Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/277/2010 z 23. 10. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 23. októbra 2012, sp. zn. 2Co/277/2010, ECLI:SK:KSBA:2012:1509211980.2 Krajský súd Bratislava | 2Co/277/2010 | ECLI:SK:KSBA:2012:1509211980.2 | 2012-10-23 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 138 ods. 1 OSP, § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ebc98e40-6bc1-495d-9ee4-ed5c56e5c702 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1509211980.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/277/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509211980
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1509211980.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: I. V., W.. XX.XX.XXXX, M. F.: Y. XXXX/X, XXX
XX F., zastúpená advokátom Mgr. Marekom Turočekom, Advokátska kancelária so sídlom: Galvaniho
7/D, 821 04 Bratislava, proti odporcom: 1. S. L..C..I.., L. L.: F. XXXX/X, XXX XX M., K.: XX XXX XXX,
zastúpený advokátkou JUDr. Máriou Habalčíkovou, Advokátska kancelária so sídlom: Bakalárska 4/1,
971 01 Prievidza, 2. Y. T., W.. XX.XX.XXXX, M. F.: H. XXXX/XX, XXX XX Ž., zastúpený advokátom
Mgr. Ľubomírom Hagarom, Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s. r. o. so sídlom: Daniela Dlabača
35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, o určenie vlastníctva a neplatnosť dobrovoľnej dražby a o návrhu
na oslobodenie od súdnych poplatkov, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava V. zo dňa 02.11.2010, č. k. 6C 263/2009-204, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd nepriznal navrhovateľke oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov a to v konaní, v ktorom vystupuje ako navrhovateľka, kde navrhovateľka sa domáha určenia
vlastníctva k nehnuteľnostiam, a to k bytu v F. na Y. G. Č.. X, F. Č.. XX, nachádzajúci sa na XX. poschodí
ako aj k pozemku a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho
podielu o veľkosti XXXX/XXXXXX-in a nebytového priestoru č. XXX na X. poschodí vchodu č. X na Y.
G. a určenia, že dobrovoľná dražba nehnuteľnosti, vyššie uvedeného bytu, je neplatná.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že z predložených podkladov navrhovateľky o jej
osobných, majetkových a zárobkových pomeroch má za to, že na strane navrhovateľky nie je taká ťaživá
sociálna situácia, ktorá by odôvodňovala priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Navrhovateľka
má pravidelný mesačný príjem pozostávajúci zo starobného a vdovského dôchodku spolu vo výške
464,10 eur. Súd prvého stupňa prihliadol na skutočnosť, že navrhovateľka nemá žiadnu vyživovaciu
povinnosť ani žiadne dlhy. Napriek výške súdneho poplatku vo výške 199,- eur súd prvého stupňa
vzal do úvahy, že súdny poplatok je jednorazová platba, ktorá nepostihuje navrhovateľku pravidelne. V
neposlednom rade súd prihliadol taktiež na skutočnosť, že navrhovateľka na hájenie svojich záujmov
splnomocnila advokáta, pričom súdu prvého stupňa nebolo nijako preukázané, že by sa jednalo o
bezplatnú právnu pomoc. Súd prvého stupňa zároveň nespochybnil, že ide o právo navrhovateľky dať sa
v konaní zastupovať advokátom, na druhej strane musí každý účastník konania rátať aj s možnosťou, že
v konaní nebude úspešný. Ak má teda navrhovateľka finančné prostriedky na zaplatenie advokátskych
trov, mala by mať finančné prostriedky aj na zaplatenie súdnych poplatkov. Keďže navrhovateľka nespĺňa
jednu z dvoch kumulatívnych podmienok, súd prvého stupňa uviedol, že sa nemusel zaoberať splnením
druhej podmienky či u navrhovateľky nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie práva,
a preto súd prvého stupňa navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie
navrhovateľka, ktorá nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa a žiada napadnuté uznesenie súdu



prvého stupňa zmeniť tak, aby odvolací súd navrhovateľke priznal úplné oslobodenie od súdnych
poplatkov.

V podanom odvolaní poukázala na to, že na jednej strane súd prvého stupňa správne zistil, že
celkové mesačné príjmy navrhovateľky predstavujú sumu 464,10 eur a že navrhovateľka nemá žiadne
vyživovacie povinnosti, ani povinnosti titulom splácania dlhov, na druhej strane sa domnieva, že súd
prvého stupňa mal zobrať do úvahy skutočnosť, že navrhovateľka musí niekde bývať a stravovať sa.
Rovnako sa podľa navrhovateľky mal súd prvého stupňa zaoberať výpočtom chronických chorôb, ktorými
navrhovateľka trpí. Zároveň súd prvého stupňa opomenul podľa navrhovateľky posudzovať minimálnu
čiastku, ktorá navrhovateľke mesačne zostane na úhradu jej osobných, hygienických a aj kultúrnych
potrieb. Napriek skutočnosti, že navrhovateľka v súčasnosti nie je vlastníčkou bytu, v ktorom býva, avšak
svoje vlastnícke právo žiada priznať v prebiehajúcom konaní, pravidelne uhrádza náklady na služby
spojené s užívaním bytu, ktorých výška predstavuje spolu 250 eur mesačne a náklady na telefón spolu vo
výške cca 30 eur mesačne. K tomu je potrebné pripočítať náklady na doplatky za pravidelne užívané lieky
spolu vo výške cca 60 eur mesačne a výdavky na stravu a základné hygienické potreby vo výške cca 120
eur mesačne. Po spočítaní všetkých vyššie uvedených, plne odôvodnených a preukázateľných výdavkov
predstavuje suma pravidelných mesačných výdavkov navrhovateľky cca 460 eur, v ktorej však nie sú
zarátané ďalšie výdavky na uspokojenie osobných a kultúrnych potrieb navrhovateľky. Ďalej podotkla,
že zistenie súdu prvého stupňa, že zaplatenie vyrubeného súdneho poplatku údajne nijako nepostihne
navrhovateľku, nepovažuje za správne a udržateľné. Poukázala na skutočnosť, že navrhovateľka v
prvostupňovom konaní zaplatila na súdne poplatky spolu 232 eur, na čo by mal súd pri rozhodovaní
o oslobodení od súdnych poplatkov rovnako prihliadnuť. V závere podaného odvolania nesúhlasí
so záverom súdu prvého stupňa, že najatím advokáta preukázala navrhovateľka svoju spôsobilosť
zaplatiť súdne poplatky. Vzhľadom na pomery navrhovateľky, právny zástupca nevyúčtoval a ani od
navrhovateľky inak neprijal akúkoľvek odmenu za poskytnuté služby.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
je vecne správne.

Podľa ust. § 138 ods. 1 O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od
súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie
a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Odvolací súd považuje za dôležité podotknúť, že obsahom práva na spravodlivý súdny proces v zmysle
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je
umožniť každému bez rozdielu reálny prístup k súdu, čomu korešponduje povinnosť súdu vo veci konať
a rozhodnúť. Právo na súdnu ochranu zabezpečujú a vykonávajú jednotlivé ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku. V rámci garantovaného práva na súdnu ochranu sa realizuje aj právo na prístup
súdu, ktoré však nie je absolútne, keď jeho obmedzenie je dané legitímnym cieľom, ktorý štát sleduje
v súvislosti s poplatkovou povinnosťou účastníkov konania. Na druhej strane však štát prostredníctvom
inštitútu oslobodenia od súdnych poplatkov zabezpečuje určitej kategórie osôb prístup súdu aj bez
zaplatenia súdnych poplatkov za súčasného splnenia vyššie uvedených zákonných predpokladov. Z
tohto hľadiska je preto potrebné pri rozhodovaní v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia zákona
zabezpečiť spravodlivú a primeranú rovnováhu medzi záujmom štátu na vyberaní súdnych poplatkoch
a záujmom žiadateľa domáhať sa svojich nárokov súdnou cestou. Právo na spravodlivý proces však
nezahŕňa právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho skutkovými a právnymi názormi,
navrhovaným hodnotením dôkazov; rovnako nezakladá právo účastníka na to, aby bol v konaní pred
súdom úspešný tak, aby sa rozhodlo v súlade s jeho návrhom. Z uvedeného možno dôvodiť, že právo
na spravodlivý súdny proces neobsahuje ani právo na vyhovenie procesnému návrhu účastníka na
priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, a ktorá mu nezaručuje ani bezvýhradné právo na bezplatné
súdne konanie.

V zmysle ust. § 138 ods. 1 O.s.p. sú pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov rozhodujúce
jednak majetkové, zárobkové, rodinné, zdravotné, osobné pomery účastníka a tiež skutočnosť, či zo
strany účastníka domáhajúceho sa priznania oslobodenia od súdnych poplatkov, nejde buď o svojvoľné
alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie či bránenie práva; pričom obidva predpoklady musia byť súčasne
naplnené. Úlohou súdu je pri rozhodovaní o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov tak vyhodnotiť



celkové pomery žiadateľa (zárobkové, majetkové, rodinné, sociálne, zdravotné, osobné). Súd zhodnotí
všetky relevantné zistenia z hľadiska opodstatnenosti záveru, či úhradou súdneho poplatku vo vyrubenej
výške dôjde k takému závažnému zásahu do majetkovej sféry žiadateľa, že by mu privodila stav hmotnej
núdze a znemožnila by mu tak efektívne sa v konaní svojich ohrozených či porušených práv a právom
chránených záujmov domáhať.

Pri posudzovaní druhej podmienky treba brať na zreteľ, že o svojvôľu pôjde spravidla vtedy, ak by išlo
o zneužívanie práva, ktoré by inak účastníkovi náležalo tak, že by sa jeho uplatnením sledoval iný účel,
aký zákon predpokladá, tak napr. by bolo právo uplatňované so zámerom poškodiť druhého účastníka na
jeho právach či majetku so zjavnou snahou oddialiť splnenie povinnosti nepochybne ho zaväzujúcej. O
zrejme bezúspešné uplatňovanie, či bránenie práva, by išlo v prípade, ak by z rozhodujúcich tvrdení, na
pravdivosť ktorých by nebolo potrebné vykonávať už dokazovanie, bolo nepochybné, že pre účastníka
(žiadateľa) nemožno priaznivé rozhodnutie vo veci samej dôvodiť, napr. keď pre jeho úspešné uplatnenie
nároku bude absentovať zákonný podklad a bude už vyriešený záväzne v inom konaní.

Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že navrhovateľka je podľa Potvrdenia o osobných, majetkových a
zárobkových pomerov poberateľkou starobného dôchodku vo výške 350,60 eur mesačne a vdovského
dôchodku vo výške 113,50 eur mesačne, t.j. navrhovateľkine príjmy predstavujú celkovo sumu 464,10
eur mesačne. Vo vzťahu k výdavkom navrhovateľka síce v podanom odvolaní poukazuje na výdavky,
ktoré musí vynaložiť pre svoje každodenné životné potreby, a to náklady na služby spojené s bežným
užívaním bytu vo výške 250 eur mesačne, náklady na telefón vo výške 30 eur mesačne, výdavky na
lieky vo výške 60 eur mesačne a stravu a základné hygienické potreby vo výške cca 120,-, t.j. výdavky
v celkovej výške 460,- eur mesačne, nijaký z uvádzaných a tvrdených výdavkov navrhovateľka však
nepreukázala, keď bez ich preukázania nie je možné priznať navrhovateľke oslobodenie od súdnych
poplatkov (uvedené je na jej úkor). Navrhovateľka tak preukázala len príjmy predložením potvrdenia
o výške dôchodkových dávok, pričom preukázanie výdavkov, a to čo i len sčasti (napríklad doklady o
zaplatení liekov, ktoré navrhovateľka skutočne užíva), absentuje a vynaložené výdavky tak zostali len
v rovine tvrdení bez ich reálneho preukázania.

S prihliadnutím na to, že navrhovateľka nepreukázala, že by jej pomery odôvodňovali priznanie
oslobodenia od súdnych poplatkov, je nutné konštatovať, že tým nesplnila jednu zo zákonných
podmienok pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v zmysle vyššie citovaného zákonného
ustanovenia, pričom ust. § 138 O.s.p. požaduje pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov
kumulatívne splnenie obidvoch podmienok a vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka nesplnila ani
prvú podmienku pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov (majetkové, zárobkové, rodinné,
zdravotné, osobné pomery), odvolací súd sa preto druhou podmienkou (skutočnosť, či zo strany
účastníka domáhajúceho sa priznania oslobodenia od súdnych poplatkov, nejde buď o svojvoľné
alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie či bránenie práva) nezaoberal a z uvedeného dôvodu rozhodol
odvolací súd tak, že navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa ust. § 219 O.s.p. preto napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (ust. § 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.