Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/85/2011 z 28. 11. 2011
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. novembra 2011, sp. zn. 8Co/85/2011, ECLI:SK:KSBA:2011:1109221284.1
Krajský súd Bratislava | 8Co/85/2011 | ECLI:SK:KSBA:2011:1109221284.1 | 2011-11-28 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci
Citované ustanovenia: zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii, § 1 zákona č. 58/1969 Zb., Ústava, § 36 zákona č. 23/1991 Zb., § 5 ods. 5 Dohovoru
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e3f4b51e-dff8-4ade-b3e8-5e5cb1107233
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2011:1109221284.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/85/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109221284
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1109221284.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

G. súd v N. v senáte zloženom z predsedu senátu M.. H. Z. a členov senátu M.. M. S. a M.. O. C. v
právnej veci žalobcu: M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, N., zastúpeného M.. H. O., euroadvokátom,
so sídlom Z. XXXX/X, A. X, T. republika, proti žalovanému: Z. - zastúpená O. Z. Z., so sídlom R. D. XX,
N., o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu N. I zo dňa XX. decembra
XXXX č.k. XC XXX/XXXX-XX, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P. súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e.

R. náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

D. rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému náhrady
nemateriálnej ujmy vo výške XX.XXX,XX euro na tom skutkovom základe, že rozsudkom G. S. v N. zo
dňa XX.XX.XXXX sp.zn. G. XXX/XX-X bol uznaný vinným zo zločinu zbehnutia podľa § 183 a § 183
S. trestného zákona z roku XXXX a odsúdený k trestu žalára v trvaní 5 mesiacov zostreného mesačne
pôstom a tvrdým lôžkom a samoväzbou na konci a začiatku trestu po dobu XX dní, ktorého zločinu sa
mal dopustiť tým, že dňa XX.XX.XXXX z náboženských dôvodov v úmysle navždy sa vyhnúť vojenskej
služobnej povinnosti neuposlúchol povolávací rozkaz,  podľa ktorého mal  toho dňa  nastúpiť vojenskú
základnú službu. O., že rozsudkom D. S. v N. sp.zn. S. XX/XX-II zo dňa XX.XX.XXXX bol žalobca uznaný
vinným zločinom porušenia subordinácie podľa §§ 145, XXX/c a XXX vojenského trestného zákona z
roku XXXX a odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní XX mesiacov, ktorého zločinu sa mal dopustiť
tým, že XX. až XX.XX.XXXX v Z. nad O.    u svojho útvaru sústavné a opätovne odopieral previesť
rozkaz predstaveného obliecť si vojenskú rovnošatu  a konať predpísaný vojenský výcvik, ktoré obidva
odsudzujúce rozsudky boli v prieskumnom konaní podľa zákona č. XXX/XXXX Z.. zrušené vo výroku
o treste uznesením S.  obvodového súdu N. zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. 4 F. XX/XX    a následne
novým rozsudkom zo dňa XX.X.XXXX bol mu uložený nový, súhrnný trest odňatia slobody v trvaní XX
mesiacov so skúšobnou  dobou na jeden rok, proti ktorému sa žalobca odvolal, na čo S. vojenský súd
v H. uznesením zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. 1 F. XX/XX konanie voči nemu zastavil z dôvodu amnestie
prezidenta republiky, v ktorom konaní však žiadal pokračovať žalobca, na čo rozsudkom S. P. N. zo
dňa XX.XX.XXXX sp. zn. 4 F. XX/XX bolo rozhodnuté, že nový trest sa mu neuložil. X. S. P. N. zo dňa
XX.XX.XXXX sp.zn. XNt/X/XXXX bola povolená obnova konania vo veci vedenej na D. vojenskom súde
N. sp. zn. S. XX/XX-XX a vo výroku o vine bol zrušený rozsudok  zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. S. XX/XX-
XX a následným uznesením S. P. N. zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XNt X/XXXX bolo trestné stíhanie voči
nemu zastavené. Na základe stanoviska T. O. - Z. S. zo dňa XX.XX.XXXX č. F. XXX/XX priznal žalobcovi
odškodnenie v sume XX.XXX G., keď odškodzovací orgán dospel k záveru, že rehabilitácia nebola úplná
a odškodnenie preto nepriznal za celých XX mesiacov väzenia, ale len za XX mesiacov a na jeho žiadosť
mu O. Z. Z. na základe stanoviska zo XX.XX.XXXX č. XXXXX/XXXX-XXX/X odškodnilo žalobcu z titulu



vykonaného trestu odňatia slobodu v trvaní XX mesiacov celkovou sumou XXX,XX eur; odmietlo mu však
priznať položku náhrada za nemateriálnu ujmu vo výške XXX.XXX,-Sk (XX.XXX,XX eur) s tým, že zákon
č. XXX/XXXX R.. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov takéto odškodnenie neupravuje.
Na základe vykonaného dokazovanie súd prvého stupňa dospel k totožným skutkovým zisteniam ako
boli opísané tvrdenia účastníkov konania a vyššie, právne posúdil vec podľa § XX a § 24 zákona č.
XXX/XXXX R.. o súdnej rehabilitácii a podľa § 1, § 3 zákona    č. XX/XXXX R.. a dospel k záveru, že
žalobe nie je možné vyhovieť stotožňujúc sa s právnou argumentáciou žalovaného, že oba uvedené
zákony odškodnenie nemajetkovej neupravovali, poukazujúc v tej súvislosti na čl. XX ods. 3 Q. Z. a čl.
XX ods. 3 U. základných práv a slobôd zavedené zákonom č. XX/XXXX R.. s tým, že ani na základe
uvedených predpisov a ani na základe čl. 5 ods. 5 W. o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie
je daný právny titul pre priznanie nemajetkovej ujmy, keď súd prvého stupňa prihliadol v tej súvislosti
aj na skutočnosť, že žalobcovi bolo za predmetné nezákonné rozhodnutia rozhodnutím T. O. priznané
odškodnenie v roku XXXX                    a  odškodnenie O. Z. Z. v roku XXXX s tým, že v konaní
neprodukoval žalobca dôkazy odôvodňujúce priznanie mu ďalšieho odškodnenia z titulu nemajetkovej
ujmy. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. a úspešnému žalovanému
nepriznal náhradu trov konania, keď mu žiadne v konaní nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia jeho žalobe,
namietajúc nesprávne skutkové a právne posúdenie veci (§ XXX ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.). A. na
to, že zákon č. XXX/XXXX R.. v § 23 ods. 1 uvádza len demonštratívny výpočet položiek a náhradu
nemateriálnej ujmy tento zákon nijakým spôsobom nevylučuje, čo platí aj pre náhrady požadované
na základe čl. XX ods. 3 U. základných práv a slobôd. D. skutkové zistenie súdu prvého stupňa,
ktorý uviedol, že náhrady sa nemožno domáhať ani podľa čl. 5 ods. 5 W. o ochrane ľudských práv
a základných slobôd z dôvodu, že trestné stíhanie voči nemu bolo zastavené z dôvodu amnestie
prezidenta republiky, poukazujúc na to, že trestné stíhanie proti nemu bolo zastavené uznesením S. S. v
H. zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. 1 F. XX/XX, ktorého z rozhodnutia však bolo ako obsahovo nadväzujúce
rozhodnutie zrušené uznesením S. P. N. zo dňa XX.XX.XXXX sp.zn. 1 D. X/XXXX a týmto súdom
rovnakého dňa bolo rozhodnuté, že trestné konanie sa zastavuje pre neprípustnosť podľa § 241 ods.
1 H. poriadku s použitím § 9 ods. 1 písm. e) H. poriadku. F. namietal voči záveru súdu prvého stupňa,
že v jeho prípade je už priznané odškodnenie v roku XXXX a v roku XXXX dostatočné a primerané,
tvrdiac, že vyplatenie tohto odškodnenia nenamieta, avšak toto sa netýkalo náhrady nemajetkovej ujmy,
lebo mu bola nahradená ušlá mzda, náhrada nákladov výkonov väzby, náhrada nákladov výkonu trestu
a náhrada nákladov trestného konania. A. na skutočnosť, že občania v obdobnom právnom postavení
ako on, majú právo na náhradu nemajetkovej ujmy, resp. zadosťučinenie, ako samostatné položky, a v
tejto súvislosti predložil 5 rozsudkov všeobecných súdov T. F. resp. nález Q. Z. T. republiky s tým, že
odôvodnenia týchto rozsudkov sú aplikovateľné na jeho prípad.

R. k podanému odvolaniu žalobcu vo vyjadrení uviedol, že súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné
dokazovanie, výsledky ktorého náležite vyhodnotil a následne vec aj správne rozhodol a navrhol
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

P. súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojední s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom
na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcu, ktorou sa domáhal
zaplatenia peňažnej sumy XX.XXX,XX eur titulom zadosťučinenia, resp. náhrady nemateriálnej ujmy
podľa zákona č. XXX/XXXX R.. a ktorý nárok mal byť daný a na základe čl. XX ods. 3 Q. Z., čl. XX
ods. 3 U. základných práv a slobôd a čl. 5 ods. 5 W. o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
dôsledne sa vysporiadal so všetkými relevantnými tvrdeniami žalobcu a správne dospel k záveru, že
tomuto uplatnený nárok na náhradu nemateriálnej ujmy nepatrí, keď tento nevyplýva ani zo zákona č.
XXX/XXXX R.. ani z ostatných vyššie uvedených právnych predpisov, resp. medzinárodnéhodohovoru.



A. išlo o dôvodne namietané nesprávne skutkové zistenie v tom, že trestné stíhanie voči žalobcovi bolo
zastavené z dôvodu amnestie prezidenta republiky, avšak v skutočnosti bolo trestné konanie zastavené
pre neprípustnosť rozhodnutím S. P. N. zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. 1 D. X/XXXX, ani toto nesprávne
skutkové zistenie uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku nemôže nič zmeniť na správnom
právnom závere prijatom  súdom prvého stupňa, že uvedený nárok na nemateriálnu ujmu žalobcovi
nepatril ani na základe čl. 5 ods. 5 W. o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože uvedený
W. uplatnenie takéhoto nároku priamo ani nepriamo neupravuje ani neumožňuje, a to bez ohľadu na to,
z akého dôvodu bolo prípadné trestné stíhanie zastavené v konkrétnom prípade.

R. svoje odvolanie ďalej odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého stupňa podľa
§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.. A. posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery, aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. D. právne posúdenie je
chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, tento však nesprávne interpretoval alebo
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. A. aj tohto žalobcom uplatneného
odvolacieho dôvodu, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danom prípade na riadne
zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné ustanovenia právnych predpisov, a to predovšetkým
§ 23 ods. X,X,X,X,X,X, § 24 ods. X,X zákona                  č. XXX/XXXX R.., ako aj ustanovenie § 1
a § 3 zákona č. XX/XXXX R.., tieto ustanovenia aj správne vyložil a zo správnych skutkových záverov
vyvodil správne právne závety, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto v celom
rozsahu poukazuje.

P. odvolania žalobcu nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého
stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli
zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového
stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje
zamietajúce rozhodnutie.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej podľa § 219
ods. X,X O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Na zdôraznenie správnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť k dôvodom zamietnutia žaloby v
danom prípade, že aj keď je nespornou skutočnosť, že zákon č. XXX/XXXX R.. pokiaľ sa v jej ust. § 23
ods. 1 uvádza len demonštratívny výpočet položiek nárokov na odškodnenie, a teda výslovne neupravuje
ani nárok na nemateriálnu ujmu, nemôže všeobecný súd podľa názoru odvolacieho súdu neprípustným
spôsobom ako orgán súdnej moci nahradzovať činnosť zákonodarcu a priznávať v občianskom súdnom
konaní aj iné nároky, než ktoré platné právne predpisy priznávajú fyzickým, prípadne právnickým
osobám, pretože by tým neprípustne prekročil hranice deľby moci medzi súdnou a zákonodarnou mocou
vymedzené v Q. Z. resp. predtým v Q. T., inak povedané, pokiaľ by zákonodarca v danom prípade mienil
nárok na nemateriálnu ujmu zaradiť do ust. § 23 zákona č. XXX/XXXX R.., je nepochybné, že by tak pri
jeho prijatí prípadne neskôr urobil, pokiaľ tak však nespravil sám v rámci vlastnej ústavnej a zákonnej
kompetencie, nemôže jeho vôľu nahrádzať orgán súdnej moci pri aplikácii práva v súdnom konaní.

P. závery potom platia aj vo vzťahu uplatneného nároku na nemateriálnu ujmu vo vzťahu k čl. XX ods. 3
Q. Z. , prípadne čl. XX ods. 3 U. základných práv a slobôd, prípadne čl. 5 ods. 5 W. o ochrane ľudských
práv a základných slobôd.

V. pre súdy v danom prípade platí príkaz upravený v čl. 2 ods. 2 Q. Z., podľa ktorého štátne orgány môžu
konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. D. aj vyššie
uvedené články Q., prípadne U. a W. upravujúce právo na náhradu škody, priamo právo na náhradu
nemateriálnej ujmy v súvislosti s nezákonnými rozhodnutiami orgánu štátu nepriznávajú, ale odkazujú
v podrobnostiach na vnútroštátne zákony, resp. možnosť toto právo uplatniť pred nezávislými súdmi.



A. išlo o žalobcom predložené rozhodnutia všeobecných súdov T. republiky, resp. nálezu Q. súdu
T. republiky, týkajúce sa obdobných vecí, ani odvolací súd nespochybňuje, že išlo o rozhodnutia v
obdobných veciach, ako je vec prejednávaná v tomto prípade, nie je však odvolaciemu súdu známe,
že by v obdobných veciach judikoval v zmysle vyhovenia takémuto druhu nároku všeobecný súd Z.
republiky, prípadne sa touto vecou zaoberal Q. súd Z., resp. že by existoval iný precedens, ktorým by
boli všeobecné súdy Z. viazané, najmä pokiaľ žalobca neuviedol, že by na danú problematiku dopadala
konkrétna rozhodovacia činnosť I. súdu pre ľudské práva aplikujúc W. o ochrane ľudských práv a
základných slobôd.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods.
1 O.s.p., úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď tento si ju neuplatnil
riadnym návrhom v zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p., resp. tomuto ani žiadne trovy v odvolacom konaní
nevznikli.

Poučenie:

8Co 85/2011 - 92

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.