovaný je toho názoru, že obe rozhodnutia sú jasné, určité a zrozumiteľné.

Žalovaný sa nestotožňuje so žalobcom, podľa ktorého rozhodnutie je nepreskúmateľné, zmätočné a
nezodpovedajúce právnemu stavu, nakoľko predloženie výročnej finančnej správy vyplýva pre politické
strany a politické hnutia priamo zo zákona. Národná rada SR je v zmysle tohto zákona oprávnená
vykonávať kontrolu splnenia tejto povinnosti, ako aj kontrolu dodržiavania náležitostí, ktoré výročná
správa má obsahovať. Žalovanému uloženie pokuty vyplýva z § 31 zákona č. 85/2005 Z.z.

Počas celého konania, ale aj v žalobe žalobca uvádza, že nedisponuje so žiadnymi finančnými
prostriedkami, nemá žiaden majetok, čo je jediný dôvod nepredloženia výročnej správy za rok 2008.
Argumentuje aj tým, že povinnosť si splnil dňa 29.12.2009. Zákon č. 85/2005 Z.z. sa vzťahuje na všetky
politické strany a politické hnutia bez ohľadu na ich finančnú situáciu.

Žalobca si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona a nepredložil výročnú finančnú správu za rok
2008 do zákonom stanoveného termínu 30.4.2009 a dokonca ju nepredložil ani dodatočne do 30.6.2009.
Žalovaný poukazuje aj na tú skutočnosť, že právomoc rozhodnúť o výške pokuty je daná zákonom iba
žalovanému.

Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalovaný domáhal, aby Krajský súd v Bratislave žalobu v
celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p. a § 246a ods. 1 O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že rozhodnutie nie je v súlade s platnými právnymi
predpismi ako aj správnym poriadkom, rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné pre
nedostatok uvedenia dôvodov pri ukladaní pokuty, a preto podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. napadnuté



rozhodnutie žalovaného č. MF/14811/2011-2/C zo dňa 4.5.2011 ako aj prvostupňové rozhodnutie č.
MF/006690/2011-243 zo dňa 18.2.2011 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi
predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť
postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných
a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť
ho vydaním rozhodnutia.

Úlohou súdu v predmetnej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
MF/14811/2011-2C zo dňa 4.5.2011, ktorým žalovaný rozklad žalobcu zamietol a potvrdil napadnuté
rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/006690/2011-243 zo dňa 18.2.2011, ktorým
Ministerstvo financií SR uložilo Slovenskej národnej koalícii - Slovenská vzájomnosť podľa § 31 ods. 2
písm. a) bodu 2 zákona č. 85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach pokutu vo výške
X.XXX,- eur za porušenie povinnosti podľa § 30 ods. 1 zákona č. 85/2005 Z.z. za nepredloženie výročnej
správy za rok 2009 Národnej rade SR v termíne do 31.4.2009 v listinnej a elektronickej podobe. Úlohou
súdu bolo zistiť, či správne orgány postupovali v zmysle rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k.
3S/90/2010-46 zo dňa 30.11.2010 a teda, či rozhodnutia správnych orgánov boli riadne odôvodnené
ako aj to, či výrok rozhodnutia bol riadne špecifikovaný, či právo žalovaného vo veci uloženia pokuty nie
je premlčané, prípadne nedošlo k preklúzii uplatnenia nároku.

Z administratívneho spisu súd zistil, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k.. 3S/90/2010-46 zo
dňa 30.11.2010 Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. MF/27677/2009-23 zo
dňa 7.12.2009 ako aj rozhodnutie č. MF/021526-9/2009-243 zo dňa 9.9.2009 podľa ustanovenia § 250j
ods. 3 O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Listom - Oznámenie o začatí správneho
konania č. MF/006690/2011-243/1 zo dňa 18.1.2011 Ministerstvo financií SR ako príslušný správny
orgán v prvom stupni oznámil žalobcovi začatie správneho konania z dôvodu nepredloženia výročnej
finančnej správy žalobcu za predchádzajúci kalendárny rok a opätovne tak, ako v predchádzajúcom
konaní - chybne označenom ako 31.3.2009, namiesto zákonného dátumu 30.apríl. Žalobca vyjadrením
zo dňa 21.1.2011 zaujal k začatému správnemu konaniu stanovisko, v ktorom uviedol, že výročná správa
nebola predložená z dôvodu nepriaznivých finančných pomerov s tým, že svoju zákonnú povinnosť
si politická strana splnila dňa 29.12.2009. Rozhodnutím č. MF/006690/2011-243 zo dňa 18.2.2011
bola žalobcovi uložená pokuta vo výške X.XXX,- € za nepredloženie výročnej finančnej správy za rok
2008 Národnej rade Slovenskej republiky v termíne do 31.4.2009. Voči tomuto rozhodnutiu podal
žalobca v zákonom stanovenej lehote rozklad. Rozhodnutím žalovaného č. MF/14811/2011-2C zo dňa
4.5.2011, ktorým žalovaný rozklad žalobcu zamietol a potvrdil napadnuté rozhodnutie Ministerstva
financií Slovenskej republiky č. MF/006690/2011-243 zo dňa 18.2.2011, ktorým Ministerstvo financií SR
uložilo Slovenskej národnej koalícii - Slovenská vzájomnosť podľa § 31 ods. 2 písm. a) bodu 2 zákona
č. 85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach pokutu vo výške X.XXX,- eur za porušenie
povinnosti podľa § 30 ods. 1 zákona č. 85/2005 Z.z. za nepredloženie výročnej správy za rok 2009
Národnej rade SR v termíne do 31.4.2009 v listinnej a elektronickej podobe.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods.1 O.s.p.).



Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi, vyplýva žalobcovi z ustanovenia
§ 249 ods. 2 O.s.p. zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náležitostí žaloby (§ 42 ods. 3 a
§ 79 ods. 1 O.s.p) aj označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie napadnuté, v čom žalobca vidí
nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh robí.

Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (a to ani vo
veciach podľa § 250i ods. 2 O.s.p.), ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda
či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné
hmotnoprávne a procesné predpisy.

Podľa ustanovenia § 250 ods. 1 O.s.p., účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný.

Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach, strana je povinná
vyhotovovať výročnú správu za predchádzajúci kalendárny rok. Výročnú správu za predchádzajúci
kalendárny rok predkladá strana Národnej rade Slovenskej republiky každoročne najneskôr do 30. apríla
v listinnej a v elektronickej podobe. Výročná správa strany je verejná a možno do nej nahliadnuť, robiť
z nej výpis, odpis alebo kópiu v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej poverenom orgáne.
Výročné správy strán zverejní Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky na svojej internetovej
stránke na základe rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky alebo jej povereného orgánu
najneskôr do 31. júla kalendárneho roka. Rodné čísla fyzických osôb nie sú súčasťou zverejňovaných
ani sprístupňovaných údajov.

Podľa § 31 ods. 2 písm. a) bod 2 zákona č. 85/2005 Z.z. o politických stranách a politických
hnutiach, ministerstvo financií uloží strane pokutu do X.XXX,- eur, ak strana nepredložila Národnej rade
Slovenskej republiky výročnú správu podľa § 30.

Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach, pokuty podľa
odsekov 1 a 2 možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa ministerstvo alebo ministerstvo financií
dozvedelo o porušení zákona, najneskôr do troch rokov odo dňa porušenia zákona.

Podľa § 33 zákona č. 85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach, na konanie podľa tohto
zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o
odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom
rozsahu.

Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.



Podľa § 47 ods. 4 Správneho poriadku, poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie
konečné, alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde
možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.

Podľa § 47 ods. 5 Správneho poriadku, v písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý
rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej
osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie
oprávnenej osoby. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia.

Krajský súd v Bratislave k predmetnej veci uvádza, že vo všeobecnosti možno konštatovať, že počet
rozhodnutí správnych orgánov, ktoré majú náležitosti iba podľa § 47, je v súčasnosti kvantitatívne
výrazne nižší než počet rozhodnutí, ktoré majú náležitosti podľa osobitných predpisov. V každom
prípade predstavujú menšiu časť rozhodnutí. Osobitné právne predpisy obsahujú veľmi detailne
rozpracované náležitosti rozhodnutia. Táto skutočnosť odzrkadľuje rozsiahlosť úloh verejnej správy
zabezpečovaných v pôsobnosti jednotlivých rezortov. Tie sú špecifické predovšetkým pre rozhodnutia,
ktorými sa zakladajú určité oprávnenia, ktoré treba z hľadiska verejného záujmu realizovať za presne
vymedzených podmienok.

Rozhodnutie v správnom konaní musí byť vydané v písanej forme príslušným správnym orgánom, v
súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu
veci, musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti
ustanovené osobitnými právnymi predpismi.

Náležitosti rozhodnutia rozdeľujeme na obsahové, medzi ktoré patrí výrok, odôvodnenie a poučenie o
opravnom prostriedku a formálne.

Výrok je jadrom celého rozhodnutia, lebo obsahuje rozhodnutie vo veci, z ktorého musia byť zrejmé
priznané oprávnenia, ukladané právne povinnosti a aplikované právne ustanovenia. Ak sa ukladá niečo
plniť, musí byť uvedená

aj lehota na plnenie, súčasťou má byť aj rozhodnutie o náhrade trov konania. Výrok musí byť stručný
a nemá poskytovať možnosť dvojakého výkladu.

Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia,
podáva celkový prehľad o priebehu konania, reakcia na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov
konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé.
Správny poriadok demonštratívnym spôsobom uvádza okolnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie. V
odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov: na skutkové okolnosti
a právne posúdenie veci.

Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny
význam. Ďalej treba uviesť, aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, prečo neboli
vykonané niektoré navrhované dôkazy a napokon, ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a
námietkami účastníkov. V odôvodnení rozhodnutia nemožno uvádzať skutkové zistenia, ktoré sa buď
vôbec nevykonali, alebo sa o nich správny orgán dozvedel až po vyhlásení rozhodnutia.

Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné
ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť
logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z
ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne
posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiadúce, aby sa vyložil aj obsah právnej
normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením.

Osobitnú pozornosť treba v odôvodnení venovať tým skutočnostiam, ku ktorým správny orgán dospel na
základe inštitútu voľnej úvahy. V týchto prípadoch spravidla vychádza len zo všeobecného vymedzenia



zákonných podmienok, ktoré zároveň predstavujú hranicu voľnej úvahy. Ak napríklad správny orgán
ukladá pokutu za správny delikt, nestačí uviesť, že pri uložení pokuty prihliadal na mieru zavinenia
a výška pokuty bola určená v rámci ustanoveného rozpätia. Správny orgán sa musí vyrovnať so
všetkými hľadiskami (závažnosť spáchania správneho deliktu, miera zavinenia a najmä odôvodnenie
výšky pokuty) pre uloženie pokuty. Inak by bolo takéto rozhodnutie nepreskúmateľné.

Poučenie o riadnom opravnom prostriedku obsahuje informáciu, či možno podať opravný prostriedok,
ak áno, v akej lehote a ktorému orgánu prípadne vylúčenie odkladného účinku.

Medzi formálne náležitosti rozhodnutia správneho orgánu zaraďujeme: označenie orgánu, ktorý
rozhodnutie vydal, identifikačné údaje - dátum, číslo spisu, pomenovanie predmetu konania, menný
zoznam účastníkov, vlastnoručný podpis predstaviteľa správneho orgánu a vyznačenie jeho pracovnej
funkcie, mena a priezviska, odtlačok úradnej pečiatky, rozdeľovník pre písomné doručenia rozhodnutia.

Podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. rozhodnutie správneho orgánu sa považuje za nepreskúmateľné
buď pre nezrozumiteľnosť, alebo pre nedostatok dôvodov. Nezrozumiteľnosťou sa rozumie nielen
jazyková, ale aj logická nezrozumiteľnosť. Patria sem aj prípady, keď z rozhodnutia nie je zrejmé,
či a aké dôkazy boli vykonané a ďalej prípady, keď dôkazy sú v zjavnom rozpore medzi výrokom
a odôvodnením rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť z "nedostatku dôvodov" neznamená len absolútny
nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov.

Súd z administratívneho spisu ako aj žaloby zistil, že predmetom žaloby je uloženie sankcie žalobcovi
podľa § 31 ods. 2 písm. a) bod 2 zákona č. 85/2005 Z.z. vo výške X.XXX,- € za porušenie
povinnosti podľa § 30 ods. 1 zákona č. 85/2005 Z.z. Žalovaný je oprávnený vykonávať kontrolu
nad plnením povinností ustanovených týmto zákonom politickým stranám a teda, keď žalovaný zistil
porušenie zákonných povinností, uložil žalobcovi pokutu vo výške X.XXX,- €. Súd poukazuje na to, že
žalovaný postupoval v súlade so zákonom č. 85/2005 Z.z. v otázke uloženie sankcie za nesplnenie
si povinnosti a v zmysle rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3S/90/2010 zo dňa 30.11.2010
o špecifikácii skutkovej podstaty vo výroku rozhodnutia, avšak v rozhodovacej činnosti (konkrétne v
odôvodnení správneho rozhodnutia) správneho orgánu v predmetnom konaní absentuje odôvodnenie
výšky uloženej pokuty riadne špecifikovanej vo výroku rozhodnutia, čo robí rozhodnutie žalovaného ako
prvostupňového správneho orgánu nepreskúmateľným.

V zmysle ustanovenia § 250j ods. 7 O.s.p. je správny orgán viazaný právnym názorom súdu, a preto bude
úlohou správneho orgánu, aby vydané rozhodnutie dal do súladu s ustanovením § 46 a § 47 Správneho
poriadku tak, aby v odôvodnení zhrnul všetky zistené skutočnosti odôvodňujúce výrok rozhodnutia.
Odôvodnenie musí preto v plnom rozsahu zodpovedať skutočným výsledkom uskutočneného konania. V
odôvodnení rozhodnutia by správny orgán mal uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V rozhodnutí sa spravidla, pokiaľ ide o skutkovú stránku,
najprv uvedie podstata veci a potom nasleduje rozbor dôkazov a ostatných podkladov rozhodnutia. V
odôvodnení je nutné reagovať na prípadné pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia
k podkladom rozhodnutia a vysporiadať sa i s prípadnými rozpormi v jednotlivých dôkazoch. Potom by
mali byť uvedené závery o tom, ktoré skutočnosti sú vzaté za nepochybne zistené, posúdi sa právny
význam týchto skutočností a vysloví sa úsudok o predmete konania. S poukazom na právnu normu,
citovanú vo výroku rozhodnutia, sa zdôvodní jej použitie v konkrétnom prípade. Je síce možné zvoliť
si iné usporiadanie odôvodnenia so zreteľom na povahu tej ktorej prejednávanej veci, ale v každom
prípade je potrebné, aby bola dobre vystihnutá podstata veci a aby odôvodnenie nebolo zaťažované
údajmi a úvahami bezvýznamnými, ktoré by boli na úkor zrozumiteľnosti, alebo naopak, aby trpelo
nedostatkom dôvodov. Úlohou správneho orgánu bude najmä vysporiadať sa so všetkými hľadiskami
pre uloženie pokuty, dôvodmi jej uloženia ako aj jej výšku v odôvodnení rozhodnutia o uložení pokuty
riadne zdôvodniť. V opačnom prípade sa rozhodnutie o uložení pokuty v zmysle ustálenej judikatúry
súdov bude považovať za nepreskúmateľné.

Na pojednávaní dňa 23.5.2013 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že v predmetnom spore došlo k
preklúzii, na ktorú je správny orgán povinný prihliadať z úradnej povinnosti.



Ustanovenie § 246d O.s.p. bolo do Občianskeho súdneho poriadku zakotvené novelou zákonom č.
428/2004 Z. z. s účinnosťou od 1. októbra 2004, čím bol odstránený nedostatok doterajšej úpravy, lebo
sa ním prerušuje zo zákona plynutie lehôt pre zánik zodpovednosti za priestupky, správne delikty a
pod. Účelom tohto ustanovenia podľa dôvodovej správy bolo, že vydávanie rozhodnutí v týchto veciach
hmotnoprávne predpisy obmedzujú lehotami, ktoré počas súdneho konania (často na základe účelovo
podaných žalôb) uplynuli, v dôsledku čoho v prípade zrušenia rozhodnutia správneho orgánu už nebol
dostatok času na ďalšie konanie a uloženie sankcie, hoci pre to inak boli splnené zákonné podmienky.
Podľa ustanovenia § 246d prvá veta, ak osobitný zákon upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a
iné správne delikty (napríklad zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov)
určuje lehoty pre zánik zodpovednosti, prípadne pre výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku neplynú. To znamená, že lehoty sa prerušujú s účinkami,
ktoré trvajú počas celého konania, od jeho začatia (§ 82 ods. 1 v spojení s § 246c prvá veta) až do
právoplatného skončenia. Po právoplatnom skončení veci tieto lehoty plynú ďalej, ak je to ešte možné
a to so započítaním doby, ktorá uplynula do začatia konania v správnom súdnictve. Zmyslom tohto
ustanovenia je teda vylúčiť vplyv dĺžky konania na plynutie týchto lehôt, ktoré ako prekluzívne lehoty
plynuli a uplynuli bez zreteľa na akúkoľvek právnu skutočnosť vrátane konania pred súdom.

Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave lehoty na uloženie sankcie podľa § 31 ods. 3 zákona č.
85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach, sú lehotami prekluzívnymi a štátny orgán po
jej uplynutí sankciu uložiť nemôže bez ohľadu na to, či jej uloženie sankcionovaný subjekt namieta alebo
nenamieta. Nie je rozhodujúce, kedy žalobca vzniesol námietku o preklúzii, podstatné je, či sankcia bola
uložená v jednoročnej lehote od zistenia dôvodu na jej uloženie. Krajský súd v Bratislave s poukazom
na ustanovenie § 246d O.s.p., uvádza, že z rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný sa dozvedel o porušení
povinnosti nepredloženia výročnej správy dňa 24.7.2009, odkedy začala plynúť subjektívna jednoročná
prekluzívna lehota podľa § 31 ods. 3 zákona č. 85/2005 Z.z., ktorá účastníkmi konania spochybnená
nebola. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo vydané dňa 9.9.2009 a rozhodnutie
správneho orgánu druhého stupňa bolo vydané dňa 7.12.2009 s nadobudnutím právoplatnosti dňa
11.12.2009. Nakoľko každý účastník konania má právo domáhať sa ochrany svojich práv a oprávnených
záujmov na nestrannom a nezávislom súde, ustanovenie § 250b O.s.p. dáva možnosť účastníkovi
správneho konania podať žalobu v lehote dvoch mesiacov od doručenia správneho rozhodnutia druhého
stupňa. Rozhodnutie o uložení sankcie bolo vydané v jednoročnej prekluzívnej lehote s tým, že z
jednoročnej prekluzívnej lehoty zostávala doba 7 mesiacov a 13 dní. Súdne konanie prebiehalo od
10.2.2010, kedy bola podaná žaloba, o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom sp.zn. 3S/90/2010 zo dňa
30.11.2010, s nadobudnutím právoplatnosti dňa 20.12.2010 a vykonateľnosti dňa 23.12.2010. Súd
rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na nové prejednanie.
Z jednoročnej prekluzívnej lehoty zostávala žalovanému doba 7 mesiacov a 10 dní a teda nová sankcia
mala byť uložená do uplynutia tejto doby od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku krajského súdu.
Táto lehota začala teda plynúť odo dňa 20.12.2010 - nadobudnutie právoplatnosti súdneho rozhodnutia.
Správny orgán prvého stupňa rozhodol opätovne dňa 18.2.2011 a správny orgán druhého stupňa
dňa 4.5.2011 s nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia dňa 20.5.2011. Z vyššie uvedeného vyplýva,
že správny orgán aj v druhotnom správnom konaní rozhodol v jednoročnej prekluzívnej subjektívnej
lehote. Súd dáva do pozornosti, že žalovanému zostávajú na opätovné rozhodnutie od doručenia
rozsudku krajského súdu necelé dva mesiace a v tejto lehote by mal aj konať(pozri rozhodnutie NS SR
3Szd/3/2009).

Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave nemal inú možnosť, ako
rozhodnutie žalovaného MF/14811/2011-2/C zo dňa 4.5.2011 ako aj prvostupňové rozhodnutie č.
MF/006690/2011-243 zo dňa 18.2.2011 zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, nakoľko
v rozhodnutí žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu absentovalo riadne odôvodnenie
hľadiska pre uloženie pokuty, ktorá bola žalobcovi uložená a teda má súd za to, že rozhodnutia správnych
orgánov sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a najmä pre nedostatok dôvodov. Zároveň sa
správny orgán bude musieť vysporiadať aj s otázkou preklúzie a posúdiť, či nedošlo k uplynutiu
jednoročnej subjektívnej lehoty ustanovenej zákonom č. 85/2005 Z.z., pri opätovnej rozhodovacej
činnosti žalovaného.



O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech,
priznal súd náhradu trov konania, ktorá predstavuje zaplatený súdny poplatok vo výške 66,- €.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to písomne,
dvojmo, na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.