{"guid": "555e7bd7-9734-46a9-8409-20064b03b752:330a0cb9-f549-4302-8319-fe2018312ca2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1011201146.2", "spisova_znacka": "1S/116/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/116/2011 z 6. 6. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 6. júna 2012, sp. zn. 1S/116/2011, ECLI:SK:KSBA:2012:1011201146.2", "identifikacne_cislo": "1011201146", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Juraj Fujerík", "sudca_id": 835, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-juraj-fujerik-835", "datum_vydania": "2012-06-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/473", "nazov": "zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/473", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/473-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/190", "nazov": "zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/190-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/143", "nazov": "zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/143", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/143-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/330a0cb9-f549-4302-8319-fe2018312ca2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1011201146.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2012:1011201146.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2012:1011201146.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava\nSpisová značka: 1S/116/2011\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 1011201146\nDátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.\nECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201146.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD.\na členiek senátu JUDr. Nory Puchelovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Letisko\nM.R.Štefánika - Airport Bratislava, a.s. (BTS), Letisko M.R. Štefánika, 823 11 Bratislava, IČO: 35\n884 916 proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Prezídium Policajného zboru, úrad súkromných\nbezpečnostných služieb, Pribinova 2, 812 72 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. PPZ-B-1325-002/2011 zo dňa 27.05.2011, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nKrajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. PPZ-B-1325-002/2011 zo dňa 27.05.2011\nv spojení s rozhodnutím Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č. Lic-31-24/2004 zo dňa\n22.02.2011  z r u š u j e  podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) OSP a vec   v r a c i a   žalovanému na\nďalšie konanie.\n\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 66,- Eur do 30 dní od právoplatnosti\nrozhodnutia.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nŽalobou doručenou súdu v zákonom určenej lehote dňa 28.06.2011 sa žalobca domáhal zrušenia\nrozhodnutia žalovaného č. PPZ-B-1325-002/2011 zo dňa 27.05.2011, ktorým žalovaný odvolanie\nžalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v\nBratislave č. Lic-31-24/2004 zo dňa 22.02.2011, ktorým bola na základe ust. § 91 ods. 2 zákona č.\n473/2005 Z.z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o súkromnej bezpečnosti) v spojitosti s § 91 ods.\n1 písm. b) zákona o súkromnej bezpečnosti žalobcovi uložená pokuta vo výške 16.000,- Eur a podľa\nust. § 91 ods. 2 zákona o súkromnej bezpečnosti pokuta vo výške 1.000,- Eur.\n\nŽalobca žalobu odôvodnil tým, že správne orgány pri ukladaní sankcie za správne delikty postupovali\nnezákonne, keď pri ukladaní pokuty porušili (okrem iného) absorpčnú zásadu. Poukázal na to, že\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (napr. v rozsudku, sp. zn. 3 Sžn 68/2004) dospel k záveru, že\ntrestanie za správne delikty, kam patria aj správne delikty právnických osôb, musí podliehať rovnakému\nrežimu ako trestný postih za trestné činy. Keďže čl. 6 ods. 1 veta prvá Európskeho dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd hovorí „o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia\",\nje podľa názoru vyplývajúceho zo stabilizovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v\ntrestnom zákone a trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému\nje vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť. Žalobca uviedol, že tento záver podporuje aj\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý svojím rozsudkom, sp. zn. 8 Sžo 28/2007, ustálil pravidlá\n\nsprávneho trestania, v ktorom správny orgán ukladá sankciu pri viacčinnom súbehu správnych deliktov\nnasledovne: ,,Pri súbehu viacerých správnych deliktov (viacčinný súbeh) pri nedostatku špeciálnej\núpravy je potrebné použiť „analogiae legis\" tzv. absorpčnú zásadu. Jej podstata tkvie v absorpcii sadzieb\n(teda prísnejší trest pohlcuje miernejší).“ Žalobca poznamenal, že správne orgány sa však pri ukladaní\npokuty za správne delikty neriadili absorpčnou zásadou, keďže sankcia nimi uložená je určená súčtom\npokuty za správny delikt v zmysle § 91 ods. 1 písm. b) zákona o súkromnej bezpečnosti určenej vo\nvýške 16.000,- EUR a pokuty vo výške 1.000,- EUR za správny delikt v zmysle § 91 ods. 1 písm. e)\nzákona o súkromnej bezpečnosti. Vzhľadom na tento postup správnych orgánov mal žalobca za to,\nže rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie trpí v tejto časti vadou, ktorá spôsobuje\nnezákonnosť výšky uloženej pokuty Krajským riaditeľstvom PZ potvrdenej žalovaným.\n\nŽalobca ďalej poukázal na to, že Krajské riaditeľstvo PZ ako aj žalovaný pri ukladaní sankcie porušili\nzásadu ne bis in idem, ktorá sa v zmysle judikatúry štrasburských súdov, ako aj Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky vzťahuje aj na správne trestanie. Krajské riaditeľstvo PZ pri ukladaní sankcie za\nsprávne delikty odôvodňuje výšku týchto sankcií v súlade s § 91 ods. 4 zákona o súkromnej bezpečnosti\nokrem iného aj tým, že „v danom prípade došlo k porušeniu viacerých povinností\". Žalobca mal za to,\nže pri odôvodnení výšky sankcie Krajské riaditeľstvo PZ s poukazom na vyššie citované ustanovenie\nzákona o súkromnej bezpečnosti, na jednej strane postupovalo arbitrárne a dostatočne neodôvodnilo\nvýšku každej z uložených sankcií, na strane druhej porušenie tej istej povinnosti sankcionuje dvakrát.\nKrajské riaditeľstvo PZ prvýkrát sankcionuje porušenie každej zákonnej povinnosti samostatne (ukladá\ndve sankcie) a druhýkrát opätovne sankcionuje spáchanie správnych deliktov a to tak, že každý zo\nsprávnych deliktov predstavuje argument pre odôvodnenie výšky sankcie za druhý správny delikt a\nopačne, pri zdôvodnení výšky sankcie za správne delikty, poukazom na skutočnosť, že došlo k porušeniu\nviacerých povinností.\n\nŽalobca ďalej v žalobe uviedol, že zo žiadneho ustanovenia zákona o súkromnej bezpečnosti, ako ani zo\nžiadneho ustanovenia zákona č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive, nevyplýva oprávnenie\nKrajského riaditeľstva PZ, v správnom konaní o uložení sankcie za správny delikt na úseku súkromnej\nbezpečnosti, vykonávať dozor nad dodržiavaním povinností v zmysle zákona o strelných zbraniach a\nstrelive. Napriek tomu, však Krajské riaditeľstvo PZ pri posudzovaní závažnosti správneho deliktu v\nodôvodnení prvostupňového rozhodnutia konštatuje nasledovné: „V prípade účastníka konania zvyšuje\nmieru závažnosti spáchaného správneho deliktu aj tá skutočnosť, že účastník konania zabezpečuje\nvýkon fyzickej ochrany väčšinou osobami so strelnými zbraňami, pričom držba zbrojnej licencie skupiny\nF je v zmysle § 30 ods. 1 písm. e) zákona č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene\na doplnení niektorých zákonov podmienená držbou licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby\na teda aj vlastnej ochrany.\" Žalobca poukázal, že vyššie citovaný argument Krajského riaditeľstva PZ\npoužilo Krajské riaditeľstvo PZ priamo pri odôvodnení výšky sankcie za správny delikt, čím podľa názoru\nžalobcu nezákonne vystavuje žalobcu, i keď len nepriamo dvojnásobnému postihu za ten istý skutok\na rovnako bez zákonného podkladu zasahuje mimo ústavný rámec do zákonnej kompetencie iného\nsprávneho orgánu.\n\nŽalobca je toho názoru, že Krajské riaditeľstvo PZ ako aj žalovaný pri rozhodovaní o výške pokuty a\nposúdení miery závažnosti spáchania správneho deliktu v odôvodnení svojho rozhodnutia dôsledne\nnerozlišujú, ktoré argumenty sú relevantné pre posúdenie miery závažnosti správneho deliktu v zmysle\n§ 91 ods. 1 písm. b) zákona o súkromnej bezpečnosti, a ktoré argumenty zohľadňuje pri určení výšku\npokuty za správny delikt v zmysle § 91 ods. 1 písm. e) zákona o súkromnej bezpečnosti. Zo znenia\nodôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, resp. napadnutého rozhodnutia však priamo nevyplýva\nzáver, ktoré okolnosti boli rozhodujúce pre určenie výšky sankcie za každý zo správnych deliktov a\nnásledne ktorý správny delikt má Krajské riaditeľstvo PZ pri určení výšky sankcie na mysli. Týmto\nkonaním správne orgány zaťažili svoje konanie a rozhodovanie o správnych deliktoch vadou, ktorá podľa\nnázoru žalobcu spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutí správnych orgánov.\n\nŽalobca mal ďalej za to, že správne orgány pri určení výšky sankcie nesprávne právne posúdili vec a\npoužili nesprávne správnu úvahu pri interpretácii a aplikácii miery závažnosti protiprávneho konania v\nzmysle ustanovenia § 91 ods. 4 zákona o súkromnej bezpečnosti. Pokiaľ Krajské riaditeľstvo PZ ako aj\nžalovaný pri posudzovaní závažnosti porušenia zákona poukazovali na potrebu „vysoko špecializovanej\na odbornej úrovne ochrany objektov takéhoto charakteru\" v nadväznosti na teroristické útoky na\nMoskovské letisko Domodedovo zo dňa 24. januára 2011, použili podľa názoru žalobcu neprávne\nsprávnu úvahu pri posudzovaní závažnosti protiprávneho konania, keďže prípadný teroristický útok\n\nna Letisko M. R. Štefánika, Bratislava je potrebné vykladať s poukazom na ustanovenie § 34 ods. 3\nzákona č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení\n(ďalej len „letecký zákon\") a nie v spojitosti s § 35 ods. 1 leteckého zákona. Z ustanovenia § 34 ods.\n3 leteckého zákona je zrejmé, že žalobca ako prevádzkovateľ Letiska M.R. Štefánika Bratislava je len\njedným z celého radu subjektov zodpovedných za riešenie krízovej situácie a že prípadná absencia\nlicencie na prevádzkovanie vlastnej ochrany by v takomto prípade nepredstavovala neúmerné riziko pre\nbezpečnosť cestujúcich, nakoľko žalobca nie je jediným a teda ani výlučným subjektom zodpovedajúcim\nza bezpečnosť v leteckej doprave. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca namietal správnu úvahu\nKrajského riaditeľstva PZ ako aj žalovaného rozhodnú pre posúdenie miery závažnosti protiprávneho\nkonania žalobcu s poukazom na teroristické útoky na Moskovské letisko Domodedovo zo dňa 24. januára\n2011 a bezpečnostnú situáciu na Letisku M.R.Štefánika Bratislava, ktorou správne orgány odôvodňujú\nvýšku sankcie za správne delikty.\n\nŽalobca súčasne namietal výšku uloženej pokuty, ktorá je podľa jeho názoru neprimerane vysoká,\nuložená v rozpore so zásadami ukladania sankcií v rámci správneho trestania, ako aj ustanovením §\n91 ods. 4 zákona o súkromnej bezpečnosti. Krajské riaditeľstvo PZ uložilo žalobcovi pokutu v celkovej\nvýške 17.000,- EUR za spáchanie správnych deliktov. Podľa názoru žalobcu represívna funkcia sankcie\nuloženej vo výške 17.000,- EUR vysoko prevyšuje jej preventívnu funkciu a tým je podľa názoru\nžalobcu uložená v rozpore so zásadami ukladania sankcií v správnom trestaní. Žalobca mal za to,\nže trvanie protiprávneho stavu od 6. januára 2011 do 27. januára 2011 je potrebné vyhodnotiť ako\nkrátkodobé porušenie zákona o súkromnej bezpečnosti. Podľa žalobcu je jedným z najdôležitejších\nzáverov majúcich rozhodujúci význam na určenie výšky uloženej pokuty, skutočnosť, že v období,\nv ktorom žalobca nemal licenciu na prevádzkovanie vlastnej ochrany, nenastali žiadne negatívne\ndôsledky protiprávneho konania. Žalobca je toho názoru, že správne orgány nedostatočne zohľadnili\ntúto skutočnosť pri rozhodovaní o výške sankcie, keď kládli väčší dôraz na hypotetické riziká, ktoré\nmohli vzniknúť v dôsledku zabezpečovania vlastnej ochrany bez platnej licencie, ako na skutočné reálne\nnásledky tohto protiprávneho stavu a z tohto dôvodu nesprávne určili výšku pokuty, ktorá je podľa\nprávneho názoru žalobcu naozaj neprimerane vysoká. Zo strany žalobcu išlo vôbec o prvé porušenie\nzákona o súkromnej bezpečnosti za takmer 6 a pol roka prevádzkovania vlastnej ochrany. Tento záver\nnebol podľa názoru žalobcu dostatočne zohľadnený pri určení výšky pokuty. Vzhľadom na vyššie\nuvedené žiadal žalobca napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť\nžalovanému na ďalšie konanie.\n\nII.\n\nŽalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 27.07.2011 uviedol,\nže výška pokuty 17.000,- Eur bola uložená v súlade so zákonom o súkromnej bezpečnosti a tiež\nv súlade so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len\nsprávny poriadok), pričom bola uložená za spáchanie dvoch správnych deliktov, tak ako je uvedené\nv rozhodnutí žalovaného. Podľa žalovaného pokuta neprekročila povolenú hornú hranicu sadzby za\nsprávny delikt. Žalobca nebol sankciovaný dvakrát. Žalovaný ďalej uviedol, že prvostupňový správny\norgán vykonal kontrolu nad dodržiavaním povinností vyplývajúcich zo zákona o súkromnej bezpečnosti\npodľa § 84 ods. 2. V žiadnom prípade nevykonával dozor nad dodržiavaním povinností podľa zákona\no zbraniach a strelive. Pri vydávaní rozhodnutia bola podľa žalovaného posudzovaná iba závažnosť\nskutku - vykonávanie vlastnej ochrany bez licencie s ohľadom na všetky podmienky, za ktorých bola\nvlastná ochrana vykonávaná. Žalovaný k tomu dodal, že žalobca bol postihovaný prvostupňovým\nsprávnym orgánom len za spáchanie správnych deliktov uvádzaných v zákone o súkromnej bezpečnosti.\nŽalovaný poznamenal, že vo veci správnej úvahy a argumentov vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu\nveci, pričom zistené skutočnosti boli postačujúce na to, aby mohlo byť vydané zákonné rozhodnutie a\nrozhodnutie bolo opreté o právnu kvalifikáciu a skutkový stav, ktorý existoval. Určenie výšky pokuty v\nrámci zákonného rozpätia je vecou voľného uváženia správneho orgánu, pričom pokuta nebola uložená\nv ľubovoľnej výške, ale bolo posudzované obdobie, po ktorý protiprávny stav trval, závažnosť porušenia\nprávneho predpisu ako aj to, že výška pokuty plní preventívnu funkciu a nie je likvidačného charakteru.\nŽalovaný je toho názoru, že za spáchanie správneho deliktu podľa § 91 ods. 1 písm. b) zákona o\nsúkromnej bezpečnosti, t.j. za vykonanie vlastnej ochrany bez licencie mohol prvostupňový správny\n\norgán uložiť podľa § 92 ods. 2 zákona o súkromnej bezpečnosti aj zákaz činnosti do 5 rokov. Túto sankciu\nsprávne orgány vôbec neuložili.        Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.\n\nKrajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 OSP)\npreskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) ako aj\nkonanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a po nariadení pojednávania v zmysle § 250g ods. 1 OSP\ndospel k záveru, že žaloba je dôvodná.\n\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov\npreskúmavajú zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy.\n\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade\ns právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi\npredpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť\npostupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu  podľa  procesných\na  hmotno-právnych  noriem,  ktorou   realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom\npostupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť\nho vydaním rozhodnutia.\n\nÚlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. PPZ-\nB-1325-002/2011 zo dňa 27.05.2011, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil\nprvostupňové rozhodnutie Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave č. Lic-31-24/2004 zo dňa 22.02.2011,\nktorým bola na základe ust. § 91 ods. 2 zákona o súkromnej bezpečnosti v spojitosti s § 91 ods. 1 písm.\nb) zákona o súkromnej bezpečnosti žalobcovi uložená pokuta vo výške 16.000,- Eur a podľa ust. § 91\nods. 2 zákona o súkromnej bezpečnosti pokuta vo výške 1.000,- Eur.\n\nZ obsahu administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutím Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave,\nodboru súkromných bezpečnostných služieb č.p.: Lic-31-24/20.04 zo dňa 22.02.2011 bola žalobcovi\nv zmysle § 46 správneho poriadku a § 91 ods. 2 zákona o súkromnej bezpečnosti uložená pokuta\n17 000,- Eur za spáchanie správneho deliktu v zmysle § 91 ods. 1 písm. b) zákona o súkromnej\nbezpečnosti pre porušenie ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o súkromnej bezpečnosti s poukázaním na\n§ 6 zákona o súkromnej bezpečnosti, ďalej za spáchanie správneho deliktu podľa § 91 ods. 1 písm. e)\nzákona o súkromnej bezpečnosti pre porušenie ustanovenia § 47 zákona o súkromnej bezpečnosti. Za\nporušenie ust. § 9 ods. 1 zákona o súkromnej bezpečnosti s poukázaním na § 6 zákona o súkromnej\nbezpečnosti určil správny orgán sankciu vo výške 16.000,- Eur a za porušenie ust. § 47 zákona o\nsúkromnej bezpečnosti učil správny orgán sankciu vo výške 1.000,- Eur.  Žalobca v dňoch od 6.1.2011\ndo 27.1.2011 na chránenom objekte Letisko M.R.Štefánika, Bratislava prevádzkoval bezpečnostnú\nslužbu pre vlastnú potrebu podľa § 6 zákona o súkromnej bezpečnosti bez vydanej platnej licencie\nsvojimi zamestnancami. Táto skutočnosť bola zistená a zadokumentovaná Krajským riaditeľstvom PZ\nv Bratislave pri kontrole výkonu fyzickej ochrany na chránenom objekte dňa 27.1.2011 v zmysle § 84\nods. 2 zákona o súkromnej bezpečnosti. Kontrolou písomností zamestnancov u žalobcu bolo ďalej\nzistené aj porušenie ustanovenia § 47 zákona o súkromnej bezpečnosti, ktorého sa žalobca dopustil\ntým, že vo svojom sídle neuschovával písomnosti svojich zamestnancov D. H., L. E., E. Q. a Z. F..\nŽalobca proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote. V odvolaní\nžalobca namietal správnu úvahu správneho orgánu pri posudzovaní skutočností rozhodných pre určenie\nvýšky sankcie. Žalovaný po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia svojím rozhodnutím č. PPZ-\nB-1325-002/2011 zo dňa 27.05.2011 rozhodnutie potvrdil.\n\nIV.\n\nPodľa § 6 zákona o súkromnej bezpečnosti, vlastná ochrana je prevádzkovanie bezpečnostnej služby\npre vlastnú potrebu, ak je zabezpečovaná aspoň jednou osobou v pracovnoprávnom vzťahu.\n\nPodľa § 9 ods. 1 zákona o súkromnej bezpečnosti, bezpečnostnú službu možno prevádzkovať na\nzáklade licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby.\n\nPodľa § 47 zákona o súkromnej bezpečnosti, prevádzkovateľ je povinný v sídle právnickej osoby alebo v\nmieste činnosti fyzickej osoby uschovávať písomnosti týkajúce sa svojich zamestnancov preukazujúce\nich bezúhonnosť a spoľahlivosť, prípadne aj zdravotnú spôsobilosť a vzdelanie, ak sa vyžadujú, od\nvzniku pracovnoprávneho vzťahu, počas jeho trvania alebo preradenia na inú prácu a aj po dobu\nnajmenej piatich rokov od skončenia pracovnoprávneho vzťahu. Po uplynutí piatich rokov od skončenia\npracovnoprávneho vzťahu písomnosti skartuje, ak o ich vrátenie nepožiadal ten, kto ich predložil.\n\nPodľa § 91 ods. 1 písm. b) a e) zákona o súkromnej bezpečnosti, ministerstvo alebo krajské riaditeľstvo\nuloží pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorý\n\nb) bez licencie vykonáva činnosť, ktorá je bezpečnostnou službou, ako vlastnú ochranu alebo bez\nlicencie vykonáva činnosť, ktorá je technickou službou,\n\ne) nesplní inú povinnosť, ako je uvedená v písmenách a) až d), ustanovenú týmto zákonom, alebo\nnesplní povinnosť uloženú rozhodnutím ministerstva alebo krajského riaditeľstva vydaným na základe\ntohto zákona.\n\nPodľa § 91 ods. 2 zákona o súkromnej bezpečnosti, za správny delikt podľa odseku 1 písm. a) možno\nuložiť pokutu od 3319,- eur do 66 387,- eur, za správny delikt podľa odseku 1 písm. b) pokutu od 1659,-\neur do 33 193,- eur, za správny delikt podľa odseku 1 písm. c) pokutu od 331,- eur do 33 193,- eur, za\nsprávny delikt podľa odseku 1 písm. d) pokutu od 331,- eur do 16 596,- eur a za správny delikt podľa\nodseku 1 písm. e) pokutu do 3319,- eur; zákaz činnosti do piatich rokov možno uložiť za správny delikt\npodľa odseku 1 písm. a) a b) a do troch rokov za správny delikt podľa odseku 1 písm. d).\n\nPodľa § 91 ods. 4 zákona o súkromnej bezpečnosti, pri ukladaní sankcií za správne delikty podľa\nodseku 1 ministerstvo alebo krajské riaditeľstvo prihliada na závažnosť, spôsob, dĺžku trvania a následky\nprotiprávneho konania a prihliadne aj na opakované porušenie právnej povinnosti alebo na to, že sa\nkonaním porušili viaceré povinnosti.\n\nPodľa § 94 ods. 1 zákona o súkromnej bezpečnosti, na rozhodovanie podľa tohto zákona sa vzťahuje\nvšeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.\n\nZ platnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok NS SR 8Sžo/28/2007\nuverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 69/2008)\nvyplýva, že pri súbehu viacerých správnych deliktov (viacčinný súbeh) treba použiť „analogiae legis“\ntzv. absorpčnú zásadu, podľa ktorej za viaceré delikty správny orgán uloží sankciu podľa ustanovení\nvzťahujúcich sa na najprísnejšie postihnuteľný správny delikt. Z dôvodov uvedeného rozhodnutia\nvyplýva, že na rozdiel od Trestného zákona právne predpisy, ktoré ustanovujú skutkové podstaty\nsprávnych deliktov, neupravujú postup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých deliktov.\nPri súbehu viacerých deliktov (viacčinný súbeh) pri nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné použiť\n„analogiae legis“ tzv. absorpčnú úpravu, ktorej podstata spočíva v absorpcii sadzieb, teda prísnejší\ntrest pohlcuje miernejší. Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z\nnich, čo znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktov a úhrnný trest uloží podľa sadzby\nza najzávažnejší z týchto deliktov, závažnosť pritom treba posudzovať predovšetkým s ohľadom na\ncharakter individuálneho objektu deliktu, čiže záujem proti ktorému delikt smeruje a ku ktorému je\nochrana právnym predpisom určená. Na základe analógie je teda v danom prípade treba aplikovať\npravidlá pre ukladanie úhrnného trestu, t.j. správny orgán uloží za viaceré správne delikty sankciu\npodľa ustanovení vzťahujúcich sa na delikt najprísnejšie postihnuteľný. Vzhľadom k tomu, že správny\nporiadok, ktorý je procesným predpisom pre konanie o uložení sankcie za správny delikt podľa zákona o\nsúkromnej bezpečnosti neustanovuje špeciálnu úpravu postupu správneho orgánu pri ukladaní sankcie\nza viacčinný súbeh, je potrebné postupovať v zmysle „analogiae legis“ podľa ust. § 12 zákona č.\n\n372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorý výklad je v súlade s čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ľudských právach a slobodách.\n\nUvedenou zásadou sa správne orgány pri ukladaní sankcie vôbec nezaoberali, hoci žalobcovi uložili\niba jednu pokutu (17.000,- Eur), tak, ako to vyplýva z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia\npotvrdeného rozhodnutím žalovaného. Predmetná pokuta bola ale určená súčtom pokuty za správny\ndelikt podľa § 91 ods. 1 písm. b) zákona o súkromnej bezpečnosti určenej vo výške 16.000,- Eur a pokuty\nvo výške 1.000,- Eur za správny delikt podľa § 91 ods. 1 písm. e) zákona o súkromnej bezpečnosti. Ak\nsprávny orgán teda bol toho názoru, že žalobca spáchal viacero správnych deliktov, pri ukladaní pokuty\nza tieto delikty mal uložiť sankciu za správny delikt najprísnejšie postihnuteľný.\n\nNakoľko došlo pri rozhodovaní správnych orgánov k porušeniu absorpčnej zásady, správne orgány pri\nukladaní sankcie žalobcovi porušili de facto aj zásadu ne bes in idem (nie dvakrát o tom istom). Táto\nzásada bola porušená v tom zmysle, že pri posudzovaní výšky sankcií podľa § 91 ods. 4 zákona o\nsúkromnej bezpečnosti prvostupňový správny orgán odôvodnil jej výšku aj tým, že ,,v danom prípade\ndošlo k porušeniu viacerých povinností.“ V tomto prípade však žalobca už bol danou skutočnosťou\nsankciovaný, keď správne orgány uložili žalobcovi za porušenie každej zákonnej povinnosti dve sankcie\n- pokuty. Tieto pokuty prvostupňový správny orgán sčítal a vo výroku rozhodnutia bola uvedená pokuta,\nktorá predstavovala súčet oboch pokút. Žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán pri ukladaní pokuty\nza tieto delikty mal uložiť sankciu za správny delikt najprísnejšie postihnuteľný a v tom prípade pri\nposudzovaní výšky sankcie mohol vziať do úvahy aj tú skutočnosť, že ,,v danom prípade došlo k\nporušeniu viacerých povinností“ a nebola by správnymi orgánmi porušená zásada ne bis in idem.\n\nPokuta uložená správnym orgánom pre porušenie zákona má spĺňať represívnu funkciu voči žalobcovi\nako aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie. Vo sfére žalobcu má uložená pokuta plniť i\núlohu výchovnú. Je žiadúce, aby bola citeľná v jeho majetkovej sfére, avšak s ohľadom na jeho\nmajetkové pomery. Výška uloženej sankcie je vecou voľnej úvahy správneho orgánu. Súd by mohol\nrozhodnutie žalovaného pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie zrušiť len v prípade, kedy voľná úvaha,\nktorou sa žalovaný riadil pri rozhodnutí o výške sankcie nezodpovedala obsahu spisu, alebo sa priečila\nzásadami logického myslenia. Takéto pochybenie v tomto konaní a rozhodnutiach žalovaného ako aj\nprvostupňového orgánu, neboli súdom zistené.\n\nK námietke žalobcu o nesprávnej správnej úvahe žalovaného pri posudzovaní závažnosti protiprávneho\nkonania, keď žalovaný prihliadal aj na súčasnú bezpečnostnú situáciu vo svete a nedávny teroristický\nútok na Moskovské letisko Domodedovo zo dňa 24.01.2011, súd konštatuje, že táto neobstojí, pretože\naj keď žalobca ako prevádzkovateľ letiska je v súlade s ustanoveniami leteckého zákona len jedným z\nviacerých subjektov zodpovedajúcich za bezpečnosť v leteckej doprave, tak to neznamená, že to žalobcu\nzbavuje, resp. zmenšuje zodpovednosti za bezpečnostnú situáciu na Letisku M.R.Štefánika Bratislava.\nSamotný žalobca je pri tejto zodpovednosti jedným z najdôležitejších subjektov a pri tejto zodpovednosti\nje nesmierne dôležité, aby každý zo zodpovedných subjektov si svoje zákonné povinnosti plnil, tak aby\nbola zabezpečená čo možno najvyššia miera bezpečnosti na letisku. Súd sa v tomto prípade prikláňa\nk názoru žalovaného, že zo strany žalobcu je nevyhnutná potreba vysoko špecializovanej a odbornej\núrovne ochrany Letiska M.R.Štefánika Bratislava.\n\nS poukazom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného\nzo dňa 27.05.2011 z dôvodov uvedených v ustanovení § 250j ods. 2 písm. a/ OSP, keď rozhodnutie\nsprávneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a vec vrátil žalovanému na\nďalšie konanie.\n\nV ďalšom konaní žalovaný pristúpi k odstráneniu nedostatkov v právnom posúdení veci, pričom je\nviazaný právnym názorom súdu (§ 250j ods. 6 OSP).\n\nO náhrade trov konania Krajský súd v Bratislave rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a priznal žalobcovi\nnáhradu trov konania vo výške 66,- € titulom náhrady súdneho poplatku.\n\nSenát krajského súdu prijal predmetné rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004\nZ.z. v znení zákona č. 33/2011).\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho\n\ndoručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.\n\nZ podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci\n\nsa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).\n\nV odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)\n\nuviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v\n\nčom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa\n\nodvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).                            Podľa  § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie\nmožno odôvodniť len tým, že:\n\na) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;\n\nb) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne\n\nrozhodnutie vo veci;\n\nc) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal\n\nnavrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;\n\nd) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\n\nskutkovým zisteniam;\n\ne) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti\n\nalebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205  a/ O.s.p.);\n\nf) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho\n\nposúdenia veci.\n\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ\n\nrozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}