{"guid": "882387cf-f6e3-47ba-85b8-9ff79470d7d7:1b7c16f0-19f0-465b-90de-461a0dca292d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2009:1001894614.4", "spisova_znacka": "55Cbi/190/2001", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 55Cbi/190/2001 z 28. 7. 2009", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. júla 2009, sp. zn. 55Cbi/190/2001, ECLI:SK:KSBA:2009:1001894614.4", "identifikacne_cislo": "1001894614", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Juraj Babjak", "sudca_id": 312, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-juraj-babjak-312", "datum_vydania": "2009-07-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1b7c16f0-19f0-465b-90de-461a0dca292d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2009:1001894614.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2009:1001894614.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2009:1001894614.4/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 55Cbi/190/2001
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1001894614
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Hirnerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2009:1001894614.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Blaženou Hirnerovou v právnej veci
navrhovateľa: V. P. S., s.r.o., K. XX, XXX XX. B., IČO: XX. XXX. XXX,. zastúpeného JUDr. J. S.,
advokátom, sídlo A. Č. XX,. P.O.BOX XX,. XXX. XX. B. XX,. proti odporcovi: JUDr. P. K., advokátovi,
so sídlom V. X/A,. XXX. XX. B., správcovi konkurznej podstaty úpadcu P., s.r.o., Ľ. F. X,. XXX. XX B.,
IČO: XX. XXX. XXX,. zastúpenému JUDr. K. K., advokátom AK K., K. a P., s.r.o., V. X/A,. XXX. XX. B.,
o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty alebo o náhradné peňažné plnenie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa  z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 22.6.2001 sa navrhovateľ domáhal, aby súd vylúčil z konkurznej podstaty úpadcu
veci navrhovateľa uvedené v prílohe zmluvy o nájme hnuteľných vecí zo dňa 1.5.1999 a vrátil ich
navrhovateľovi in natura v nepoškodenom stave alebo aby vylúčil z konkurznej podstaty úpadcu
peňažné plnenie získané z predaja uvedených hnuteľných vecí patriacich navrhovateľovi v celkovej
sume 7.398.661,- Sk.

Návrh je odôvodnený tým, že navrhovateľ ako prenajímateľ a spoločnosť P., s.r.o. - neskôr úpadca -
uzavreli X.X.XXXX. podľa § 721 a nasl. Obč. zák. a § 663 a nasl. Obč. zák. Zmluvu o podnikateľskom
nájme hnuteľných vecí (príloha č. 1 Zmluvy), a to na dobu určitú - do 31.3.2004 za mesačné nájomné
30.000,- Sk s 23 % - nou daňou z pridanej hodnoty.

Prenajaté veci navrhovateľ nadobudol na základe kúpnej zmluvy od úpadcu; zaplatenie kúpnej ceny
sa realizovalo formou odpísania splátky z dlhu úpadcu voči navrhovateľovi na základe dohody o
zápočte vzájomných pohľadávok podľa § 364 Obch. zák. zo dňa 1.5.1999 v sume 6.726.056,40
Sk. Uvedená suma predstavuje hodnotu nadobudnutých vecí podľa faktúr, ktoré boli zavedené v
účtovníctve navrhovateľa a prešli kontrolou príslušného daňového úradu. Suma 7.398.661,- Sk je
zmluvne dohodnutou hodnotou prenajatých vecí pre prípad ich poškodenia, resp. straty.

Navrhovateľ uviedol, že dohodu o započítaní uzavrel v dobrej viere na podnet konateľov spoločnosti P.,
s.r.o., ktorí sa preukázali listom bývalého správcu konkurznej podstaty       Ing. L. zo dňa 30.3.1999,
ktorým im oznámil, že na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR prestal vykonávať funkciu správcu
a právo nakladať s majetkom prešlo opäť na spoločnosť.



Na majetok spoločnosti P., s.r.o., bol dňa 17.5.1999 vyhlásený konkurz a dňa 25.11.1999 odporca ako
správca konkurznej podstaty vypovedal uvedenú zmluvu o nájme hnuteľných vecí ku dňu 31.3.2000.

Navrhovateľ vyzval odporcu na vydanie hnuteľných vecí nepatriacich do konkurznej podstaty, ktoré
odporca neoprávnene zadržiaval. Keďže odporca veci nevydal, a ani neuhradil ich hodnotu, navrhovateľ
ho tiež vyzval na úhradu pohľadávky v sume 1.845.000,- Sk z titulu ušlého nájomného za obdobie od
skončenia nájmu z dôvodu výpovede odporcu do 31.3.2004. Obidve pohľadávky si navrhovateľ uplatnil
15.5.2000 prihláškou do konkurzu ako pohľadávku proti podstate priamo u odporcu.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že hnuteľné veci, ktoré mu na základe zmluvy patria, odporca 11.2.2000
protiprávne zapísal do súpisu konkurznej podstaty úpadcu. Časť vecí odporca prenechal k
bezodplatnému užívaniu spoločnosti D. S., s.r.o., resp. iným subjektom, časť vecí neoprávnene užíva
odporca a časť vecí je hrubým spôsobom poškodená, resp. rozkradnutá.

Návrh navrhovateľa je doložený Zmluvou o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí zo dňa 1.5.1999,
prílohou k zmluve obsahujúcou zoznam prenajatých vecí, faktúrami č. 150054, 150053, 150052, 150051,
150050, 150049, 150048, 150047, 150046 a 150045, ktorými spoločnosť P., s.r.o., ako dodávateľ
vyfakturovala navrhovateľovi ako odberateľovi hnuteľné veci, ktoré boli predmetom zmluvy s tým, že za
deň zdaniteľného plnenia je označený 1.máj 1999,  oznámením Ing. L. z 30.3.1999, Dohodou o zápočte
vzájomných pohľadávok zo dňa 1.5.1999, výpoveďou nájomných zmlúv zo strany odporcu, výzvou
navrhovateľa na vydanie vecí nepatriacich do konkurznej podstaty spojenou s výzvou na náhradu škody
v sume 6.726.056,40 Sk, prihláškou pohľadávky z nájmu v sume 1.845.000,- Sk - obidve boli doručené
odporcovi              a oznámením odporcu zo 6.6.2001 o speňažovaní hnuteľných vecí zaradených do
súpisu majetku úpadcu, ktorý bol konkurznému súdu doručený 11.2.2000.

Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 19.10.2001 k návrhu na začatie konania uviedol, že ako správca
konkurznej podstaty úpadcu P., s.r.o., Bratislava vykonal súpis jeho majetku a tento 11.2.2000 doručil
konkurznému súdu. Do súpisu zahrnul nehnuteľný majetok - budovu obchodného centra P. na D. D.,
ul. Ľ. F. č. X  - zapísaný na LV č. 2437 pre Bratislava IV, nákladný automobil Ford Transit 150, zásoby
obchodného tovaru (potraviny, drogistický tovar, liehoviny) a tiež súbor hmotného investičného majetku
a drobného hmotného investičného majetku (HIM a DHIM), ktorého zoznam tvorí prílohu vyjadrenia.

Odporca poukázal na skutočnosť, že konatelia spoločnosti P., s.r.o., vedeli že 27.8.1996 bol podaný
návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti, keďže proti rozhodnutiam o vyhlásení konkurzu
podávali odvolania. Napriek tomu predali súbor HIM a DHIM navrhovateľovi, pričom uvedený predaj
sa netýkal bežnej obchodnej činnosti spoločnosti, keďže táto sa zaoberala najmä predajom potravín.
Skutočnosť, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy s navrhovateľom bolo uznesenie o vyhlásení konkurzu
Najvyšším súdom zrušené, nemá žiadny vplyv na to, že ich konanie bolo v rozpore so zákonom;
konkurzné konanie prebiehalo ďalej, a preto sa na ich konanie vzťahuje ustanovenie § 4b ods. 1, písm. a/
zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, podľa ktorého po doručení návrhu dlžníka na vyhlásenie
konkurzu súdu alebo po doručení návrhu na vyhlásenie konkurzu súdom dlžníkovi, dlžník je povinný
zdržať sa konania smerujúceho k zmenšeniu jeho majetku s výnimkou bežnej obchodnej činnosti. Právny
úkon uzavretia kúpnej zmluvy bol teda vykonaný v rozpore s citovaným zákonným ustanovením, a z
dôvodu rozporu so zákonom je podľa § 39 Obč. zák. absolútne neplatný. Absolútne neplatný právny úkon
nespôsobí chcené právne následky, z čoho plynie záver, že právnym následkom absolútne neplatnej
kúpnej zmluvy nemôže byť prevod vlastníckeho práva. Preto navrhovateľ vlastnícke právo nenadobudol
a sporné HIM a DHIM sú naďalej vo vlastníctve úpadcu a ako také patria do konkurznej podstaty.

Preto odporca navrhol, aby súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a určil, že hnuteľné veci
sú v súpise majetku úpadcu zapísané oprávnene.

Podanie odporcu je doložené zoznamom HIM a DHIM - preberacím protokolom k dodávateľským
faktúram.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložili účastníci konania, ich písomnými
podaniami, listinami z konkurzného spisu sp. zn. 38K 131/96 najmä: Zmluvou o podnikateľskom nájme



hnuteľných vecí z 1.5.1999, prílohami k nej, dodávateľskými faktúrami, oznámením o zrušení konkurzu,
Dohodou o zápočte vzájomných pohľadávok z 1.5.1999, dodatkom č. 1 k nej zo dňa 7.5.1999, zmluvami
o budúcej zmluve o predaji obchodného podielu P., s.r.o., spoločnosti navrhovateľa zo dňa 5.6.1997
a 13.6.1998, zápisnicou z valného zhromaždenia spoločnosti P., s.r.o., zo dňa 30.4.1999 (fotokópie
zo spisu 10Cbi/22/2007 v konaní medzi rovnakými účastníkmi o určenie právneho dôvodu pohľadávky
proti podstate v konkurze na majetok úpadcu P., s.r.o.),  uznesením súdu o vyhlásení konkurzu zo dňa
17.5.1999, č.k. 38K 131/96 - 268, uznesením č.k. 38K 131/96 - 324 zo dňa 14.10.1999, ktorým bol za
správcu konkurznej podstaty ustanovený odporca, súpisom majetku úpadcu, doručeným konkurznému
súdu 11.2.2000, (č.l. 335 konkurzného spisu) a výsluchom účastníkov, z ktorých zistil nasledovný
skutkový a právny stav veci:

Predmetom sporu je vylučovacia žaloba, ktorou sa navrhovateľ domáha vylúčenia hnuteľných vecí - HIM
a DHIM - v rozsahu v akom sú špecifikované v prílohe k Zmluve o podnikateľskom nájme hnuteľných
vecí zo dňa 1.5.1999 z konkurznej podstaty úpadcu P., s.r.o.. Vylučovacia žaloba je verejnoprávnou,
procesnou žalobou, ktorou sa navrhovateľ domáha priznania práva, vyplývajúceho z procesného
predpisu - ustanovenia § 19 ods. 2 ZKV, pričom sa predpokladá vyhlásenie konkurzu a jeho trvanie.
Právny dôvod vylučovacej žaloby je však založený na predpisoch hmotného práva, čo súd rieši ako
predbežnú otázku v odôvodnení rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 1 ZKV ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty
s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami, alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré
spochybňujú zaradenie veci do súpisu.  Podľa ods. 2 ten, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu
zaradiť, musí podať najneskôr v lehote určenej konkurzným súdom žalobu proti správcovi.

Za nesporné skutočnosti súd považuje údaje z konkurzného spisu sp. zn. 38K 131/96 týkajúce sa
priebehu konkurzného konania na majetok úpadcu:

1/ Návrh na vyhlásenie konkurzu podal veriteľ P. Š., a.s., V. Š. dňa 27.8.1996. Dlžníkovi bol návrh spolu
s výzvou na zvolanie dohodovacieho konania doručený 28.10.1996. Uznesením zo dňa 11.9.1997 bolo
podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom ku dňu podania
návrhu (ďalej len ZKV) skončené dohodovacie konanie a vyhlásený konkurz na majetok úpadcu  P.,
s.r.o.. Na odvolanie úpadcu NS SR uznesenie o skončení dohodovania potvrdil a uznesenie o vyhlásení
konkurzu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Konkurz vyhlásený uznesením zo dňa 18.6.1998 bol na
odvolanie úpadcu znovu zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Uznesenie o vyhlásení konkurzu
č.k. 38K 131/96-268, zo dňa 17.5.1999 nadobudlo právoplatnosť 23.9.1999; vykonateľným sa stalo
dňom jeho vyvesenia na úradnej tabuli súdu.

Z uvedeného je zrejmé, že konkurzné konanie na majetok úpadcu P., s.r.o., sa riadi ZKV účinným ku dňu
podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, t.j. ku dňu 27.8.1996 s výnimkou tých ustanovení, ktoré boli
počas konkurzného konania príslušnými novelami ZKV výslovne označené za retroaktívne. To znamená,
že aj keď v prejednávanej veci bol návrh na začatie konania podaný 27.8.1996 a  konkurz bol právne
relevantne vyhlásený až 17.5.1999,      a to po opakovanom zrušení uznesenia súdu prvého stupňa
Najvyšším súdom SR, ide stále o to isté konanie o pôvodnom návrhu veriteľa. Preto pokiaľ ide o zákonné
obmedzenia dlžníka pri nakladaní s majetkom, tieto sú dané ustanovením § 4b ods. 1 písm. a/ v spojení
s ustanovením § 70a ZKV.

2/ Uznesením č.k. 38K 131/96-324, právoplatným 26.10.1999, bol funkcie správcu konkurznej podstaty
zbavený Ing. V. L. a súčasne bol do tejto funkcie ustanovený odporca.

3/ Z obsahu konkurzného spisu je preukázané, že majetok, ktorý je predmetom sporu, bol odporcom
zapísaný do súpisu podstaty s poznámkou o prípadných nárokoch tretej osoby - konkrétne navrhovateľa;
súpis podstaty bol konkurznému súdu doručený dňa 11.2.2000 s uvedením dôvodov pre takýto zápis a



tiež s výzvou, aby konkurzný súd v zmysle § 19 ods. 2 ZKV o tejto skutočnosti upovedomil spoločnosť
navrhovateľa.

4/ Na základe opatrení konkurzného súdu č.k. 38K 131/96 - 494, zo dňa 18.6.2002 a č.k. 38K 131/96 -
653, zo dňa 6.5.2005 bol HIM a DHIM  v rozsahu, v akom bol zistený inventarizačnou komisiou, vylúčený
zo súpisu konkurznej podstaty.

Z porovnania zoznamov HIM a DHIM predložených navrhovateľom a odporcom súd konštatoval, že sú
zhodné.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi navrhovateľom a konateľmi spoločnosti P., s.r.o., resp.
spoločnosťou P., s.r.o., boli v čase po doručení návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti
P., s.r.o.  - teda po 28.10.1996 - napriek tomu, že dlžník o prebiehajúcom konkurznom konaní bez
akýchkoľvek pochybností vedel, uzavreté nasledovné zmluvy:

1/ Zmluvnými stranami Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 5.6.1997 boli spoločníci úpadcu P.
P., J. P. a M. P. ako budúci predávajúci „obchodného podielu“ spoločnosti P., s.r.o., ktorí sa zaviazali
budúcemu kupujúcemu - spoločnosti navrhovateľa V. P. S., s.r.o. - predložiť návrh zmluvy o predaji
obchodného podielu do 35 dní od obdržania písomnej výzvy na uzavretie zmluvy. Budúci kupujúci sa
zaviazal vystaviť vlastnú zmenku na 48.000.000,- Sk splatnú do 30.5.1998. Pre prípad omeškania s
plnením zmluvných povinností boli dohodnuté sankcie v maximálnej výške 5.000.000,- Sk. V článku
III bolo dohodnuté, že v prípade neuzavretia zmluvy o predaji obchodného podielu vzniká budúcemu
kupujúcemu nárok na náhradu škody vo výške 20 % z obratu budúceho predávajúceho za rok 1997 s
tým, že úhradu zmluvnej pokuty i náhrady škody znášajú zo strany budúceho predávajúceho spoločne
a nerozdielne budúci predávajúci a spoločnosť P., s.r.o..

Následne, keďže predchádzajúca zmluva nebola realizovaná, dňa 13.6.1998 bola uzavretá medzi tými
istými zmluvnými stranami takmer identická Zmluva o budúcej zmluve, v ktorej bolo naviac v čl. IV.
dohodnuté, že ak budúci predávajúci neuhradí budúcemu kupujúcemu dohodnutú pokutu a škodu do
15.10.1998, budúci predávajúci dáva do zálohu nehnuteľnosť, zapísanú na LV č. 2437, pre k.ú. B. IV,
na ktorú sa zriaďuje záložné právo.

2/ Z vykonaného dokazovania - najmä z prednesov účastníkov a z dodávateľských faktúr č. 150054,
150053, 150052, 150051, 150050, 150049, 150048, 150047, 150046 a 150045 -  je ďalej preukázané,
že navrhovateľ ako odberateľ a spoločnosť P., s.r.o., ako dodávateľ  uzatvorili ústnu zmluvu, predmetom
ktorej bol prevod  vlastníctva HIM a DHIM, ktorý je predmetom tohto sporu, v celkovej hodnote
6.726.056,40 Sk. Za deň zdaniteľného plnenia - teda nadobudnutia vlastníctva navrhovateľom - je
označený 1.máj 1999 s tým, že deň splatnosti bol určený na 7.6.1999.

3/ Dňa 1.5.1999 navrhovateľ ako prenajímateľ a úpadca ako nájomca uzatvorili Zmluvu o
podnikateľskom nájme hnuteľných vecí, predmetom ktorej bolo prenechanie HIM a DHIM, ktoré sú
predmetom tohto sporu, navrhovateľom na užívanie odporcovi na dobu od 1.5.1999 do 31.3.2004.
Hodnota prenajatých vecí bola stanovená na 7.398.661,- Sk, výška nájomného bola stanovená na
30.000,- Sk plus 23 % DPH mesačne.

Z listinných dôkazov má súd preukázané ďalšie skutočnosti:

Zo zápisnice z rokovania riadneho valného zhromaždenia spoločnosti P., s.r.o., zo dňa 30.4.1999
vyplýva, že bolo prijaté uznesenie, podľa ktorého spoločnosť uznáva dlh voči spoločnosti V. P. S., s.r.o.,
z titulu nesplnenia zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 13.6.1998 vo výške 17.047.600,- Sk, ktorý splatí
dohodou o zápočte vzájomných pohľadávok, a to: dodaním tovaru HIM a DHIM v hodnote 6.726.056,40
Sk a prenajatím nehnuteľností - O. C. P., s.r.o., zapísaných na LV  č. 2437, a to do splatenia dlhu vo
výške 10.321.543,60 Sk. Táto dohoda bude uzavretá 1.5.1999.



Podľa Dohody o zápočte vzájomných pohľadávok z 1.5.1999 V. P. S., s.r.o., má voči spoločnosti P.,
s.r.o., pohľadávku vo výške 17.047.600,- Sk zo Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 13.6.1998 a spoločnosť
P., s.r.o., vykazuje voči spoločnosti V. P. S., s.r.o., pohľadávku vo výške 6.726.056,40 Sk na základe
dodávateľských faktúr za dodaný HIM a DHIM. Účastníci dohody si započítavajú svoje vzájomné
pohľadávky v rozsahu, v akom sa kryjú. Suma za dodaný tovar vo výške  6.726.056,40 Sk sa týmto
zápočtom považuje za uhradenú. Rozdiel je riešený nájomnou zmluvou č. 1/5/99.

Z takto zisteného skutkového stavu súd vyvodil nasledovné právne závery:

Podľa § 4b ods. 1 písm. a/ ZKV po doručení návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu súdu alebo
po doručení návrhu na vyhlásenie konkurzu súdom dlžníkovi, je dlžník povinný zdržať sa konania
smerujúceho k zmenšeniu jeho majetku s výnimkou bežnej obchodnej činnosti. Účelom tohto zákonného
ustanovenia zabrániť majetkovým dispozíciám dlžníka - okrem bežnej obchodnej činnosti - na úkor
veriteľov.

Zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 13.6.1998, ktorej predmet sám o sebe nie je nedovolený,
keďže žiadny zákon nezakazuje prevod obchodného podielu po doručení návrhu na konkurz, a dokonca
ani počas konkurzu, dlžník - P., s.r.o. - prevzal na seba zodpovednosť za úhradu dohodnutých sankcií a
škody, pre prípad oneskoreného plnenia, resp. nesplnenia zmluvy, ktorá bola vyčíslená na 17.047.600,-
Sk, hoci spoločnosť ako taká nebola, a ani nemohla byť účastníkom zmluvy o prevode obchodného
podielu. Obchodný podiel je totiž v Obchodnom zákonníku definovaný ako miera účasti spoločníka na
čistom obchodnom imaní spoločnosti, a preto zaviazať sa na predaj obchodného podielu v budúcnosti
sa môže iba sám spoločník spoločnosti. Takto prevzatý záväzok - či už v čl. III. zmluvy o uzavretí
budúcej zmluvy, alebo v uznesení valného zhromaždenia spoločnosti 30.4.1999 jednoznačne smeruje
k zmenšeniu majetku dlžníka, a preto ide o konanie výslovne zakázané ustanovením § 4b       ods.
1 písm. a/ ZKV, a teda podľa § 39 Občianskeho zákonníka ide o právny úkon absolútne neplatný pre
rozpor so zákonom.

Rovnako neplatným právnym úkonom je aj prevod HIM a DHIM z majetku dlžníka do majetku
navrhovateľa. Predmetom prevodu bola značná časť majetku slúžiaceho na realizáciu predmetu činnosti
dlžníka zapísaného v obchodnom registri, a nie jeho bežná obchodná činnosť, ktorou bola najmä
malooobchodná činnosť a poskytovanie služieb verejného stravovania. Išlo teda o konanie dlžníka
smerujúce k zmenšeniu jeho majetku. Navrhovateľ pritom „zaplatil“ za prevedený majetok započítaním
svojej pohľadávky, ktorá mu vznikla voči dlžníkovi práve zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy voči
pohľadávke dlžníka, ktorá mu vznikla voči navrhovateľovi z titulu prevodu majetku. Dlžník teda nezískal
namiesto hmotného majetku majetok finančný v podobe ekvivalentu kúpnej ceny, keďže došlo k
započítaniu účtovnej hodnoty majetku dlžníka na neexistujúcu pohľadávku navrhovateľa voči nemu. Išlo
teda o konanie dlžníka smerujúce k zmenšeniu jeho majetku, a teda o úkon absolútne neplatný pre
rozpor so zákonom.

Podľa ustálenej judikatúry súdov SR (napr. ZSP 39/98, Zo súdnej praxe, 1998, č. 4, aj rozsudok NS
ČR II.Odon 53/96) absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a
hľadí sa naň, akoby nebol urobený; táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a
nemôže konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon
nepôsobí žiadne právne následky, je objektívnou skutočnosťou bez ohľadu na to, ktorá zo zmluvných
strán neplatnosť spôsobila a bez ohľadu na to, či niektorá zo zmluvných strán uzavrela zmluvu v dobrej
viere.

Keďže navrhovateľ vlastnícke právo k spornému HIM a DHIM nenadobudol, a preto ani nemohol
1.5.1999 ako prenajímateľ platne uzavrieť s dlžníkom ako nájomcom Zmluvu o podnikateľskom nájme
hnuteľných vecí. Sporné HIM a DHIM zostali naďalej vo vlastníctve úpadcu a ako také boli odporcom
dôvodne zapísané do konkurznej podstaty.



Keďže navrhovateľ nepreukázal, že existuje dôvod na vylúčenie vecí z podstaty, a tento svedčí práve
jemu, bolo potrebné jeho žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vzhľadom na uvedený právny záver sa súd
nezaoberal otázkou vylúčenia peňažného ekvivalentu majetku z konkurznej podstaty.

Keďže je výlučne vecou konkurzného súdu v rámci autonómneho konkurzného konania prijímať
rozhodnutia týkajúce sa nakladania s majetkom patriacim do konkurznej podstaty a rovnako aj
usmerňovať a hodnotiť činnosť správcu konkurznej podstaty, sa súd v tomto konaní nezaoberal žiadnymi
argumentmi navrhovateľa v tomto smere.

Súd sa nestotožnil ani s tvrdením navrhovateľa, že konal dobromyseľne. Z vykonaného dokazovania
je jednoznačne preukázané, že navrhovateľ aj odporca vedeli o prebiehajúcom konkurznom konaní. Z
listu Ing. L. z 30.3.1999 jednoznačne vyplynula iba skutočnosť, že uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo
odvolacím súdom zrušené, nie však, že konkurzné konanie bolo zastavené. List neriešil, a ani nemohol
riešiť otázku, akým spôsobom môže dlžník v tomto štádiu konania nakladať so svojím majetkom, keďže
toto je dané priamo zákonom.

Pokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľa účtovnými dokladmi, je potrebné uviesť, že  tieto preukazujú iba
právom aprobovaný zápis o určitej ekonomickej operácii, nie sú však dôkazom preukazujúcim existenciu,
resp. právnu relevanciu právneho úkonu alebo právneho vzťahu.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením s ohľadom na výsledok sporu. Podľa § 151
O.s.p. si však musí úspešný odporca vyčísliť trovy konania do troch dní od vyhlásenia rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, písomne, v štyroch vyhotoveniach.                        Z podania musí byť zjavné, ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované (§ 42
ods. 3 O. s. p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.;

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.);

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b2a639ed-4ed5-4ad6-bbfc-33b54dc23dd8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.661.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 661/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 661/2017 z 24. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.661.2017.1"}]}