{"guid": "580a4bbe-6cb4-4fa2-a395-887d516ced39:e3085802-a3f4-46ea-8fdf-83d3744ea725", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2011:1404113319.1", "spisova_znacka": "11Co/128/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11Co/128/2011 z 17. 10. 2011", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. októbra 2011, sp. zn. 11Co/128/2011, ECLI:SK:KSBA:2011:1404113319.1", "identifikacne_cislo": "1404113319", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Martin Murgaš", "sudca_id": 211, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-murgas-211", "datum_vydania": "2011-10-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e3085802-a3f4-46ea-8fdf-83d3744ea725", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2011:1404113319.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2011:1404113319.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2011:1404113319.1/text", "citacie_n": 5, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11Co/128/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1404113319
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1404113319.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

A. súd v B. v senáte zloženom z predsedníčky senátu P.. A. V. a členov senátu P.. B. U. a P.. B. X., v
právnej veci v právnej veci žalobcu: Q. bratislavské družstvo, so sídlom L. XX, B., D.: XX XXX XXX,
zastúpeného: T. kancelária P.. V. F., s.r.o., so sídlom B. XX, B., proti žalovanému: Q. bytové družstvo
B. D.., so sídlom X. X, B., zastúpeného: P.. P. L., advokát so sídlom B. XX, B., o zaplatenie X.XXX,XX,-
euro s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku H. súdu B. D. zo dňa X.júna XXXX , č.k.
XC XXX/XXXX-XXX , jednohlasne ( pomerom hlasov X:X) takto

r o z h o d o l :

J. súdu prvého stupňa  sa   p o t v r d z u j e.

I. je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške XX,XX euro  právnemu
zástupcovi žalobcu T. kancelárii P.. V.   F., s.r.o., so sídlom B. XX, B., a to  do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa uložil  žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú
sumu vo výške X.XXX,XX euro, spolu s úrokmi z omeškania vo výške XX,X % ročne zo sumy X.XXX,XX
euro od X.XX.XXXX do X.X.XXXX a vo výške XX,X % ročne zo sumy X.XXX,XX eura od X.X.XXXX až
do zaplatenia,  ako

i náhradu trov konania  vo výške XXX,XX euro, a to do 3 dní od právoplatnosti  rozsudku, právnemu
zástupcovi žalobcu, spoločnosti T. kancelária P.. V. F., s.r.o. so sídlom B. XX, B..

J. právne odôvodnil ust. § 8a zák. č. XXX/XXXX Z.z.   o vlastníctve bytov, keď po  vykonanom dokazovaní
- oboznámení sa s všetkými listinnými dôkazmi  predloženými zo strany oboch účastníkov  ( X. o
konečnom zúčtovaní z XX.X.XXXX, R. dlhu z XX.X.XXXX, faktúry č. XX/XXXX, započítania pohľadávok z
XX.X.XXXX, I. o výkone správy č. XXX/XXXX, tabuľkového prehľadu stavuu G. pre XXX bytových domov,
odovzdávacieho protokolu údajovej agendy z XX.X.XXXX, protokolov o vysporiadaní G. za objekty v
B. - Q. XX, J. Q. XX, V. A. XX-XX, B. 38-40,  L. o splátkach z XX.X.XXXX a L. o skončení výkonu
správy z XX.X.XXXX ) a po vypočutí  svedkyne D.. F. U.  dospel k záveru o dôvodnosti žalobného
návrhu. V. vzťahu k medzi účastníkmi spornej vecnej legitimácii žalovaného dospel k záveru, že táto
námietka žalovaného je neopodstatnená a účelová . A., že  z obsahu  L. o ukončení výkonu správy
vyplýva , že  časť vyhradená pre podpisy zmluvných strán neobsahuje podpisy štatutárnych zástupcov
žalovaného. K. sú však obaja (D.. G. ako predseda predstavenstva a D.. H. ako člen predstavenstva)
podpísaní na prvej strane  dohody a ich podpis na dohode nemožno hodnotiť inak, než ako vyslovenie
súhlasu žalovaného s uzavretím obsahu dohody ( ide teda súhlasný prejav vôle v zmysle § 43 a nasl.



H. zákonníka). X. takýmto spôsobom žalovaný prejavil svoju vôľu uzavrieť túto dohodu, nemôže na tom
nič zmeniť ani to, že podpisy štatutárnych zástupcov žalovaného nie sú obsiahnuté naviac aj v časti
vyhradenej na podpisy vlastníkov. T. keď  v danom prípade išlo o špecifickú situáciu, kedy žalovaný
vystupoval súčasne ako správca aj ako vlastník viacerých bytov,  za popísaného stavu však nemôže byť
nedostatkom, že štatutárni zástupcovia umiestnili svoje podpisy len na prvú stranu zmluvy,  a nie aj do
časti vyhradenej pre podpisy vlastníkov. Z.,  vychádzajúc z textu dohody, osobitne z formulácie prejavu
vôle uzavrieť dohodu obsiahnutého v úvode dohody, teda \"Q. B. D. ako správca a V. bytov a nebytových
priestorov konkrétne uvedení v závere tejto zmluvy\", nemožno zo zmluvy vyvodiť, že všetci vlastníci

XXCo XXX/XXXX-XXX

musia byť podpísaní v závere zmluvy, tam sú len uvedení. Q. B. D. je však v závere zmluvy pri
jednotlivých bytoch riadne uvedený a iba podpis štatutárnych zástupcov, ktorým vyjadrujú súhlas s
uzavretím zmluvy je umiestnený na prvej strane zmluvy. V. na vyššie uvedené súd prvého stupňa  dohodu
o skončení výkonu správy so žalovaným a následne uzavretú  zmluvu o výkone správy so žalobcom
posúdil ako  platné právne úkony zakladajúce  vecnú legitimáciu oboch účastníkov v predmetnom
konaní.

G. sa týka vecnej stránky sporu  ( v ktorom sa žalobca ako súčasný správca predmetného bytového
domu domáhal vyplatenia zostatku peňažných prostriedkov nevyčerpaného fondu prevádzky, údržby
a opráv predmetného bytového domu, teda majetku vlastníkov zo strany žalovaného ako pôvodného
správcu, ktorý vykonával správu bytového domu do XX.X.XXXX) súd prvého stupňa prihliadol na to,  že
žalovanému povinnosť takéto peňažné prostriedky previesť novému správcovi vyplýva z ustanovenia §
8a zák.č.  o vlastníctve bytov. M. takejto povinnosti  žalovaný namietal len s poukazom na to, že nemal
možnosť disponovať s prostriedkami na účte domu, nakoľko s týmito prostriedkami mohol disponovať
práve žalobca. A. súd v tejto súvislosti uviedol, že  použitá argumentácia žalovaného by bola  na mieste,
pokiaľ by sa predmetné peňažné prostriedky nachádzali na účte, ku ktorému mal žalobca dispozičné
právo, v ktorom  prípade by nebolo možné od žalovaného splnenie tejto povinnosti vyžadovať. V prípade
predmetných prostriedkov však išlo o prostriedky, ktoré sa nachádzali a doposiaľ nachádzajú (nebol
preukázaný opak) na účte žalovaného č. XXX/XXXX v X. (teraz R. bank Q., a.s.), prípadne na účte č.
XXXXXXX/XXXX v D., ku ktorým však žalobca žiadny prístup nemal ani nemá. X. súd v tomto smere
obranu žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú.

V. vzťahu k výške uplatnenej sumy dospel k záveru, že z vykonaných dôkazov vyplynula žalobcom
tvrdená výška zostatku ku dňu ukončenia výkonu správy. K tomuto záveru súd dospel aj na základe
obsahu uznania dlhu ním vyhodnoteného  ako platné uznanie dlhu v zmysle § 558 H. zákonníka, keďže
obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a z vykonaných dôkazov

nevyplynula žiadna taká skutočnosť, ktorá by mohla spôsobiť neplatnosť tohto uznania dlhu. V
nadväznosti na námietku žalovaného, že  uznanie nie je relevantné a je neplatné, nakoľko bolo
vystavené až dňa XX.X.XXXX, avšak osvedčuje výšku dlhu k XX.XX.XXXX uviedol,  že táto okolnosť nie
je pre posúdenie tohto právneho úkonu významná. X. uznania zo strany žalovaného totiž nie je uznanie
dlhu vo výške XXX.XXX,XX,- Q. ku dňu XX.X.XXXX, ale uznanie existencie dlhu v tejto výške ku dňu
XX.XX.XXXX ; za takýchto okolností potom aj prípadné prírastky, či úbytky vo fonde údržby a opráv
medzi dňom XX.XX.XXXX a XX.X.XXXX nie sú relevantné a nemajú žiadny vplyv na tento právny úkon.

Q. prvého stupňa pri ustálení  výšky neprevedeného zostatku peňažných prostriedkov prihliadol na úkon
uznania zo strany žalovaného  v spojení s potvrdením zo dňa XX.X.XXXX, započítaním pohľadávky z
XX.X.XXXX a rovnako v spojení s tabuľkovým vyčíslením zostatkov podpísaným dňa XX.X.XXXX D.. G.
a D.. U. a so skutočnosťami, ktoré vyplynuli z výpovede svedkyne D.. U.. Z. základe týchto skutočností
potom konajúci  súd dospel k záveru, že v konaní bola preukázaná výška zostatku fondu, ktorý bol
žalovaný povinný vyplatiť (previesť) žalobcovi ako novému správcovi v sume XX.XXX,XX,- Q., ktorej
časť v sume XX.XXX,- Q. zanikla v dôsledku započítania dňa X.X.XXXX, čím sa dlžná suma znížila na



XX.XXX,XX,- Q., t.j. X.XXX,XX euro; keďže  žalovaný žalobcovi na účet vlastníkov  túto zvyšnú dlžnú
sumu neuhradil, súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na jej zaplatenie.

O príslušenstve pohľadávky - úrokoch z meškania rozhodol súd prvého stupňa podľa ust.§ 517 ods. 2
H. zákonníka, v spojení s § 3 Z. vlády Q. č. XX/XXXX Z.z. prihliadajúc k tomu , že  žalovaný dostal do
omeškania so zaplatením dlžnej sumy istiny vo výške XX.XXX,XX,- Q. prvým dňom po márnom uplynutí
XX dňovej lehoty v zmysle § 8a zák.č. XXX/XXXX Z.z.  o vlastníctve bytov, pričom výška istiny sa dňom
X.X.XXXX znížila na XX.XXX,XX,- Q., t.j. X.XXX,XX euro, v prípade ktorej omeškanie pretrvávalo  aj v
čade rozhodovania súdu.

XXCo XXX/XXXX-XXX

O trovách konania súd prvého stupňa  rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a plne úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov konania v celkovej výške XXX,XX euro za  zaplatený súdny poplatok za návrh
v sume XX,XX euro a  náhradu trov právneho zastúpenia vyčíslenú podľa vyhl. č. XXX/XXXX Z.z. v
celkovej výške XXX,XX euro  ( zo základu X.XXX,XX euro ) za  úkony právnej pomoci : X/ prevzatie
a príprava zastúpenia - XX,XX euro + paušálna náhrada X,XX euro, X/ podanie žaloby - XX,XX  euro
+ paušálna náhrada X,XX   euro, X/ písomné podanie z X.X.XXXX - XX,XX euro + paušálna náhrada
X,XX euro, X/ účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX - XX,XX  euro + paušálna náhrada X,XX euro, X/
písomné podanie z XX.XX.XXXX - XX,XX euro + paušálna náhrada X,XX euro, X/ účasť na pojednávaní
dňa XX.X.XXXX - XX,XX euro + paušálna náhrada X,XX euro, X/ účasť na pojednávaní dňa X.X.XXXX
- XX,XX euro + paušálna náhrada X,XX euro, X/ účasť na pojednávaní dňa XX.X.XXXX - XX,XX euro +
paušálna náhrada X,XX euro, X/ účasť na pojednávaní dňa X.X.XXXX - XX,XX euro + paušálna náhrada
X,XX euro, keď  tarifná odmena je pri úkonoch pod bodom 4 - 9  je zvýšená o L. ( pri úkonoch v roku
XXXX o XX % a v roku XXXX o XX % L.), nakoľko právny zástupca žalobcu, ktorý žalobcu zastupoval
pri týchto úkonoch je platiteľom L..

X. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný o namietajúc, že súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci - keď námietky žalovaného  neboli prvostupňovým
súdom akceptované. H. sa domnieval, že vykonaným dokazovaním a vyhodnotením jeho výsledkov
súd prvého stupňa dospel k mylnému záveru, že žalovaný  je dlžný vlastníkom bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome na ul. X. O. č. XX v B. ( ďalej len „ vlastníci“) v ktorom mal žalovaný  status
správcu - mal vykonávať na zmluvnom základe ( zmluvy o výkone správy uzatvorenej s vlastníkmi )
správu bytov a nebytových priestorov. H. poukázal na fakt, že na základe písomnej mandátnej zmluvy
uzatvorenej účastníkmi dňa XX.XX.XXXX vykonával žalobca  namiesto žalovaného komplexný výkon
správy v spomínanom bytovom dome, a to i napriek tomu, že žiadny z účastníkov nemal od vlastníkov
oprávnenie na takýto postup a zmluvné prenesenie celého  výkonu správy

v predmetnom bytovom dome bolo v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona č. XXX/XXXX Z.z..

I.  ako právnická osoba ( družstvo)  bol  založený  fyzickými osobami, ktoré v tom čase boli
členmi predstavenstva žalovaného, ktorého kreovanie bolo realizované v rozpore vtedy platnými
vnútrodružstevnými predpismi žalovaného a z personálneho,  ako aj vecného aspektu sa jednalo
o konanie orientované na vedomé, zámerné poškodenie ekonomických záujmov žalovaného tým,
že dôjde k evidentnému privodeniu prospechu žalobcovi. Q.,  ktorý vznikol uzatvorením spomínanej
mandátnej zmluvy je zrejmý z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa a z  hodnotenia výsledkov
vykonaného dokazovania. E. a ďalšie dôkazy potvrdzujú, že vo februári XXXX žalobca  zriadil na
jeho meno ( nie na meno vlastníkov ) účet v K. banke a.s., kde vlastníci poukazovali platby až do
skončenia formálno-právneho výkonu správy žalovaným  ako správcom - dispozíciu s peňažnými
prostriedkami na tomto účte, resp. s účtom ako takým,  mal výlučne žalobca . Z. základe písomného



potvrdenia žalobcu  zo dňa XX.XX.XXXX bol vykázaný údajný nedoplatok žalovaného  voči vlastníkom
( XX.XXX,XX,-Sk ),  na základe čoho sa žalobca  domáha zaplatenia žalovanej istiny, potom ako
započítavacím prejavom redukoval pôvodnú výšku dlhu ( záväzku žalovaného ). X. z uvedeného dňa
nebolo v dispozícii žalobcu, žalobca v uvedenom čase vystavenia potvrdenia  nebol oprávnený, konal
nad rámec jeho oprávnení , a ani k tomu nemal mať a nemal podklady. I.  po skončení výkonu správy
žalovaným kontinuálne pokračoval v disponovaní  s účtom v K. banke a.s. od XX.XX.XXXX, kedy sa
na zmluvnom základe s vlastníkmi stal správcom namiesto žalovaného . T. prostriedky vlastníkov boli
vedené na viacerých samostatných účtoch, mal XX dní pred skončením výkonu správy, resp. najneskôr
v deň skončenia výkonu správy žalobca  ako reálny faktický správca vykonať, resp. zabezpečiť prevod
všetkých finančných prostriedkov vlastníkov, pretože žalovaný  v období po uzatvorení mandátnej
zmluvy  dňa XX.XX.XXXX žiadny výkon správy nerealizoval, pretože tým zmluvne poveril žalobcu. I.
nemal možnosť disponovať s účtom vedeným v K. banke a.s. a prostriedkami vlastníkov na ňom,  a
od XX.XX.XXXX bol zostatok prostriedkov na tomto účte naďalej v dispozícii žalobcu . I. po skončení
výkonu správy,

XXCo XXX/XXXX-XXX

ku ktorému fakticky reálne došlo v súvislosti a na základe mandátnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX,  nebol
nositeľom povinnosti, ktoré od neho prostredníctvom návrhu na začatie konania požaduje žalobca .

H. ďalej uviedol, že uznávací prejav uznanie dlhu zo dňa XX.XX.XXXX sa v evidenciách ani v účtovníctve
žalovaného nenachádza, nemá žiadne identifikačné označenia a neakceptuje ho aj z iných viacerých
dôvodov. P. absurdné, aby žalobca  po XX.XX.XXXX ( právne účinne ) platne konal v mene žalovaného
na základe mandátnej zmluvy zo dňa Y..Y..XXXX potom, ako žalovaný  dňa XX.XX.XXXX preukázateľne
ukončil formálno-právny výkon správy pre vlastníkov a od XX.XX.XXXX ju vykonával žalobca  vo
vlastnom mene na zmluvnom základe s vlastníkmi. X. zo dňa XX.XX.XXXX o výške dlhu žalobca  vydal
v mene žalovaného neoprávnene, nebol na to splnomocnený, ani inak oprávnený,  a preto musí byť
právne neúčinné. H. namietol z časového a vecného kritéria nevieryhodnosť tvrdení svedkyne D.. U.,
ktorá bola zamestnancom žalovaného,  a ktorou bola dňa XX.XX.XXXX vyhotovená prehľadová tabuľka
schválená D.. G., ktorý v uvedenom čase nebol  oprávnený schvaľovať za žalovaného  objektívnosť
a  vieryhodnosť deklarovaných údajov. X. súd v konaní absolútne neskúmal, či žalobca  bol zmluvným
nositeľom povinnosti správcu na základe spomínanej mandátnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, v deň
skončenia výkonu formálno-právnej správy zo strany žalovaného  dňom XX.XX.XXXX. F. uviedol, že v
čase skončenia výkonu správy dňa XX.XX.XXXX boli preukázateľne existujúce nedoplatky vlastníkov z
dôvodu, že nie všetci riadne a včas uhradili za rozhodné obdobie roka XXXX ( niektorí aj pred tým ) všetky
predpísané zálohové plnenia, ako aj ročné vyúčtovania správcovi. I.  ako reálny správca mal povinnosť s
vymáhania nedoplatku vlastníkov, jednak v zmysle zákona, ako aj mandátnej zmluvy, ktorú si evidentne
nesplnil. V ním vystavenom potvrdení zo dňa XX.XX.XXXX niet žiadnej zmienky o prípadnej existencii
nedoplatkov vlastníkov za obdobie do XX.XX.XXXX, ktoré preukázateľne existovali. X. žalovaného je
absolútne vylúčená eventuálna existencia jeho dlhu tak, ako je deklarovaná v uznávacom prejave z
XX.XX.XXXX, keď dlh nemá oporu v skutočnom stave veci, ani disponibilných podkladoch žalovaného

za situácie, kedy účtovníctvo žalovaného  mal odplatne ( zmluvne ) viesť žalobca, ktorý si riadne nesplnil
všetky ním zmluvne prevzaté povinnosti.

S odstupom času žalovaný  klasifikuje konanie žalobcu  pri uzatvorení mandátnej zmluvy z XX.XX.XXXX
a ďalšej obdobnej zmluvy v roku XXXX, ako jeho cielený nekalý súťažný postup , ktorý zmluvným
delegovaním komplexného výkonu správy na seba, ako faktického správcu vytvoril podmienky,  za
ktorých neskôr v krátkom čase zbavil, pripravil žalovaného o výkon správy a začal ju vykonávať
sám. I.  bol minimálne po XX.XX.XXXX nositeľom právne relevantných informácií o aktuálnom stave
výkonu správy (ktorý sám realizoval počas obdobia do XX.XX.XXXX), mal prehľad o stave platieb od
vlastníkov, spracovával ročné vyúčtovanie, riešil reklamácie a pod., bol teda nositeľom informácii o
stave účtovníctva, ktoré namiesto žalovaného  realizoval.  I. ( dlh ) žalovaného v tejto dobe a výške
ako ho deklaruje súd v napadnutom rozsudku preukázateľne neexistoval, nemohol existovať, preto ho



žalobca nie je v stave účtovne,  ani inak spoľahlivo preukázať, čo je na jeho ťarchu, keď zmluvne,
odplatne mal vykonávať účtovníctvo namiesto žalovaného ako správcu a túto povinnosť si evidentne
riadne neplnil ( dôkazom toho sú aj závery súdnych znalcov z analogických súdnych sporov potvrdzujúce
objektívnosť tvrdenia žalovaného, kde predmetnom sporu bolo zaplatenie peňažných prostriedkov po
skončení výkonu správy rovnakým žalovaným ). X. dôkazného bremena na žalovaného, ktorý má vyvrátiť
uznaný dlh osobami, ktorých kolízia interesoch je transparentná ( D.. G., D.. H. sú bývalí členovia
predstavenstva žalovaného  a momentálne sú oprávnení konať za žalobcu ), keď žalobca  nie je v stave
preukázať existenciu žalovanej istiny ku dňu XX.XX.XXXX je potom  nedôvodné. V. právnej domnienky
existencie dlhu žalovaného  voči vlastníkom bolo realizované úspešne, istina ako taká v čase skončenia
formálno-právneho výkonu správy žalovaným k XX.XX.XXXX neexistovala a rovnako tak absentovala
aj povinnosť na strane samotného žalovaného  previesť nevyčerpaný zostatok fondových peňažných
prostriedkov, keďže na základe mandátnej zmluvy prevzal povinnosti správcu dňa XX.XX.XXXX do
XX.XX.XXXX žalobca, ktorý sa dňom XX.XX.XXXX stal správcom po žalovanom na základe zmluvy o
výkone správy uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX s vlastníkmi.

XXCo XXX/XXXX-XXX

I.  v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu  uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne
a zároveň spravodlivé a žiada aby ho odvolací súd potvrdil a zaviazal žalovaného  k náhrade trov
odvolacieho konania. I.  uviedol, že rozsiahle odvolanie žalovaného  čo do obsahu v zásade opakuje
argumentáciu ignorujúcu základné právne vzťahy účastníkov, resp. vlastníkov, ktorých žalobca  v tomto
konaní ako správca zastupuje a žalovaného ako bývalého správcu, ktorá bola už predmetom skúmania
prvostupňovým súdom,  s ktorým sa tento vysporiadal a svoj právny záver v napadnutom rozsudku
riadne odôvodnil. I.  počas celej doby vedenia sporu nepredložil žiadny hodnoverný a právne relevantný
písomný dôkaz vychádzajúci z účtovníctva, ktorý by spochybňoval nárok vlastníkov. Z. skutočnosti,
že v tomto konaní žalobca  opakovane zdôrazňuje, že vystupuje  v konaní ako aktívne legitimovaný
účastník,  nie na vlastný účet, ale v súlade s ust. § 8b ods. 1 zák. č. XXX/XXXX Z.z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov v znení predpisov za vlastníkov bytov a nebytových priestorov, žalovaný
tento zákonný dôsledok jeho postavenia ako správcu neberie na vedomie a aj v odvolaní zavádza súd
prezentáciou interpersonálnych problémov medzi žalobcom a žalovaným. K. otázku ( zámeny účastníka
na strane žalobcu  v čase zmeny právnej úpravy ) už vyriešil súd v priebehu konania a vyriešil ju v
totožných konaniach právoplatne aj A. súd v B., keď táto okolnosť je žalovanému  známa. A. v danej
veci bolo začaté na základe návrhu vlastníkov samotných, avšak procesný postup vlastníkov - zámenou
účastníkov na strane žalobcu  je logickým postupom,  nakoľko pri danom počte vlastníkov by bolo
značne nehospodárne. K. argumentáciou uvádzanou žalovaným na viacerých miestach odvolania nie je
potrebné sa obšírnejšie zaoberať, nakoľko nemá žiaden  právny význam pre rozhodnutie vo veci samej.

M., platnosť, resp. neplatnosť mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi je vecou obchodno-
záväzkového vzťahu medzi dvoma podnikateľskými subjektmi,  a pre posúdenie dobromyseľnosti
vlastníkov bytov a  nebytových priestorov tretích osôb, vlastníkov bytov a nebytových priestorov  v dome
na ul. X. O. XX v B. je jeho obsah právne irelevantný. V. vlastníkom na základe platnej zmluvy o výkone
správy domu v danom prípade zodpovedá

žalovaný. I.  v celom obsahu odvolania zámerne ignoruje skutočnosť, že na strane aktívne
legitimovaného účastníka sú vlastníci bytov a nebytových priestoroch v bytovom dome, v ktorom
aktuálne vykonával správu. X. G. sú majetkom vlastníkov a nie správcu a žalobca  sám z výsledku sporu
nemá žiaden benefit. Q., že vo februári XXXX žalobca  zriadil na základe mandátnej zmluvy pre bytový
dom samostatný účet XXXXXXXXXX/XXXX nemôže byť hodnotená na ťarchu vlastníkov, tá bola len
dôsledkom neplnenia povinností namiesto žalovaného  z dôvodu zmeny právnej úpravy zákona č. XXX/
XXXX Z.z., keď bolo zákonnou povinnosťou viesť pre G. každého bytového domu samostatný účet.
A. dňu skončenia správy žalovaného však na ňom boli len finančné prostriedky, ktoré tam poukázali
vlastníci odo dňa jeho zriadenia  a prostriedky G. odo dňa vzniku domu až do zriadenia účtu, ktoré
vlastníci poukazovali na účet žalovaného  v X., tento nikdy vlastníkom nepreviedol. X. tohto konania nie
sú prostriedky na účte bytového domu v K. banke zriadeného žalobcom, ale tie prostriedky, ktoré mal
výlučne žalovaný na svojich podnikateľských účtoch.



K namietanej údajnej neexistencii záväzku žalovaného  voči vlastníkom z dôvodu namietanej údajnej
neplatnosti uznania dlhu, vystaveného potvrdenia, neoprávnenosti odsúhlasenia zostatkov G. k
XX.XX.XXXX žalovaný  počas celej doby vedenia sporu, t.j. od roku XXXX nepredložil žiadny
hodnoverný a právne relevantný písomný dôkaz spochybňujúci nárok vlastníkov. I. žiadneho právneho
predpisu nevypláva, že dôvodom neplatnosti právneho úkonu uznania dlhu je vyčíslenie výšky dlhu
ku konkrétnemu dátumu. X. žalovaný  uznal dňa XX.XX.XXXX dlh vyčíslený ku dňu XX.XX.XXXX,
vzniká právna domnienka existencie uznaného dlhu v uznanej výške ku dňu XX.XX.XXXX a žalovaného
zaťažuje dôkazné bremeno, že dlh v uznanej výške ku dňu XX.XX.XXXX neexistoval. Q. tvrdenie o
nespornej existencii nedoplatkov vlastníkov v danom  čase žalovaný  ničím v konaní nepreukázal,
i napriek tomu, že v zmysle právnych predpisov na G. bytového domu nemohli byť ( a ani neboli )
nedoplatky, keď prípadné preplatky a nedoplatky vlastníkov vznikali len pri úhradách za služby, ktoré
sa každoročne vysporiadali v ročnom vyúčtovaní. V prípade, že by žalovaný použil prostriedky G. na
vykrytie nedoplatkov,  bol by tento postup v rozpore s § 10 zák. č. XXX/XXXX Z.z.. Z vyjadrení

XXCo XXX/XXXX-XXX

žalovaného nie je jasné v akej výške,  a voči ktorým vlastníkom uplatňuje pohľadávku titulom
nedoplatkov,  nakoľko túto v konaní riadnym procesným úkonom nešpecifikoval, nevyčíslil a nie je
jasné, či nejde o nedoplatky bytov vo vlastníctve žalovaného  samotného. K. žalovaného,  že nemal
k dispozícii listinné doklady o ktoré vlastníci opierajú svoj nárok je vedome nepravdivé, pri skončení
platnosti mandátnej zmluvy boli všetky doklady protokolárne odovzdané žalovanému .  K., že D.. G. na
rokovaní zástupcov žalobcu a žalovaného dňa XX.XX.XXXX nebol za žalovaného oprávnený schvaľovať
( odsúhlasovať objektívnosť a vierohodnosť údajov ) je prekrúcaním skutkového stavu. F. štatutár sa
rokovania nezúčastnil za žalovaného, ale za žalobcu  ako správcu v čase rokovania spravujúceho bytové
domy . B. internou vecou žalovaného  koho poverí svojim zastupovaním a je bez právnej relevancie,
že ekonomická námestníčka žalovaného neskôr ukončila svoj pracovný pomer u žalovaného. V. k
skutočnosti, že žalovaný  nikdy nespochybnil ani neoznámil žalobcovi, že ekonomická námestníčka
práve v tejto veci by nebola oprávnená konať za žalovaného, žalobca  konal v dobrej viere v súlade s
§ 15 ods. 1 písm. c/ H. zákonníka ( kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je
splnomocnený na všetky úkony ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza).

X. o konečnom finančnom vysporiadaní z XX.XX.XXXX vystavil mandatár v mene mandanta na základe
vtedy platnej mandátnej zmluvy z XX.XX.XXXX platiacej  do XX.XX.XXXX a následne podľa mandátnej
zmluvy, ktorá bola uzavretá XX.XX.XXXX,  z ktorého ale len podporne vyplýva výška zostatku na fonde
opráv ku dňu skončenia správy bytového domu žalovaným -  samotný základ nároku je nespochybniteľný
a vyplývajúci z účtovnej evidencii a listiny uznania dlhu zo dňa XX.XX.XXXX a zostatkov odsúhlasených
žalovaným samotným XX.XX.XXXX. K sumám uvedeným  v tomto potvrdení doložil žalobca  v konaní
doklady preukazujúce výšku zostatku v potvrdení, pričom je pre vlastníkov na ul. X. O. XX v B.
nepochopiteľné, prečo v prípade iných bytových domov na základe uvedených dokladov žalovaný  plnil
a sám prijímal plnenia,  a v tomto konaní na základe totožných dokladov tvrdí, že vlastníkom nedlží
nič, resp. že dlh žalovaného  v tejto podobe a výške neexistoval. I. záveru podaného odvolania nie je
zrejmá súvislosť

navrhovanej aplikácie ust. § 3, XX  a XX H.. zákonníka,  údajného nekalosúťažného konania žalobcu
voči žalovanému vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome na ul. X. O. 8 v B., ako aj opakované tvrdenie, že vo vzťahu k vlastníkom bol nositeľom povinnosti
zo I. o výkone správy, jeho zmluvný partner na základe iného právneho vzťahu medzi ním a žalovaným. I.
právne absurdné  tvrdenie označil žalobca konštatovanie žalovaného uvedené v závere odvolania o tom,
že absentovala povinnosť na strane samotného žalovaného previesť nevyčerpaný zostatok fondových
peňažných prostriedkov - toto tvrdenie je vzhľadom na zmluvný vzťah vlastníkov a žalovaného ako
správcu, ako aj jednoznačné znenie zák.č. XXX/XXXX Z.z. za právne absurdné.

H. súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania  podľa  § 214 ods. 2 O.s.p.       ( keďže v preskúmanej  veci  nebolo potrebné



dokazovanie zopakovať ani doplniť, súd prvého stupňa rozhodol po nariadení pojednávania a obsah
spisu nesvedčí o tom, že by nariadenie odvolacieho pojednávania vyžadoval dôležitý verejný záujem ) a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané dôvodne. Q. prvého stupňa riadne zistil skutkový
stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( §
120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu na zaplatenie sumy X.XXX,XX euro s
príslušenstvom, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe
dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil
( § 157 ods. 2 O.s.p.).

X. § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia , môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na citované ustanovenie,  prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav , sa odvolací súd  nezistiac v postupe súdu

XXCo XXX/XXXX-XXX

prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci  samej,  v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi
sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom  súd prvého stupňa uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške X.XXX,XX euro, spolu s úrokmi
z omeškania vo výške XX,X % ročne zo sumy X.XXX,XX euro od X.XX.XXXX do X.X.XXXX a vo výške
XX,X % ročne zo sumy X.XXX,XX eura od X.X.XXXX až do zaplatenia;   z uvedeného dôvodu odvolací
súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p.  na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia
rozhodnutia.

K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu odvolací súd
uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov )  by sa malo vytvárať
na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti
tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. X.  ust. § 132 O.s.p.  dôkazy súd hodnotí podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. X. hodnotení dôkazov súd v
zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť;
uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu
ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O.s.p.).   A. výsledku
hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia
rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca , prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a
výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Q. má povinnosť dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce
najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti.   V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie rozsiahlym dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň
správny

predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a  presvedčivo odôvodnil;  z odôvodnenia rozhodnutia presne,
zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti  a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom
skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu.  H. namietané žalovaným  v odvolaní
vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú  za následok úvahu odvolacieho súdu,
ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvostupňového súdu. V
tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do  práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka
konania, aby sa  všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(D.. Y. XXani X/XX), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, t.zn.



aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. Y. XX/XX) a ani právo účastníka konania vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov (D.. Y. X/XX, D.. Y. XXX/XX).

X. žalovaný  v odvolaní namieta,  že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Z. právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.                  O nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade s odvolaním sa na obsah už uvedeného
odôvodnenia,  odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvého stupňa za úplné a ich právne
posúdenie súdom prvého stupňa za správne.

Z vyššie uvedených dôvodov prihliadajúc i na správnosť záverov súdu vo výroku, ktorým  podľa ust. §
142 ods.1 O.s.p. priznal  žalobcovi  právo na náhradu trov konania v sume XXX,XX euro (   za zaplatený
súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vyčíslené podľa vyhl.č. XXX/XXXX Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov

XXCo XXX/XXXX-XXX

za poskytovanie právnej pomoci ),   odvolací súd podľa ust. § 219 O.s.p.  napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. v spojení s ust. §
224 ods.1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci mal plný úspech,  súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V odvolacom konaní  plne úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo
výške XX,XX euro  vyčíslených podľa ust. § 10 ods. 1 ,  § 14 ods.X, písm. c/, § 16 ods.X, § 18 ods.3
vyhl.č. XXX/XXXX Z.z. v platnom znení za  úkon právnej pomoci -  vyjadrenie sa k odvolaniu z X.X.XXXX
s odmenou XX,XX euro + režijný paušál X,XX euro + XX% L. vo výške XX,XX euro; o platobnom mieste
rozhodol podľa ust. § 149 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "4c020685-cd43-4609-9735-5d663b7675be:9e54844c-9bca-437e-991b-4acaf159eca8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1404113320.8", "spisova_znacka": "9Co/169/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/169/2018 z 16. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-09-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1404113320.8"}, {"guid": "4c020685-cd43-4609-9735-5d663b7675be:fe5d3579-4ba6-4e70-98c7-fba7d396f3bf", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1404113320.8", "spisova_znacka": "9Co/169/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/169/2018 z 16. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-09-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1404113320.8"}, {"guid": "69194886-a9e1-491d-9056-c4886fc10417:e6a700fc-4d2c-4c0d-88ff-06bd5786188c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1404113320.2", "spisova_znacka": "9Co/468/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/468/2012 z 3. 6. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-06-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1404113320.2"}, {"guid": "69194886-a9e1-491d-9056-c4886fc10417:e8a9112c-38f2-471b-ae32-fa7195080a71", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1404113320.2", "spisova_znacka": "9Co/468/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/468/2012 z 3. 6. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-06-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1404113320.2"}, {"guid": "1ef65852-c2a7-44d0-b1f8-a19cb906ad15:83b9c268-21e7-4f20-891f-2fe214720957", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1404115926.3", "spisova_znacka": "2Co/449/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/449/2011 z 25. 9. 2012", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2012-09-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1404115926.3"}]}