Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/340/2011 z 25. 9. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. septembra 2012, sp. zn. 3Cob/340/2011, ECLI:SK:KSBA:2012:1105226604.1 Krajský súd Bratislava | 3Cob/340/2011 | ECLI:SK:KSBA:2012:1105226604.1 | 2012-09-25 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 25 zákona č. 55/1997 Z. z., § 27 zákona č. 55/1997 Z. z., § 44 ods. 1 zákona č. 55/1997 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0756c0e6-2766-4173-bb2e-77b6d808bce9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1105226604.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/340/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105226604
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Škrinárová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1105226604.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Heleny Škrinárovej a
sudkýň JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu TRIMO inženiring
in proizvodnja montažnih objektov, d.d., Prijateljeva cesta 12, 8210 Trebnje, Slovinsko, práv. zást.
JUDr. Michal Matulník, advokát, Kýčerského 5, Bratislava proti žalovanému TRIMO SLOVAKIA spol.
s r.o., Čulenova 5, 811 09 Bratislava, IČO: 31 391 346, práv. zást. JUDr. Ladislav Pavlovič, advokát,
Štefánikova 5, Bratislava, o uloženie povinnosti zdržať sa používania ochrannej známky a o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č. k. 31CbPv/3/2005-272 zo dňa
16.5.2011, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č. k. 31CbPv/3/2005-272
zo dňa 16.5.2011 p o t v r d z u j e .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania sumu 165,43 eur, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho zástupcu žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému na náhradu trov konania sumu 430,32 eur. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobca
sa návrhom na začatie konania domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa akéhokoľvek používania slovnej ochrannej známky TRIMO číslo medzinárodného
zápisu 715449 a kombinovanej ochrannej známky TRIMO číslo medzinárodného zápisu 715653, ktorých
majiteľom je žalobca a to pre rovnaké alebo podobné tovary a služby a v spojení s rovnakými tovarmi
a službami, pre ktoré sú tieto ochranné známky zapísané do registra. Žalobca neudelil žalovanému
súhlas na používanie ochranných známok, nepodpísal licenčnú zmluvu a žalovanému výslovne zakázal
používanie týchto ochranných známok. Správaním žalovaného dochádza k nekalosúťažnému konaniu
a to klamlivému označeniu tovaru a služieb a parazitovaniu na povesti.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že žalobca je spoločníkom spoločnosti žalovaného a výška jeho
podielu je 50%. Žalovaný podniká na území SR pod obchodným menom TRIMO SLOVAKIA, spol. s
r.o. od 23.3.1995, t. j. odo dňa zápisu do obchodného registra. Žalobca ako jeden zo zakladateľov
spoločnosti žalovaného vyslovil súhlas so znením obchodného mena novovznikajúcej spoločnosti
TRIMO SLOVAKIA spol. s r.o. a rovnako aj s predmetom jej činnosti, ktorým je okrem iného aj stavebná
činnosť, prekrývajúca sa s činnosťou žalobcu. Z vyjadrenia konateľa spoločnosti, ktorý je zároveň i
spoločníkom žalovaného vyplýva, že cieľom založenia spoločnosti bola propagácia výrobkov žalobcu
na území SR, pričom žalobca trval na previazanosti obchodného mena s jeho obchodným menom.
Svoju stavebnú činnosť žalovaný zabezpečoval výlučne pri použití výrobkov žalobcu. Tieto skutočnosti



žalobca v konaní nerozporoval. Súd mal za to, že žalobca svojim podpisom spoločenskej zmluvy ako
zakladajúceho dokumentu spoločnosti žalovaného vyslovil súhlas s používaním obchodného mena
TRIMO SLOVAKIA, spol. s r.o., ktoré má kmeňový základ zhodný s ochrannou známkou žalobcu a to pri
poskytovaní tovarov a služieb v oblasti stavebnej činnosti, teda činnosti, ktorá sa prekrýva s činnosťou
žalobcu. O tom, že zo strany žalovaného nedochádza k využívaniu ochranných známok bez súhlasu
žalobcu svedčí aj fakt, že žalobca od roku 1995 umiestňoval na slovenskom trhu svoje produkty a služby
prostredníctvom žalovaného. Odvolanie súhlasu resp. jeho obmedzenie by bolo možné len zmenou
spoločenskej zmluvy žalovaného.

Súd zistil, že žalobca v roku 2004 zriadil na území SR organizačnú zložku TRIMO d. d., ktorej predmetom
činnosti je organizovanie kurzov a školení a prieskum trhu a verejnej mienky a vypočul v konaní ako
svedka D.. X. F., ktorý pracoval ako vedúci organizačnej zložky. Tento uviedol, že priamo komunikoval
pri svojej práci s manažérkou tejto firmy žalobcu v Slovinsku, ktorá mu dala informáciu, aby sa
nekontaktoval so spoločnosťou žalovaného, pretože táto v SR končí a bude len organizačná zložka
a že toto vyrieši priamo vedenie spoločnosti žalobcu po dohode so žalovaným. Informáciu o tom, že
spoločnosť žalovaného končí dostal i od p. Vincenta Voloka zo Slovinska.

Z vykonaného dokazovania súd nezistil nekalosúťažné konanie žalovaného. Žalobca prostredníctvom
žalovaného uvádza svoje výrobky a služby na trh na území SR už od r. 1995 a žalovaný v rámci svojej
činnosti vytvoril za obdobie svojej existencie už stálu sieť klientov a odberateľov tovarov a služieb žalobcu
a robil tak s vedomím žalobcu. Žalobca nepreukázal, že konanie žalovaného je v rozpore s dobrými
mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom resp. spotrebiteľom. Konanie žalovaného
nespôsobuje ujmu ani samotnému žalobcovi, nakoľko tomuto vzniká ako majoritnému spoločníkovi
nárok na podiel na zisku z činnosti žalovaného vo výške 50%. Naviac súd poukazuje na to, že nie je
účelom zákona chrániť súťažiteľov tým spôsobom, aby niektorého súťažiteľa pre jeho lepšiu kapacitu im
nepohodlného mohli zo súťažného boja vylúčiť. Z priloženého spisu žalovaného z obchodného registra
súd zistil, že medzi spoločníkmi spoločnosti žalovaného sú napäté vzťahy, o čom svedčí i návrh žalobcu
o zrušenie spoločnosti, ktorý bol registrovým súdom zamietnutý. Podľa názoru súdu prvého stupňa
žalobca si musí najskôr vyriešiť svoje vzájomné vzťahy v spoločnosti žalovaného, v súlade so znením
spoločenskej zmluvy a zákonom.

Právne vec posúdil podľa zák. č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach a § 44 ods. 1 Obch. zák.. O
trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

S týmto rozhodnutím sa neuspokojil žalobca a v odvolaní, ktoré podal v zákonnej lehote navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť alebo zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal súdu
prvého stupňa, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
vec nesprávne právne posúdil. Odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje za neopodstatnené a
rozporné keď v jeho zmysle dochádza k stotožneniu a splynutiu dvoch obsahovo aj významovo úplne
odlišných pojmov a to ochrannej známky a obchodného mena spoločnosti. Naviac súd prvého stupňa
pri rozhodovaní vôbec neprihliadol na list, ktorý žalobca doručil žalovanému, kde je jasne formulovaný
zákaz používania ochranných známok žalobcu a taktiež nezohľadnil skutočnosti, ktoré boli v konaní
preukázané a to, že žalovaný svoju webovú stránku www.trimo.sk používa a na
ňu umiestňuje ním zvolený obsah. V deň vynesenia rozsudku ako aj v deň podania odvolania sa tam
nachádzala napr. kombinovaná ochranná známka.

K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že argumentácia
žalobcu je úplne pomýlená a súd v rozhodnutí ani v konaní nestotožnil pojmy ochranná známka a
obchodné meno. Zdôraznil, že oprávnene užíva označenie TRIMO vo svojom obchodnom mene, pretože
je to v súlade so spoločenskou zmluvou, ktorú podpísal i žalobca, ktorého podiel na základnom imaní
predstavuje 50%. Koná teda v súlade s právom. Žalobca o používaní ochranných známok žalovaným
vedel a naviac tento konal v súlade s výslovnými pokynmi žalobcu, pretože žalobca prostredníctvom
žalovaného umiestňoval na trhu SR svoje produkty a služby. Žalobca k používaniu ochranných známok
nemal žiadne výhrady až do času keď založil na území SR vlastnú organizačnú zložku a nerozhodol sa
vytesniť žalovaného z trhu, ba čo viac zlikvidovať ho.



Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a 214 ods. 1 O.s.p. nariadením pojednávania
a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a obsahu spisu sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozsudku a preto sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku s prihliadnutím na tvrdenia žalobcu v
odvolaní, odvolací súd uvádza, že sa nestotožnil s názorom žalobcu, že súd prvého stupňa si v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia stotožnil pojmy ochranná známka a obchodné meno. Súd prvého
stupňa ako vyplýva z odôvodnenia predmetného rozhodnutia tieto dva pojmy nepovažuje za totožné,
ale jasne uviedol, že uložením povinnosti zdržať sa používania ochranných známok TRIMO by zároveň
znemožnil žalovanému používať i jeho obchodné meno. S touto argumentáciou súdu prvého stupňa
sa stotožnil i odvolací súd, pretože ochranné známky TRIMO a obchodné meno žalovaného sú sčasti
zhodné a to tak, že slovo TRIMO, ktoré je chránené ochrannými známkami zároveň tvorí súčasť
obchodného mena žalovaného a to ako podstatná zložka. Obchodné meno žalovaného je „TRIMO
SLOVAKIA spol. s r.o.“ a bez použitia slova TRIMO, by žalovaný mal nezmyselné obchodné meno
„SLOVAKIA spol. s r.o.“ ako správne tvrdí vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný. Súd prvého stupňa preto
správne uzavrel, že týmto by neprimerane zasiahol do podnikateľskej činnosti žalovaného. Odvolací
súd naviac zdôrazňuje, že žalovaný obchodné meno používa so súhlasom žalobcu, ktorý je jeho
spoločníkom a v spoločenskej zmluve súhlasil s takýmto obchodným menom, teda i s použitím jeho
ochrannej známky TRIMO.

Odvolací súd nepovažoval za dôvodné ani tvrdenie žalobcu v odvolaní, že žalovaný napriek upozorneniu
žalobcu listom zo dňa 23.5.2005 naďalej bez jeho súhlasu porušuje práva majiteľa ochranných známok.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, že majiteľ ochranných
známok dal súhlas s ich používaním v spoločenskej zmluve spoločnosti žalovaného a tento súhlas môže
odvolať len zmenou spoločenskej zmluvy. Žalobca teda v konaní nepreukázal, že konanie žalovaného
je v rozpore s dobrými mravmi hospodárskej súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi (§ 44 ods.
1 Obch. zák.).

Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že žalobca sa návrhom na začatie konania domáhal výkonu práva,
ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Zo skutkového stavu nepochybne vyplýva,
že žalobca ako zakladajúci spoločník žalovaného s podielom na základnom imaní spoločnosti 50%
v spoločenskej zmluve z 18.1.1995 sa dohodol s ostatnými dvomi spoločníkmi na založení obchodnej
spoločnosti s obchodným menom „TRIMO SLOVAKIA spol. s r.o.“ a to v čase keď jeho ochranné známky
boli zapísané. Žalobca do vzniku spoločnosti žalovaného nemal na území SR žiadne zastúpenie a preto
spoločnosť žalovaného ako vyplýva i z jeho predmetu činnosti nepochybne vznikla za účelom uvedenia
výrobkov žalobcu na trh v SR, čo žalovaný nepochybne úspešne vykonával takmer desať rokov a počas
tejto doby žalobca, ktorý o tejto činnosti vedel ako spoločník žalovaného ani raz nenamietal porušovanie
jeho ochranných známok. Práve naopak ako vyplýva zo zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti
z 28.12.2000 žalobca nemal žiadne výhrady v tomto smere.

Žalobca až po zriadení svojej organizačnej zložky na území SR, t. j. po 12.11.2004 začal vyvíjať činnosť
smerujúcu v podstate k likvidácii spoločnosti žalovaného.

Odvolací súd je toho právneho názoru, že i v prípade ak by žalovaný používal niektorú z ochranných
známok žalobcu bez jeho súhlasu, nemohol by žalobcovi vyhovieť, pretože by sa v zmysle ustanovenia
§ 265 Obch. zák. jednalo o výkon práva v rozpore s poctivým obchodným stykom a preto by nepožíval
právnu ochranu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil v zmysle § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 tak, že ich priznal
úspešnému žalovanému. Žalovanému v odvolacom konaní vznikli trovy z titulu právneho zastúpenia za



2 úkony právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu a účasť na pojednávaní 26.9.2012 - po 61,41 eur +
režijný paušál za rok 2011 v sume 7,41 eur a za rok 2012 v sume 7,63 eur + DPH, čo je spolu 165,43
eur, ktorú sumu je žalobca v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu
žalovaného.

Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Bratislave v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.