{"guid": "48ebe69d-e7e6-48ec-a2d3-87b12990e8db:534a65ae-0ffe-47c1-bc05-19dc6b6b74a9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1011200396.1", "spisova_znacka": "2S/36/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/36/2011 z 23. 10. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. októbra 2012, sp. zn. 2S/36/2011, ECLI:SK:KSBA:2012:1011200396.1", "identifikacne_cislo": "1011200396", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Gabriel Slobodník", "sudca_id": 1279, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gabriel-slobodnik-1279", "datum_vydania": "2012-10-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/90/#paragraf-250j.odsek-1", "nazov": "§ 250j ods. 1 zákona č. 90/1963 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/90/#paragraf-250j.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/90-1963/paragraf-250j"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/90#paragraf-250j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/534a65ae-0ffe-47c1-bc05-19dc6b6b74a9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1011200396.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2012:1011200396.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2012:1011200396.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/36/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200396
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200396.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov
senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Kaufland
Slovenská republika v.o.s., IČO: 35 790 164, Trnavská cesta 41/A, Bratislava, zastúpený: Advokátska
kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., IČO: 35 886 625, Námestie Martina Benku 9,
Bratislava, proti žalovanému: Krajská veterinárna a potravinová správa Bratislava, Polianky 8, Bratislava
o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 39/2011-120 zo dňa 05.01.2011,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu     z a m i e t a .

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou, súdu doručenou dňa 07.03.2011, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 39/2011-120 zo dňa 05.01.2011, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a
bolo potvrdené rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy (RVPS) Bratislava - mesto č.
455/6090/2010-163 zo dňa 02.11.2010, ktorým bola žalobcovi ako prevádzkovateľovi potravinárskeho
podniku uložená podľa § 28 ods. 1 písm. j/ zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších
predpisov (ďalej aj len zákon o potravinách) pokuta vo výške 10.000 eur za porušenie § 6 ods. 4 písm. d/
a § 12 ods. 1 písm. g/ zákona o potravinách, pričom žalobca porušením § 4 ods. 1 a § 10 ods. 1 písm. b/,
c/ zákona o potravinách a VIII. hlavy druhej časti Potravinového kódexu SR - zásady správnej výrobnej
praxe, Príloha č. 1 (ďalej aj len Potravinový kódex SR), prílohy II, Kapitoly I, bod 4 a Prílohy II, Kapitoly
II, bod 1 písm. c/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 zo dňa 29.04.2004 o
hygiene potravín mal naplniť aj skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 1 písm. a/
zákona o potravinách.

Žalobca uviedol, že prvostupňový správny orgán u neho konštatoval 6 porušení právnych predpisov a to:

- zákaz uvádzať do obehu potraviny po uplynutom dátume spotreby alebo dátume minimálnej trvanlivosti
podľa § 6 ods. 4 písm. d/ zákona o potravinách,

- porušenie povinnosti zabezpečiť čistotu skladovacích priestorov,

- porušenie povinnosti dodržiavať požiadavky na všetkých stupňoch výroby spracúvania a distribúcie
potravín (predloženie evidencie čistiacich prác na vyžiadanie),



- porušenie povinnosti dodržiavať požiadavky na všetkých stupňoch výroby spracúvania a distribúcie
potravín (nezabezpečenie vyčistenia stropu v oddelení lahôdok od plesne a nevybavenie umývadla
hygienickými prostriedkami na osušenie rúk),

- porušenie povinnosti kontrolovať skladované potraviny a zložky a ukladať ich spôsobom, ktorý umožní
bezpečné vykonávanie ich kontroly, manipulácie s nimi, včasné zistenie škodlivých potravín, potravín
po dátume spotreby a po dátume minimálnej trvanlivosti a ich vyradenie z obehu a oddelené uloženie
a zreteľné označenie výrobkov na iný než pôvodný účel (neoddelenie a zreteľné neoznačenie 4 druhov
potravín po uplynutí dátumu spotreby od čerstvých potravín,

- porušenie povinnosti zaviesť systémy a postupy, ktoré umožnia na požiadanie sprístupniť potrebné
informácie orgánom úradnej kontroly potravín (nepredloženie dôkazov o trvanlivosti predávaných
spracovaných rybacích výrobkov voľne vložených v obslužnej chladiacej vitríne).

Žalobca sa nestotožnil s právnym záverom žalovaného o prípustnosti aplikácie absorpčnej zásady v
danom administratívnom konaní, ani s uložením úhrnnej sankcie bez dôsledného vysporiadania sa s
imperatívne ustanovenými predpokladmi pre určenie výšky sankcie s ohľadom na každé postihované
protiprávne konanie zvlášť.  Žalobca tak ako v správnom konaní poukázal na čl. 2 ods. 2 Ústavy
SR, v zmysle ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Namietal, že žiaden právny predpis upravujúci správne trestanie
právnických osôb neumožňuje uplatnenie absorpčnej zásady v správnom konaní. Žalobca nesúhlasil
s odkazom na ustanovenia zákona č. 372/1991 Zb. o priestupkoch, pretože subjektom zodpovedným
za priestupky sú výlučne fyzické osoby, v priestupkovom konaní sa môžu vyskytnúť všetky formy
zavinenia (vedomá a nevedomá nedbanlivosť, priamy a nepriamy úmysel), na rozdiel od správneho
konania podľa zákona o potravinách, kde sa zodpovedá objektívne bez ohľadu na akékoľvek zavinenie.
Absorpčná zásada pri ukladaní sankcií v priestupkovom konaní je explicitne zakotvená v § 12 ods.
2 a preto uplatnenie absorpčnej zásady v priestupkovom konaní je v súlade  s čl. 2 ods. 2 Ústavy
SR. Žalobca namietal, že poukaz na judikát NS SR 8Sžo 28/2007 v žalobe napadnutom rozhodnutí
nepovažuje za dostatočný základ pre aplikáciu absorpčnej zásady v danom prípade, nakoľko tento
rozsudok vychádza z celkom iných skutkových základov a rieši odlišnú situáciu. V prípade, ktorý sa týka
spomínaného judikátu došlo k spáchaniu jedného protiprávneho skutku, ktorého následkom nastal iný
zákonom postihnuteľný protiprávny stav. Medzi skutkami bola príčinná súvislosť a oba delikty možno
pripísať jednému konaniu, vo sfére subjektívnej zodpovednosti by teda bolo možné ich oba pripísať
jednému zodpovednému subjektu, aj keď objektívne zodpovedá právnická osoba. Prípad týkajúci sa
žalobcu však takéto charakteristiky nespĺňa. V danom prípade išlo o 6 úplne odlišných a odlíšiteľných
konaní, ktoré spolu nijakým spôsobom nesúvisia, vzájomne na seba nenadväzujú, žiadnym spôsobom
sa nepodmieňujú a môžu nastať každé nezávisle od seba. Žalobca zároveň poukázal na iný právny
názor vyjadrený Najvyšším súdom SR v rozhodnutí sp. zn. 5 Sž 8/95, v ktorom sa uvádza, že ak
dôvodom pre uloženie pokuty boli dve na sebe nezávislé porušenia povinností ustanovených zákonom a
z toho u jednej sa predpokladalo, že ide o opakované porušenie povinnosti a správny orgán v dôvodoch
rozhodnutia nevyjadril výšku pokuty za každé z nich, ide o takú vadu rozhodnutia, ktorá spôsobuje jeho
nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Taktiež žalobca poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 7Sž
81/97 (69/1997 ZSP), podľa ktorého rozhodnutie správneho orgánu, ktoré pri kvalifikácii protiprávneho
konania vychádza z dvoch porušení právneho predpisu, rozdielnych čo do intenzity a závažnosti a ukladá
za tieto dve porušenia právneho predpisu dve samostatné pokuty, v odôvodnení musí sa u obidvoch
pokút náležite vysporiadať so skutočnosťami, odôvodňujúcimi rozsah ich uloženia. Žalobca dodal, že
aplikácia absorpčnej zásady minimálne tak, ako k tomu pristúpili správne orgány v preskúmavanom
správnom konaní, nemôže zbavovať správny orgán jeho povinnosti podľa § 28 ods. 6 zákona o
potravinách v spojení s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Pri určovaní sankcií sa musí prihliadnuť na
všetky zákonom ustanovené predpoklady, všetky sa majú vziať do úvahy, majú sa skúmať a vyhodnotiť,
toto hodnotenie sa musí podrobne uviesť v odôvodnení správneho rozhodnutia, aby účastník konania
mohol poznať dôvody, ktoré viedli k ustáleniu sankcie v určitej výške. Žalobca vyjadril názor, že
uplatnením absorpčnej zásady sa správny orgán vyhol svojej zákonnej povinnosti rozhodnutie riadne a
presvedčivo odôvodniť a to čo sa týka každého jednotlivého protiprávneho konania vo vzťahu k výške
pokuty. Len po ich preskúmaní a zvážení na základe správnej úvahy môže dospieť k výške sankcie, ktorá
bude v danom prípade odôvodnená. Iba dôsledným vyhodnotením predpokladov pre každé postihované
konanie sa môže zabezpečiť, že správna úvaha správnych orgánov je preskúmateľná. Žalobca sa
dopustil podľa prvostupňového správneho orgánu šiestich druhov zistených nedostatkov, začo mu podľa



jeho názoru bola uložená neprimerane vysoká pokuta. Z rozhodnutia však nie je zrejmé, ktoré zo 6
nedostatkov boli zistené opakovane a ako sa táto zistená opakovanosť premietla do výšky sankcie.
Žalovaný nezisťoval závažnosť, trvanie, mieru zavinenia, následky protiprávneho konania, minulosť
prevádzkovateľa a to, či ide o opakované protiprávne konanie, čo je porušením § 3 ods. 3, § 32 ods.
1 a § 34 ods. 1 Správneho poriadku. Ak ich aj správny orgán skúmal, tieto nejakým spôsobom v
odôvodnení rozhodnutia neuviedol, čo je v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Nepostačuje, že
tieto skutočnosti sú napríklad zrejmé správnemu orgánu z administratívneho spisu. Pokiaľ by správny
orgán všetky dôsledne vyhodnocoval, nemohol by dospieť k určeniu takej vysokej sankcie. Z uvedeného
žalobca dospel k záveru, že rozhodnutie, ktorým mu bola uložená sankcia je nepreskúmateľné a
nepresvedčivé.

Žalobca ďalej namietal, že odvolací správny orgán nereagoval na všetky v odvolaní uplatnené dôvody
tak, ako mu to ukladá zákon (nereagoval na body 7, 8, 11, 12, 13), takéto konanie žalobca považoval
za rozporné so zákonom, predovšetkým s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, nakoľko nie je zrejmé, ako
sa odvolací správny orgán vysporiadal s námietkami a vyjadreniami účastníka konania (žalobcu).

Na základe hore uvedených skutočností žalobca žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 13.04.2011, zotrval na svojom
doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Nesúhlasil s tým,
že výška pokuty uloženej žalobcovi je neprimeraná, mimoriadne represívna a nespĺňa výchovnú ale
výhradne represívnu funkciu. Podľa žalovaného žalobca opakovane porušuje tie isté právne predpisy,
za čo mu už v minulosti boli uložené pokuty (v roku 2008 vo výške 400.000,- Sk, v roku 2009 vo
výške 8 500 eur). Zo strany žalobcu k náprave nedošlo a preto výchovná funkcia v tomto prípade nie
je opodstatnená. Žalovaný pri určovaní výšky pokuty prihliadol preto aj na minulosť prevádzkovateľa.
Z hľadiska posudzovania miery zavinenia zobral žalovaný do úvahy tú skutočnosť, že žalobca ako
predávajúci je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky umiestňovania výrobkov na
trh. Za ich dodržiavanie zodpovedá objektívne, to znamená bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré
spôsobili ich porušenie.

Pokiaľ ide o žalobcovu námietku o aplikácii absorpčnej zásady, žalovaný parafrázoval rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 8Sžo 28/2007 a zdôraznil, že ide o analógiu, ktorá žalobcu nepoškodzuje,
ale práve naopak, je v jeho prospech. Pokiaľ by správny orgán nepoužil tzv. absorpčnú zásadu a
ukladal by za každé porušenie zákona samostatnú sankciu, ako to požaduje žalobca, bola by sankcia
prísnejšia. Voči žalobcovi bolo postupované podľa pravidiel pre ukladanie úhrnného trestu, t.j. za viaceré
iné správne delikty, ktorých sa žalobca dopustil, bola uložená sankcia (pokuta) podľa ustanovenia
vzťahujúceho sa na iný správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Správny orgán sa riadil absorpčnou
zásadou, použitie ktorej má miesto pri stanovení konkrétnej výmery úhrnnej pokuty, čo však nič nemení
na tom, že žalobca je uznaný zodpovedným zo spáchania viacerých správnych deliktov. Žalovaný sa
taktiež ohradil voči tomu, že sa ku všetkým námietkam v odvolaní žalobcu nevyjadril. Poukázal nato, že
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho vydanie a
použil správnu úvahu pri správnom delikte, za ktorý pokutu uložil.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 a nasl. O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie a to  v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.),
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j
ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup  žalovaného v medziach žaloby je v súlade so zákonom.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j.
najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.



Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo
všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán
oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia,
ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti
druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či
obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade
s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3
O.s.p.).

Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 13.01.2010 bola u žalobcu prvostupňovým
správnym orgánom (Regionálna veterinárna a potravinová správa Bratislava - Mesto) vykonala úradná
kontrola potravín, z ktorej bol spísaný záznam č. 1/SM/2010. Na základe vykonanej kontroly bolo voči
žalobcovi začaté správne konanie vo veci nedodržiavania požiadaviek pri skladovaní a manipulácii s
potravinami a za predaj potravín po uplynutí dátumu spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti. O začatí
správneho konania bol žalobca upovedomený listom doručeným mu dňa 08.10.2010. K zaslanému
upovedomeniu o začatí správneho konania a ku skutočnostiam, ktoré sa žalobcovi kládli za vinu, sa
žalobca nevyjadril.

Dňa 02.11.2010 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie č.k.: 455/6090/2010-163, ktorým uložil
žalobcovi pokutu vo výške 10.000 eur podľa § 28 ods. 1 písm. j/ zákona o potravinách z dôvodu,
že žalobca porušil zákaz uvádzať do obehu potraviny po uplynutom dátume spotreby alebo dátume
minimálnej trvanlivosti podľa § 6 ods. 4 písm. d/ a podľa § 12 ods. 1 písm. g/ zákona o potravinách v
znení účinnom do 30.04.2010 a to tým, že dňa 13.01.2010 v prevádzkarni Kaufland, Romanova ulica,
Bratislava uvádzal do obehu 17 druhov potravín po uplynutí dátumu spotreby a dátumu minimálnej
trvanlivosti. Uvedeným konaním naplnil žalobca všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho
deliktu podľa § 28 ods. 1 písm. j/ zákona o potravinách. Ďalej žalobca porušil povinnosť zabezpečiť
čistotu skladovacích priestorov a manipulačného zariadenia a vykonávanie dezinfekcie, dezinsekcie
a deratizácie podľa všeobecne záväzných právnych predpisov podľa § 10 ods. 1 písm. b/ zákona o
potravinách v znení účinnom do 30.04.2010, a to tým, že dňa 13.01.2010 v prevádzkarni Kaufland,
Romanova ulica, Bratislava nezabezpečil čistotu skladovacích priestorov. Uvedeným konaním naplnil
všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 1 písm. a/ zákona o potravinách
v znení účinnom do 30.04.2010. Ďalej žalobca porušil povinnosť dodržiavať požiadavky na všetkých
stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách v znení účinnom do
30.04.2010 upravené potravinárskym kódexom a to tým, že dňa 13.01.2010 v prevádzkarni Kaufland,
Romanova ulica, Bratislava na vyžiadanie nepredložil evidenciu čistiacich prác. Uvedeným konaním
naplnil žalobca všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 1 písm. a/
zákona o potravinách v znení účinnom do 30.04.2010. Ďalej žalobca porušil povinnosť dodržiavať
požiadavky na všetkých stupňoch výroby spracúvania a distribúcie podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách
v znení účinnom do 30.04.2010 upravené osobitným predpisom (nariadenie Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 852/2004 z 29.04.2004 o hygiene potravín) a to tým, že dňa 13.01.2010 v prevádzkarni
Kaufland, Romanova ulica, Bratislava nezabezpečil vyčistenie stropu v oddelení lahôdok od plesne a
nevybavil umývadlo hygienickými prostriedkami na osušenie rúk. Uvedeným konaním žalobca naplnil
všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 1 písm. a/ zákona o potravinách



v znení účinnom do 30.04.2010. Ďalej žalobca porušil povinnosť kontrolovať skladované potraviny a
zložky a ukladať ich spôsobom, ktorý umožní bezpečné vykonávanie ich kontroly, manipulácie s nimi,
včasné zistenie zdraviu škodlivých potravín, potravín po dátume spotreby a po dátume minimálnej
trvanlivosti a ich vyradenie z obehu a oddelené uloženie a zreteľné označenie výrobkov na iný než
pôvodný účel podľa § 10 ods. 1 písm. c/ zákona o potravinách v znení účinnom do 30.04.2010 a to tým,
že dňa 13.01.2010 v prevádzkarni Kaufland, Romanova ulica, Bratislava neoddelil a zreteľne neoznačil
4 druhy potravín po uplynutí dátumu spotreby od čerstvých potravín. Uvedeným konaním naplnil žalobca
všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 1 písm. a/ zákona o potravinách
v znení účinnom do 30.04.2010. Ďalej žalobca porušil povinnosť zaviesť systémy a postupy, ktoré
umožnia na požiadanie sprístupniť potrebné informácie orgánov úradnej kontroly potravín podľa § 4 ods.
3 zákona o potravinách v znení účinnom do 30.04.2010 a to tým, že dňa 13.01.2010 v prevádzkarni
Kaufland, Romanova ulica, Bratislava na vyžiadanie nepredložil dôkaz o trvanlivosti predávaných,
spracovaných rybacích výrobkov, voľne uložených v obslužnej chladiacej vitríne. Uvedeným konaním
žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 1 písm. a/
zákona o potravinách v znení účinnom do 30.04.2010.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal neprimeranosť výšky
uloženej pokuty a tiež použitie absorbčnej zásady. Podľa žalobcu v žiadnom ustanovení právneho
predpisu aplikovateľného na daný skutkový stav absorpčná zásada pri správnom trestaní právnických
osôb uvedená nie je. Poukázal na ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, pričom podľa jeho názoru
uvedeným postupom sa prvostupňový správny orgán vyhol svojej povinnosti rozhodnutie riadne a
presvedčivo odôvodniť, a to čo sa týka každého jednotlivého protiprávneho konania a na ne aplikovaných
ustanovení právnych predpisov vo vzťahu k výške pokuty. Uvedené konanie bolo neprípustné najmä s
ohľadom na výšku uloženej sankcie a jej represívny charakter. Žalobca ďalej v odvolaní namietal, že
nie je zrejmé, ako bola vyhodnotená závažnosť sankcionovaného konania, nakoľko rozhodnutím bolo
sankcionovaných 6 nedostatkov a ani pri jednom nie je samostatne vyjadrená pokuta. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, akou úvahou sa správny orgán pri určení závažnosti porušenia
zákona a ustálení pokuty riadil. Taktiež žalobca rozporoval, že následky konania bral prvostupňový
správny orgán do úvahy len pri niektorých vytýkaných nedostatkoch. Jeho úvaha uvedená v odôvodnení
rozhodnutia je oklieštená a strohá a nezohľadňuje skutočnosti objektívne a preto mal žalobca zato, že
prvostupňový správny orgán v tejto časti nezistil skutočne úplný stav veci a tento ani nijako v rozhodnutí
neuviedol. Žalobca ďalej rozporoval, že v rozhodnutí je len veľmi lakonicky konštatované, že pri určovaní
výšky pokuty správny orgán zohľadnil dĺžku trvania protiprávneho stavu, ktorý preukázateľne trval
minimálne v čase vykonania úradnej kontroly dňa 13.01.2010. Takéto konštatovanie však nič nehovorí o
skutočnom trvaní nedostatkov a je len notoricky používanou a bezobsažnou vetou správnych rozhodnutí,
ktorou správny orgán zapracováva jeden z obligatórne stanovených predpokladov § 28 ods. 6 zákona o
potravinách do svojich rozhodnutí bez toho, aby skutočne naplnil obsah a účel citovaného ustanovenia.
Žalobca namietal, že prvostupňový správny orgán nebral do úvahy opakovanosť protiprávneho konania
a minulosť prevádzkovateľa podniku a nevyjadril sa k nim. Zároveň nevyjadril výšku pokuty za každý
sankcionovaný nedostatok, hoci sa tieto podstatne líšia, čo do závažnosti a možných následkov.
Z úhrnne uloženej sankcie navyše nie je možné vyčítať, akou sankciou boli postihnuté konkrétne
konania. Bez zaoberania sa všetkými hľadiskami, ktoré zákon ako predpoklad takej úvahy o uložení
pokuty stanovuje, je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Pri určení výšky pokút
je nevyhnutné zachovávať nestrannosť a objektívnosť, jednoznačne dodržiavať princíp nezneužitia
uváženia, dôsledne rešpektovať v konaní a rozhodovaní princíp rovnosti pri aplikácii právnych noriem,
rozhodovať v rozumnej a primeranej lehote a prispieť svojim aktom k udržaniu právnej istoty. Žalobca
považoval uloženú pokutu za neprimerane prísnu, nemajúcu charakter nápravného opatrenia za
účelom skvalitňovania poskytovaných služieb. Záverom žalobca navrhol, aby žalovaný pokuty uložené
prvostupňovým rozhodnutím znížil. Navrhol, aby mu boli uložené pokuty: za  1. skutok vo výške  1000
eur, za 2. skutok vo výške 250 eur, za 3. skutok vo výške 150 eur, za 4. skutok vo výške 100 eur, za
5. skutok vo výške 250 eur a za 6. skutok vo výške 250 eur, súhrnne vo výške 2000 eur. Navrhol tiež
alternatívne, aby žalovaný rozhodnutie zrušil a konanie zastavil.

O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 39/2011-120 zo dňa 05.01.2011 tak, že odvolanie
žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 19.11.2010 potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia
žalovaný uvádzal, že prvostupňový správny orgán dal možnosť žalobcovi vyjadriť sa k zisteným
nedostatkom, pričom žalobca túto možnosť nevyužil a ku kontrolným zisteniam sa nevyjadril. Poukazuje



sa na to, že žalobca vykonal nápravné opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, čo prvostupňový
správny orgán zohľadnil vo výške pokuty. Zákon o potravinách  ani správny poriadok neupravujú
postup správneho orgánu pri postihu za súbeh viacerých iných správnych deliktov. O súbeh viacerých
správnych deliktov ide vtedy, ak ten istý delikvent spácha dva alebo viac správnych deliktov predtým,
ako bol rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu za niektorý z nich uznaný zodpovedným.
Predpokladom súbehu je spáchanie dvoch alebo viacerých správnych deliktov tým istým delikventom.
Pri viacčinnom súbehu ide o viacero konaní, pričom zároveň musí byť splnená podmienka, že ide o
činy úplne samostatné, ktorých skutkový základ nesmie byť, na rozdiel od jednočinného súbehu, ani
čiastočne spoločný. V prípade žalobcu, ktorý viacerými konaniami spáchal viac iných správnych deliktov
podľa zákona o potravinách, pričom tieto iné správne delikty sa vzájomne nepodmieňujú, ide o reálnu
konkurenciu (súbeh). Žalovaný vo svojom rozhodnutí poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 8
Sžo 28/2007 zo dňa 06.03.2008, ktorý vyslovil pri reálnej konkurencii správnych deliktov pri nedostatku
špeciálnej právnej úpravy potrebu použitia analógie. Ide o analógiu, ktorá delikventa nepoškodzuje,
práve naopak, je v jeho prospech. Pokiaľ by prvostupňový správny orgán nepoužil absorpčnú zásadu a
ukladal by za každé porušenie zákona samostatnú sankciu (pokutu), ako to žalobca vo svojom odvolaní
požadoval, v takom prípade by sankcia bola prísnejšia. Absorpčná zásada tkvie v absorpcii sadzieb
(prísnejší trest pohlcuje miernejší), pričom zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným
pre najťažší z nich, čo pri rovnakých sadzbách pokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť
deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov (závažnosť pritom je nutné
posudzovať predovšetkým s ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže záujem, proti
ktorému delikt smeruje, a ku ktorému je ochrana právnym predpisom určená. Za správne delikty v zmysle
§ 28 ods. 1 písm. a/ aj podľa § 28 ods. 1 písm. j /  zákona o potravinách účinného do 30.04.2010
uloží orgán úradnej kontroly prevádzkovateľovi pokutu rovnakú - do výšky 1.000.000,- Sk (33.193,90
eur). Stanovenie výšky uloženej pokuty je vecou úvahy vecne a miestne príslušného správneho orgánu,
pričom pri určení jej výšky sa obligatórne  prihliada na závažnosť, trvanie, mieru zavinenia, následky
protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a tiež na to, či ide o opakované protiprávne konanie.
Výška uloženej pokuty 10.000 eur za porušenia ustanovení zákona o potravinách, Potravinového kódexu
SR a Nariadenia (ES) č. 852/2004 bola uložená v dolnej hranici zákonnej sadzby a bola podľa názoru
žalovaného primeraná zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia. Pri určovaní  výšky
pokuty správny orgán vzal do úvahy charakter a závažnosť zisteného protiprávneho konania spočívajúce
v porušení zákonom chráneného práva spotrebiteľa na predaj výrobkov zdravotne bezpečných a v
neporušenej kvalite. Vzal aj do úvahy možné následky protiprávneho konania predajom 17 druhov
potravín po dátume spotreby a dátume minimálnej trvanlivosti. Správny orgán zohľadnil tiež dĺžku trvania
protiprávneho stavu, ktorý preukázateľne trval minimálne v čase vykonávania úradnej kontroly dňa
13.01.2010, ako aj počas uplynutej doby spotreby jednotlivých potravín v rozsahu od 30.09.2009 do
12.01.2010. Uplatnením absorpčnej zásady bola pokuta uložená  za správny delikt podľa § 28 ods. 1
písm. j/ zákona  o potravinách, za porušenie zákazu uvádzať do obehu potraviny po uplynutom dátume
spotreby alebo dátume minimálnej trvanlivosti podľa § 6 ods. 4 písm. d/ a podľa § 12 ods. 1 pís. g/ zákona
o potravinách v znení účinnom do 30.04.2010 Správny orgán pri určovaní  výšky pokuty prihliadol aj na
minulosť prevádzkovateľa potravinárskeho podniku. Nedostatky boli orgánom úradnej kontroly potravín
zistené opakovane (v roku 2008 aj v roku 2009). Zo strany žalobcu nedošlo k náprave a preto výchovná
funkcia v tomto prípade nebola opodstatnená.

Podľa § 28 ods. 1 písm. a/ zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín uloží prevádzkovateľovi
pokutu do 1 000 000 Sk, ak v rozpore s týmto zákonom, potravinovým kódexom a osobitnými predpismi
porušuje zásady, povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulácie s nimi a pri ich
umiestňovaní na trh.

Podľa § 28 ods. 1 písm. j/ zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín uloží prevádzkovateľovi
pokutu do 1 000 000 Sk, ak v rozpore s týmto zákonom, potravinovým kódexom a osobitnými predpismi
umiestňuje na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby alebo dátumu minimálnej trvanlivosti.

Podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách pri určení výšky pokuty sa prihliada na závažnosť, trvanie, mieru
zavinenia, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa 24b) a na to, či ide o opakované
protiprávne konanie.



Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Zákon o potravinách ustanovuje podmienky výroby bezpečných potravín a ostatných požívatín,
manipuláciu s nimi aj umiestnenie na trh v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa
na trhu práce. Ďalej tiež upravuje rozsah pôsobnosti a postup orgánov úradnej kontroly pri dohľade
nad dodržiavaním tohto zákona. Podnikateľ je povinný zabezpečiť hygienu predaja podľa osobitného
predpisu a najmä vykonávať upratovanie a čistenie všetkého zariadenia používaného pri predaji,
dezinfekciu a v prípade potreby vykonanie dezinsekcie a deratizácie. Ten kto potraviny skladuje je
povinný zabezpečiť skladovanie len v takých priestoroch a za takých podmienok, aby bola zachovaná ich
zdravotná neškodnosť, kvalita a biologická hodnota a zabezpečiť čistotu skladovacích priestorov. Zákon
o potravinách ustanovuje podmienky výroby bezpečných potravín a ostatných požívatín, manipuláciu
s nimi a ich umiestnenie na trh v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na
trhu potravín. Prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie
dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách, Potravinovým kódexom a ostatnými na vec
sa vzťahujúcimi právnymi predpismi. Osobitné predpisy ustanovujú požiadavky na bezpečnosť potravín,
hygienu, požiadavky na zloženie a kvalitu potravín, zložky ako aj technologické postupy používané pri
výrobe a požiadavky na balenie jednotlivých potravín, ich skupín alebo všetkých potravín, rozsah a
spôsob ich označovania, ich skladovanie, prepravu, manipuláciu s nimi a ich umiestňovanie na trh, ako
aj zásady na odber vzoriek a ich ošetrovanie.

V konaní nebolo sporným, že sa žalobca dopustil šiestich porušení právnych predpisov, ktoré boli zistené
počas úradnej kontroly potravín dňa 13.01.2010 v prevádzkarni žalobcu Kaufland, Romanova ulica,
Bratislava, opísané vyššie v rozsudku. Jedným porušením právnych predpisov žalobca naplnil znaky
skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 1 písm. j/ zákona o potravinách. Ostatnými
piatimi porušeniami právnych predpisov žalobca naplnil znaky skutkovej podstaty iného správneho
deliktu podľa § 28 ods. 1 písm. a/ zákona o potravinách. Za správne delikty vymenované v § 28 ods. 1
písm. a/ až s/ zákona o potravinách účinného v čase rozhodnom pre konanie správneho orgánu bolo
možné uložiť prevádzkovateľovi pokutu až do výšky 1.000.000,- Sk (33.193,92 eur). Aj za správny delikt
podľa § 28 ods. 1 písm. a/ aj za správny delikt podľa § 28 ods. 1 písm. j/ teda zákon umožňoval uložiť
pokutu v rovnakom rozmedzí.

Súd neprisvedčil námietke žalobcu o neadekvátnosti aplikácie tzv. absorpčnej zásady pri vyrubovaní
sankcie v žalobe napadnutom rozhodnutí a je toho názoru, že žalovaný sa nevyhol uplatnením
absorpčnej zásady svojej zákonnej povinnosti rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodniť. Taktiež súd
nesúhlasil s tým, že žalovaný mal výšku pokuty  vyjadriť ku každému zo zistených porušení zákona
(žalobca sa odvolával na staršie rozhodnutia NS SR - 5Sž 8/95, 7Sž 81/97). Naopak, súd sa stotožnil
s argumentmi a právnymi závermi žalovaného, ktoré vychádzali z právneho názoru vysloveného v
rozhodnutí NS SR sp. zn. 8Sžo 28/2007. V spomínanom rozhodnutí NS SR sa konštatuje, že pri súbehu
viacerých správnych deliktov (viacčinný súbeh) pri nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné použiť
„analógiae legis“ tzv. absorpčnú zásadu. Jej podstata tkvie v absorpcii sadzieb (prísnejší trest pohlcuje
miernejší). Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, čo pri
rovnakých sadzbách pokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží
podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov. Závažnosť pritom treba posudzovať predovšetkým s
ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže záujem, proti ktorému delikt smeruje a ku
ktorému je ochrana právnym deliktom určená. V danom prípade došlo ku spáchaniu viacerých správnych
deliktov vo viacčinnom súbehu, čo žalobca nespochybnil. Takisto je pravdou, že Správny poriadok ani
zákon o potravinách neupravuje špeciálne postup správneho orgánu pri postihu za súbeh viacerých
iných správnych deliktov. Je preto potrebné použiť analógiu s trestným zákonom a v danom prípade
potrebné aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu. Správny orgán teda uloží za viaceré delikty
sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. V prípade
preskúmavanom súdom sa žalobca dopustil iných správnych deliktov, za ktoré zákon o potravinách
ukladá rovnakú sankciu (pokutu). V zmysle uvedeného preto správny orgán mohol uložiť sankciu za
ktorékoľvek zo šiestich porušení zákona predstavujúce iný správny delikt, buď podľa § 28 ods. 1 písm.



a/ alebo podľa § 28 ods. 1 písm. j/ zákona o potravinách. Nie je bez právneho významu, že použitie
absorpčnej zásady pri trestaní za viacčinný súbeh, pri spáchaní viacerých správnych deliktov tým istým
subjektom, bolo na prospech žalobcu. Pokiaľ by žalovaný nepoužil absorpčnú zásadu, neuložil by trest
za iný správny delikt (jeden zo šiestich), ale ukladal by za každé porušenie zákona samostatnú sankciu,
bola by sankcia uložená žalobcovi zrejme oveľa vyššia.

Žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov. Po preskúmaní
administratívneho spisu súd dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného poskytuje
dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je jeho
podstatnou obsahovou náležitosťou, ktorá plní viacero funkcií. Jednak má presvedčiť účastníkov o
správnosti postupu správneho orgánu a jednak o zákonnosti jeho rozhodnutia. Hodnotenie dôkazov
vykonaných v konaní a pri ukladaní sankcií, zvlášť posúdenie kritérií determinujúcich výšku uloženej
sankcie, je ovládané zásadou voľného hodnotenia dôkazov ako procesu, pri ktorom na základe logických
úsudkov a zvážení všetkých dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Skutočnosti, ku
ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, je potrebné v rozhodnutí dostatočne odôvodniť,
aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia, ako sa zhodnotili vykonané dôkazy, ako aj hodnotenie
týchto dôkazov. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami
zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pre súd je v súlade s ustanovením § 245
ods. 2 O.s.p. podstatné,  či také rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo
z medzí a hľadísk stanovených zákonom, pričom neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho
rozhodnutia. V kontexte žalobných námietok týkajúcich sa nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia
žalovaného v časti určenia výšky uloženej sankcie je súd toho názoru, že z rozhodnutia napadnutého
žalobou jednoznačne vyplýva, na základe čoho dospel žalovaný k predmetnému záveru. Žalovaný
dostatočne zrozumiteľne a podrobne špecifikoval porušenia zákona zistené pri kontrole potravín v
prevádzkarni žalobcu, presne špecifikoval delikty, ktorých sa žalobca týmto dopustil a v neposlednom
rade vysvetlil, prečo na výšku uloženej sankcie aplikoval tzv. absorpčnú zásadu. Za oba druhy zistených
iných správnych deliktov zákon umožňuje uložiť rovnakú sankciu (pokutu). Žalovaný uložil žalobcovi
pokutu v rámci zákonom stanoveného rozmedzia. Pri určovaní výšky pokuty správny orgán prihliadol
tiež na minulosť žalobcu ako prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, kde bolo nepochybne zistené,
že žalobca bol za obdobné porušenia zákona potrestaný v roku 2008 pokutou 400.000 Sk (13.277,57
eur) a v roku 2009 vo výške 8.500 eur. Žalovaný správne postrehol, že u žalobcu nedošlo k náprave
a preto výchovná funkcia v jeho prípade nie je opodstatnená. Ďalej žalovaný zohľadnil skutočnosť, že
žalobca ako predávajúci je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky umiestňovania
výrobkov na trh a za ich dodržiavanie zodpovedá objektívne, bez ohľadu na akékoľvek okolnosti,
ktoré spôsobili ich porušenie. Podľa názoru súdu takto odôvodnené rozhodnutie žalovaného o výške
uloženej sankcie je použitím správnej úvahy v súlade so zákonom, pričom súd nezistil v prejave
diskrečnej právomoci správneho orgánu rozpor s logickým uvažovaním, ani nepovažoval rozhodnutie
za vybočujúce z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súdu sa nezdala neprimeranou sankcia
nižšia ako 1/3 zákonom stanovenej sadzby aj vzhľadom na rozsah zistených pochybení a spoločenskú
nebezpečnosť predmetných skutkov, spočívajúcich v nezabezpečení hygieny predaja a skladovania
potravín, nezabezpečení ich zdravotnej neškodnosti, kvality a biologickej hodnoty, čo potenciálne mohlo
ohroziť zdravie ľudí a chránené záujmy spotrebiteľa na trhu potravín a tiež vzhľadom na výšku uložených
pokút v roku 2008 a 2009.

Za právne vadné nepovažoval súd ani zistenie žalovaného týkajúce sa dĺžky trvania protiprávneho stavu.
Tento preukázateľne trval minimálne v čase vykonávania úradnej kontroly dňa 13.01.2010, ako aj počas
uplynutej doby spotreby jednotlivých potravín v rozsahu od 30.09.2009 do 12.01.2010.

Pokiaľ ide o žalobcovu námietku spočívajúcu v tom, že žalovaný ako odvolací orgán nereagoval na
všetky jeho námietky uplatnené v odvolaní, súd poukazuje na to, že nie je nevyhnutné, aby sa odvolací
správny orgán zaoberal každou vznesenou námietkou samostatne, pokiaľ z jeho rozhodnutia je zrejmé,
na základe čoho dospel k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí. Ako súd už vyššie uviedol, uvedené z
rozhodnutia žalovaného jednoznačne vyplýva a preto nebolo možné vyhovieť ani tejto námietke žalobcu.



Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j
ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky
žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu
v konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorý v takomto
prípade zásadne podľa ustálenej judikatúry nemá právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od  jeho doručenia, na  Krajský súd  v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}