{"guid": "d3c968f2-384d-4ac4-b8cc-7233382ebd0d:fce03d97-e7cb-4774-a8de-8175eda71504", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1410207728.1", "spisova_znacka": "4Co/519/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/519/2011 z 14. 8. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 14. augusta 2012, sp. zn. 4Co/519/2011, ECLI:SK:KSBA:2012:1410207728.1", "identifikacne_cislo": "1410207728", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Darina Kriváňová", "sudca_id": 332, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-krivanova-332", "datum_vydania": "2012-08-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce", "Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ochrana osobnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-224.odsek-1", "nazov": "§ 224 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-224.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-224"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "nazov": "§ 142 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-142"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-220", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-224", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-142"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fce03d97-e7cb-4774-a8de-8175eda71504", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1410207728.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2012:1410207728.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2012:1410207728.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava\nSpisová značka: 4Co/519/2011\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 1410207728\nDátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová\nECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1410207728.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, členiek\nsenátu JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Alexandry Hanusovej, v právnej veci navrhovateliek: X/ D. S.,\nbytom A., C. XXXX/X, 2/ V.. P. S., bytom A., C. XXXX/X, 3/ V.. M. S., bytom A., C. XXXX/X, navrhovateľky\n2/ a 3/ zastúpené matkou navrhovateľkou 1/ a navrhovateľky 1/ až 3/ zastúpené Advokátskou kanceláriou\nBeňová, s.r.o. so sídlom Blumentálska 8, Bratislava, proti odporcom: 1/ Y. P. R. Y., P..B.., so sídlom J. E.\nXX, A., IČO: XX XXX XXX, 2/ Ľ.L. P., zast. JUDr. Ľubomírom Hnátom, advokátom v Bratislave, Guothova\n20, o ochranu osobnosti a priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, na odvolanie navrhovateliek 1/ až\n3/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 20. júla 2011 č.k. 8C 216/2010-207, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej  p o t v r d z u j e.\n\nV napadnutej časti týkajúcej sa trov náhrady konania odporcu 2/ rozsudok súdu prvého stupňa  z m e ň\nu j e  tak, že odporcovi 2/ náhradu trov konania  n e p r i z n á v a.\n\nOdporcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi 1/ povinnosť zaplatiť navrhovateľke 1/\npeňažnú sumu vo výške 6.000,- €, navrhovateľke 2/ peňažnú sumu vo výške 8.000,- €, navrhovateľke\n3/ peňažnú sumu vo výške 8.000,- € , všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku návrh\nnavrhovateliek 1/,2/ a 3/ voči odporcovi 1/ zamietol. Návrh navrhovateliek 1/, 2/ a 3/ voči odporcovi\n2/ v celom  rozsahu zamietol a odporcovi 1/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke 1/ náhradu trov\nkonania vo výške 336,52 €, navrhovateľke 2/ náhradu trov konania vo výške 336,52 € a navrhovateľke\n3P/ náhradu trov konania vo výške 336,52 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, spoločnosti AK\nBeňová ,s.r.o. so sídlom Blumentálska 8, Bratislava. Navrhovateľke 1/ uložil povinnosť zaplatiť odporcovi\n2/ náhradu trov konania vo výške 174,44 € , navrhovateľke 2/ povinnosť zaplatiť odporcovi 2/ náhradu\ntrov konania vo výške 174,44 € a navrhovateľke 3/ povinnosť zaplatiť odporcovi 2/ náhradu trov konania\nv sume 174,44 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, jeho právnemu zástupcovi JUDr. Ľubomírovi\nHnátovi, advokátovi so sídlom Guothova 20, Bratislava. Pri vysporiadaní sa s otázkou vecne pasívnej\nlegitimácie vyvodil z posúdenia tejto otázky, ktorého z odporcov možno považovať za pôvodcu zásahu a\na dospel k záveru, že v danom prípade treba považovať za pôvodcu navrhovateľkami tvrdeného zásahu\ndo ich osobnostných práv odporcu 1/, keďže k úmrtiu manžela a otca navrhovateliek došlo konaním\nodporcu 2/, ktorý v čase, keď došlo k udalosti, pri ktorej manžel a otec navrhovateliek zahynul, bol\nzamestnancom odporcu a išlo o výkon jeho práce vodiča pre odporcu, keď viedol vozidlo odporcu.\nKonštatoval, že ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti neobsahujú osobitné určenie\nsubjektu pôvodcu zásahu do osobnostných práv, teda subjektu zodpovedného za takýto zásah, z ktorého\n\nhľadiska právna úprava ochrany osobnosti nie je kompletná. Mal preto za to, že pre účely zodpovedania\notázky, kto je v takomto prípade pôvodcom zásahu v súlade s ustanovením § 853 Obč.zák.je namieste\npoužiť analógiu. Z hľadiska svojho obsahu a účelu za zodpovednostným vzťahom vzniknutým v dôsledku\nzásahu od osobnostných práv považoval za najbližšie ustanovenia § 420 a nasl. Obč. zák., keďže\nzodpovednostný vzťah vzniknutý zásahom do osobnostných práv v zmysle § 11 a nasl. Obč.zák. je z\nhľadiska predpokladov jeho vzniku, no tiež jeho obsahu a účelu obdobný (či skôr v zásade totožný,\nkeď rozdielne sú len výlučne objektívna zodpovednosť pôvodcu zásahu, charakter vzniknutej ujmy\na spôsob a rozsah náhrady vzniknutej škody, resp. ujmy) so zodpovednostným vzťahom vzniknutým\nzo zodpovednosti za škodu podľa § 420 a nasl. Obč.zák., predpokladom pre vznik oboch “typov“\nzodpovednostného vzťahu je protiprávne konanie, vznik ujmy a príčinná súvislosť medzi nimi. Mal za\nto, že podľa § 420 ods. 2 Obč.zák. právnická osoba zodpovedá za škodu spôsobenú tými, ktorých\npoužila na činnosť, pri ktorej došlo k vzniku škody. Vychádzal zo zistenia, že k usmrteniu manžela a otca\nnavrhovateliek, ktoré predstavuje zásah do ich osobnostných práv, došlo konaním vodiča a zamestnanca\nodporcu 1/ - konaním odporcu 2/ pri výkone práce, teda konaním osoby, ktorá bola odporcom 1/\npoužitá na výkon jej činnosti a preto vyvodil, že odporca 1/ je vecne pasívne legitimovaný. Vo vzťahu\nk analogickej aplikácii ust. § 420 Obč.zák. poukázal na to, že prípustnosť analógie je obmedzená len\nna posúdenie otázky, kto je v tomto prípade pôvodcom zásahu, konkrétny obsah osobnostných práv\na predpoklady pre priznanie ochrany týmto právam sú výslovne upravené v ustanoveniach § 11 a\nnasl. Obč.zák., preto mal za to, že v tomto prípad nemožno pripustiť zavinenie ako predpoklad vzniku\nzodpovednosti ani možnosť vyvinenia sa v zmysle § 420 ods. 3 Obč.zák. Vychádzajúc zo skutkového\nstavu ustáleného v priebehu konania z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že konanie odporcu\n1/, ktorého zamestnanec pri predmetnej udalosti spôsobil usmrtenie manžela a otca navrhovateliek\npredstavuje neoprávnený zásah do ich osobnostných práv, konkrétne do ich súkromia a rodinného\nživota. Mal za preukázané, že v prípade navrhovateliek medzi nimi a zomrelým manželom a otcom\nexistovali silné citové väzby. Vyslovil, že v prípade navrhovateľky 1/ možno hovoriť o citových, no aj\niných väzbách vytvorených s manželom. Ich vzťah z vykonaných dôkazov vyplynul ako harmonický,\ntrvajúci 13 rokov, so silným citovým putom, bez rozporov a problémov. Mal tiež za to, že význam tohto\nvzťahu pre navrhovateľku 1/ bol znásobený aj tým, že detstvo strávila v detskom domove. Za zrejmý\nblízky vykonaným dokazovaním mal aj vzťah medzi navrhovateľkami 2/ a 3/ a ich zosnulým otcom.\nOkrem silného citového puta a absencie nezhôd medzi nimi poukázal na to, že k strate otca došlo v ich\nveľmi zraniteľnom veku (10 a 12 rokov), kde je prítomnosť oboch rodičov, a teda aj otca mimoriadne\ndôležitá. Pri existencii úzkych citových a ďalších väzieb medzi navrhovateľkami a ich manželom a otcom,\nktoré existovali  pred jeho úmrtím konštatoval, že u navrhovateliek došlo v dôsledku konania odporcu\nk okamžitému, násilnému pretrhnutiu týchto úzkych väzieb navrhovateliek k zomrelému manželovi a\notcovi. Konanie odporcu, v súvislosti s ktorým bol zamestnanec odporcu  aj právoplatne odsúdený v\ntrestnom konaní a ktorým došlo k násilnému pretrhnutiu väzieb navrhovateliek so zomrelým, považoval\nza neoprávnený zásah do ich osobnostných práv a tiež  za splnené predpoklady pre priznanie ochrany\nosobnostným právam navrhovateliek v zmysle ust. § 13 ods. 1 Obč.zák. a to priznanie nemajetkovej\nujmy v peniazoch. K námietkam odporcu,  že nie sú splnené predpoklady pre vyhovenie návrhu,\nnakoľko nedošlo k zníženiu dôstojnosti alebo vážnosti navrhovateliek v spoločnosti, uviedol, že priznanie\nnemajetkovej ujmy v peniazoch nie je s poukazom na demonštratívny charakter výpočtu v § 13 ods. 2\nObč.zák. obmedzené iba na zníženie dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti, ale prichádza do úvahy\nv prípade akýchkoľvek následkov, na zmiernenie ktorých iné zadosťučinenie nepostačuje.\n\nPri úvahe o výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 3 Obč.zák.  z hľadiska\nzávažnosti vzniknutej ujmy zohľadnil predovšetkým to, že navrhovateľky stratili svoju najbližšiu osobu,\ns ktorou tvorili harmonickú rodinu, tešili sa z úspechov, vzájomne            si pomáhali, žili v spoločnej\ndomácnosti, delili sa spoločne o pozitívne a negatívne stránky ich každodenného života a v dôsledku\njeho úmrtia došlo k celkom nezvratnému ukončeniu tohto spolužitia a k definitívnej strate možností\nnavrhovateliek tráviť s ním čas, deliť sa s ním o všetky bežné i menej bežné životné problémy a radosti,\npričom poukázal na skutočnosť,                         že navrhovateľky 2/ a 3/ boli v čase usmrtenia vo veku 10 a\n12  rokov. Zohľadnil tiež,                     že k zásahu došlo zo strany odporcu 1/ prostredníctvom zamestnanca,\nktorý sa pri zásahu  dopustil spáchania trestného činu, hoci len z nedbanlivosti. Konštatoval tiež, že\nnemohol opomenúť, že neb. p. S. svojim konaním a spoluzavinením  v nemalej miere prispel k tomu,\nže napokon došlo k tejto tragickej udalosti, pri ktorej zomrel, ani skutočnosť, že za určitú satisfakciu\nmožno považovať už samotné rozhodnutie súdu v trestnom konaní, ktorým bol zamestnanec odsúdený\nza spáchanie daného skutku. Za neopomenuteľné považoval aj správanie sa odporcu 1/ v súvislosti s\n\ntouto udalosťou, ktorý na požiadanie navrhovateľke 1/ poskytol príspevok na úhradu nákladov pohrebu\nv jednorázovej sume 130.000,- Sk a navrhovateľkám 2/ a 3/ založil životné poistenie každej v sume\n50.000,- Sk. Dospel tak k záveru, že náhradou, ktorá je spôsobilá na rozdiel od prípadného nepeňažného\nzadosťučinenia zmierniť následky neoprávneného zásahu do práv na ochranu osobnosti navrhovateliek\npovažoval v prípade navrhovateľky 1/ sumu 6.000,- €, navrhovateľky 2/ sumu 8.000,- € a navrhovateľky\n3/ sumu 8.000,- €. Preto odporcu 1/ zaviazal na zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v uvedenej výške\na vo zvyšku návrh zamietol. Návrh navrhovateliek proti odporcovi 2/ z dôvodu chýbajúcej pasívnej vecnej\nlegitimácie zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 150 O.s.p.\na navrhovateľkám priznal plnú náhradu trov konania voči odporcovi 1/ a súčasne zaviazal navrhovateľky\n1/ ž 3/ na zaplatenie náhrady trov konania odporcovi 2/, úspešnému v konaní, ktorému priznal zníženú\nnáhradu trov konania.\n\nProti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti, v ktorej bol ich návrh vo zvyšku voči odporcovi 1/ zamietnutý,\nako aj v časti týkajúcej sa uloženia im povinnosti zaplatiť odporcovi náhradu trov konania a žiadali\nho v týchto napadnutých častiach zmeniť a ich návrhu voči odporcovi 1/ v celom rozsahu vyhovieť a\npovinnosť zaplatiť náhradu trov konania odporcovi 2/ im neuložiť. Mali za to, že súd prvého stupňa\nim z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci priznal náhradu nemajetkovej ujmy v nesprávnej\n(nízkej) výške a v nesprávnej výške priznal náhradu trov konania odporcovi 2/. Dôvodili tým, že priznaná\nnáhrada nemajetkovej ujmy spolu vo výške 22.000,- € nezodpovedá okolnostiam a závažnosti ujmy,\nktorú doposiaľ veľmi pociťujú. Navrhovateľka 1/ poukázala na to, že prišla o manžela presne v deň\nsvojich 31. narodenín a závažnosť jej ujmy je o to významnejšia, že vyrastala v detskom domove a\npán S. bol pre ňu prvým človekom reprezentujúcim rodinu, človekom, ktorému mohla dôverovať. Mali\nveľmi pekné manželstvo, existovalo medzi nimi veľmi silné citové puto, v manželstve nemali žiadne\nrozpory, ani problémy, žili spolu 13 rokov, z toho 10 rokov v manželstve, boli na seba naviazaní a je v\nambulantnej liečbe psychiatra V.. M. W.Í.. Navrhovateľka 2/ mala v čase smrti otca 10 rokov, prišla o neho\nvo veľmi citlivom veku v začiatku puberty, prežívala pocity úzkosti, bola plačlivá, smutná, precitlivelá,\nmala reaktívne problémy so spánkom, dodnes smrť otca prežíva intenzívne a je v ambulantnej liečbe\npedopsychiatra V.. Ľ.L. A. Navrhovateľka 3/ mala v čase smrti otca 2 roky, bola vo veku, kedy sa buduje\nzákladná osobnosť človeka a podľa správy V.. Ľ. A., u ktorej je v ambulantnej liečbe, trpela po smrti\notca závažným emočným rozpadom, bola úzkostlivo naviazaná na matku, začala psychosomatizovať.\nNavrhovateľky 2/ a 3/ po smrti otca trpeli vyššou chorobnosťou. Poukázali na to, že smrťou manžela a\notca došlo u nich k nesmierne závažnej ujme, jeho smrť bola nečakaná, šokujúca, stratili jeho lásku a\nradosť s ním prežívanú a za zodpovedajúcu závažnosti ujmy považovali náhradu nemajetkovej ujmy vo\nvýške u každej po 30.000,- €. Mali tiež za to, že súd prvého stupňa pri hodnotení otázky spoluzavinenia\npána S. sa jednostranne priklonil k záveru odporcu 1/ a nevysporiadal sa s ich námietkami k tejto otázke,\npričom podľa nich jeho spoluvina nebola preukázaná. V časti týkajúcej sa náhrady trov konania priznanej\nodporcovi 2/ žiadali rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a odporcovi 2/ náhradu trov konania neuložiť\ndôvodiac s poukazom na ust. § 150 O.s.p. a dôvodiac tým, že odporca 2/ nielenže pri svojom prvom\núkone vo veci, ale ani v priebehu konania nenamietal svoju pasívnu legitimáciu, túto namietal až v\nzáverečnej reči a rovnako ani neurobil voči nim žiadny úkon, ktorým by im sťaženú životnú situáciu po\nsmrti manžela a otca uľahčil, či sa im osobne ospravedlnil, prípadne sa zúčastnil súdneho pojednávania.\nPoukázali na to, že svoj návrh voči odporcovi 2/ podávali len z dôvodu právnej istoty, nakoľko im nemohlo\nbyť známe,  či z vykonaného dokazovania nevyplynie, že je možné ustáliť, že zásah do ich osobnostných\npráv spôsobil odporca 2/ . Mali za to, že náhrada nemajetkovej ujmy im má slúžiť ako kompenzácia za\nvzniknutú ujmu a priznaním náhrady trov konania odporcovi 2/ je táto náhrada automaticky znížená, a to\nnapriek tomu, že práve odporca 2/ spôsobil smrť pána S.. Za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval\ntiež vek navrhovateliek 2/ a 3/ a mali za to, že je spravodlivé požadovať od odporcu 2/, aby si znášal\naspoň náklady svojho právneho zastúpenia v konaní a nebola mu priznaná náhrada trov konania.\n\nKrajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.)  prejednal vec podľa § 212 ods. 1\nO.s.p. v napadnutej časti, bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,  že odvolanie\nnavrhovateliek v napadnutej časti vo veci samej nie je dôvodné a v časti týkajúcej sa náhrady trov\nkonania odporcu 2/ je dôvodné.\n\nSúd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, výsledky ktorého aj náležite zhodnotil a\nvyvodil z neho aj správny právny záver a s odôvodnením jeho rozhodnutia sa odvolací súd v celom\nrozsahu aj stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).\n\nAk medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich\nsúkromného a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k neoprávnenému\nzásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Právo na súkromie totiž zahŕňa aj právo fyzickej\nosoby vytvoriť a udržiavať vzťahy s inými osobami predovšetkým v citovej oblasti, aby tak mohla\nrozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť. Protiprávne narušenie týchto vzťahov zo strany iného predstavuje\nneoprávnený zásah do práva na súkromný a rodinný život tejto fyzickej osoby.\n\nZ ustanovení Listiny základných práv a slobôd a medzinárodných zmlúv o ľudských právach a\nzákladných slobodách možno vyvodiť, že právo na súkromie, uvedené aj v ust. § 11 Obč.zák. sa\nnevzťahuje len na samotnú fyzickú osobu. Právo na identitu a osobný rozvoj a právo nadväzovať a\nrozvíjať vzťahy s inými fyzickými osobami chráni čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd. Zachovanie duševnej stability je v tomto kontexte nevyhnutnou podmienkou k účinnému\npoužívaniu práva na rešpektovanie súkromného života. Spôsobenie smrti člena rodiny je neoprávneným\nzásahom do súkromia navrhovateliek chráneného ust. § 11 Obč.zák., ktorého súčasťou je aj rodinný\nživot, kedy z objektívneho pohľadu je strata manžela a otca navrhovateliek neodstraniteľnou ujmou,\ntakže náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Obč.zák. je primeraným prostriedkom\nochrany proti neoprávnenému zásahu.  Ustanovenie § 13 ods. 2 Obč.zák. pre priznanie relutárnej\nnáhrady predpokladá značnú mieru dotknutej osobnosti fyzickej osoby a výšku náhrady nemajetkovej\nujmy určí súd s prihliadnutím k závažnosti vzniknutej ujmy a k okolnostiam, za ktorých k porušeniu práva\ndošlo. Uplatňuje sa postup podľa § 136 O.s.p., kedy súd túto výšku určí podľa miery svojej úvahy, ktorá\nvšak podlieha hodnoteniu. Základom tejto úvahy je preto zistenie takých skutočností, ktoré súdu umožnia\nzaložiť úvahu na určitom kvantitatívnom posúdení základných súvislostí daného prípadu.\n\nZákon neobsahuje v ustanoveniach  §§ 11 -16 Obč. zák. označenie subjektov zásahu, týmto subjektom\nmôže byť tak občan (fyzická osoba), ako aj organizácia (právnická osoba).               Ak zamestnanec\nprávnickej osoby pri uskutočnení zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby konal v rámci plnenia úloh\nprávnickej osoby, je zásah spôsobený touto osobou. Ak bol neoprávnený zásah do práva na ochranu\nosobnosti spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou či fyzickou osobou k realizácii činnosti tejto\nprávnickej či fyzickej osoby, postihujú občianskoprávne sankcie samotnú právnickú či fyzickú osobu.\nPredpokladom je, aby v činnosti zamestnanca nechýbal miestny, časový a vecný vzťah k plneniu úloh\ntejto osoby. Pasívne legitimovaným v danom konaní je tak odporca 1/, ktorého zamestnanec odporca\n2/ zasiahol  do osobnostných práv navrhovateliek a ktorý konal v rámci plnenia úloh odporcu 1/ ako\nsvojho zamestnávateľa.\n\nNa to, aby navrhovateľky mohli úspešne uplatňovať nárok na ochranu osobnosti podľa          § 13 Obč.zák.\nv prípade, že odporca neoprávnene ( protiprávne) zasiahol do ich osobnostných práv spôsobením\nnehody, v dôsledku ktorej zomrel ich manžel a otec, nie je nutné, aby konanie samej týmto dotknutej\nosoby muselo byť po právne stránke bezzávadné. Nevyhnutným primárnym predpokladom procesného\núspechu je samotná protiprávnosť konania alebo opomenutia odporcu a na to nadväzujúca prítomnosť\nkauzálneho nexu medzi týmto správaním  a úmrtím určitej osoby. V súlade s citovaným ustanovením § 13\nods. 1 Obč.zák. na to,  aby oprávnená osoba (navrhovateľky) mali právo domáhať sa ochrany osobnosti,\nsa vyžaduje a zároveň stačí, aby išlo o neoprávnený (protiprávny) zásah do práv na ochranu osobnosti. V\nprípade existencie takéhoto neoprávneného zásahu ide potom o objektívnu zodpovednosť, bez ohľadu\nna zavinenie. Vzhľadom na objektívnu povahu zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnostných\npráv je už vo vzťahu k intervencii do práva na súkromie fyzickej osoby a k následnému vzniku oprávnenia\nna strane pozostalého, zavinenia zodpovednej osoby právne irelevantné. Správanie samej dotknutej\nosoby pri neoprávnenom zásahu sa stáva právne významným až pri určení výšky náhrady nemajetkovej\nujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 Obč.zák.), ktorú výšku určuje súd podľa závažnosti ujmy a podľa okolností,\nza ktorých k porušeniu práva došlo (§ 132 ods. 3 Obč.zák). Týmito okolnosťami sú nielen okolnosti na\nstrane škodcu (odporcu), ale súčasne sú to aj okolnosti na strane dotknutej osoby (v danom prípade\nmanžela a otca navrhovateliek) , na ktoré okolnosti súd prvého stupňa správne prihliadol.\n\nZ obsahu spisu vyplýva, že odporca 2/ bol podľa § 149 ods. 1 a 2 písm. a/ Tr.zák. právoplatným\nrozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 29.05.2009 č.k. 3T 16/2009-135 odsúdený pre prečin\nusmrtenia, keď dňa 19.06.2008 v A. na ul. B. M. XX v čase od 6.45 hod pred objektom spoločnosti E.\nSK, s.r.o. sa dostatočne nepresvedčil pred cúvaním s nákladným motorovým vozidlom o tom, že na\nstupačkách na zadnej časti vozidla určených pre závozníkov, nikto nenachádza, následne si vzhľadom\nna nedostatočný rozhľad nezaistil pomoc spôsobilej a náležite poučenej osoby, čím porušil ustanovenia\nzákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách a pri cúvaní vozidlom pritlačil o\nbetónový stĺp mostového žeriavu R. S., ktorý stál na zadnej stupačke a ktorý v dôsledku vzniknutých\nmu týmto zranení zomrel. Tým bola preukázaná zodpovednosť odporcu 1/, ktorého plnenie pracovných\núloh v danom čase vykonával odporca 2/ za neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateliek,\na to do ich práva na súkromný a rodinný život, ktorý bol smrťou ich blízkeho príbuzného narušený. Túto\nzodpovednosť bolo potrebné posúdiť ako objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie.\n\nSúd prvého stupňa pri úvahe o výške o náhrade nemajetkovej ujmy správne prihliadol aj na okolnosti,\nza ktorých k porušeniu práva došlo a k závažnosti vzniknutej ujmy na strane navrhovateliek vzhľadom\nna ich bolesť, stres, úzkosť, frustráciu a nenávratnú stratu blízkej osoby. Navrhovateľky nepochybne\ntvorili s neb. manželom a otcom fungujúcu rodinu s dobre vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami\nbez akýchkoľvek patologických čŕt a jeho smrť zasiahla nečakane a tragicky zásadným spôsobom do\nich života a nenávratne pretrhla dovtedajšie silné citové väzby. Navrhovateľky stratili možnosť realizácie\na ďalšieho rozvoja rodinného života so svojim manželom a otcom a sú o citový vzťah s ním ako\nnajbližším rodinným príslušníkom  úplne ochudobnené, z čoho je zrejmé, že žiadna forma morálneho\nzadosťučinenia podľa § 13 ods. 1 Obč. zák. by nepostačovala na to, aby bola primerane vyvážená a\nzmiernená. Išlo o zásah veľmi hlboký a nenapraviteľný s následkami pre všetky navrhovateľky. Odvolací\nsúd sa stotožnil aj s výškou priznanej nemajetkovej ujmy každej z nich a odôvodnením rozdielov\npriznanej výšky u navrhovateľky 1/ a navrhovateliek 2/ a 3/, na ktoré poukazuje v celom rozsahu, pričom\nnámietky navrhovateliek nepovažoval za dôvodné.\n\nPreto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa veci samej ako vecne\nsprávny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\n\nZa dôvodnú však považoval odvolací súd odvolaciu námietku navrhovateliek v časti náhrady trov\nkonania odporcovi 2/, pretože v danom prípade bolo možné aplikovať ust. § 150 O.s.p. a odporcovi\n2/ náhradu trov konania nepriznať, a to vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa, ako\nsamotnú povahu nároku navrhovateliek, skutočnosť, že práve odporca 2/ zavinil smrť blízkej osoby\nnavrhovateliek, ako aj skutočnosť, že navrhovateľky 2/ a 3/                   sú maloleté,  od ktorých by ani\nnebolo spravodlivé náhradu trov konania požadovať.\n\nZ týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady\ntrov konania odporcu 2/ podľa § 220 O.s.p. zmenil a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.\n\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a §  142 ods. 1 O.s.p. a\nodporcom 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.\n\nToto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\n\nTento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/216/2010", "guid": "9f709750-a6f4-4b08-b76a-7c20722d2e46:45cea697-1280-412e-a3a8-cebded8c1c5c", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "d6995f2e-52da-4153-82b0-0f9ce301881e:6a951c03-beb5-44de-a3b5-80481d1d3760", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1214228792.1", "spisova_znacka": "10Co/32/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/32/2019 z 21. 8. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-08-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1214228792.1"}, {"guid": "d6995f2e-52da-4153-82b0-0f9ce301881e:74b088c6-5352-48e2-86d5-a0c4e38c64e4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1214228792.1", "spisova_znacka": "10Co/32/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/32/2019 z 21. 8. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-08-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1214228792.1"}]}