{"guid": "e14f6d4a-3311-4746-9738-83508054fe66:d9a48ac7-2eed-4bb2-9d4f-c52041d744df", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1010200972.1", "spisova_znacka": "1S/122/2010", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/122/2010 z 11. 7. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 11. júla 2012, sp. zn. 1S/122/2010, ECLI:SK:KSBA:2012:1010200972.1", "identifikacne_cislo": "1010200972", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 28, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-28", "datum_vydania": "2012-07-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2010/532", "nazov": "predpis č. 532/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/532", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/532-2010"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/655", "nazov": "vyhláška č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/655", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/655-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757", "nazov": "zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/757-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d9a48ac7-2eed-4bb2-9d4f-c52041d744df", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1010200972.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2012:1010200972.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2012:1010200972.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/122/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010200972
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Majerníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010200972.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Puchelovej a členov
senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobcu: Ing. U.
L., bytom W. XX, XXX XX Q. právne zastúpený: Mgr. Rastislav Hanulák, advokát CAPITOL LEGAL
GROUP, s.r.o., so sídlom Kollárovo nám. 20, 811 06 Bratislava proti žalovanému: Rozhlas a televízia
Slovenska, so sídlom Mýtna 1, P.O.BOX 55, 817 55 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
č. RoRa/0/12/10 zo dňa 10.3.2010, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. RoRa/0/12/10 zo dňa 10.3.2010  z r u š
u j e  podľa  ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec  v r a c i a  žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je  p o v i n n ý  zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške  151,65  € na účet jeho
právneho zástupcu Mgr. Rastislava Hanuláka, advokáta CAPITOL LEGAL GROUP, s.r.o., v lehote 30
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. RoRa/0/12/10 zo dňa 10.3.2010, ktorým žalovaný rozhodnutie Slovenského
rozhlasu č. 23/10/OP zo dňa 3.2.2010 o nesprístupnení časti požadovaných informácii potvrdil a
odvolanie žalobcu zamietol.

Krajský súd v Bratislave na úvod poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca vo svojej žalobe uviedol ako
žalovaného v  1. Rade Rozhlasovú radu a žalovaného v II. rade Slovenský rozhlas. Zákonom č. 532/2010
Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnenie niektorých zákonov s účinnosťou odo dňa
1.1.2011 bol zrušený Slovenský rozhlas a Rozhlasová rada s tým, že nástupcom Slovenského rozhlasu
sa stala verejnoprávna inštitúcia Rozhlas a televízia Slovenska. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 532/2010
Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska Rozhlas a televízia Slovenska preberajú všetky práva a záväzky
zrušeného Slovenského rozhlasu, ktoré k 1.1.2011 zostali v platnosti.

Žalobca požadoval od prvostupňového správneho orgánu Slovenského rozhlasu v zmysle zákona
č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov o
poskytnutie informácii týkajúcich sa:

1. Ceny za odvysielanie reklamných upútavok

2. Zmluva, na základe ktorej žalovaný odvysielal v žiadosti uvedené upútavky.



Prvostupňový správny orgán Slovenský rozhlas listom č. 23/10/OP zo dňa 3.2.2010 časť informácií
sprístupnil, k časti cene upútavok sa nevyjadril a o časti informácií rozhodol tak, že ich nesprístupnil.
Dňa 21.2.2010 žalobca podal dve odvolania a to odvolanie proti predpokladanému rozhodnutiu podľa §
18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. vo veci neposkytnutia informácie o cenách, nakoľko túto informáciu
žalovaný neposkytol a ani nevybavil iným zákonom predpokladaným spôsobom. Druhé odvolanie podal
žalobca proti rozhodnutiu o nesprístupnení časti informácii z poskytnutých zmlúv.

Žalovaný druhostupňový správny orgán Rozhlasová rada vydala dňa 10.3.2010 rozhodnutie č.
RoRa/0/12/10, ktorým odvolanie žalobcu zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
potvrdila. Žalobca je toho názoru, že sa žalovaný nevysporiadal v rozhodnutí s právne relevantnými
námietkami žalobcu a to nepreskúmateľnosťou rozhodnutia povinnej osoby, nakoľko povinná osoba
neuviedla žiadne skutočnosti a ani právne úvahy, ktoré by odôvodnili aplikáciu § 10 ods. 1 zákona č.
211/2000 Z.z. ako aj absenciou základných náležitostí rozhodnutia podľa správneho poriadku - absencia
výroku, riadneho označenia povinnej osoby, odôvodnenia, úplného poučenia, čo má za následok podľa
žalobcu nepreskúmateľnosť a nezákonnosť rozhodnutia žalovaného.

Podľa žalobcu nedošlo k porušeniu § 10 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., podľa ktorého porušením alebo
ohrozením obchodného tajomstva nie je sprístupnenie informácie, ak informácia bola získaná za verejné
financie, sa týkala použitia verejných informácií, alebo sa týkala nakladania s majetkom štátu. Príjmy z
reklamného vysielania žalovaného sú síce z účtovného hľadiska vlastnými prostriedkami, na rozdiel od
prostriedkov z cudzích zdrojov, avšak stále ide podľa žalobcu o verejné financie. Navyše predmetom
zmlúv je poskytovanie reklamného priestoru na frekvenciách pridelených na vysielanie slovenského
rozhlasu. Tieto frekvencie sú vo vlastníctve štátu a teda ide o nakladanie s majetkom štátu. Verejnosť
má právo byť informovaná o tom, ako žalovaný hospodári s majetkom štátu, či sú jej príjmy optimálne
a teda, či jej požiadavky na poskytovanie štátnych dotácií sú oprávnené.

Podľa žalobcu rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je nepreskúmateľné, nakoľko vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci. V časti odvolania žalobcu proti predpokladanému rozhodnutiu
povinnej osoby prvostupňový správny orgán nerozhodol a teda v zmysle § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000
Z.z. vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté predpokladané rozhodnutie potvrdil.

Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalobca domáhal, aby Krajský súd v Bratislave rozhodnutie
žalovaného č. RoRa/0/12/10 zo dňa 10.3.2010 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č.
23/10/OP zo dňa 3.2.2010 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň sa domáhal
zrušenia predpokladaného  rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie  a potvrdil
predpokladané rozhodnutie o nesprístupnení časti informácií a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie. Súd zároveň podľa žalobcu by mal zrušiť predpokladané rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo
rozhodnuté o nesprístupnení informácie o cenách reklamných upútaviek.

Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 3.2.2011 uviedol, že dňa
28.1.2010 mu bola od žalobcu doručená žiadosť o sprístupnenie informácie:

1. Kedy, v akej dĺžke a za akú cenu boli odvysielané na stanici Rádio Slovensko - Slovenský rozhlas 1
reklamné upútavky na 30. a 40. číslo týždenníka Plus 7 dní v dňoch 23.7. - 27.7.2009, 3.12 - 7.12.2009.

2. Kedy, v akej dĺžke a za akú cenu boli odvysielané reklamné upútavky na 9. číslo týždenníka Plus 7
dní, ktoré vyšlo 29.2.2008 a na 24. číslo citovaného týždenníka, ktoré vyšlo 13.6.2008.

3. Zmluvy, na základe ktorých boli predmetné upútavky odvysielané.



4.  Zmluvy, na základe ktorých Slovenský rozhlas odvysielal upútavky na denník Plus 1 deň, Pravda a
Nový čas v rokoch 2008 a 2009.

Slovenský rozhlas vybavil žiadosť žalobcu dňa 3.2.2010, t.j. v zákonom stanovenej lehote 8 pracovných
dní a žiadateľovi boa žiadosť doručená dňa 9.2.2010. Slovenský rozhlas postupoval v súlade s
ustanovením  § 18 ods. 2 zákona a to tak, že v jednom liste sa vyjadril k žiadosti žalobcu.

V bode I. listu Sprístupnenie časti informácií, Slovenský rozhlas čiastočne sprístupnil informácie uvedené
v bode 1. a 2. Žiadosti; k bodu 3. poskytol žalobcovi informáciu, že ním sledované upútavky neboli
vysielané na iných programových službách Slovenského rozhlasu a čiastočne sprístupnil požadované
obsahy zmlúv obchodnej spoločnosti Media SRo, s.r.o. s jeho zmluvnými partnermi podľa bodov 4. a
5. žiadosti.

V bode II. listu Rozhodnutie o odmietnutí sprístupnenia časti informácií, Slovenský rozhlas rozhodol s
odkazom na ustanovenie § 10 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o odmietnutí sprístupnenia časti obsahov
požadovaných zmlúv vzhľadom na skutočnosť, že Média SRo, s.r.o. nesúhlasila s ich sprístupnením.
Uvedeným rozhodnutím rozhodol Slovenský rozhlas aj o nesprístupnení ceny odvysielaných reklamných
spotov, nakoľko táto bola súčasťou tých častí zmlúv, ktoré neboli Slovenskému rozhlasu poskytnuté. Na
sprístupnenie príjmov z reklamných spotov nebolo možné aplikovať v sledovanom období ustanovenie
§ 10 ods. 2 písm. c) zákona z dôvodu, že tieto neboli verejnými financiami podľa zákona č. 619/2003
Z.z. o Slovenskom rozhlase. V závere rozhodnutia uviedol Slovenský rozhlas poučenie o opravných
prostriedkoch v zmysle ustanovenia § 47 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov, nakoľko v tomto štádiu konania nebolo opodstatnené poučenie o možnosti
preskúmania rozhodnutia súdom, vzhľadom na tú skutočnosť, takýto postup stanovuje § 245 ods. 2
O.s.p. až v prípade neúspešného využitia riadnych opravných prostriedkov.

Dňa 26.2.2010 bolo Slovenskému rozhlasu doručené odvolanie žalobcu zo dňa 21.2.2010 proti
rozhodnutiu Slovenského rozhlasu zo dňa 3.2.2010 o odmietnutí sprístupniť časť požadovaných
informácií. Rozhlasová rada na svojom zasadnutí dňa 10.3.2010 oboznámila s odvolaním žalobcu
a vo veci odvolania rozhodla, že odvolanie žalobcu zamieta a napadnuté rozhodnutie Slovenského
rozhlasu potvrdzuje. V odôvodnení sa Rozhlasová rada vysporiadala s extenzívnym výkladom žalobcu
vo veci kvalifikácie príjmov Slovenského rozhlasu z reklamy v sledovanom období a to tak, že sa
stotožnila s právnou kvalifikáciou Slovenského rozhlasu v danej veci a teda, že sa jedná o vlastné
financie Slovenského rozhlasu a nie o verejné financie, o čo opiera svoje odvolanie žalobca. Rozhlasová
rada zároveň rozhodla, že Slovenský rozhlas postupoval v súlade so zákonom, keď požadovanú časť
informácií nesprístupnil podľa § 10 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. v závere rozhodnutia Rozhlasová
rada uviedla poučenie o možnosti preskúmania rozhodnutia súdom.

Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalovaný domáhal, aby Krajský súd v Bratislave žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. RoRa/0/12/10
zo dňa 10.3.2010, ktorým žalovaný rozhodnutie Slovenského rozhlasu č. 23/10/OP zo dňa 3.2.2010 o
nesprístupnení časti požadovaných informácií potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Ďalej bolo úlohou
súdu zistiť, či správny orgán postupoval v súlade so zákonom č. 211/2000 a správnym poriadkom, najmä
či forma rozhodnutia má svoje náležitosti tak, ako to ukladá správny poriadok.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 244 a nasl. O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2
O.s.p.) a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť v súlade s ustanovením § 250j
ods. 2 písm. d) O.s.p.



Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve, súdy preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej
republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi
predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť
postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných
a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť
ho vydaním rozhodnutia.

Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca listom zo dňa 25.1.2010 požiadal o poskytnutie informácií
týkajúcich reklamných upútavok, konkrétne:

1. Kedy, v akej dĺžke a za akú cenu boli odvysielané na stanici Rádio Slovensko - Slovenský rozhlas 1
reklamné upútavky na 30. a 40. číslo týždenníka Plus 7 dní v dňoch 23.7. - 27.7.2009, 3.12 - 7.12.2009

2. Kedy, v akej dĺžke a za akú cenu boli odvysielané reklamné upútavky na 9. číslo týždenníka Plus 7
dní, ktoré vyšlo 29.2.2008 a na 24. číslo citovaného týždenníka, ktoré vyšlo 13.6.2008

3. Zmluvy, na základe ktorých boli predmetné upútavky odvysielané

4. Zmluvy, na základe ktorých Slovenský rozhlas odvysielal upútavky na denník Plus 1 deň, Pravda a
Nový čas v rokoch 2008 a 2009.

Listom zo dňa 3.2.2010 č. 23/10/OP žalovaný sprístupnil časť informácií, týkajúcich sa dátumu
vysielania, počtu upútaviek, dĺžky upútavky, času vysielania. Žalovaný však odmietol podať časť
informácií, ktoré sa týkali sprístupnenia Zmlúv o spolupráci uzatvorených medzi spoločnosťou Média
SRo, s.r.o. a SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, s.r.o. na odvysielanie reklamných upútaviek v roku 2009. Žalovaný
upravené zmluvy priložil v prílohe a zároveň dodal, že Slovenský rozhlas v roku 2008 a 2009 nevysielal
reklamné upútavky pre denník Nový čas. Vo veci ostatných informácií žalovaný poukázal na ustanovenie
§ 10 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z.

Žalovaný listom zo dňa 21.2.2010 podal odvolanie voči fiktívnemu rozhodnutiu žalovaného, nakoľko
žalovaný v liste neuviedol ceny za odvysielanie upútavok. Taktiež namietal odmietnutie sprístupnenia
podstatnej časti informácií obsiahnutých v zaslaných zmluvách. Podľa žalobcu rozhodnutie nemá
základné náležitosti rozhodnutia podľa správneho poriadku, žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti ani
právne úvahy, ktoré by odôvodňovali jeho rozhodnutie a aplikáciu ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č.
211/2000 Z.z. Predmetom zmlúv, ktoré žalobca žiadal sprístupniť je aj nakladanie s majetkom a právami
vo vlastníctve verejno - právnej organizácie.

Rozhlasová rada ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. RoRa/0/12/10 zo dňa 10.3.2010
ako príslušný orgán odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu potvrdil s tým, že v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v súlade s ustanovením § 10 ods. 1
zákona č. 211/2000 Z.z. sú žalobcom požadované informácie označené ako obchodné tajomstvo a
obchodná spoločnosť Media SRo, s.r.o. s ich sprístupnením nesúhlasila, ďalej v odôvodnení uviedol
žalovaný, že čo sa týka nezverejnenia cien, tak príjmy z reklamného vysielania Slovenského rozhlasu
boli v sledovanom období február a jún 2008, júl a december 2009, vlastnými prostriedkami Slovenského



rozhlasu a nie verejnými prostriedkami, a preto na sprístupnenie informácií o nich nie je možné aplikovať
ustanovenie § 10 ods. 2 písm. c) zákona č. 211/2000 Z.z.

Krajský súd v Bratislave z rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu zistil, že predmetné
rozhodnutie síce obsahuje právne normy, avšak správny orgán nepoužil správnu úvahu a žalobcovi
jasne a dostatočne neodôvodnil aplikáciu právnych predpisov uvedených v rozhodnutí prvostupňového
ako aj druhostupňového rozhodnutia.

Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia
v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného
poriadku, ochranu verejného zdravia, mravnosti (článok 26 ods. 4 ústavy).

Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v
štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon (§ 26 ods. 5 ústavy).

Ústava Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava“) v čl. 26 ods. 1 zakotvuje právo na informácie, ktoré
predstavuje právo na prijímanie informácií (získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby
mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná (pozri bližšie nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 236/06-59 zo dňa 28. júla 2007) a k nemu korelujúci
pozitívny záväzok štátu voči neidentifikovanej skupine subjektov. Obsah tohto záväzku je ozrejmený
v ods. 5 citovaného článku ako povinnosť orgánov verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať
informácie o svojej činnosti, pričom podmienky a spôsob poskytovania informácií ustanoví zákon.
Obdobnú úpravu obsahuje taktiež Listina základných práv a slobôd (čl. 17 ods. 1, 5). Podľa čl. 13 ods. 2,
3, 4 Ústavy medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou
len zákonom. Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady,
ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich
podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Obmedziť základné práva
a slobody možno iba na základe podmienok ustanovených ústavou a to buď podmienok všeobecných
(čl. 13 ods. 2, 3, 4 Ústavy) alebo osobitných vzťahujúcich sa na konkrétne práva a slobody. Rozhodnutie
ústavodarcu neustanoviť osobitné dôvody obmedzenia vzťahujúce sa na právo na prijímanie informácií
(čl. 26 ods. 4 ústavy obsahuje podmienky obmedzenia pre slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť
informácie) nemožno považovať za absolútne vylúčenie možnosti jeho obmedzenia, aj v tomto prípade
je nevyhnutné otázku prípustnosti zásahu do základného práva posudzovať z hľadiska účelu, ktorý
tento zásah sleduje, teda či tento zásah možno odôvodniť ústavne relevantným spôsobom (m.m. Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 1/09-34 zo dňa 19. januára 2011).

Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými
Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o
opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu,
verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky).
Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich
podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení
základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne.

Ústava prostredníctvom práva na informácie vytvára tri skupiny informácií. Prvú predstavujú informácie,
ktoré štátne orgány a orgány územnej samosprávy musia predložiť oprávneným osobám. Druhú skupinu
tvoria informácie, ktoré štátne orgány ani iné orgány verejnej moci nemusia predložiť oprávneným
osobám, ale musia strpieť prístup k nim, ak oprávnené osoby uplatnia svoje právo na informácie. Tretiu
skupinu informácií tvoria informácie, ktoré nemožno zverejniť, pretože ide o informácie podliehajúce



úprave čl. 26 ods. 4 ústavy. Ústava neobmedzuje právo na informácie z hľadiska predmetu tohto práva,
teda neustanovuje pozitívny výpočet informácií, ktoré oprávnená osoba môže vyhľadávať, prijímať a
rozširovať, ani neurčuje negatívny výpočet informácií, ktoré nemožno vyhľadávať, prijímať a rozširovať.
Predmetom práva na informácie môžu byť všetky informácie, pokiaľ nejde o informácie podliehajúce
obmedzeniu čl. 26 ods. 4 ústavy.

Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, ak nie je v tomto zákone
ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, každý má právo na
prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, informácie označené
ako obchodné tajomstvo povinná osoba nesprístupní.

Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, porušením alebo
ohrozením obchodného tajomstva nie je najmä sprístupnenie informácie

a) týkajúcej sa závažného vplyvu na zdravie ľudí, svetové kultúrne a prírodné dedičstvo, životné
prostredie vrátane biologickej diverzity a ekologickej stability,

b) o znečisťovaní životného prostredia,

c) ktorá sa získala za verejné financie alebo sa týka používania verejných financií alebo nakladania s
majetkom štátu alebo majetkom obce,

d) o štátnej pomoci a informácie podľa § 3 ods. 2.

Zákon o slobode informácií v podrobnostiach upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu
k informáciám (§ 1). Obmedzenia práva na slobodný prístup k informáciám sú upravené v ustanoveniach
§ 8 až § 13 tohto zákona, pričom Krajský súd v Bratislave sa bude zaoberať obmedzením na prístup k
informáciám podľa ustanovenia § 10 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktoré sú v predmetnej
veci sporné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach (pozri napr. rozsudky vo veciach
sp. zn. 3Sž/16/2004, sp. zn. 1SžoNS/1/2006, sp. zn. 2Sžo/19/2008, sp. zn. 5žţi/4/2010 či sp. zn.
8Sži/2/2010) uviedol, že podľa obsahu slova je informáciou správa, údaj alebo poučenie, ktoré fyzická
osoba alebo právnická osoba odovzdáva inej fyzickej alebo právnickej osobe a dovtedy jej nebola
známa. Informácia je základom vzájomného vymieňania údajov, ktoré má za cieľ získanie nového
poznania. Informáciou je aj štatistické spracovanie údajov.

Zo znenia zákona nemožno vyvodiť, že informáciou je aj poskytovanie obsahu spisu alebo rôznych
dokumentov a ich kópií o právnych úkonoch (kúpne či iné zmluvy), ktoré sú súhrnom množstva údajov a
ujednaní rôznej povahy, požívajúcich rôznu ochranu a to tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania
ani subjektmi právnych vzťahov založených uvedenými úkonmi (nie sú zmluvnými stranami).

Zo znenia zákona o informáciách nemožno vyvodzovať ani to, že informáciou by malo byť spracovanie
údajov podľa požiadaviek, resp. pokynov toho, kto o poskytnutie informácie žiada. Takisto nevyplýva
zo zákona o informáciách možnosť (tretích osôb) získania napríklad rôznych dokumentov o právnych
úkonoch, ktoré sú súhrnom množstva údajov, či dohôd a postupov rozličného charakteru, požívajúcich
rôznu právnu ochranu.



Žalobca podanou žalobou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
RoRa/0/12/10 zo dňa 10.3.2010 ako aj fiktívneho rozhodnutia týkajúceho sa neuvedenia cien
v rozhodnutí druhostupňového správneho orgánu a rozhodnutia, podľa ktorého správny orgán
nesprístupnil zmluvy, ktorých zverejnenia žalobca žiadal.

Krajský súd v Bratislave v prípade žalobcom namietaného fiktívneho rozhodnutia, kedy žalobca v
žalobe poukazoval na to, že žalovaný neuvedením cien jednotlivých reklamných upútavok vydal fiktívne
rozhodnutie,  uvádza, že fikcia rozhodnutia nastáva až vtedy, keď je povinná osoba nečinná, avšak v
predmetnej právnej veci povinná osoba nečinná nebola, v zákonnej lehote poskytla informácie, vydala
rozhodnutie a informácie, resp. ich časť sprístupnila, aj keď v inom ako žalobcom predpokladanom
rozsahu. Obsahom základného práva na prijímanie informácií podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky  čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je právo dostávať
informácie podľa predstáv a očakávaní žalobcu (uznesenie ÚS SR II.ÚS 184/03 zo dňa 1.10.2003).
Krajský súd má za to, že správny orgán nevydal fiktívne rozhodnutie podľa § 18 ods. 3 zákona č.
211/2000 Z.z., keď neposkytol informáciu o cenách upútavok a žalobou napadnuté rozhodnutie č.
RoRa/0/12/10 zo dňa 10.3.2010 je potrebné posudzovať ako celok a nie deliť ho na časti a voči
jednotlivým častiam rozhodnutia podávať samostatné odvolania.

Špecifické postavenie pri poskytovaní informácií o údajoch vyplývajúcich zo zmlúv majú zmluvy s
obchodným tajomstvom. Jedným z dôvodov nesprístupnenia informácií od povinnej osoby je ochrana
obchodného tajomstva. Obchodné tajomstvo je definované v § 17 Obchodného zákonníka. Ide o „všetky
skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú
alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných
kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ zodpovedajúcim
spôsobom ich utajenie zabezpečuje“. Informácia je obchodným tajomstvom, ak súčasne spĺňa všetkých
päť znakov obchodného tajomstva uvedené v § 17 Obchodného zákonníka.

Podľa rozhodovacej praxe súdov nemožno pojem „obchodné tajomstvo“ vykladať mechanicky, teda
tak, že informácia buď je, alebo nie je obchodným tajomstvom (podľa toho, čí spĺňa, alebo nespĺňa
znaky obchodného tajomstva), ale otázka, či ide o obchodné tajomstvo musí byť posudzovaná aj v
kontexte posudzovanej situácie. Pri posudzovaní otázky, či je nejaká informácia obchodným tajomstvom
a či možno na základe zákona o slobode informácií odmietnuť jej sprístupnenie, treba preto zohľadniť
aj verejný záujem na sprístupnení tejto informácie a vážiť ho so záujmom na ochrane obchodného
tajomstva.

Na „označenie“ informácie za obchodné tajomstvo podľa § 10 ods. 1 zákona o slobode informácií nestačí
iba samotný prejav vôle jedného z účastníka strán zmluvného vzťahu utajiť informáciu. Opačný výklad
zákona by dával možnosť, aby ktokoľvek, nielen podnikateľ, mohol utajiť všetky informácie ako obchodné
tajomstvo (stačil by iba jednoduchý prejav vôle) a to bez ohľadu na to, či tieto informácie skutočne
spĺňajú znaky obchodného tajomstva. Dôsledky takého výkladu by však boli zjavne v rozpore s Ústavou
SR a ústavným právom na informácie, a preto je takýto výklad ustanovenia neprípustný. Aby mohla
byť informácia označená za obchodné tajomstvo, musí teda súčasne spĺňať všetky znaky obchodného
tajomstva, inak bola za obchodné tajomstvo označená neoprávnene a takéto svojvoľné označenie
nemôže byť dôvodom na nesprístupnenie informácie. Podľa § 32 zákona o správnom konaní je správny
orgán pred rozhodnutím povinný presne a úplne zistiť skutočný stav veci. Povinné osoby sú pri každej
žiadosti o informácie povinné skúmať, či informácia naozaj spĺňa všetkých päť znakov obchodného
tajomstva a svoje prípadné rozhodnutie o nesprístupnení informácie zároveň riadne zdôvodniť. Nestačí
len odkázať na skutočnosť, že jedna zo zmluvných strán informácie označila za obchodné tajomstvo a
nedala súhlas na ich sprístupnenie a tak automaticky prebrať názor tejto zmluvnej strany, že všetky ním
označené informácie sú obchodným tajomstvom. Vyjadrenie vôle chrániť informácie je len jedným zo
znakov obchodného tajomstva. Ak povinná osoba tvrdí, že celý dokument je obchodným tajomstvom,
povinná osoba musí zistiť, či naozaj všetky informácie nachádzajúce sa v dokumente spĺňajú znaky
obchodného tajomstva a či v dokumente nie sú aj informácie, ktoré nie sú obchodným tajomstvom.



Podľa § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní je správny orgán povinný v odôvodnení rozhodnutia
uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie (t.j. informácie o jednotlivých druhoch, resp.
kategóriách informácií, ktoré sú obsiahnuté v požadovanom dokumente) a následne uviesť, akými
úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil právne predpisy, na základe ktorých rozhodoval
(t.j. zdôvodniť, prečo takýto druh informácií spĺňa všetky znaky obchodného tajomstva podľa § 17
Obchodného zákonníka). Také odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa iba spomenie nesprístupnenie
informácie podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 211/2011, je v rozpore s požiadavkami zákona.
V takom rozhodnutí sa neuvádza, ktoré konkrétne skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, ani
to, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení týchto dôkazov či skutočností, tak ako
to vyžaduje zákon. Nepostačuje takisto iba vymenovať v odôvodnení rozhodnutia znaky obchodného
tajomstva podľa § 17 Obchodného zákonníka a deklarovať, že všetky požadované informácie tieto
znaky spĺňajú a to bez akéhokoľvek konkretizovania. Z takého obsahu rozhodnutia vôbec nemožno
posúdiť, či jednotlivé požadované informácie naozaj spĺňajú všetky znaky obchodného tajomstva, alebo
ide len o deklaráciu, ktorá nezodpovedá skutočnosti. Takéto rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené
a nezákonné.

Žalovaný sa taktiež nevysporiadal s námietkou žalobcu o príjmoch z reklamného vysielania Slovenského
rozhlasu. Podľa Krajského súdu v Bratislave len konštatovanie, že príjmy z reklamného vysielania
sú vlastnými prostriedkami Slovenského rozhlasu bez uvedenia právneho predpisu a správnej
úvahy vychádzajúcej z príslušných zákonných ustanovení je nedostatočné a rozhodnutie robí
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Krajský súd v Bratislave je toho názoru, že rozhodnutie žalovaného ako celok je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov, najmä pokiaľ ide o objasnenie zákonných prekážok brániacich sprístupneniu
informácií, ktoré žalobca požadoval vo svojej žiadosti o sprístupnenie informácií podľa zákona č.
211/2000 Z.z. Ide najmä o sprístupnenie zmlúv označených žalovaným ako zmluvy s obchodným
tajomstvom, cien jednotlivých upútavok a príjmov z reklamného vysielania. Dôvody napadnutého
rozhodnutia sú bez akejkoľvek argumentácie, prečo a z akých konkrétnych dôvodov by sprístupnením
informácií mohlo dôjsť k zásahu do práv a oprávnených záujmov povinnej osoby. Pokiaľ je povinná osoba
toho názoru, že zákonné prekážky bránia sprístupneniu žiadateľom požadovaných informácií, tak je
vždy potrebné zdôvodniť, čo je predmetom obchodného tajomstva a akým spôsobom by sprístupnením
požadovanej informácie mohlo dôjsť k zásahu do týchto práv.

Krajský súd v Bratislave po preskúmaní zákonnosti rozhodnutí prvostupňového ako aj druhostupňového
správneho orgánu, po preštudovaní administratívneho spisu v nadväznosti na právne predpisy účinné
v čase rozhodovania správneho orgánu dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto je  potrebné v
zmysle ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec vrátiť žalovanému
na nové konanie.

Úlohou správneho orgánu bude opätovne vo veci rozhodnúť tak, že sa bude zaoberať žiadosťou
žalobcu o poskytnutie informácií týkajúcich sa sprístupnenia zmlúv označených žalovaným ako zmluvy
s obchodným tajomstvom, cien jednotlivých upútavok a príjmov z reklamného vysielania tak, aby
každá žalobcom požadovaná informácia bola riadne odôvodnená s použitím príslušných zákonných
ustanovení právneho poriadku a najmä, či nesprístupnená informácia podlieha pod označenie
„obchodné tajomstvo“ tak, ako je ustanovené v § 17 Obchodného zákonníka.

O trovách konania rozhodol Krajský súd v Bratislave podľa § 250k ods. 1 OSP  tak, že žalobcovi,
ktorý mal úspech vo veci priznal trovy konania v rozsahu náhrady trov právneho zastúpenia vo výške
151,65 € podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, za prevzatie a prípravu zastúpenia podľa §
14 ods. 1 písm. a)   (1 x 120,23 € + 1 x 7,21 € + 19% DPH = 151,65 €). Právny zástupca sa domáhal aj
náhrady trov konania za písomné podanie na súd vo výške 157,08 € zo dňa 24.1.2011 (písomné podanie
na súd, režijný paušál a 20 % DPH). Súd mu túto položku nepriznal, nakoľko v príslušnej odpovedi zo
dňa 24.1.2011 sa právny zástupca nevyjadroval k právnym otázkam, resp. vyjadrenie sa netýkalo veci



samej, ale uviedol len, že s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania súhlasí a zároveň si vyčíslil
aj náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa  § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci;

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205  a/ O.s.p.);

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:08a9f291-6666-48ee-a06c-7d580f9cd719", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/09 z 21. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-21", "citacie_n": 114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08a9f291-6666-48ee-a06c-7d580f9cd719"}, {"guid": "ussr:5ab6fe68-449f-4e00-8610-3a0e9d90b098", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 236/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06 z 28. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-28", "citacie_n": 717, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab6fe68-449f-4e00-8610-3a0e9d90b098"}, {"guid": "ussr:e253c2cd-e62e-4230-b320-21e607e2429e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 184/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/03 z 1. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-01", "citacie_n": 209, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e253c2cd-e62e-4230-b320-21e607e2429e"}], "citovane_v": []}