{"guid": "a1992e45-91b3-46b8-b132-55ac60433b63:93d78c1d-e15c-4f5b-9f12-91ebbd864242", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2011:1310210279.2", "spisova_znacka": "2Cob/455/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/455/2011 z 5. 12. 2011", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 5. decembra 2011, sp. zn. 2Cob/455/2011, ECLI:SK:KSBA:2011:1310210279.2", "identifikacne_cislo": "1310210279", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Lenka Praženková", "sudca_id": 1345, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lenka-prazenkova-1345", "datum_vydania": "2011-12-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie", "Potvrdené", "Zmenené", "Zmeňujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-210", "nazov": "§ 210 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-210", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-210"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-92.odsek-3", "nazov": "§ 92 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-92.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-92"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-B", "nazov": "§ 218 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-B", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-210", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-92", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/93d78c1d-e15c-4f5b-9f12-91ebbd864242", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2011:1310210279.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2011:1310210279.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2011:1310210279.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/455/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310210279
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Praženková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1310210279.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu v 1. rade: ALLMOND LLC, 828 Lane Allen Road, Suite
219, Lexington, ZIP 40504, štát Kentucky, Spojené štáty Americké, v 2. rade: Kratos s.r.o., Trenčianska
57, Bratislava , IČO: 43 859 496, (predtým Ing. Dušan Miškolci, bytom Trenčín), obaja žalobcovia
zastúpení JUDr. Zoroslavom Kollárom, advokátom, AK Vajnorská 8/A, Bratislava, proti žalovanému:
Welington, s.r.o., Pod Komárky 7376/3, 911 01 Trenčín, IČO: 35 817 976, zast.: AK Mandzák a spol.,
Zámocká 5, Bratislava, zastúpený: JUDr. Michalom Mandzákom, advokátom, o zaplatenie 645.688,11
eura s prísl. a o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava III, č.k. 22Cb/146/2010- 318 zo dňa 31.01.2011, na odvolanie žalobcu v 1.
rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 22Cb/146/2010- 299 zo dňa 14.01.2011 a o
odvolaní žalovaného podanom dňa 18.02.2011 vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III, č.k.
22Cb/146/2010, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave  uznesenie Okresného súdu Bratislava III,  č.k. 22Cb/146/2010-318 zo dňa
31.01.2011 v spojení s opravným uznesením č.k. 22Cb/146/2010- PO-419 zo dňa 05.10.2011 v časti I.
vety výroku  p o t v r d z u j e  a v časti II. a III. vety výroku  z r u š u j e .

II. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č.k. 22Cb/146/2010-299 zo dňa
14.01.2011 v napadnutej I. vete výroku v časti o zastavení konania voči žalobcovi v 1. rade  z r u š u j e
a v časti o nepripustení zámeny na strane žalobcu v 1. rade  m e n í   tak , že  p r i p ú š ť a , aby na strane
žalobcu v 1. rade z konania vystúpila spoločnosť  ALLMOND LLC, 828 Lane Allen Road, Suite 219,
Lexington, ZIP 40504, štát Kentucky, Spojené štáty Americké a aby na jej miesto vstúpila spoločnosť:
Kratos s.r.o., Trenčianska 57, Bratislava, IČO: 43 859 496 .

III.  Krajský súd v Bratislave  odvolanie žalovaného podané dňa 18.02.2011 (na poštu) proti oznámeniu
Okresného súdu Bratislava III,  č.k. 22Cb/146/2010 zo dňa 3.02. 2011 o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením č.k. 22Cb/146/2010-318 zo dňa 31.01.2011, ktoré bolo opravené uznesením č.k.
22Cb/146/2010- PO-419 zo dňa 05.10.2011 súd prvého stupňa :
I. návrh žalovaného na zrušenie predbežného opatrenia nariadeného uznesením č.k. 22Cb/146/2010-68
zo dňa 13.09.2010 v spojení s uznesením krajského súdu č.k. 2Cob/413/2010-256, 2Cob/414/2010 zo
dňa 22.11.2010 zamietol;
II. uznesenie č.k. 22Cb/146/2010-68 zo dňa 13.09.2010 doplnil o výrok: „Predbežné opatrenia sa
nariaďuje do právoplatného skončenia konania v merite veci vedeného pod č.k. 22Cb/146/2010.“;
III.  uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č.k. 22Cb/146/2010-299 zo dňa 14.01.2011 zrušil v bode
I., ktorý zmenil tak, že  pripustil zámenu žalobcu v 1. rade tak, aby z konania vystúpil žalobca v 1.
rade ALLMOND LLC, 828 Lane Allen Road, Suite 219, Lexington, ZP: 40504, štát Kentucky, Spojené
štáty americké a na jeho miesto vstúpil do konania na strane žalobcu v 1. rade postupník Kratos, s.r.o.,
Trenčianska 57, 821 09 Bratislava 2, IČO: 43 859 496.



Toto uznesenie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie predbežného
opatrenia skúmal, či pominuli dôvody, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené. Súd prvého stupňa
dospel k záveru, že návrh na zrušenie predbežného opatrenia je predčasne podaný a nie sú dané
dôvody na zrušenie predbežného opatrenia, preto návrh žalovaného na zrušenie predbežného opatrenia
zamietol. Podľa súdu prvého stupňa výška pohľadávky žalobcov sa nezmenila a táto je primeraná
hodnote predmetných nehnuteľností. Súd čiastočne nezastavil konanie  vo výške uplatňovanej žalobcom
v 1. rade, pretože v čase keď sa rozhodovalo o zastavení konania voči žalobcovi v 1.rade tento
už nebol aktívne legitimovaný, keď pohľadávku postúpil na postupníka Kratos s.r.o.. Pokiaľ teda
nedošlo k zmene výšky pohľadávky, tak je predbežné opatrenie primerané hodnote predmetných
nehnuteľností. Zastavenie konania voči žalovanému v 1. rade pre nezaplatenie zábezpeky, ani
rozhodnutie o zámene žalobcu nezakladajú dôvody pre zmenu pomerov, ktoré by odôvodňovali zrušenie
predbežného opatrenia, pretože sa nejedná o rozhodnutie v merite veci, ktoré z procesných dôvodov
doposiaľ neprebehlo, čo odôvodňuje podľa súdu prvého stupňa  potrebu dočasnej úpravy pomerov do
rozhodnutia v merite veci. Súd prvého stupňa preto vyvodil záver, že k zmene pomerov nedošlo, aby
bol dôvod na zrušenie predbežného opatrenia podľa § 77 ods. 2 O.s.p.. Ďalej súd prvého stupňa v
odôvodnení uznesenia č.k. 22Cb/146/2010-318 uviedol, že pri opise výroku predbežného opatrenia,
došlo k opomenutiu základnej vety, a to v znení „Predbežné opatrenie sa nariaďuje do právoplatného
rozhodnutia v merite veci“ vedenej pod č.k. 22Cb/146/2010, súd prvého stupňa  preto podľa § 166 O.s.p.
tento výrok uznesenia doplnil. Záverom odôvodnenia súd prvého stupňa  uviedol, že v autoremedúre
podľa § 210a O.s.p. zrušil uznesenie o nepripustení zámeny žalobcu v 1. rade, z dôvodov nezaplatenej
zábezpeky, nakoľko žalobca v 1. rade počas odvolacej lehoty zábezpeku uhradil dňa 04.01.2011 a tak
odpadli dôvody pre zastavenie konania žalobcu v 1. rade. Súd prvého stupňa preto zmenil  uznesenie
v bode I. tak, že pripustil zámenu žalobcu v 1. rade tak, aby tento z konania vystúpil a na jeho miesto
vstúpil postupník Kratos, s.r.o.. Tieto procesné dôvody neovplyvnili výšku predmetu sporu, pretože súd
konanie čiastočne nezastavil v sume, ktorú požadoval žalobca v 1. rade, pretože v čase zastavenia
konania už nemal aktívnu legitimáciu, ktorá prešla v celom rozsahu na postupníka.

Proti tomuto uzneseniu č.k. 22Cb/146/2010-318 podal odvolanie žalovaný (čl. 345-fax, čl. 379- originál),
a to v celom rozsahu, teda proti všetkým výrokom uznesenia. Odvolanie podal faxom dňa 17.02.2011.
Uznesenie č.k. 22Cb/146/2010-318 bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené dňa 04.02.2011.
Originál odvolania podal poštou dňa  18.02.2011. V odvolaní uviedol, že  právny záver súdu prvého
stupňa, pre ktorý zamietol návrh žalovaného na zrušenie predbežného opatrenia je nepreskúmateľný
a žalovanému nie je jasné ako súvisí podávanie procesných návrhov zo strany účastníkov konania
a nariadením predbežného opatrenia. Pre záver súdu prvého stupňa neexistuje žiadne logické
zdôvodnenie. Účastníkovi nesmie byť na ujmu, aby tým, že podáva procesné úkony sa vystavoval
riziku, že bude voči nemu nariadené predbežné opatrenie. Napadnuté uznesenie považuje za vecne
nesprávne a nepreskúmateľné, pričom súd prvého stupňa svojim postupom odňal žalovanému právo
konať pred súdom. Žalovaný nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že nezasiahol predbežným
opatrením do jeho vlastníckeho práva, keď dispozičné právo nakladať s vecou sú súčasťou vlastníckeho
práva, a v danom prípade až do právoplatného skončenia konania o veci samej. Podľa žalovaného
nelogickým záverom súdu prvého stupňa je aj záver o tom, že síce zastavil konanie voči žalobcovi
v 1. rade, avšak jeho pohľadávka naďalej zostala predmetom konania. Ak súd zastavil konanie voči
žalobcovi v 1. rade tak zastavujúce uznesenie predstavuje súčasne aj uznesenie konečné, ktorým sa
konanie pre žalobcu v 1. rade o zaplatenie 598.069,77 eura končí. V takto skončenom konaní nemôže
pokračovať spoločnosť Kratos s.r.o.. Na uvedenom podľa žalovaného nemení nič ani skutočnosť, že
ku dňu vydania uznesenia o zastavení konania už došlo k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti
žalobcu v 1. rade na spoločnosť Kratos s.r.o., pretože táto skutočnosť má za následok zmenu veriteľa
z hľadiska hmotného práva, avšak nie z procesného hľadiska- účastníkom konania sa mohol Kratos
s.r.o. stať až na základe právoplatného rozhodnutia súdu o jeho zámene so žalobcom v 1. rade. Úvahy
súdu prvého stupňa, že aj napriek zastaveniu konania voči žalobcovi v 1. rade zostala predmetom
naďalej jeho pohľadávky, sú nenáležité. Ak nadobudne uznesenie o zastavení konania právoplatnosť
tak už k zmene na strane žalobcu v 1. rade nebude môcť dôjsť. Rozhodnutie súdu prvého stupňa aj
v tejto časti je zjavne nesprávne. Súd prvého stupňa mal zohľadniť, že došlo k zastaveniu konania o
pohľadávke žalobcu v 1. rade a zrušiť predbežné opatrenie vydané v tomto konaní. V tejto súvislosti
žalovaný poukázal na to, že vo svojich procesných návrhoch poukazoval na to, že žalobcovia neosvedčili
danosť práva a ani to, že výkon rozhodnutia bude ohrozený. Výrok, o ktorý súd prvého stupňa doplnil
uznesenie o nariadení predbežného opatrenia (výrokom  II. napadnutého uznesenia), by mal byť podľa



žalovaného zrušený pre jeho nadbytočnosť. Okrem iného doplniť uznesenie nemožno po právoplatnosti
uznesenia (§ 166 ods. 1 veta druhá O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.).  Podľa žalovaného
ako nezrozumiteľný a vzájomne si odporujúci  je i výrok o zrušení rozhodnutia zo dňa 14.01.2011 a
zároveň o jeho zmene. Takéto procesné alternatívy sa vzájomne vylučujú. Žalovaný uviedol, že zmeniť
predmetné uznesenie nebolo možné postupom podľa § 210a O.s.p. (autoremedúrou), pretože uznesenie
o zastavení konania pre nezaplatenie zábezpeky, nie je možné zmeniť v rámci autoremedúry. Podľa §
51 ods. 1 zák.č. 97/1993 Zb. výslovne uvádza, že proti vôli odporcu nie je možné pokračovať v konaní
a konanie je treba zastaviť. Preto uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie zábezpeky nie je
rozhodnutím, z ktorého by nenadobudla práva iná osoba ako odvolateľ. Žalobca v 1. rade zábezpeku
v 30-dňovej lehote nezložil, a preto uzneseniu o zastavení konania voči nemu bolo vecne správne.
Odvolanie žalovaného v 1. rade voči zastavovaciemu uzneseniu označil žalovaný ako účelové. Žalobca
v 1. rade nepreukázal neúspešnosť pokusov o zloženie zábezpeky. Žalovaný poukázal aj na to, že
medzi elektronickými pokusmi o zaplatenie zábezpeky a pokusmi vykonanými v banke je dlhší časový
odstup. Ani prípadná chyba v čísle účtu súdu na zloženie preddavku nemôže ospravedlniť nezaplatenie
preddavku v zákonnej lehote. Zákon nestanovuje žiadne liberačné dôvody pre meškanie s uhradením
zábezpeky a neumožňuje ani predĺženie, či odpustenie zmeškania tejto lehoty. Zaplatenie preddavku
v odvolacej lehote uznesenia o zastavení konania pre nezaplatenie preddavku nemôže byť dôvodom
na zrušenie uznesenia o zastavení konania. Takýto dôsledok je len pri súdnych poplatkoch, avšak
preddavok nie je súdnym poplatkom. Skutkové zistenie súdu prvého stupňa, že žalobca v 1. rade
mal preddavok zaplatiť dňa 04.01.2011 je zjavne nesprávne a nesúladné s obsahom spisu. Žalovaný
vzhľadom na vyššie uvedené námietky navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v bode I. výroku
zmenil, tak, že v celom rozsahu zruší predbežné opatrenie nariadené uznesením č.k. 22Cb/146/2010-68
zo dňa 13.09.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave  č.k. 2Cob/413/2010-256 zo dňa
22.11.2010 a v bodoch II. a III. výrok napadnutého uznesenia zruší.

Žalobcovia sa k vyššie uvedenému odvolaniu žalovaného nevyjadrili (hoci bolo doručené ich právnemu
zástupcovi).

Uznesením č.k. 22Cb/146/2010-299 zo dňa 14.01.2011 súd prvého stupňa  v I. výroku nepripustil
zámenu žalobcu v 1. rade a konanie voči nemu zastavil. V II.výroku súd prvého stupňa pripustil  zámenu
žalobcu v 2. rade tak, aby z konania vystúpil žalobca v 2. rade - B.. N. Miškolci, a aby na jeho miesto
vstúpil do konania postupník Kratos s.r.o., IČO: 43 859 496. Výrok I. tohto uznesenia súd prvého
stupňa odôvodnil tým, že uznesenie o zábezpeke č.k. 22Cb/146/2010-219 zo dňa 07.10.2010 (potvrdené
Krajským súdom v Bratislave) nadobudlo právoplatnosť  dňa 06.12.2010 a vykonateľné bolo v lehote 30
dní od právoplatnosti, t.j. odo dňa 06.01.2011. K posúdeniu návrhu zámeny žalobcu v 1. a 2. rade museli
byť preukázané doklady, na ktoré bol žalobca v 1. rade a postupník vyzvaní. Postupník so zámenou
na strane žalobcov súhlasil. Nakoľko boli súdu predložené všetky požadované doklady, súd prvého
stupňa rozhodoval o zámene podľa § 92 ods. 2,3 O.s.p.. Súd prvého stupňa však dospel k záveru,
že na strane žalobcu v 1. rade nie je možné zámenu pripustiť, pretože po nadobudnutí právoplatnosti
uznesenia o zábezpeke a po vykonateľnosti boli dané dôvody pre zastavenie konania voči žalobcovi v
1. rade. Súd pripustil len zámenu  žalobcu v 2. rade, keď na jeho miesto povolil vstup spoločnosti Kratos
s.r.o. (postupník). Súd prvého stupňa uviedol, že keďže pohľadávka žalobcu v 1. rade bola postúpená
na postupníka dňa 12.10.2010, a preto v čase zastavenia konania voči žalobcovi v 1. rade, keď
podmienky pre zastavenie konania nastali právoplatnosťou a vykonateľnosťou uznesenia o zábezpeke
dňa 06.01.2011, žalobca ako postupca už nemohol s predmetnou pohľadávkou disponovať, a preto sa
konanie v časti uplatnenej pohľadávky žalobcom v 1. rade nemôže čiastočne zastaviť (pohľadávka totiž
bola postúpená na postupníka v celej výške uplatnenej žalobou).

Proti tomuto uzneseniu č.k. 22Cb/146/2010-299 zo dňa 14.01.2011 v časti I. výroku podal včas odvolanie
žalobca v 1. rade ( čl.333). V odvolaní uviedol, že dňa 12.10.2010 došlo k uzavretiu Zmluvy o
postúpení pohľadávky, na základe ktorej postupník - spoločnosť Kratos s.r.o., IČO: 43 859 496 vstúpil
do práv veriteľa - žalobcu v 1. rade. Návrh na zámenu účastníka na strane žalobcu v 1. rade, aj
so súhlasom vstupujúceho účastníka, žalobca v 1. rade podal dňa 15.10.2010. Dňa 15.10.2010 bolo
žalobcovi v 1. rade prostredníctvom jeho právneho zástupcu doručené uznesenie okresného súdu, že
má zložiť zábezpeku na trovy konania vo výške 10.600,87 eura v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti
uznesenia na účet Okresného súdu Bratislava III, pričom ak zábezpeku žalobca v 1. rade nezloží,
nebude súd proti vôli žalovaného v konaní pokračovať. Proti tomuto uzneseniu žalobca v 1. rade podal
odvolanie, pričom odvolací súd napadnuté uznesenie o zložení zábezpeky potvrdil. Dňa 09.11.2010



bola právnemu zástupcovi žalobcu v 1. rade doručená výzva na predloženie dokladov potrebných podľa
súdu prvého stupňa na preukázanie platnosti postúpenia pohľadávky. Žalobca v 1. rade v stanovenej
lehote požadované listiny predložil s výnimkou dokladu o úhrade odplaty za postúpenie pohľadávky,
nakoľko odplata nebola splatná. Súd prvého stupňa aj napriek tomu o zámene nerozhodol. Žalobca v
1. rade hoci nebol nositeľom pohľadávky musel následne uhradiť zábezpeku, pričom právny zástupca
mu poskytol číslo účtu, ktoré mu oznámil súd. Žalobca v 1. rade sa pokúšal  urobiť elektronický prevod
sumy v čase určenej na zloženie zábezpeky, avšak bezúspešne. Napokon bolo zistené, že súd uviedol
nesprávne číslo účtu - č.ú. XXXXXXXXX/XXXX, namiesto správneho čísla účtu č. 7000142246/8180,
avšak medzitým už uplynula 30-dňová lehota. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd uznesenie č.k.
22Cb/146/2010-299 zo dňa 14.01.2011 zrušil v napadnutej časti  a zmenil ho tak, že zámenu žalobcu
v 1. rade pripustí - pripustí, aby žalobca v 1. rade z konania vystúpil a na jeho miesto, aby vstúpila
spoločnosť Kratos s.r.o..

Dňa 21.02.2011 bolo doručené súdu prvého stupňa odvolanie žalovaného proti uzneseniu č.k.
22Cb/146/2010 zo dňa 03.02.2011 (čl. 376), ktorým súd zamietol návrh žalovaného na doplnenie
uznesenia vo výroku o náhrade trov konania. V tomto odvolaní žalovaný uviedol, že podaním zo dňa
03.02.2011 sa domáhal doplnenia uznesenia č.k. 22Cb/146/2010-299 zo dňa 14.01.2011 o výrok   o
náhrade trov konania, pretože v tomto uznesení tento výrok absentuje. Súd prvého stupňa uznesenie
nevydal, avšak doručil žalovanému podanie zo dňa 03.02.2011, v ktorom mu oznámil, že o trovách
konania za predbežné opatrenie aj celkové trovy konania bude rozhodovať až v konečnom rozhodnutí
v merite veci. Aj keď sa z formálneho hľadiska nejedná o uznesenie, tak z materiálneho hľadiska
ide o uznesenie, ktoré žalovaný napadá odvolaním. Súd návrh účastníka konania na doplnenie
uznesenia nemôže vybaviť oznámením, ale musí o ňom rozhodnúť uznesením, a to tak, že návrh na
doplnenie zamietne  alebo mu vyhovie tým, že vydá dopĺňacie uznesenie. Keďže súd prvého stupňa
návrh žalovaného vybavil oznámením, je treba toto oznámenie považovať za uznesenie o zamietnutí
doplnenia. Svoj návrh na doplnenie odôvodňuje tým, že súd prvého stupňa síce konanie vo vzťahu
k žalobcovi v 1. rade zastavil, ale nerozhodol o náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi v 1.
rade. Zastavujúce uznesenie je konečným rozhodnutím a bolo preto povinnosťou súdu prvého stupňa
o náhrade trov rozhodnúť. Súd prvého stupňa však takto nepostupoval. Žalovaný preto navrhol, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že v plnom rozsahu vyhovie návrhu žalovaného na
doplnenie uznesenia podľa § 166 O.s.p. zo dňa 02.02.2011.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolania žalovaného a žalobcu v 1.
rade podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania  a dospel k záveru, že odvolanie  žalovaného
dané proti uzneseniu č.k. 22Cb/146/2010-318  zo dňa 31.01.2011 je čiastočne dôvodné a odvolanie
žalobcu v 1. rade proti uzneseniu č.k. 22Cb/146/2010-299 zo dňa 14.01.2011 je dôvodné. Ďalej odvolací
súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného doručené súdu dňa 21.02.2011 je potrebné odmietnuť.

Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal odvolaním žalovaného podaným proti všetkým výrokom
uznesenia č.k. 22Cb/146/2010-318 zo dňa  zo dňa 31.01.2010.

V prvom výroku tohto uznesenia súd prvého stupňa zamietol návrh žalovaného na zrušenie predbežného
opatrenia nariadeného uznesením  č.k. 22Cb/146/2010-68 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Bratislave, č.k. 2Cob/413/2010-256, 2Cob/414/2010 zo dňa 22.11.2010. Pri rozhodovaní o zrušení
nariadeného predbežného opatrenia súd posudzuje otázky, či pominuli dôvody, pre ktoré bolo predbežné
opatrenie nariadené, či neodpadol právny záujem na dočasnom zabezpečení (teda, či nie je predbežné
opatrenie nadbytočné), či nedošlo k splneniu zabezpečovaného dlhu, prípadne dôvodom na zrušenie
predbežného opatrenia je zistenie, že dôvody na predbežné opatrenie tu ani neboli.

V napadnutom uznesení sa súd prvého stupňa týmito dôvodmi zaoberal a preto odvolací súd sa
mal zaoberať otázkou, či existenciu dôvodov pre nariadenie predbežného opatrenia súd prvého
stupňa správne vyhodnotil. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd v konaní pod sp.zn. 2Cob/470/2011,
2Cob/456/2011 uznesenie súdu prvého stupňa č.k. 22Cb/146/2010-68, ktorým bolo nariadené
predbežné opatrenie, zmenil tak, že návrh žalobcov na predbežné opatrenie zamietol v celom rozsahu,
nie sú tu už dôvody pre rozhodovanie o zrušení predbežného opatrenia podľa § 77 ods.2 O.s.p. dané.
Otázkou existencie dôvodov, resp. splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia sa
odvolací súd vysporiadal v zmeňujúcom uznesení v konaní sp.zn. 2Cob/470/2011, 2Cob/456/2011.
Keďže návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol odvolacím súdom zamietnutý, nie je dôvod



rozhodovať o zrušení predbežného opatrenia. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa č.k.
22Cb/146/2010-318 zo dňa 31.01.2010 v I. vete výroku, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh na
zrušenie predbežného opatrenia potvrdil.

Druhú vetu výroku napadnutého uznesenia č.k. 22Cb/146/2010-318 odvolací  súd zrušil podľa § 221
ods. 1 písm. i) O.s.p., pretože súd prvého stupňa o doplnení uznesenia č.k. 22Cb/146/2010-68 v druhej
vete výroku uznesenia č.k. 22Cb/146/2010-318  rozhodol bez návrhu,  pričom nejde o rozhodnutie vo
veci samej a dôvody na vydanie tohto dopĺňacieho výroku neexistovali (v tejto časti výroku ide vlastne o
dopĺňacie uznesenie podľa § 166 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.). V koncepte rozhodnutia o nariadení
predbežného opatrenia na čl. 68 začína text  výroku nasledovne: „Súd nariaďuje predbežné opatrenie
zákazom žalovaného nakladať s nehnuteľnosťou do právoplatného skončenia konania vo veci samej...“.
Prvopis i ďalšie rovnopisy uznesenia č.k. 22Cb/146/2010-68 zo dňa 13.09.2010 obsahovali rovnaký
text ako koncept uznesenia, teda predmetné uznesenie bolo časovo obmedzené do právoplatného
skončenia veci samej. V prípade, že by  v písomnom vyhotovení prvopisu, či rovnopisov uznesenia  toto
časové obmedzenie oproti sudkyňou vyhotovenému zneniu uznesenia chýbalo tak, by nebol dôvod na
vydanie dopĺňacieho uznesenia, ale na vydanie opravného uznesenia podľa § 164 v spojení s § 167
ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd poukazuje aj na to, že súd prvého stupňa vzhľadom na znenie § 77 ods. 1
O.s.p. nemusel obmedzovať trvanie predbežného opatrenia do právoplatnosti rozhodnutia o veci samej
(táto možnosť je postačujúco a jednoznačne upravená priamo v zákone).  Odvolací súd konštatuje,
že odvolaním napadnutý dopĺňací výrok uznesenia uvedený v uznesení č.k. 22Cb/146/2010-318 bol
vydaný bez splnenia zákonných podmienok,  preto odvolací súd tento výrok zrušil. Keďže v konaní
pred odvolacím súdom sp.zn. 2Cob/470/2011, 2Cob/456/2011 došlo k zmene uznesenia o nariadení
predbežného opatrenia č.k. 22Cb/146/2010-68 tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol
zamietnutý, nebola v tejto časti vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).

Tretiu vetu výroku uznesenia č.k. 22Cb/146/2010-318 odvolací súd taktiež zrušil podľa § 221
ods. 1 písm. i) O.s.p., pretože súd prvého stupňa o zrušení a zmene prvej vety uznesenia č.k.
22Cb/146/2010-299 zo dňa 14.01.2011 použitím  § 210a O.s.p. rozhodol bez návrhu účastníka konania,
pričom nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody na rozhodnutie o zrušení a zmene uznesenia
č.k.22Cb/146/2010-299  použitím § 210a O.s.p.  neexistovali .

Podľa ust. § 210a O.s.p. uznesenie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok alebo uznesenie, z ktorého
nenadobudla dosiaľ práva iná osoba ako odvolateľ, alebo uznesenie, ktorým bolo uložené poriadkové
opatrenie (§ 53), alebo uznesenie o odmietnutí návrhu na začatie konania (§ 43 ods. 2, § 78c ods. 3),
alebo uznesenie o zastavení konania o dedičstve, alebo uznesenie podľa § 75a, môže na odvolanie
zmeniť priamo súd prvého stupňa, pokiaľ odvolaniu v celom rozsahu vyhovie.

Uznesenie č.k. 22Cb/146/2010-318 bolo vydané súdom prvého stupňa dňa 31.01.2011, pričom pred jeho
vydaním nebolo podané zo strany účastníka konania odvolanie proti uzneseniu č.k. 22Cb/146/2010-299
zo dňa 14.01.2011, ktoré bolo tzv. autoremedúrou zrušované a menené v treťom výroku uznesenia č.k.
22Cb/146/2010-318. Nebola teda splnená jedna z podmienok pre aplikáciu § 210a O.s.p.. Ustanovenie
§ 210a O.s.p. totiž upravuje odlišným spôsobom účinky odvolania tak, že vo výslovne uvedených
prípadoch po podaní odvolania nastáva jeho suspenzívny účinok, avšak nemusí (môže) nastať
devolutívny účinok. Devolutívny účinok odvolania v týchto veciach nenastane definitívne vtedy, ak súd
prvého stupňa odvolaniu v celom rozsahu vyhovie. Odvolanie proti uzneseniu č.k.22Cb/146/2010-299
síce bolo zo strany žalobcu podané, avšak  až dňa 07.02.2011, teda až po  vydaní uznesenia
č.k. 22Cb/146/2010-318. Taktiež v danom prípade nebola splnená ďalšia podmienka pre aplikáciu
ustanovenia § 210a O.s.p. a síce, že uznesenie č.k. 22Cb/146/2010-299 nebolo v zrušovanom a
menenom výroku uznesením, z ktorého nenadobudla dosiaľ práva iná osoba ako odvolateľ a ani nešlo
o niektoré z uznesení vymenovaných v § 210 a O.s.p.. Odvolací súd sa preto stotožnil s odvolacími
námietkami žalovaného v tejto časti a napadnuté uznesenie č.k. 22Cb/146/2010-318 aj v tretej  vete
výroku zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. i O.s.p..

Následne sa odvolací súd zaoberal odvolaním žalobcu v 1. rade podaným proti uzneseniu č.k.
22Cb/146/2010-299 zo dňa 14.01.2011 v časti, ktorou súd prvého stupňa nepripustil zámenu žalobcu v
1. rade a voči nemu konanie zastavil. Spoločnosť Kratos , s.r.o. ako postupník  podala dňa 14.10.2010
(poštou) návrh na zámenu účastníkov na strane žalobcu v 1. a 2. rade, pretože na základe zmlúv
o postúpení pohľadávok vstúpila do ich práv ako veriteľov žalovaného. Podľa § 92 ods. 2 O.s.p. ak



po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod
práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo
povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka
vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Podľa § 92 ods. 3
O.s.p. súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v
odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto
má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania
zostávajú zachované.

Súd o pripustení alebo nepripustení zmeny účastníka rozhoduje uznesením.  Proti uzneseniu, ktorým
súd nepripustil zámenu, môže podať odvolanie žalobca.  V danom prípade aj žalobca v 1. rade odvolanie
podal. (Zámena žalobcu v 2. rade bola súdom prvého stupňa pripustená).

Súd vyhovie návrhu na zmenu účastníka konania, ak je preukázané, že po začatí konania nastala právna
skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností na iného, že
táto skutočnosť sa týka práv alebo povinností, o ktoré v konaní ide, a že táto právna skutočnosť nastala
po začatí konania. Súd pre účely rozhodnutia o zmene skúma, či vôbec ide o právnu skutočnosť, či ide
o takú právnu skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností
(teda či nejde o takú právnu skutočnosť, ktorá podľa právnych predpisov nemôže mať za následok
prevod alebo prechod práv alebo povinností), či skutočne nastala (teda napr. že zmluva o postúpení
pohľadávky bola skutočne uzavretá) a či je v konkrétnom prípade spôsobilá mať za následok prevod
alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná. Otázkou, či tvrdené právo (povinnosť), ktoré
malo byť prevedené alebo malo prejsť na iného, tu naozaj je alebo či skutočne bolo prevedené, sa súd
pred rozhodovaním o zmene účastníka konania nezaoberá, lebo túto otázku bude riešiť až v rozhodnutí
o veci samej. Ten, kto návrh podáva, je povinný tvrdiť rozhodné okolnosti a nesie nepriaznivé následky
vyplývajúce z toho, že nebudú v konaní zistené.

Ako vyplýva z obsahu spisu v predmetnej veci došlo k podaniu návrhu na zámenu účastníka
na strane žalobcu v čase pred  nadobudnutím právoplatnosti uznesenia súdu prvého stupňa č.k.
22Cb/146/2010-219, ktorým súd uložil žalobcovi v 1. rade povinnosť zaplatiť podľa § 51 ods. 1 zák.č.
97/1963 Zb.  zábezpeku na trovy konania vo výške 10.600,87 eura, a to v lehote 30 dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia o zložení zábezpeky. (toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení
s uznesením Krajského súdu Bratislava, č.k. 2Cob/413/2010-256, 2Cob/414/2010 dňa 6.12.2010).
Uvedenú zábezpeku mal žalobca v 1. rade podľa  oznámenia okresného súdu zo dňa 12.10.2010 (čl.
223) zaplatiť na č.ú. 700142246/8180. Toto číslo účtu však bolo nesprávne, pretože správne číslo účtu
malo byť XXXXXXXXXX/XXXX. Na tento účet bola zábezpeka na trovy konania žalobcom v 1. rade
uhradená až dňa 21.01.2011 (po zistení správneho čísla účtu súdu).

Občiansky súdny poriadok nerieši situáciu, kedy po singulárnej sukcesii a splnení zákonom stanovených
predpokladov na rozhodnutie súdu v zmysle § 92 ods. 3 O.s.p., avšak ešte pred rozhodnutím o zmene
účastníka, dôjde k situácii, že žalobca, ktorý je cudzou právnickou osobou neuhradí zábezpeku na trovy
konania v lehote stanovenej súdom (§ 51 ods. 1 zák.č. 97/1963 Zb.) a žalovaný bez tejto zábezpeky
nesúhlasí s pokračovaním v konaní, teda nastane splnenie podmienok pre zastavenie súdneho konania
o žalobe takého žalobcu.

Ak Občiansky súdny poriadok neobsahuje návod, ako v konkrétnej procesnej situácii postupovať,
neznamená to, že by zmysel a účel občianskeho súdneho konania nemohol byť naplnený. Z nedostatku
výslovnej právnej úpravy možno vyvodiť len to, že vymedzenie postupu v takejto procesnej situácii zákon
prenecháva na interpretačnej praxi súdov. Je však samozrejmé, že výklad právneho predpisu musí byť
založený na princípoch, vyjadrených v ustanoveniach § 1 až § 6 O.s.p., ako aj na súlade s ústavnými
princípmi spravodlivého procesu.

Nespravodlivý by bol taký postup súdu, kedy by nový účastník, na ktorého na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky bolo prevedené  právo, mal niesť negatívne dôsledky konania iného subjektu, t.j. pôvodného
žalobcu. V danom prípade by bolo nespravodlivé, aby postupník niesol negatívne dôsledky konania
žalobcu v 1. rade spočívajúce v neuhradení zábezpeky na trovy konania podľa § 51 ods. 1 zák.č. 97/1963
Zb. a z toho vyvodeného dôvodu pre zastavenie konania. V predmetnej veci nemožno neprihliadnuť aj
na tú skutočnosť, že k postúpeniu pohľadávky a k návrhu postupníka na vstup do konania na miesto



žalobcu v 1. rade došlo ešte pred uplynutím lehoty na zaplatenie zábezpeky, resp. 30 dňová lehota
na zaplatenie zábezpeky  začala plynúť až od 06.12.2010 (obdobne v rozhodnutí NS SR 1 Obdo V
45/2007), ako aj na už uvádzanú skutočnosť nesprávne uvedeného čísla účtu súdu.

Taký výklad, podľa ktorého by ku zmene účastníka konania nemohlo dôjsť iba z dôvodu, že prvostupňový
súd nerozhodol plynule o návrhu na zmenu účastníka na strane žalobcu, ktorý bol podaný ešte pred
vznikom podmienok na zastavenie konania vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade pre nezaplatenie zábezpeky,
by bol v rozpore s princípmi spravodlivého súdneho procesu. Pri posudzovaní správnosti postupu súdu
prvého stupňa v tomto prípade treba vychádzať aj z účelu, na ktorý má zábezpeka na trovy konania slúžiť,
a to je ochrana práva - zabezpečenie práva žalovaného v konaní o majetkovom práve na návrh cudzinca.
Povinnosť zložiť zábezpeku podľa § 51 ods. 1 zák.č. 97/1963 Zb. je totiž možné uložiť len ak nejde o
prípad uvedený v § 51 ods. 2 zák.č. 97/1963 Zb. a možno ju uložiť len cudzincovi, ktorý sa domáha
rozhodnutia o majetkovom práve, pričom táto zábezpeka slúži na pokrytie trov konania žalovaného,
ak by žalobca - cudzinec nebol v konaní úspešný. V prípade, že došlo k postúpeniu pohľadávky na
podnikateľský subjekt, ktorý nie je cudzincom a tento dá návrh na vstup do konania na strane žalobcu,
príp. so svojim vstupom do konania súhlasí (má záujem stať sa účastníkom konania), stratí uloženie
povinnosti zaplatiť zábezpeku význam a právne dôvody.

Nepripustením zmeny účastníka v takom prípade by došlo k porušeniu ústavných princípov
spravodlivého procesu, i princípov vyjadrených v základných ustanoveniach O.s.p., ako aj zákonom
ustanovenej rovnosti účastníkov konania. Odvolací súd má z predložených dôkazov za to, že podmienky
pre pripustenie zmeny účastníka na strane žalobcu v 1. rade sú splnené, pretože bolo preukázané, že
nastala právna skutočnosť- postúpenie pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
12.10.2010. Podľa čl. IV bod 2 Zmluvy, zmluva nadobudla účinnosť dňom uzavretia zmluvy, t.j. dňom
12.10.2010. Keďže  uvedená skutočnosť nastala po začatí konania, súd má povinnosť vyhovieť návrhu,
aby na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené
alebo na koho prešli, za súhlasu toho, kto má vystupovať na strane žalobcu.  Súd prvého stupňa preto
nerozhodol v súlade so zákonom, keď v uznesení č.k. 22Cb/146/2010-299 zo dňa 14.01.2011 nevyhovel
procesnému návrhu na zámenu účastníkov na strane žalobcu v 1. rade, pretože bolo preukázané, že na
navrhovaného účastníka bolo prevedené právo, ktoré žalobca v 1. rade v konaní uplatňuje, a to zmluvou
o postúpení pohľadávky podľa § 524 Občianskeho zákonníka. To, či je nárok žalobcu v 1.rade dôvodný
z hmotnoprávneho hľadiska sa pre účely pripustenia zmeny účastníka konania neskúma. Táto otázka,
či tvrdené právo, ktoré bolo  prevedené na iného, tu naozaj je, sa týka už posúdenia veci samej, a preto
ju súd bude riešiť až  v konaní  vo veci samej. Odvolací súd preto zmenu na strane žalobcu v 1. rade
pripustil tak ako je uvedené v II. vete výroku tohto uznesenia.

Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvého stupňa odňal účastníkovi právo konať pred súdom, keď voči
žalobcovi v 1. rade konanie zastavil pre nezaplatenie zábezpeky v čase, keď  žalobca nemal vedomosť
o správnom čísle účtu súdu prvého stupňa, na ktorý mal uhradiť zábezpeku na trovy dôkazu (bolo
mu zo strany súdu uvedené nesprávne číslo účtu, na ktorý má zábezpeku uhradiť), a teda objektívne
zábezpeku na číslo účtu nemohol uhradiť. V tejto časti - o zastavení konania odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil podľa §  221 ods.  písm. f) O.s.p., pričom vzhľadom na to, že zábezpeka už bola
žalobcom v 1. rade uhradená, ako aj z dôvodu pripustenia zmeny na strane žalobcu v 1. rade, nevracal
odvolací súd v tejto časti konania vec na ďalšie konanie súdu prvého stupňa (§ 221 ods. 2 O.s.p.).

Odvolanie žalovaného proti uzneseniu č.k. 22Cb/146/2010 zo dňa 03.02.2011 (čl. 376), ktoré bolo
doručené súdu prvého stupňa dňa 21.02.2011 odvolací súd odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. b)
O.s.p.. Sám žalovaný v odvolaní uvádza, že toto odvolanie podáva proti neexistujúcemu uzneseniu
súdu prvého stupňa, a že oznámenie súdu prvého stupňa zo dňa 03.02.2011 treba za uznesenie
považovať.   S týmto záverom sa odvolací súd nestotožnil, pretože proti neexistujúcemu uzneseniu
nemožno podať odvolanie. Podľa ust. § 201 O.s.p. odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým
účastník môže napadnúť zásadne každé rozhodnutie súdu prvého stupňa. Subjektívnym predpokladom
na podanie odvolania je to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vyznelo v neprospech
odvolateľa. Neprospech účastníka sa spravidla prejavuje v neúspechu vo veci samej alebo v rozhodnutí
procesnej povahy, ktoré znamená pre účastníka ujmu. Právo podať odvolanie teda patrí iba tomu
účastníkovi, ktorému bola napadnutým rozhodnutím spôsobená ujma na jeho právach. Taktiež lehota na
podanie odvolania začína plynúť účastníkovi až odo dňa doručenia rozhodnutia súdu. Keďže žalovaný
podal odvolanie proti neexistujúcemu rozhodnutiu súdu prvého stupňa, nezačala mu ani plynúť lehota



na podanie odvolania. Nemožno tiež konštatovať, že by bolo rozhodnuté v jeho neprospech (keďže
rozhodnutie neexistuje), a preto žalovaný nebol oprávnený na podanie odvolania proti neexistujúcemu
uzneseniu. Vzhľadom k tomu bolo toto odvolanie žalovaného odmietnuté podľa § 218 ods. 1 písm. b)
O.s.p..  Odvolací súd však v tejto súvislosti považuje za nutné uviesť, že úlohou súdu prvého stupňa bude
rozhodnúť o návrhu žalovaného zo dňa 02.02.2011 na doplnenie uznesenia č.k. 22Cb/146/2010-299 zo
dňa 14.01.2011, a to tak, že tento návrh buď zamietne, alebo mu vyhovie. Je treba však, aby o návrhu
účastníka konania rozhodol.

Toto rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov: za 3:0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "22Cb/146/2010", "guid": "8410f0e2-19f2-4f27-a37a-f7a6a35ed2c6:9afabebd-750a-4a28-87f5-4e6a9a9f17ab", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "b60cf256-05f0-44f4-adc2-f57f4bfe3530:e60bad83-0327-495a-b722-10a18b0d70eb", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2011:1011899549.1", "spisova_znacka": "2Cob/470/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/470/2011 z 5. 12. 2011", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2011-12-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2011:1011899549.1"}], "citovane_v": []}