Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/100/2011 z 5. 11. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 5. novembra 2012, sp. zn. 14Co/100/2011, ECLI:SK:KSBA:2012:1108238148.2 Krajský súd Bratislava | 14Co/100/2011 | ECLI:SK:KSBA:2012:1108238148.2 | 2012-11-05 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu Citované ustanovenia: OSP, § 221 ods. 1 písm. f) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/057cfcf8-0842-4726-9d2c-aa40718adf40 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1108238148.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/100/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108238148
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1108238148.2

Uznesenie
Krajský súd Bratislava v právnej veci navrhovateľa: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta
82, Bratislava, zast. Mgr. Tomášom Kušnírom, Údernícka 5, Bratislava, proti odporcom v 1. rade: O. Š.,
T. X, F., zast. opatrovníčkou Dagmar Viktorínovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Bratislava III
a v 2. rade: L. U., R. XXX, zast. splnomocnenou zástupkyňou Mgr. Alenou Hečkovou, Mlynarovičova
24, Bratislava, o zaplatenie 5.155,87 eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I č.k. 26C/130/2009-84, zo dňa 9.11.2010 v časti, ktorou návrh proti odporkyni v 2. rade
zamietol

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č. k. 26C/130/2009-84, zo dňa 9.11.2010 v
napadnutej časti a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi v 1. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
5.155,88 eur s 9,5% úrokom z omeškania ročne od 1.3.2007 do zaplatenia a trovy konania v sume
1.421,- eur. Návrh proti odporkyni v 2. rade zamietol.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 18.11.2008 domáhal voči odporcom
zaplatenia spoločne a nerozdielne 5.155,88 eur s príslušenstvom.

Odporkyňa v 2. rade v priebehu konaní namietala premlčanie a nedostatok svojej pasívnej legitimácie.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že dňa 30.4.2006 odporkyňa v 2. rade riadila
osobné motorové vozidlo Nissan Sunny, EČV: BA 949 NT, ktorého držiteľom bol odporca v 1. rade a
zavinila dopravnú nehodu, pri ktorej vznikla škoda na osobnom motorovom vozidle Citroen C3, EČV:
MA 318 BB, ktorého držiteľom v čase nehody bol T. T. a na osobnom motorovom vozidle Fiat Punto,
EČV: MA - 473BA, ktorého držiteľkou v čase nehody bola E. L.. Vzhľadom k tomu, že k predmetnému
vozidlu odporcu v 1. rade v čase dopravnej nehody nebolo uzatvorené zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, navrhovateľ poskytol dňa 27.11.2006 z poistného
garančného fondu poškodeným poistné plnenie v celkovej výške 5.155,88 eur. Povinnosť navrhovateľa
uhradiť poškodeným poistné plnenie je daná v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.. Tým, že
navrhovateľ si svoju povinnosť splnil, vznikol mu nárok na úhradu poistného plnenia.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z ust. §§ 3 ods. 1, 24 ods. 2 písm. b) a ods. 7 veta prvá zák. č. 381/2001
Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a ust. §§ 420 ods. 1 a 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a dospel k záveru, že
za vzniknutú škodu zodpovedá odporca v 1. rade ako držiteľ motorového vozidla, ktorý si nesplnil
povinné zmluvné poistenie. Keďže navrhovateľ vyplatil z poistného garančného fondu poistné plnenie
poškodeným, podľa ust. § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. mu vznikol oprávnený nárok proti tomu, kto
zodpovedá za škodu, na náhradu toho, čo za neho plnil. Preto súd zaviazal odporcu v 1. rade na



zaplatenie žalovanej istiny. Ďalej súd prvého stupňa dospel k záveru, že odporkyňa v 2. rade vo veci
nie je pasívne legitimovaná, nakoľko povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má držiteľ motorového vozidla,
a preto súd návrh voči odporkyni v 2. rade zamietol.

Vzhľadom k tomu, že odporca sa s plnením svojho záväzku dostal do omeškania, zaviazal ho súd
aj na uhradenie úrokov z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ vo výške stanovenej dvojnásobkom
diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, platnej k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu (nariadenie vlády SR 87/1995 Z.z.). Začiatok omeškania bol stanovený doručením
návrhu na začatie konania, nakoľko pôvodne bol na plnenie vyzvaný iný subjekt a dodatočne sa zistilo,
že držiteľom vozidla bol odporca.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal
náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia, k
zaplateniu ktorých zaviazal odporcu v 1. rade.

Navrhovateľ napadol rozsudok súdu prvého stupňa včas odvolaním, a to v časti, ktorou návrh proti
odporkyni v 2. rade zamietol. Uvedený výrok rozsudku nepovažuje za správny z toho dôvodu, že ak
navrhovateľ poskytol z poistného garančného fondu poistné plnenia za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti podľa § 24 ods. 2 písm.
b) zák. č. 381/2001 Z.z., má potom podľa § 24 ods. 7 tohto zákona právo na náhradu toho, čo za neho
plnil. Zákon č. 381/2001 Z.z. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku špeciálny predpis upravujúci práva
a povinnosti navrhovateľa pre prípad plnenia z poistného garančného fondu a jeho nároky plynúce z
takéhoto plnenia.

Otázka zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je však upravená v
ust. § 420 a §§ 427 až 432 OZ. Zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla je upravená v ust.
§ 427 ods. 1 OZ a zodpovednosť vodiča v ust. § 420 ods. 1 OZ. Zdôraznil, že v danom prípade za škodu
zodpovedajú obidvaja odporcovia spoločne a nerozdielne v súlade s ust. § 438 OZ. Navrhovateľ má
právo uplatniť svoj nárok proti ktorémukoľvek z nich. V tejto súvislosti poukázal na judikát Najvyššieho
súdu SR zo dňa 27.9.1977, publikovaný v Zb. súdnych rozhodnutí a stanovísk súdov ČSSR pod č. R
29/1979, ale aj na obdobnú právnu úpravu v Českej republike a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 32 Cdo 2837/2007, ktorý vyslovil, že okrem prevádzkovateľa je za škodu zodpovedný aj vodič.

Zdôraznil, že pokiaľ je k vozidlu, s ktorým bola spôsobená škoda dojednaná poistná zmluva, sú s
vozidlom poistení všetci, ktorí pripadajú do úvahy ako osoby zodpovedné za škodu. Poistenie sa
vzťahuje ako na prevádzkovateľa, tak i na vodiča vozidla, ktorým bola škoda spôsobená. Z hľadiska účelu
zák. č. 381/2001 Z.z. je celkom neprijateľné a zmätočné považovať za poisteného iba prevádzkovateľa
vozidla. Poisteným je každá osoba, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla
uvedeného v poistnej zmluve. Logickým výkladom a contrario osobou bez poistenia zodpovednosti je
každá osoba, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla neuvedeného v poistnej zmluve,
teda prevádzkovateľ a vodič vozidla, ktoré spôsobilo nehodu.

Navrhovateľ poukázal aj na to, že zák. č. 381/2001 Z.z. dovoľuje prevádzkovať vozidlo iba tomu, ktorého
zodpovednosť je poistená, tzn., že k jazde je možné použiť len vozidlo, ku ktorému bola uzavretá
poistná zmluva. V prípade, že vozidlom, ktoré nebolo poistené bola spôsobená škoda, je logické a
žiadúce, aby tí, za ktorých bolo plnené z garančného fondu, vyplatené prostriedky do garančného fondu
vrátili späť. Preto zákon navrhovateľovi (Slovenskej kancelárii poisťovateľov) zveril postihové právo voči
nepoisteným osobám zodpovedným za škodu.

Odporkyňa v 2. rade ako vodič motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, zodpovedá za ňu
podľa § 420 OZ z dôvodu porušenia právnej povinnosti, ktoré sú jej uložené zák. č. 315/1996 Z.z. o
premávke na pozemných komunikáciách. Vodič je v takomto prípade vždy v spore pasívne legitimovaný,
pretože zavinene porušil pravidlá cestnej premávky a v príčinnej súvislosti s uvedeným protiprávnym
konaním spôsobil škodu na majetku poškodených. Celkom nepochybne zodpovedá za škodu podľa ust.
§ 420 OZ, pretože ju spôsobil vozidlom, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva, a je teda osobou
bez poistenia zodpovednosti. I za ňu navrhovateľ plnil poškodeným z garančného fondu a má proti nej
z tohto dôvodu právo na náhradu podľa § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z., tzv. postih.



Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže
obidvoch odporcov k zaplateniu dlžnej sumy. Zároveň si uplatnil aj trovy odvolacieho konania v celkovej
výške 223,89 eur.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa v 2. rade podaním zo dňa 10.2.2011. Namieta v
ňom rovnaké skutočnosti, ako v konaní pred súdom prvého stupňa (nedostatok pasívnej legitimácie
a premlčanie nároku). Zdôraznila, že pre náhradu škody platí dvojročná premlčacia lehota, ktorá
začína plynúť odo dňa, kedy sa poškodený dozvie, kto za škodu zodpovedá. V danom prípade
bolo navrhovateľovi známe už v septembri 2006, kto riadil motorové vozidlo, čo preukazuje list
Komunálnej poisťovne a.s. v Banskej Bystrici, ktorým jej bolo oznámené odstúpenie likvidačného listu
k priamemu vybaveniu navrhovateľovi. Návrh na začatie konania však bol na súd podaný až dňa
18.11.2008. Vyslovila názor, že súd prvého stupňa vo veci správne rozhodol a navrhla, aby odvolací súd
prvostupňový rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal vec v rozsahu podľa § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa je dôvodné a v danom prípade nie sú dôvody na potvrdenie a ani na zmenu rozsudku súdu
prvého stupňa v napadnutej časti.

Súd prvého stupňa založil svoj právny názor o nedostatku pasívnej legitimácie odporkyne v 2. rade len na
konštatovaní, že za vzniknutú škodu zodpovedá odporca v 1. rade ako držiteľ motorového vozidla, ktorý
si nesplnil svoju povinnosť uzavrieť k svojmu motorovému vozidlu povinné zákonné zmluvné poistenie.
Urobil tak bez toho, že by sa vôbec zaoberal prípadnou zodpovednosťou odporkyne v 2. rade v zmysle
ust. § 420 ods. 1 OZ a v dôsledku toho sa už nezaoberal ani vznesenou námietkou premlčania.

Podľa § l57 ods.2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a
z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a
výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako
vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rozhodnutie, ktoré
nerešpektuje zásady uvedené v ustanovení § 157 O.s.p. je nepreskúmateľné. Výrok rozhodnutia
musí zodpovedať výsledkom dokazovania a vyhodnoteniu dôkazov. To sa musí prejaviť v odôvodnení
rozhodnutia a dôvody preto musia byť jasné a presvedčivé. Výrok, ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení,
za takýto nemožno považovať. Nedostatok tohto obsahu sa môže prejaviť v nezrozumiteľnosti a tým aj
nepreskúmateľnosti dôvodov, prípadne nedostatku dôvodov, čo nedáva podklad pre výrok. Pritom nie
je rozhodujúce ani to, že výrok by bol správny pri správnom odôvodnení.

Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva/ napr. C. M. c/a Š. z 9.12.1994, séria A č. 303-
A, Ústavného súdu Slovenskej republiky / nález z 12.5 2004 sp.zn. I ÚS 226/O3 / a Najvyššieho
súdu SR / rozsudok sp. zn. 4 Cdo 171/2005 / treba za porušenie práva na spravodlivé súdne
konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky
ustanovuje vyššie citované zákonné ustanovenie § l57 ods.2 O.s.p.. Korektným a i ústavne konformným
výkladom tohto citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku pritom treba dospieť k záveru,
že v ňom uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia)
dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a
jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej
interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých
dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť
rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia
súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka, porušením uvedeného práva účastníka
na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane, sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite
skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci
využitia prípadných riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov.

Aj keď navrhovateľ v odôvodnení svojho odvolania priamo nenamieta nepreskúmateľnosť rozsudku
v napadnutej časti, poukazuje na otázky, ktorými sa súd mal zaoberať a vysporiadať sa s nimi v



odôvodnení rozsudku. Pri odňatí možnosti účastníkovi riadne konať pred súdom ide o taký vážny
nedostatok, na ktorý odvolací súd prihliada vždy.

Ako už bolo vyššie uvedené, súd prvého stupňa sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s otázkou
zodpovednosti odporkyne v 2. rade za spôsobenú škodu podľa § 420 OZ, hoci navrhovateľ si nárok voči
nej uplatnil práve na základe uvedeného ustanovenia a v dôsledku toho sa vôbec nezaoberal otázkou
premlčania. Pre nedostatok dôvodov sú jeho právne závery nepreskúmateľné a účastníkom konania
tým bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1, písm. f) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Zároveň zrušil aj súvisiaci výrok o náhrade trov konania.

V novom konaní sa súd vysporiada so všetkými argumentmi navrhovateľa vo vzťahu k zodpovednosti
odporkyne v 2. rade za škodu a k dôvodnosti postihu voči nej zo strany navrhovateľa. Ak dospeje
k záveru, že navrhovateľ si voči nej nárok uplatňuje dôvodne, bude sa musieť prvostupňový súd
vysporiadať aj so vznesenou námietkou premlčania nároku. Svoje nové rozhodnutie vo veci súd
presvedčivo a dostatočne odôvodní tak, aby malo všetky náležitosti podľa ustanovenia § 157 O.s.p..

V novom rozhodnutí vo veci súd rozhodne aj o trovách prvostupňového a odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.