Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/309/2011 z 4. 6. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 4. júna 2012, sp. zn. 8Co/309/2011, ECLI:SK:KSBA:2012:1309206237.2 Krajský súd Bratislava | 8Co/309/2011 | ECLI:SK:KSBA:2012:1309206237.2 | 2012-06-04 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Pracovné právo Citované ustanovenia: § 252b ZP, § 252a ods. 1 ZP, § 79 ods. 2 ZP, § 79 ods. 1 ZP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/851f5c06-ab1c-455f-b12d-ac81ae00ce68 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1309206237.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/309/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309206237
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1309206237.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členiek
senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľa: Š. P., J. C. XX,
P., zastúpeného JUDr. Rastislavom Bajánkom, advokátom, so sídlom Vajnorská 1, Bratislava, proti
odporcovi: T. Š. Ú. E. J., D. D. P. X, J., o náhradu mzdy XX.XXX,XX eur s príslušenstvom, na
odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26. augusta 2011 č.k.
21C/115/2009-198, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh v časti zaplatenia sumy X.XXX,XX eur
s príslušenstvom, zastavil konanie v časti zaplatenia sumy XX.XXX,XX eur a odporcovi nepriznal
náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal
zaplatenia sumy XX.XXX,XX eur titulom náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru
výpoveďou za obdobie od XX.XX.XXXX K. XX.XX.XXXX s tým, že rozsudkom Okresného D. J. W.
X. K. XX.XX.XXXX Č..T.. XXC XX/XX-XX v spojení s rozsudkom T. D. E. J. X. K. XX.XX.XXXX
Č..T.. XCo XXX/XX-XX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX bolo určené, že výpoveď daná navrhovateľovi
odporcom listom zo dňa XX.XX.XXXX Č.. XXXX/XXXX je neplatná. Vykonaným dokazovaním mal za
preukázané, že navrhovateľ po obdržaní predmetnej výpovede, listom zo dňa XX.XX.XXXX daným
na poštovú prepravu XX.XX.XXXX, nesúhlasil s výpoveďou zo dňa XX.XX.XXXX a naďalej trval na
pracovnom pomere, avšak odporca, resp. právnym predchodca odporcu mu prácu od XX.XX.XXXX
podľa pracovnej zmluvy, na základe ktorej vykonával prácu pomocného vychovávateľa, neprideľoval
a z toho dôvodu na strane odporcu ako zamestnávateľa vznikli prekážky v práci v zmysle § 142 ods.
3 Zákonníka práce, v dôsledku čoho navrhovateľovi v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce vznikol
nárok na náhradu mzdy od XX.XX.XXXX vo výške naposledy priznaného funkčného platu XXX,XX eur
mesačne do doby prideľovania práce odporcom navrhovateľovi, príp. ukončenia pracovného pomeru.
Keďže navrhovateľ v priebehu konania z dôvodu odporcom vznesenej námietky premlčania zobral späť
návrh v časti zaplatenia sumy XX.XXX,XX eur ako uplatnenej náhrady mzdy za obdobie M. XX.XX.XXXX
K. XX.XX.XXXX, zastavil konanie v tejto časti podľa § 96 ods. 1 a 2 O.s.p., a teda predmetom konania
zostala náhrada mzdy v sume X.XXX,XX R. s príslušenstvom za obdobie od XX. S. XXXX K. XX.
C. XXXX. Dospel k záveru, že tento uplatnený nárok navrhovateľa na náhradu mzdy za uvedené
obdobie nie je premlčaný, ale je nárokom na náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov od doby,
kedy sa mu mala poskytnúť náhrada mzdy, t.j. od XX.XX.XXXX, pričom odporca žiadal v zmysle §
79 ods. 2 Zákonníka práce nepriznať navrhovateľovi žiadnu náhradu mzdy za čas presahujúci 12
mesiacov. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ v uplatňovanom období bol riadne



zamestnaný v spoločnosti N., S..D.., D. D. E. J. na dobu neurčitú a jeho príjem za toto obdobie bol
o viac ako X/X-W. E., P..I.. M. XXX,- R. mesačne, ako dosahoval u právneho predchodcu odporcu a
s prihliadnutím na túto skutočnosť, preto navrhovateľovi v súlade s § 79 ods. 2 Zákonníka
práce nepriznal náhradu mzdy za dobu presahujúcu 12 mesiacov od doby, kedy sa mu mala poskytnúť
náhrada mzdy, t.j. od XX.XX.XXXX K. XX.XX.XXXX. Námietku odporcu týkajúcu sa nedostatku jeho
pasívnej legitimácie v spore posúdil ako nedôvodnú, pričom vychádzal z právoplatného rozhodnutia,
ktorým bola určená predmetná výpoveď odporcu daná navrhovateľovi za neplatnú a ustálil, že podľa §
23 ods. 3 zákona č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách, práva a povinnosti zrušenej organizácie
bez právneho nástupcu prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, t.j. v tomto prípade aj nároky
vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov pôvodného zamestnávateľa navrhovateľa O. K.Y. K. S. B.-
E. D. D. D. C. Č.. X, P., prešli dňom jeho zrušenia XX.XX.XXXX na T. Š. Ú. E. J., čím je dané právne
nástupníctvo odporcu z pôvodného zamestnávateľa navrhovateľa. O náhrade trov konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s odôvodnením, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože žiadnu
náhradu trov nežiadal.

Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol, podal odvolanie
v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ a žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
zmeniť a jeho návrhu vyhovieť, alternatívne zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že nárok
na zaplatenie náhrady mzdy si neuplatnil z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa, ako
uviedol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ale nárok na náhradu mzdy, ktorý
je predmetom tohto konania si uplatnil z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru. Uviedol, že
v zmysle ním uplatneného nároku mu mala byť poskytnutá náhrada mzdy za mesiace S. XXXX S. I.
XXXX. Namietal aj nesprávne právne posúdenie veci, pretože súd prvého stupňa nesprávne aplikoval
na vec ust. § 79 ods. 2 Zákonníka práce účinného K. XX.XX.XXXX a svoje rozhodnutie odôvodnil tým,
že bol v čase, za ktorý si uplatnil náhradu mzdy zamestnaný u iného zamestnávateľa a dosiahol vyšší
plat ako u odporcu, keď tento postup bol zákonom č. 348/2007 Z.z. účinným od XX.XX.XXXX zrušený.
Uviedol, že vzhľadom na to, že súd mu nepriznal náhradu mzdy za 12 mesiacov, nemohol mu vôbec
nepriznať náhradu mzdy presahujúcu 12 mesiacov. Podľa jeho názoru počítanie presiahnutia celkového
času, za ktorý sa má náhrada mzdy priznať začína od začiatku uplatnenej náhrady, v danom prípade
od S. XXXX. V prípade, ak by sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa žiadal, aby
pripustil dovolanie na právnu otázku, či začiatok celkového času, za ktorý by sa mala zamestnancovi
poskytnúť náhrada mzdy, začína plynúť pri uplatnení postupu súdu podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce,
od začiatku uplatnenej náhrady mzdy na súde.

Odporca vo svojom vyjadrení navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne
správny potvrdiť. Uviedol, že súd prvého stupňa v súlade so Zákonníkom práce stanovil, že uplatňovaný
nárok navrhovateľa je nárokom na náhradu mzdy za čas presahujúci XX C. od doby, kedy sa mu mala
poskytnúť náhrada mzdy, t.j. od XX.XX.XXXX. Poukázal na to, že v danom prípade si navrhovateľ
nárok na náhradu mzdy uplatnil na súde dňa XX.XX.XXXX a podľa tvrdení navrhovateľa, uvedených
v jeho odvolaní nie je zrejmé, o aký čas ide, resp. by išlo, v prípade nepremlčania jeho nároku na
náhradu mzdy za obdobie od XX.XX.XXXX K. XX.XX.XXXX. Nesúhlasil ani s názorom navrhovateľa,
že súd mal v prejednávanej veci aplikovať Zákonník práce účinný od XX.XX.XXXX a poukázal na
uznesenie T. D. E. J. X. K. XX.XX.XXXX Č..T.. XCo/XXX/XXXX-XXX, ktorým bol zrušený rozsudok
súdu prvého stupňa vydaný v prejednávanej veci dňa XX.XX.XXXX a vec mu bola vrátená na ďalšie
konanie a v ktorom odvolací súd vyslovil právny názor, že nárok navrhovateľa na náhradu mzdy
je potrebné posudzovať podľa Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. účinného od XX.XX.XXXX, resp.
v čase vzniku tohto nároku, t.j. ku dňu XX.XX.XXXX. Správne preto podľa jeho názoru súd prvého
stupňa nepriznal navrhovateľovi náhradu mzdy za uplatnené obdobie, keď vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že v uplatňovanom období bol riadne zamestnaný a jeho príjem bol vyšší ako u
pôvodného zamestnávateľa, pričom on navrhol nepriznanie náhrady mzdy navrhovateľovi podľa § 79
ods. 2 Zákonníka práce. K vyjadreniu priložil aj rozsudok Okresného D. J. W. X. K. XX.XX.XXXX, ktorým
bol z rovnakých dôvodov zamietnutý návrh navrhovateľky na priznanie náhrady mzdy pre neplatné
skončenie pracovného pomeru.



Odvolací súd prejednal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti je vecne správny.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. v znení účinnom od 01. apríla 2002, ak
zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer
okamžite alebo v skúšobnej lehote a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby
ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí a zamestnávateľ je povinný mu poskytnúť
náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď
oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní
pokračovať v práci, alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru.

Podľa § 79 ods. 2 citovaného zákona, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec
nepriznať, súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol v tomto čase
zamestnaný u iného zamestnávateľa, ako prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého
dôvodu sa do práce nezapojil.

Podľa § 252a ods. 1 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. v znení zákona č. 210/2003 Z.z. účinného od
01. júla 2003, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 01.
júlom 2003, ak nie je ďalej ustanovené inak. Vznik pracovnoprávnych vzťahov, ako aj nároky, ktoré z
nich vznikli pred 01. júlom 2003, sa posudzujú podľa predpisov platných do 30. júna 2003.

Podľa § 252b Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. v znení zákona č. 348/2007 Z.z. účinného od 01.09.2007,
ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 01. septembrom
2007, ak nie je ďalej ustanovené inak. Právne úkony urobené pred 01. septembrom 2007 a nároky, ktoré
z nich vznikli, sa posudzujú podľa právnej úpravy platnej do 31. augusta 2007.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ návrhom na začatie konania domáhal proti odporcovi zaplatenia
náhrady mzdy za obdobie M. XX.XX.XXXX K. XX.XX.XXXX z dôvodu neplatného skončenia jeho
pracovného pomeru u odporcu výpoveďou, ktorú mu dal odporca listom zo dňa XX.XX.XXXX a ktorá
bola určená za neplatnú rozsudkom Okresného D. J. W. X. K. XX.XX.XXXX Č..T.. XXC/XX/XX-XX E.
D. D. O. T. D. E. J. X. K. XX.XX.XXXX Č..T.. XCo XXX/XX-XX, G. K. XX.XX.XXXX. V priebehu konania
navrhovateľ čiastočne zobral späť svoj návrh na začatie konania a predmetom konania zostal jeho nárok
na náhradu mzdy za obdobie od XX.XX.XXXX K. XX.XX.XXXX, t.j. za obdobie pred nadobudnutím
právoplatnosti rozsudku, ktorým súd určil predmetnú výpoveď za neplatnú. Z uvedeného je zrejmé, že
navrhovateľ si nárok na náhradu mzdy uplatnil ako nárok vyplývajúci z neplatného skončenia pracovného
pomeru. I keď súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nesprávne uviedol, že z
dôvodu neprideľovania práce odporcom navrhovateľovi od XX.XX.XXXX vznikli na strane odporcu
ako zamestnávateľa prekážky v práci v zmysle § 142 ods. 3 Zákonníka práce, ktoré ustanovenie na
daný prípad nesprávne aplikoval, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že dôvodnosť
návrhu navrhovateľa posudzoval podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce a skúmal aj dôvodnosť návrhu
odporcu na nepriznanie náhrady mzdy navrhovateľovi za obdobie presahujúce 12 mesiacov v zmysle §
79 ods. 2 Zákonníka práce, t.j. aplikoval ustanovenia upravujúce náhradu mzdy pri neplatnom skončení
pracovného pomeru, pričom na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ bol
v uplatňovanom období riadne zamestnaný a mal vyšší príjem ako bol jeho príjem u odporcu, resp. jeho
právneho predchodcu a s prihliadnutím na túto skutočnosť mu náhradu mzdy nepriznal. Z uvedeného
je zrejmé, že nárok navrhovateľa posúdil ako nárok vyplývajúci z neplatného skončenia pracovného
pomeru. S týmto právnym posúdením sa odvolací súd stotožnil, keď nesporné je, že predmetom konania
je zaplatenie náhrady mzdy za obdobie do právoplatnosti rozhodnutia o návrhu na určenie neplatnosti
výpovede danej odporcom navrhovateľovi.



Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď nárok navrhovateľa posudzoval
podľa Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. v znení účinnom od 01. apríla 2002 a tento postup súdu
prvého stupňa je aj v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v uznesení T. D. E.
J. X. K. XX.XX.XXXX Č..T.. XCo/XXX/XXXX-XXX, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého
stupňa vydaný v prejednávanej veci dňa XX.XX.XXXX Č..T.. XXC/XXX/XXXX-XX a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že v zmysle § 79
ods. 1 Zákonníka práce je oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní predpokladom
vzniku práva na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru výpoveďou, a teda až týmto
oznámením zamestnanca vzniká zamestnancovi nárok na náhradu mzdy a keďže v danom prípade
navrhovateľ toto oznámenie, ktoré malo za následok vznik jeho nároku na náhradu mzdy, vykonal
listom zo dňa XX.XX.XXXX, odoslaným odporcovi dňa XX.XX.XXXX, treba tento jeho nárok posudzovať
podľa Zákonníka práce účinného od XX. S. XXXX, t.j. č. 311/2001 Z.z. v znení platnom v čase, keď
mal jeho nárok na náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru vzniknúť na základe
oznámenia odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Ustanovenie § 79 ods. 1 a 2 Zákonníka práce
č. 311/2001 Z.z. boli zmenené zákonom č. 210/2003 Z.z., avšak v danom prípade nárok navrhovateľa
mal vzniknúť v zmysle vyššie uvedeného pred XX. I. XXXX (na základe oznámenia odporcovi listom
zo dňa XX.XX.XXXX), a preto tento nárok v zmysle citovaných prechodných ustanovení sa posudzuje
podľa predpisov platných do XX.XX.XXXX.

Uplatnený nárok navrhovateľa nemožno posudzovať ani podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce v znení
zákona č. 348/2007 Z.z., keď v prejednávanej veci ide o nárok, ktorý mal vzniknúť z právneho úkonu
urobeného pred 01. septembrom 2007 a podľa prechodných ustanovení (§ 252b Zákonníka práce), tieto
nároky sa posudzujú podľa právnej úpravy platnej do 31. augusta 2007.

Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa správne aplikoval na daný prípad ustanovenia § 79 ods. 1
a 2 Zákonníka práce v znení účinnom od 01.04.2002.

Odvolací súd sa stotožnil aj s názorom súdu prvého stupňa, že obdobie od XX.XX.XXXX K.
XX.XX.XXXX, za ktoré žiadal navrhovateľ zaplatiť náhradu mzdy, presahuje čas 12 mesiacov od doby,
kedy sa mu mala poskytnúť náhrada mzdy, t.j. od XX.XX.XXXX. Zo znenia ustanovenia § 79 ods. 2
citovaného zákona vyplýva, že nie je rozhodujúci začiatok obdobia, za ktorý si zamestnanec nárok na
náhradu mzdy uplatnil, ani premlčanie nároku za predchádzajúce obdobie, ale rozhodujúci je celkový
čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, pričom táto náhrada mzdy by sa mu
mala poskytnúť odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní (§ 79 ods.
1 Zákonníka práce). Vzhľadom na oznámenie navrhovateľa odporcovi, že trvá na tom, aby ho naďalej
zamestnával, listom zo dňa XX.XX.XXXX, navrhovateľom uplatnené obdobie od XX.XX.XXXX presahuje
čas 12 mesiacov od doby, kedy sa mu mala poskytnúť náhrada mzdy. Na základe návrhu odporcu
na nepriznanie náhrady mzdy navrhovateľovi v zmysle § 79 ods. 2 Zákonníka práce za toto obdobie
presahujúce 12 mesiacov, súd prvého stupňa postupoval správne, keď skúmal či navrhovateľ bol inde
zamestnaný, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosahoval. Na základe výsledkov vykonaného
dokazovania je nesporné, že navrhovateľ v predmetnom období bol riadne zamestnaný a dosahoval
vyšší príjem ako u odporcu, a preto aj podľa názoru odvolacieho súdu boli v prejednávanej veci splnené
zákonné podmienky citovaného ustanovenia § 79 ods. 2 Zákonníka práce pre nepriznanie náhrady mzdy
navrhovateľovi na základe žiadosti odporcu v zmysle citovaného ustanovenia.

Obsah odvolania navrhovateľa tak nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého
rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani
v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za
následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd
prvého stupňa založil svoje rozhodnutie.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods.
1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.



O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142
ods. 1 O.s.p. a v tomto odvolacom konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, keď tento si
ich nárok neuplatnil riadnym návrhom v zmysle ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. aj napriek tomu, že
mal vedomosť o podanom odvolaní, ku ktorému sa písomne vyjadril, ako aj tomu, že termín vyhlásenia
rozsudku odvolacieho súdu bol zverejnený na úradnej tabuli odvolacieho súdu, ako aj na stránke
www.justice.gov.sk v zákonom určenej lehote 5-tich dní v súlade s ust. § 156
ods. 3 O.s.p., a teda termín bolo možné považovať za všeobecne známy.

Odvolací súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, uvedeným v jeho odvolaní, že otázka
posudzovania začiatku plynutia celkového času, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada
mzdy pri uplatnení postupu podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce, by bola zásadného právneho významu,
a to vzhľadom na znenie ustanovenia § 79 ods. 2 Zákonníka práce, z ktorého je zrejmé, že začiatok
uplatnenej náhrady mzdy na súde nemá vplyv na začiatok plynutia celkového času, za ktorý by sa mala
zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, a preto návrhu navrhovateľa na pripustenie dovolania podľa
§ 238 ods. 3 O.s.p. nevyhovel.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.