{"guid": "eurlex:62025CJ0600", "ecli": "ECLI:EU:C:2026:794", "spisova_znacka": "C-600/25", "nazov": "Rozsudok Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-600/25 z 24. 9. 2026", "citacia": "rozsudok Súdneho dvora EÚ z 24. septembra 2026, sp. zn. C-600/25, ECLI:EU:C:2026:794", "identifikacne_cislo": "62025CJ0600", "sud": {"guid": "cjeu:C", "nazov": "Súdny dvor EÚ", "typ": "eu", "slug": "sudny-dvor-eu"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2026-09-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": "Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Poľnohospodárstvo – Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) – Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) – Opatrenia na podporu rozvoja vidieka – Nariadenie (ES) č. 1974/2006 – Článok 47 – Nájomná zmluva – Nájomná zmluva medzi obecným správnym orgánom a príjemcom pomoci – Záväzok na päť rokov – Vypovedanie nájomnej zmluvy v dôsledku legislatívnej zmeny – Povinnosť vrátiť celú poskytnutú podporu alebo jej časť – Nemožnosť prispôsobenia záväzkov novej situácii dotknutého podniku – Pojmy ‚vyššia moc‘ a ‚mimoriadne okolnosti‘ – Zásady práva Únie – Zodpovednosť členských štátov za škodu spôsobenú jednotlivcom v dôsledku porušenia práva Únie – Podmienky vzniku – Ustanovenie, ktorého cieľom je priznať práva jednotlivcom", "pravna_veta": "1. Článok 47 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 1974/2006 z 15. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), zmeneného nariadením Komisie (ES) č. 434/2007 z 20. apríla 2007,\nsa má vykladať v tom zmysle, že:\nstratu práva užívať pôdu, na ktorú sa vzťahuje viacročný záväzok v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a to z dôvodu výpovede nájmu v dôsledku legislatívnej zmeny, ktorá nastala po prijatí tohto záväzku a ktorou sa zaviedli nové požiadavky podmieňujúce zachovanie takejto zmluvy, napriek tomu, že uvedená výpoveď predstavuje neobvyklú a nepredvídateľnú udalosť nezávislú od tohto príjemcu a že tento príjemca s cieľom zachovať si toto právo prijal všetky opatrenia, ktoré mohol prijať bez toho, aby tým priniesol neprimerane veľkú obeť, možno považovať za prípad „vyššej moci“ alebo „mimoriadnu okolnosť“.\n2. Zásada zodpovednosti členského štátu za porušenia práva Únie, ktoré mu možno pripísať,\nsa má vykladať v tom zmysle, že:\nskutočnosť, že členský štát do právnej úpravy prijatej na vykonanie článku 47 ods. 1 nariadenia č. 1974/2006, zmeneného nariadením č. 434/2007, len čiastočne prebral demonštratívny výpočet prípadov „vyššej moci alebo mimoriadnych okolností“ obsiahnutý v tomto článku, nepredstavuje jeho dostatočne závažné porušenie, pričom uvedené ustanovenie beztak nemožno považovať za normu práva Únie, ktorej cieľom je priznať práva jednotlivcom.", "pravna_veta_zdroj": "vyrok", "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "siedma komora", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "xhtml", "pdf_url": null, "zdroj": "eurlex", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:EU:C:2026:794", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:EU:C:2026:794", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:EU:C:2026:794/text", "citacie_n": 0, "text": "ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (siedma komora)\n\nz 24. septembra 2026 (*1)\n\n„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Poľnohospodárstvo – Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) – Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) – Opatrenia na podporu rozvoja vidieka – Nariadenie (ES) č. 1974/2006 – Článok 47 – Nájomná zmluva – Nájomná zmluva medzi obecným správnym orgánom a príjemcom pomoci – Záväzok na päť rokov – Vypovedanie nájomnej zmluvy v dôsledku legislatívnej zmeny – Povinnosť vrátiť celú poskytnutú podporu alebo jej časť – Nemožnosť prispôsobenia záväzkov novej situácii dotknutého podniku – Pojmy ‚vyššia moc‘ a ‚mimoriadne okolnosti‘ – Zásady práva Únie – Zodpovednosť členských štátov za škodu spôsobenú jednotlivcom v dôsledku porušenia práva Únie – Podmienky vzniku – Ustanovenie, ktorého cieľom je priznať práva jednotlivcom“\n\nVo veci C-600/25,\n\nktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd, Bulharsko) z 10. septembra 2025 a doručený Súdnemu dvoru 10. septembra 2025, ktorý súvisí s konaním:\n\nM. P. M.\n\nproti\n\nMinisterstvo na zemedelieto i chranite,\n\nDăržaven fond „Zemedelie“ – Sofija\n\nVărchoven administrativen săd,\n\nSÚDNY DVOR (siedma komora),\n\nv zložení: predseda siedmej komory F. Schalin, sudcovia M. Gavalec (spravodajca) a Z. Csehi,\n\ngenerálny advokát: A. Biondi,\n\ntajomník: A. Calot Escobar,\n\nso zreteľom na písomnú časť konania,\n\nso zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:\n\n– M. P. M., v zastúpení: K. Bončeva, advokat,\n\n– Európska komisia, v zastúpení: G. Koleva, F. Calvo Langdon a M. Konstantinidis, splnomocnení zástupcovia,\n\nso zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,\n\nvyhlásil tento\n\nRozsudok\n\n1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu jednak článku 47 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 1974/2006 z 15. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (Ú. v. EÚ L 368, 2006, s. 15), zmeneného nariadením Komisie (ES) č. 434/2007 z 20. apríla 2007 (Ú. v. EÚ L 104, 2007, s. 8) (ďalej len „nariadenie č. 1974/2006“) v spojení s odôvodnením 37 nariadenia č. 1974/2006, a jednak článku 2 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 549 a korigendum Ú. v. EÚ L 130, 2016, s. 13) v spojení s odôvodnením 5 nariadenia č. 1306/2013.\n\n2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu, ktorého účastníkmi sú na jednej strane M. P. M., bulharský poľnohospodár, a na druhej strane Ministerstvo na zemedelieto i chranite (ministerstvo poľnohospodárstva a potravinárstva, Bulharsko), Dăržaven fond „Zemedelie“ – Sofija (Štátny fond pre poľnohospodárstvo – Sofia, Bulharsko, ďalej len „Štátny fond pre poľnohospodárstvo“) a Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd, Bulharsko), v rámci ktorého sa M. P.M. domáha náhrady škody, ktorá mu údajne vznikla v dôsledku povinnosti vrátiť 50 % sumy poľnohospodárskych dotácií, ktoré prijal.\n\nPrávny rámec\n\nPrávo Únie\n\nNariadenie č. 1698/2005\n\n3 Nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (Ú. v. EÚ L 277, 2005, s. 1) bolo zrušené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 487). V súlade s článkom 88 druhým odsekom nariadenia č. 1305/2013 sa však nariadenie č. 1698/2005 naďalej uplatňuje na operácie vykonávané podľa programov schválených Komisiou v rámci uvedeného nariadenia pred 1. januárom 2014.\n\n4 Článok 36 nariadenia č. 1698/2005 s názvom „Opatrenia“ znie:\n\n„Podpora uvedená v tomto oddiele sa týka:\n\na) opatrení zameraných na trvalo udržateľné využívanie poľnohospodárskej pôdy prostredníctvom:\n\ni) platieb za znevýhodnené prírodné podmienky pre poľnohospodárov v horských oblastiach;\n\nii) platieb pre poľnohospodárov v oblastiach so znevýhodnenými prírodnými podmienkami, okrem horských oblastí;\n\n…“\n\n5 Článok 37 tohto nariadenia, nazvaný „Platby za znevýhodnené prírodné podmienky v horských oblastiach a platby v ostatných znevýhodnených oblastiach“, v odsekoch 1 a 2 stanovuje:\n\n„1. Platby ustanovené v článku 36 písm. a) bodoch i) a ii) sa poskytujú ročne na hektár využívanej poľnohospodárskej pôdy (ďalej len ‚VPP‘) v zmysle rozhodnutia Komisie 2000/115/ES z 24. novembra 1999 týkajúceho sa definícií charakteristík, zoznamu poľnohospodárskych výrobkov, výnimiek z definícií a regiónov a obvodov vo vzťahu k štatistickému zisťovaniu štruktúry poľnohospodárskych fariem [Ú. v. ES L 38, 2000, s. 1; Mim. vyd. 03/028, s. 241].\n\nPlatby by mali poľnohospodárom kompenzovať dodatočné náklady a stratu príjmu, ktorá súvisí so znevýhodnenými podmienkami poľnohospodárskej produkcie v dotknutej oblasti.\n\n2. Platby sa poskytujú poľnohospodárom, ktorí sa zaviažu uskutočňovať svoju poľnohospodársku činnosť v oblastiach určených podľa článku 50 ods. 2 a 3 aspoň päť rokov od prvej platby.“\n\nNariadenie č. 1974/2006\n\n6 Nariadenie č. 1974/2006 bolo zrušené delegovaným nariadením Komisie (EÚ) č. 807/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a ktorým sa zavádzajú prechodné ustanovenia (Ú. v. EÚ L 227, 2014, s. 1). V súlade s článkom 19 druhým odsekom tohto delegovaného nariadenia sa však nariadenie č. 1974/2006 naďalej uplatňuje na operácie vykonávané podľa programov schválených Komisiou v rámci nariadenia (ES) č. 1698/2005 pred 1. januárom 2014.\n\n7 Odôvodnenie 37 nariadenia č. 1974/2006 uvádza:\n\n„Mali by sa stanoviť pravidlá spoločné pre viaceré opatrenia, najmä pokiaľ ide o realizáciu integrovaných činností, investičné opatrenia, prevod podniku počas obdobia, na ktoré je daný záväzok ako podmienka pre poskytnutie pomoci, zväčšenie plochy podniku a definíciu rozličných kategórií vyššej moci alebo mimoriadnych okolností.“\n\n8 Článok 47 tohto nariadenia znie:\n\n„1. Členské štáty môžu uznať najmä tieto kategórie zásahu vyššej moci alebo mimoriadnych okolností, za ktorých nebudú požadovať čiastočné alebo úplné uhradenie pomoci, ktorú dostal príjemca:\n\na) úmrtie príjemcu;\n\nb) dlhodobá odborná nespôsobilosť príjemcu;\n\nc) vyvlastnenie veľkej časti podniku, ktoré sa nemohlo predpokladať v deň prijatia záväzku;\n\nd) ťažká živelná pohroma, ktorá vážne postihuje pôdu podniku;\n\ne) neočakávané zničenie budov podniku vyhradených pre hospodárske zvieratá;\n\nf) epizootické ochorenie postihujúce všetky hospodárske zvieratá poľnohospodára alebo jeho časť [alebo časť z nich – neoficiálny preklad].\n\n2. Prípady zásahu vyššej moci alebo mimoriadnych okolností oznámi príjemca alebo ním poverená osoba príslušnému orgánu spolu s príslušnými dôkazmi, ktoré vyžaduje tento orgán, a to do 10 pracovných dní od dátumu, ku ktorému príjemca alebo ním poverená osoba sú schopné tak urobiť.“\n\nNariadenie č. 1305/2013\n\n9 Článok 47 nariadenia č. 1305/2013 s názvom „Pravidlá pre platby na plochu“ v odseku 4 stanovuje:\n\n„Vrátenie prijatej pomoci sa nevyžaduje v prípadoch vyššej moci a za výnimočných okolností uvedených v článku 2 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.“\n\nNariadenie č. 1306/2013\n\n10 Odôvodnenie 5 nariadenia č. 1306/2013 uvádza:\n\n„Na zabezpečenie súladu medzi postupmi členských štátov a harmonizovaným uplatňovaním doložky o vyššej moci členskými štátmi by sa v tomto nariadení mali v prípade potreby ustanoviť výnimky pre prípady vyššej moci a mimoriadnych okolností, ako aj neúplný zoznam možných prípadov vyššej moci a mimoriadnych okolností, ktoré by mali uznávať príslušné vnútroštátne orgány. Uvedené orgány by mali prijímať rozhodnutia o vyššej moci alebo o mimoriadnych okolnostiach v každom jednotlivom prípade na základe relevantných dôkazov a uplatňovať koncept vyššej moci, v zmysle poľnohospodárskeho práva Únie vrátane judikatúry Súdneho dvora.“\n\n11 Článok 2 tohto nariadenia s názvom „Pojmy používané v tomto nariadení“ v odseku 2 stanovuje:\n\n„Na účely financovania, riadenia a monitorovania [spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP)], pojmy ‚vyššia moc‘ a ‚mimoriadne okolnosti‘ sa môžu uznať najmä v týchto prípadoch:\n\na) úmrtie prijímateľa;\n\nb) dlhodobá pracovná neschopnosť prijímateľa;\n\nc) závažná prírodná katastrofa, ktorá vážne postihla podnik;\n\nd) náhodné zničenie budov podniku vyhradených pre hospodárske zvieratá;\n\ne) epizootické alebo rastlinné ochorenie, ktoré postihlo všetky hospodárske zvieratá alebo plodiny prijímateľa alebo časť z nich;\n\nf) vyvlastnenie celého podniku alebo jeho veľkej časti, ak sa uvedené vyvlastnenie nedalo predpokladať v deň podania žiadosti.“\n\n12 Článok 121 uvedeného nariadenia stanovuje:\n\n„1. Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.\n\nUplatňuje sa od 1. januára 2014.\n\n2. Nasledujúce ustanovenia sa však uplatňujú takto:\n\na) články 7, 8, 16, 25, 26 a 43 od 16. októbra 2013;\n\nb) články 18 a 40 v súvislosti s vynaloženými výdavkami od 16. októbra 2013;\n\nc) článok 52 od 1. januára 2015.“\n\nBulharské právo\n\nZákon o vlastníctve a využívaní poľnohospodárskej pôdy\n\n13 Článok 37i Zakon za sobstvenostta i polzvaneto na zemedelskite zemi (zákon o vlastníctve a využívaní poľnohospodárskej pôdy) (DV č. 17 z 1. marca 1991) v odsekoch 1 a 4 stanovuje:\n\n„1. Pasienky, spoločné pasienky a lúky Dăržaven pozemlen fond [Štátny pozemkový fond, Bulharsko] a obecného pozemkového fondu sa za trhovú cenu prenajímajú v súlade s článkom 24a ods. 2 vlastníkom alebo užívateľom poľnohospodárskych podnikov s chovom hospodárskych zvierat, ktoré chovajú pasúcu sa zver registrovanú v integrovanom informačnom systéme Bălgarska agencija po bezopasnost na chranite [Bulharská agentúra pre bezpečnosť potravín] v závislosti od počtu a druhu registrovaných zvierat. Pasienky, spoločné pasienky a lúky Štátneho pozemkového fondu a obecného pozemkového fondu sa prenajímajú osobám, ktoré nemajú daňové ani iné dlhy voči Štátnemu fondu pre poľnohospodárstvo, Štátnemu pozemkovému fondu alebo obecnému pozemkovému fondu, ani iné záväzky týkajúce sa pôdy podľa článku 37c ods. 3 bodu 2.\n\n…\n\n4. Pasienky, spoločné pasienky a lúky sa rozdelia medzi oprávnené osoby, ktorých chovné plochy sú zaregistrované v príslušnej katastrálnej oblasti, v závislosti od počtu a druhu registrovanej pasúcej sa zveri podľa rozlohy pasienkov, spoločných pasienkov a lúk držaných alebo užívaných na základe právneho titulu, najviac však v rozsahu 15 dekárov na zvieraciu jednotku v hospodárskych podnikoch prvej až siedmej kategórie a/alebo 30 dekárov na zvieraciu jednotku v hospodárskych podnikoch ôsmej až desiatej kategórie. Oprávneným osobám, ktoré chovajú hovädzí dobytok na produkciu mäsa a zvierat pôvodných (autochtónnych) plemien, sa pridelí najviac 20 dekárov na jednu zvieraciu jednotku v hospodárskych podnikoch prvej až siedmej kategórie a najviac 40 dekárov na zvieraciu jednotku v hospodárskych podnikoch ôsmej až desiatej kategórie. Oprávneným osobám chovajúcim hovädzí dobytok na produkciu mlieka alebo mäsa, ovce a/alebo kozy, pre ktoré bola schválená podpora v rámci činností na základe čiastkových opatrení ‚Platby na prechod na ekologické poľnohospodárstvo‘ a ‚Platby na zachovanie ekologického poľnohospodárstva‘ zahrnuté do zložky ‚ekologický chov‘ sa prideľuje pôda v pomere najviac 0,15 zvieracej jednotky na hektár bez ohľadu na kategóriu hospodárskeho podniku.“\n\nNovela\n\n14 Dňa 11. augusta 2015 bol v Dăržaven vestnik č. 61 uverejnený zákon, ktorým sa mení zákon o vlastníctve a využívaní poľnohospodárskej pôdy (ďalej len „novela“). Ustanovenie § 15 prechodných a záverečných ustanovení novely stanovuje:\n\n„1. Príjemcovia, ktorí uzavreli do 24. februára 2015 nájomnú zmluvu na pasienky, spoločné pasienky a lúky štátneho a obecného pozemkového fondu, sú povinní uviesť zmluvy do súladu s požiadavkami článku 37i ods. 1 a 4 do 1. februára 2016.\n\n2. Príjemcovia schválení v rámci časti uvedenej v článku 3 ods. 3 vyhlášky č. 4 z 24. februára 2015 o vykonávaní opatrenia 11 ‚Ekologické poľnohospodárstvo‘ Programu rozvoja vidieka na roky 2014 – 2020…, ktorí do 24. februára 2015 uzavreli nájomnú zmluvu na pasienky, spoločné pasienky a lúky štátneho a obecného pozemkového fondu a v prípade ktorých bola schválená podpora pre všetku pasúcu sa zver a pasienky, musia do 1. februára 2016 uviesť zmluvy do súladu s požiadavkami článku 37i ods. 1 v súlade s pomerom minimálne 0,15 zvieracích jednotiek na hektár bez ohľadu na kategóriu hospodárskeho podniku.\n\n3. Zmluvy o nájme pasienkov, spoločných pasienkov a lúk štátneho pozemkového fondu a obecného pozemkového fondu, ktoré nie sú uvedené do súladu v lehote stanovenej v odsekoch 1 alebo 2, vypovedá starosta obce alebo riaditeľ Oblastna direkcija „Zemedelie“ [Regionálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo (Bulharsko)].\n\n…“\n\nVyhláška č. 11/2008\n\n15 Naredba č. 11 za uslovijata i reda za prilagane na mjarka 211 „Plaštanija na zemedelski stopani za prirodni ograničenija v planinskite rajoni“ i mjarka 212 „Plaštanija na zemedelski stopani v rajoni s ograničenija, različni ot planinskite rajoni“ ot Programata za razvitie na selskite rajoni za perioda 2007 – 2013 (vyhláška č. 11 o podmienkach a pravidlách opatrenia 211 „Platby za znevýhodnené prírodné podmienky pre poľnohospodárov v horských oblastiach“ a opatrenia 212 „Platby pre poľnohospodárov v oblastiach so znevýhodnenými prírodnými podmienkami, okrem horských oblastí“ programu rozvoja vidieka na roky 2007 – 2013) z 3. apríla 2008 (DV č. 40 z 18. apríla 2008) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „vyhláška č. 11/2008“), v článku 1 ods. 1 stanovuje:\n\n„Táto vyhláška upravuje podmienky a spôsoby vykonania týchto opatrení programu rozvoja vidieka na roky 2007 – 2013, financovaného z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka:\n\n(1) ‚Platby poľnohospodárom za znevýhodnené prírodné podmienky v horských oblastiach‘,\n\n(2) ‚Platby poľnohospodárom za znevýhodnené prírodné podmienky v iných ako v horských oblastiach‘.“\n\n16 Podľa článku 2 vyhlášky č. 11/2008 poľnohospodári, ktorí podali žiadosť o podporu na jedno z opatrení uvedených v jej článku 1 ods. 1, musia vykonávať počas celého trvania podpory poľnohospodársku činnosť v horských oblastiach alebo oblastiach so znevýhodnenými podmienkami, ktoré nie sú horskými oblasťami.\n\n17 Podľa článku 4 ods. 1 tejto vyhlášky:\n\n„Žiadatelia o podporu podľa tejto vyhlášky sú povinní:\n\n…\n\n(3) predložiť žiadosť o podporu každý rok po prvej kompenzačnej platbe, v ktorej nahlásia pôdu nachádzajúcu sa v dotknutej znevýhodnenej oblasti;\n\n…“\n\n18 Článok 14 vyhlášky č. 11/2008 znie:\n\n„1. Poľnohospodár, ktorý nepodá žiadosť o finančnú podporu počas päťročného obdobia záväzku, je vylúčený z poskytovania podpory podľa tejto vyhlášky a je povinný vrátiť sumy, ktoré mu boli vyplatené ako kompenzačné platby za znevýhodnené oblasti až do tohto okamihu, alebo časť týchto súm v závislosti od roku, v ktorom ukončil svoju účasť na opatreniach, takto:\n\n(1) po prvom roku 100 %,\n\n(2) po druhom roku 75 %,\n\n(3) po treťom roku 50 %,\n\n(4) po štvrtom roku 25 %.\n\n…\n\n3. Finančné prostriedky uvedené v odseku 1 sa vymáhajú spolu so zákonným úrokom odo dňa, keď sa poľnohospodárovi oznámi povinnosť vrátiť túto sumu, až do dňa skutočného vrátenia alebo odpočítania sumy.\n\n…“\n\n19 Podľa článku 15 uvedenej vyhlášky:\n\n„1. V prípade vyššej moci alebo mimoriadnych okolností sa článok 14 neuplatňuje, záväzok sa zruší a nevyžaduje sa žiadne čiastočné ani úplné vrátenie podpory, ktorú poľnohospodár dostal.\n\n2. Prípady vyššej moci alebo mimoriadnych okolností a príslušné dôkazy (dokumenty vydané príslušným správnym orgánom) písomne oznámi poľnohospodár alebo jeho splnomocnený zástupca alebo dedič Štátnemu fondu pre poľnohospodárstvo – Poľnohospodárskej platobnej agentúre do 10 pracovných dní odo dňa, keď tak poľnohospodár, jeho splnomocnený zástupca alebo dedič mohli urobiť.“\n\n20 Podľa § 1 bodu 3 doplňujúcich ustanovení pojmy „vyššia moc“ alebo „mimoriadne okolnosti“ v zmysle tejto vyhlášky znamenajú:\n\n„a)\n\númrtie prijímateľa;\n\nb) dlhodobá pracovná neschopnosť prijímateľa;\n\nc) vyvlastnenie podstatnej časti prevádzky, pokiaľ ho nebolo možné predvídať v deň prijatia záväzku;\n\nd) závažná prírodná katastrofa, ktorá vážne postihla pôdu poľnohospodárskeho podniku;\n\n…“\n\nZákon o zodpovednosti štátu\n\n21 Článok 1 ods. 1 a 2 Zakon za otgovornostta na dăržavata i obštinite za vredi (zákon o zodpovednosti štátu a obcí za spôsobenú škodu) (DV č. 60 z 5. augusta 1988) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „zákon o zodpovednosti štátu“) stanovuje:\n\n„1. Štát a obce sú zodpovedné za ujmu, ktorá vznikla občanom a právnickým osobám v dôsledku protiprávnych aktov, konania alebo nečinnosti ich orgánov a zamestnancov pri výkone administratívnej činnosti alebo v súvislosti s ňou.\n\n2. Nárok podľa odseku 1 možno uplatniť v konaní podľa Administrativnoprocesualen kodex [Správny poriadok].“\n\n22 Článok 2c ods. 1 bod 1 a článok 2c ods. 2 zákona o zodpovednosti štátu stanovuje:\n\n„1. Ak škoda vznikla v dôsledku dostatočne závažného porušenia práva Únie, súdy skúmajú žaloby podľa ustanovení:\n\n(1) správneho poriadku, pokiaľ ide o škodu uvedenú v článku 1 ods. 1, ako aj škodu, ktorú súdnou činnosťou spôsobili správne súdy a Vărchoven administrativen săd [Najvyšší správny súd];\n\n…\n\n(2) Ak je žaloba v zmysle odseku 1 podaná proti viacerým žalovaným, skúma sa podľa pravidiel Správneho poriadku, ak je účastníkom konania správny súd, Vărchoven administrativen săd [Najvyšší správny súd] alebo právnická osoba a pokiaľ ide o škody spôsobené v rámci administratívnej činnosti alebo v súvislosti s ňou.“\n\n23 Podľa článku 4 ods. 2 zákona o zodpovednosti štátu „ak je žaloba podaná proti viacerým žalovaným, títo žalovaní ručia spoločne a nerozdielne“.\n\nZákon o záväzkových vzťahoch a zmluvách\n\n24 Článok 53 Zakon za zadălženijata i dogovorite (zákon o záväzkoch a zmluvách) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej stanovuje:\n\n„Ak škodu spôsobili viaceré osoby, tieto osoby sú zodpovedné spoločne a nerozdielne.“\n\n25 Podľa článku 122 zákona o záväzkoch a zmluvách v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej:\n\n„Veriteľ môže žiadať splnenie celého záväzku od ktoréhokoľvek z dlžníkov.\n\n…“\n\nProcesný poriadok v oblasti daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie\n\n26 Ustanovenie § 162 Danăčno-osiguritelen procesualen kodex (procesný poriadok v oblasti daní a sociálneho zabezpečenia) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej znie:\n\n„1. Štátne a obecné pohľadávky sú buď verejné, alebo súkromné.\n\n2. Verejnými pohľadávkami štátu a obcí sú tieto pohľadávky:\n\n…\n\n(8) … a neoprávnene vyplatené a nadmerne uhradené sumy, ako aj za prostriedky neoprávnene prijaté alebo získané v rámci projektov financovaných z fondov Európskej únie, vrátane príslušného vnútroštátneho spolufinancovania, ktoré vznikli na základe administratívneho aktu, vrátane finančných opráv, nadmerných preddavkov, prekročení sadzieb nad rámec limitov stanovených v rozpočte na projekt, krížového financovania, ako aj pokút a iných peňažných sankcií stanovených vo vnútroštátnych právnych predpisoch a právnych predpisoch Európskej únie;\n\n(9) … úroky z pohľadávok uvedených v bodoch 1 až 8.“\n\nSpor vo veci samej a prejudiciálne otázky\n\n27 M. P. M., ktorý je poľnohospodárom, uzavrel v roku 2012 so Štátnym pozemkovým fondom zmluvy o nájme poľnohospodárskej pôdy na obdobie piatich rokov. S cieľom získať podporu v rámci opatrenia 211 „Platby pre poľnohospodárov v horských oblastiach na kompenzáciu prírodných znevýhodnení“ [ďalej len „opatrenie 211“] a opatrenia 212 „Platby pre poľnohospodárov v oblastiach so znevýhodnenými prírodnými podmienkami, okrem horských oblastí“ [ďalej len „opatrenie 212“] programu rozvoja vidieka na roky 2007 – 2013 prijal záväzok zachovať túto pôdu v dobrom poľnohospodárskom a ekologickom stave.\n\n28 V auguste 2015 však § 15 prechodných a záverečných ustanovení novely uložil užívateľom, ktorí pred 24. februárom 2015 uzavreli zmluvy o nájme pasienkov, spoločných pasienkov a lúk Štátneho pozemkového fondu alebo obecných pozemkových fondov, povinnosť, aby do 1. februára 2016 zosúladili tieto zmluvy s požiadavkami článku 37i ods. 1 a 4 zákona o vlastníctve a využívaní poľnohospodárskej pôdy pod hrozbou výpovede uvedených zmlúv (ďalej len „reforma z augusta 2015“). V nadväznosti na reformu z augusta 2015 mohli byť takéto pasienky, spoločné pasienky a lúky prenajaté len vlastníkom alebo prevádzkovateľom hospodárstiev s pasúcimi sa zvieratami registrovanými v integrovanom informačnom systéme Bulharskej agentúry pre bezpečnosť potravín.\n\n29 M. P. M. vzhľadom na to, že nemal k dispozícii finančné prostriedky potrebné na splnenie týchto požiadaviek, svoje nájomné zmluvy vypovedal. Táto výpoveď nadobudla účinnosť 1. októbra 2015. M. P. M. následne informoval Štátny fond pre poľnohospodárstvo, že už nie je schopný podať žiadosť o pomoc na roky 2016 a 2017, a že v dôsledku toho nebude môcť splniť záväzok, ktorý v roku 2012 prijal na päť rokov.\n\n30 Dňa 23. apríla 2020 Štátny fond pre poľnohospodárstvo na základe článku 14 ods. 1 bodu 3 vyhlášky č. 11/2008 prijal dve rozhodnutia (ďalej spoločne len „dve rozhodnutia z 23. apríla 2020“), ktorými vylúčil M. P. M. z podpory na základe opatrení 211 a 212 a určil dve verejné pohľadávky vo výške 724,92 a 9191,56 bulharských leva (BGN) (približne 371 a 4700 eur), ktoré zodpovedajú 50 % celkovej sumy, ktorá mu bola vyplatená v rámci týchto dvoch opatrení za hospodárske roky 2013, 2014 a 2015. Tento fond v podstate konštatoval, že na jednej strane prijatý záväzok mohol byť splnený deklarovaním iných pozemkov nachádzajúcich sa v znevýhodnenej oblasti, a že na druhej strane reforma z augusta 2015 nemôže predstavovať „prípad vyššej moci alebo mimoriadne okolnosti“ v zmysle článku 15 tejto vyhlášky.\n\n31 M. P. M. v prvom rade usúdil, že reforma z augusta 2015 predstavuje „prípad vyššej moci alebo mimoriadne okolnosti“, a tak mal byť oslobodený od povinnosti vrátiť prijatú finančnú pomoc, a preto napadol obe rozhodnutia z 23. apríla 2020 dvoma samostatnými žalobami podanými na Administrativen săd Plovdiv (Správny súd Plovdiv, Bulharsko). Tento súd jednej z týchto dvoch žalôb vyhovel a druhú zamietol.\n\n32 V konaní o kasačnom opravnom prostriedku Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd) v podstate potvrdil platnosť týchto dvoch rozhodnutí z 23. apríla 2020 dvoma rozsudkami vydanými 8. októbra a 10. novembra 2021. Tento súd v podstate konštatoval, že reforma z augusta 2015 nepredstavovala ani prípad vyššej moci, ani mimoriadnu okolnosť, keďže M. P. M. mohol na splnenie svojho viacročného záväzku využívať inú pôdu. Uvedený súd tiež rozhodol, že výpočet prípadov vyššej moci v § 1 bode 3 vyhlášky č. 11/2008 je taxatívny a že toto ustanovenie je v súlade s článkom 2 odsekom 2 nariadenia č. 1306/2013. Napokon zdôraznil, že M. P. M. mohol v zákonnej lehote uviesť svoje hospodárstvo do súladu s požiadavkami stanovenými reformou z augusta 2015.\n\n33 M. P. M. v rámci kasačného opravného prostriedku podaného proti rozsudku Administrativen săd Plovdiv (Správny súd Plovdiv), ktorý v prvostupňovom konaní zamietol jeho žalobu, navrhol, aby Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd) položil Súdnemu dvoru štyri prejudiciálne otázky. Ich cieľom bolo zistiť, či je výpočet prípadov vyššej moci uvedený v článku 2 ods. 2 nariadenia č. 1306/2013 taxatívny, a všeobecnejšie, či je § 1 bod 3 doplňujúcich ustanovení vyhlášky č. 11/2008 vzhľadom na to, že v tomto prípade vylučuje uznanie „prípadu vyššej moci“ alebo „mimoriadnej okolnosti“, zlučiteľný s týmto článkom 2 ods. 2.\n\n34 Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd) však tomuto návrhu na podanie na začatie prejudiciálneho konania nevyhovel, keďže usúdil, že takto navrhnuté otázky sú všeobecné a hypotetické a netýkajú sa nejasnosti uvedeného článku 2 ods. 2, ale skúmania skutkového stavu. Tento súd tiež uviedol, že M. P. M. nepodal žiadosť o pomoc, a že pokiaľ ide o opatrenie 211, neinformoval o situácii Štátny fond pre poľnohospodárstvo, ktorý je platobnou agentúrou.\n\n35 V druhom rade M. P. M. podal na Administrativen săd Plovdiv (Správny súd Plovdiv) proti bulharskému štátu tri žaloby o náhradu škody s cieľom získať náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, ktorú v prvom prípade ohodnotil na 13708,81 BGN (približne 7011 eur) a v druhom na 1000 BGN (približne 511 eur), spolu so zákonnými úrokmi. Podľa jeho názoru ministerstvo poľnohospodárstva a potravinárstva prijatím vyhlášky č. 11/2008, zástupca výkonného riaditeľa Štátneho fondu pre poľnohospodárstvo prijatím dvoch rozhodnutí z 23. apríla 2020 a Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd) vydaním svojich rozsudkov z 8. októbra a 10. novembra 2021 zjavne porušili právo Únie.\n\n36 Rozsudkom z 29. novembra 2024 Administrativen săd Plovdiv (Správny súd Plovdiv) spojil veci, ktorých predmetom boli žaloby M. P. M., a tieto žaloby zamietol s odôvodnením, že článok 15 vyhlášky č. 11/2008 v spojení s § 1 bodom 3 doplňujúcich ustanovení tejto vyhlášky nie je v rozpore s článkom 47 ods. 4 nariadenia č. 1305/2013. V každom prípade podľa neho nebolo preukázané, že by M. P. M. alebo jeho splnomocnený zástupca alebo dedič v lehote 10 pracovných dní odo dňa, keď tak mohli urobiť, písomne Štátnemu fondu pre poľnohospodárstvo oznámili dôkazy o „vyššej moci“ alebo „mimoriadnych okolnostiach“, čo je v rozpore s tým, čo vyžaduje článok 15 ods. 2 tejto vyhlášky.\n\n37 Okrem toho cieľom ustanovení práva Únie, na ktoré sa odvoláva M. P. M., nie je priamo priznať práva jednotlivcom, v dôsledku čoho chýba splnenie jednej z podmienok vzniku zodpovednosti členského štátu za porušenie práva Únie.\n\n38 Okrem toho Administrativen săd Plovdiv (Správny súd Plovdiv) rozhodol, že M. P. M. nenastolil pred Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd) žiadnu otázku, ktorá by si vyžadovala dodatočný výklad, a preto nemožno na tento súd hľadieť tak, že porušil právo Únie tým, že v tejto veci nepodal návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor.\n\n39 Napokon podľa Administrativen săd Plovdiv (Správny súd Plovdiv) v prejednávanej veci nebola preukázaná ani zjavná nezlučiteľnosť s judikatúrou Súdneho dvora v tejto oblasti, keďže rozsudok z 18. januára 2024, Askos Properties (C-656/22, EU:C:2024:56), na ktorý sa M. P. M. odvolával, bol vydaný po prijatí správnych a súdnych rozhodnutí, o ktoré ide v spore vo veci samej.\n\n40 M. P. M podal proti rozsudku z 29. novembra 2024 kasačný opravný prostriedok na Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania.\n\n41 Tento súd usudzuje, že z článku 88 nariadenia č. 1305/2013 a z článku 19 delegovaného nariadenia č. 807/2014 vyplýva, že na spor vo veci samej sa vzťahujú tak nariadenia č. 1698/2005 a 1974/2006, ako aj vyhláška č. 11/2008.\n\n42 Predkladajúci vnútroštátny súd v prvom rade usudzuje, že článok 47 nariadenia č. 1974/2006 zakladá práva, a tak sa naň jednotlivec môže priamo odvolávať s cieľom dosiahnuť oslobodenie od povinnosti vrátiť časť alebo celú sumu prijatej pomoci.\n\n43 V druhom rade predkladajúci vnútroštátny súd usudzuje, že Štátny fond pre poľnohospodárstvo porušil právo Únie tým, že prijal dve rozhodnutia z 23. apríla 2020. Zastáva totiž názor, že príjemca pomoci musí užívať tú istú pôdu alebo aspoň pôdu, ktorá sa nachádza v tej istej horskej oblasti alebo je znevýhodnená. Okrem toho má tento súd pochybnosti o tom, či M. P. M. mal možnosť užívať inú pôdu, než je tá, ktorú mu poskytol Štátny pozemkový fond, najmä pôdu patriacu jednotlivcom, zaregistrovať chov hospodárskych zvierat v integrovanom informačnom systéme Bulharskej agentúry pre bezpečnosť potravín v lehote šiestich mesiacov a napokon previesť na inú osobu osobný záväzok, ktorý prijal.\n\n44 V treťom rade predkladajúci vnútroštátny súd uvádza, že vo svojich rozsudkoch z 8. októbra a 10. novembra 2021 usúdil, že skutočnosť, že vyhláška č. 11/2008 nepreberá dva prípady uvedené v článku 47 písm. e) a f) nariadenia č. 1974/2006, nemôže viesť ku konfliktu medzi týmito dvoma aktmi, keďže tento článok 47 obsahuje len demonštratívny výpočet.\n\n45 Po štvrté sa tento súd pýta, či vo svojich rozsudkoch z 8. októbra a 10. novembra 2021 zjavne porušil právo Únie rozhodnutím, že výpočet prípadov vyššej moci v § 1 bode 3 doplňujúcich ustanovení vyhlášky č. 11/2008 je taxatívny a že táto podzákonná právna norma je v súlade s nariadením č. 1306/2013, pričom nepovažoval za užitočné vyhovieť návrhu M. P. M. položiť v tejto súvislosti prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru. V tejto súvislosti uvedený súd pripúšťa, že jeho vlastná judikatúra je protirečivá, pretože v niektorých rozhodnutiach usúdil, že výpočet uvedený v článku 47 ods. 1 nariadenia č. 1974/2006 a v článku 2 ods. 2 nariadenia č. 1306/2013 nie je taxatívny, zatiaľ čo v iných rozhodnutiach rozhodol o opaku.\n\n46 Predkladajúci vnútroštátny súd pritom uvádza, že v rozsudku z 10. novembra 2021, pokiaľ ide o opatrenie 211, na základe zhromaždených dôkazov dospel k záveru, že príjemca neoznámil správnemu orgánu okolnosť vyššej moci v lehote stanovenej v článku 15 ods. 2 vyhlášky č. 11/2008, ktorý v tejto súvislosti verne preberá článok 47 ods. 2 nariadenia č. 1974/2006. Naproti tomu v rozsudku z 8. októbra 2021 tento súd v súvislosti s opatrením 212 zdôraznil, že táto oznamovacia povinnosť bola splnená.\n\n47 Za týchto okolností Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:\n\n„1.\n\nMá sa článok 47 ods. 1 nariadenia č. 1974/2006 vykladať v tom zmysle, že k prípadom ‚vyššej moci alebo mimoriadnych okolností‘ patrí aj prípad, v ktorom príjemca pomoci stratí právo na užívanie prenajatého majetku Štátneho pozemkového fondu pre výpoveď nájomnej zmluvy v dôsledku legislatívnej zmeny, ktorá nadobudla účinnosť po tom, čo prijal viacročný záväzok, a ktorá mu stanovuje novú podmienku užívania tejto pôdy, pričom tento príjemca prijal všetky opatrenia, ktoré mohol prijať bez toho, aby tým priniesol neprimerane veľkú obeť, na to, aby zosúladil dotknutú zmluvu o nájme s novozavedenou podmienkou?\n\n2. Ide v prípade kladnej odpovede o zjavné porušenie práva Únie zo strany vnútroštátnych správnych orgánov a súdov, ktoré dospeli k záverom, ktoré sú zo skutkového a právneho hľadiska protichodné, a následne odmietli oslobodiť uvedeného príjemcu od povinnosti vrátiť získanú pomoc? Je pre zodpovedanie tejto otázky relevantná okolnosť, že v podobných prípadoch existuje protirečivá judikatúra súdu rozhodujúceho v poslednom stupni?\n\n3. Môže ísť o zjavné porušenie práva Únie, ak súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, konštatuje, že vnútroštátny súd, ktorý vydal konečný rozsudok, nesprávne posúdil skutkové okolnosti a dôkazy a toto nesprávne posúdenie viedlo k záveru týkajúcemu sa najdôležitejšej právne relevantnej skutkovej okolnosti, ktorý je úplne nesprávny? Je v konaní, akým je konanie vo veci samej, prípustné, aby súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, preskúmal správnosť konečného súdneho rozhodnutia vrátanie posúdenia skutkových okolností a dôkazov, z ktorého vychádzali skutkové a právne závery vnútroštátneho súdu, ktorý vydal rozsudok, na základe ktorého mala vzniknúť údajná škoda?\n\n4. V prípade, ak je odpoveď na prvú otázku kladná, ide v tomto prípade so zreteľom na odôvodnenie 5 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 a zásadu právnej istoty o zjavné porušenie práva Únie zo strany vnútroštátneho súdu, ktorý vydal konečný rozsudok a odmietol podať návrh na začatie prejudiciálneho konania týkajúci sa výkladu článku 2 odseku 2 tohto nariadenia?\n\n5. Ide o závažné porušenie práva Únie, ak správny orgán pri prijímaní vnútroštátneho podzákonného normatívneho právneho aktu, ktorým sa preberá ustanovenie práva Únie obsahujúce demonštratívny výpočet prípadov vyššej moci alebo mimoriadnych okolností, obmedzil tento demonštratívny výpočet len na časť prípadov uvedených v ustanovení práva Únie?\n\n6. V prípade, ak je odpoveď na piatu otázku kladná, existuje priama príčinná súvislosť medzi týmto porušením a škodou, ktorá v prejednávanej veci vznikla príjemcovi, ak táto škoda nepriamo vznikla prostredníctvom výkladu podzákonného normatívneho právneho aktu zo strany iných správnych orgánov a súdov?“\n\nO prejudiciálnych otázkach\n\nO prvej otázke\n\n48 Prvou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 47 ods. 1 nariadenia č. 1974/2006 vykladať v tom zmysle, že stratu práva užívať pôdu, na ktorú sa vzťahuje viacročný záväzok v rámci EPFRV, a to z dôvodu výpovede nájmu v dôsledku legislatívnej zmeny, ktorá nastala po prijatí tohto záväzku a ktorou sa zaviedli nové požiadavky podmieňujúce zachovanie takejto zmluvy, hoci príjemca s cieľom zachovať si toto právo prijal všetky opatrenia, ktoré mohol prijať bez toho, aby tým priniesol neprimerane veľkú obeť, možno považovať za prípad „vyššej moci“ alebo „mimoriadnej okolnosti“.\n\n49 Podľa článku 47 ods. 1 nariadenia č. 1974/2006 môžu členské štáty uznať najmä šesť kategórií prípadov vyššej moci alebo mimoriadnych okolností vymenovaných v písmenách a) až f) tohto odseku, pri ktorých nebudú požadovať úplné alebo čiastočné vrátenie pomoci, ktorú dostal príjemca.\n\n50 Pokiaľ ide o otázku, či výpoveď nájomných zmlúv, o akú ide vo veci samej, môže predstavovať prípad „vyššej moci“ alebo „mimoriadnu okolnosť“ v zmysle tohto článku 47 ods. 1, treba pripomenúť, že v kontexte EPFRV Súdny dvor už rozhodol, že prípad vyššej moci je každá udalosť spôsobená neobvyklými a nepredvídateľnými okolnosťami nezávislými od hospodárskeho subjektu, ktorej dôsledkom nebolo možné zabrániť napriek všetkej starostlivosti vynaloženej týmto subjektom (rozsudok z 18. januára 2024, Askos Properties, C-656/22, EU:C:2024:56, bod 47 a citovaná judikatúra).\n\n51 Uvedený článok 47 ods. 1 tak stanovuje fakultatívnu výnimku zo zásady vrátenia pomoci jej príjemcom v prípade nedodržania záväzku, ktorý tento príjemca prijal s cieľom získať túto pomoc a ktorý musel dodržiavať aspoň počas obdobia plnenia nájomnej zmluvy týkajúcej sa poľnohospodárskej pôdy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. januára 2024, Askos Properties, C-656/22, EU:C:2024:56, bod 44).\n\n52 Z odôvodnenia 37 a článku 47 ods. 1 nariadenia č. 1974/2006 vyplýva, že zoznam uvedený v tomto článku 47 ods. 1 nie je taxatívny a že pojem prípad „vyššej moci“ alebo „mimoriadne okolnosti“ v zmysle uvedeného ustanovenia sa teda môže vzťahovať aj na prípady, ktoré na tomto zozname nie sú uvedené. Ak uvedený zoznam obsahuje len objektívne skutočnosti, dotknutá osoba, ktorá sa odvoláva na existenciu prípadu „vyššej moci“ alebo „mimoriadnych okolností“, musí byť tiež schopná preukázať, že sa chránila pred následkami neobvyklej udalosti tým, že prijala vhodné opatrenia bez toho, aby priniesla neprimerane veľkú obeť (rozsudok z 18. januára 2024, Askos Properties, C-656/22, EU:C:2024:56, body 48 a 49).\n\n53 Na základe týchto okolností Súdny dvor v bode 62 rozsudku z 18. januára 2024, Askos Properties (C-656/22, EU:C:2024:56), rozhodol, že taká reforma, akou je reforma z augusta 2015, mohla predstavovať prípad „vyššej moci“ alebo „mimoriadnu okolnosť“ v zmysle článku 47 ods. 1 nariadenia č. 1974/2006.\n\n54 V prejednávanej veci sa vzhľadom na pochybnosti vyjadrené predkladajúcim vnútroštátnym súdom, pokiaľ ide o možnosť M. P. M. na jednej strane prenajať si pozemky patriace iným osobám než bulharskému štátu a na druhej strane získať požadované povolenia na využívanie v stanovených lehotách, nezdá, že by M. P. M. bol schopný splniť nové požiadavky zavedené reformou z augusta 2015.\n\n55 V súlade s článkom 47 ods. 2 nariadenia č. 1974/2006, ktorý je prebratý do článku 15 ods. 2 vyhlášky č. 11/2008, však príjemca pomoci alebo jeho právny nástupca musia na to, aby mohli využiť fakultatívnu výnimku zo zásady vrátenia pomoci uvedenú v článku 47 ods. 1 tohto nariadenia, písomne oznámiť príslušnému orgánu prípady vyššej moci alebo mimoriadnych okolností v lehote desiatich pracovných dní odo dňa, keď tak môžu urobiť, a k oznámeniu predložiť príslušné doklady, ktoré príslušný orgán uzná za dostatočné.\n\n56 Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania pritom vyplýva, že táto podmienka bola síce v prípade opatrenia 212 splnená, no v prípade opatrenia 211 splnená nebola.\n\n57 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 47 ods. 1 nariadenia č. 1974/2006 sa má vykladať v tom zmysle, že stratu práva užívať pôdu, na ktorú sa vzťahuje viacročný záväzok v rámci EPFRV, a to z dôvodu výpovede nájmu v dôsledku legislatívnej zmeny, ktorá nastala po prijatí tohto záväzku a ktorou sa zaviedli nové požiadavky podmieňujúce zachovanie takejto zmluvy napriek tomu, že uvedená výpoveď predstavuje neobvyklú a nepredvídateľnú udalosť nezávislú od tohto príjemcu a že tento príjemca s cieľom zachovať si toto právo prijal všetky opatrenia, ktoré mohol prijať bez toho, aby tým priniesol neprimerane veľkú obeť, možno považovať za prípad „vyššej moci“ alebo „mimoriadnu okolnosť“.\n\nO piatej otázke\n\n58 Piatou otázkou, ktorú treba skúmať ako druhú, sa predkladajúci vnútroštátny súd pýta, či sa má zásada zodpovednosti členského štátu za porušenia práva Únie, ktoré mu možno pripísať, vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že členský štát do právnej úpravy prijatej na vykonanie článku 47 ods. 1 nariadenia č. 1974/2006 len čiastočne prebral demonštratívny výpočet prípadov „vyššej moci alebo mimoriadnych okolností“ obsiahnutý v uvedenom článku, predstavuje dostatočne závažné porušenie tohto článku 47 ods. 1 nariadenia č. 1974/2006.\n\n59 Na úvod treba pripomenúť, že zásada zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú jednotlivcom porušeniami práva Únie, ktoré sú mu pripísateľné, je neoddeliteľnou súčasťou systému Zmlúv, na ktorých je Únia založená (rozsudok z 19. novembra 1991, Francovich a i., C-6/90 a C-9/90, EU:C:1991:428, bod 35). Táto zásada platí pre každý prípad porušenia práva Únie členským štátom bez ohľadu na to, ktorý orgán verejnej moci je pôvodcom tohto porušenia [pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. marca 1996, Brasserie du pêcheur a Factortame, C-46/93 a C-48/93, EU:C:1996:79, body 31 a 32, ako aj z 22. decembra 2022, Ministre de la Transition écologique a Premier ministre (Zodpovednosť štátu za znečistenie ovzdušia), C-61/21, EU:C:2022:1015, bod 43]. Uvedená zásada sa uplatňuje aj vtedy, ak predmetné porušenie vyplýva z rozhodnutia súdu, proti ktorého rozhodnutiam nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva (ďalej len „vnútroštátny súd, proti ktorého rozhodnutiam nie je prípustný opravný prostriedok“) (rozsudky z 30. septembra 2003, Köbler, C-224/01, EU:C:2003:513, bod 50; z 28. júla 2016, Tomášová, C-168/15, EU:C:2016:602, bod 20; z 8. septembra 2026, Statul Român – Ministerul Finanţelor Publice a Curtea de Apel Bucureşti, C-163/24, EU:C:2026:722, bod 48, ako aj z 8. septembra 2026, Ferreira da Silva e Brito a i., C-293/24, EU:C:2026:723, body 43 a 44).\n\n60 Poškodení jednotlivci majú právo na náhradu škody, pokiaľ sú splnené tri podmienky, a to, že cieľom porušenej právnej normy Únie je priznať im práva, že porušenie tejto normy je dostatočne závažné, a že medzi týmto porušením a škodou, ktorá vznikla týmto jednotlivcom, existuje priama príčinná súvislosť [pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. marca 1996, Brasserie du pêcheur a Factortame, C-46/93 a C-48/93, EU:C:1996:79, bod 51, ako aj z 22. decembra 2022, Ministre de la Transition écologique a Premier ministre (Zodpovednosť štátu za znečistenie ovzdušia), C-61/21, EU:C:2022:1015, bod 44].\n\n61 Z toho vyplýva, že k vzniku zodpovednosti štátu môže viesť len porušenie právnej normy Únie, ktorej cieľom je priznať práva jednotlivcom. Tieto práva vznikajú nielen vtedy, keď ich výslovne priznávajú ustanovenia práva Únie, ale môžu vyplývať aj z pozitívnych alebo negatívnych povinností, ktoré takéto ustanovenia riadne vymedzeným spôsobom ukladajú tak jednotlivcom, ako aj členským štátom alebo inštitúciám Únie. Porušenie takýchto pozitívnych alebo negatívnych povinností členským štátom totiž môže zmeniť právne postavenie, ktoré majú tieto ustanovenia vytvoriť pre dotknutých jednotlivcov, a to tým, že im bráni vo výkone práv, ktoré sú im implicitne priznané na základe predmetných ustanovení práva Únie a vo vzťahu ku ktorým platí, že majú mať možnosť sa ich dovolávať pred vnútroštátnymi súdmi [pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. decembra 2022, Ministre de la Transition écologique a Premier ministre (Zodpovednosť štátu za znečistenie ovzdušia), C-61/21, EU:C:2022:1015, body 45 až 47, ako aj z 8. septembra 2026, Statul Român – Ministerul Finanţelor Publice a Curtea de Apel Bucureşti, C-163/24, EU:C:2026:722, bod 53].\n\n62 V prejednávanej veci, ako je uvedené v bode 51 tohto rozsudku, sa článok 47 ods. 1 nariadenia č. 1974/2006 obmedzuje na stanovenie fakultatívnej výnimky zo zásady vrátenia pomoci jej príjemcom v prípade nedodržania záväzku, ktorý tento príjemca prijal s cieľom získať túto pomoc a ktorý musel dodržiavať aspoň počas obdobia plnenia nájomnej zmluvy týkajúcej sa poľnohospodárskej pôdy.\n\n63 Ako jasne vyplýva z jeho znenia, toto ustanovenie je formulované v dispozitívnom režime v tom zmysle, že sa obmedzuje na to, že členským štátom priznáva len možnosť „uznať najmä [šesť kategórií prípadov] vyššej moci alebo mimoriadnych okolností“, ktoré vymenúva.\n\n64 Členské štáty preto nie sú v žiadnom prípade povinné stanoviť vo svojom vnútroštátnom práve oslobodenie od povinnosti vrátiť dotknutú pomoc v prípade vyššej moci alebo mimoriadnych okolností.\n\n65 Vzhľadom na voľnosť, ktorú im priznáva článok 47 ods. 1 nariadenia č. 1974/2006, môžu jednoducho odmietnuť zakotviť vo svojom vnútroštátnom práve fakultatívnu výnimku upravenú v tomto ustanovení. Môžu naopak aj uznať všetky alebo niektoré zo šiestich kategórií prípadov vyššej moci a mimoriadnych okolností uvedených v tomto ustanovení, či dokonca pripustiť iné kategórie.\n\n66 Z toho na jednej strane vyplýva, že skutočnosť, že členský štát v právnej úprave prijatej na vykonanie tohto článku 47 ods. 1 len čiastočne prebral demonštratívny výpočet prípadov „vyššej moci alebo mimoriadnych okolností“ uvedený v tomto ustanovení, je s uvedeným ustanovením úplne v súlade. Takáto voľba zo strany členského štátu preto nemôže predstavovať dostatočne závažné porušenie práva Únie.\n\n67 Na druhej strane, keďže v uvedenom článku 47 ods. 1 nie je možné identifikovať riadne vymedzenú pozitívnu povinnosť členských štátov, toto ustanovenie nemožno považovať ani za normu práva Únie, ktorej cieľom je priznať práva jednotlivcom v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 61 tohto rozsudku.\n\n68 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na piatu otázku odpovedať tak, že zásada zodpovednosti členského štátu za porušenia práva Únie, ktoré mu možno pripísať, sa má vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že členský štát do právnej úpravy prijatej na vykonanie článku 47 ods. 1 nariadenia č. 1974/2006 len čiastočne prebral demonštratívny výpočet prípadov „vyššej moci alebo mimoriadnych okolností“ obsiahnutý v tomto článku, nepredstavuje jeho dostatočne závažné porušenie, pričom uvedené ustanovenie beztak nemožno považovať za normu práva Únie, ktorej cieľom je priznať práva jednotlivcom.\n\nO druhej až štvrtej a šiestej otázke\n\n69 Druhou až štvrtou a šiestou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či na jednej strane konanie Štátneho fondu pre poľnohospodárstvo a Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd) spochybnené žalobcom vo veci samej môže predstavovať dostatočne závažné porušenie právnej normy Únie, ktorej cieľom je priznať práva jednotlivcom, a či na druhej strane existuje priama súvislosť medzi prípadným dostatočne závažným porušením práva Únie a škodou, ktorá mu údajne vznikla.\n\n70 V tejto súvislosti treba uviesť, že vzhľadom na kumulatívnu povahu troch podmienok vzniku zodpovednosti členského štátu za porušenie práva Únie, ako sú pripomenuté v bode 60 tohto rozsudku, skutočnosť, že jedna z nich nie je splnená, postačuje na zamietnutie žaloby o náhradu škody (pozri analogicky rozsudky z 9. septembra 1999, Lucaccioni/Komisia, C-257/98 P, EU:C:1999:402, bod 14, a z 8. mája 2003, T.Port/Komisia, C-122/01 P, EU:C:2003:259, bod 30).\n\n71 Na jednej strane, pokiaľ ide o článok 47 ods. 1 nariadenia č. 1974/2006, pritom z odpovede na piatu otázku vyplýva, že nie je splnená žiadna z prvých dvoch podmienok vzniku zodpovednosti členského štátu za porušenie práva Únie.\n\n72 Na druhej strane, pokiaľ ide o odmietnutie podať návrh na začatie prejudiciálneho konania týkajúci sa výkladu článku 2 ods. 2 nariadenia č. 1306/2013, ktoré je predmetom štvrtej otázky, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že na to, aby bolo možné konštatovať dostatočne závažné porušenie práva Únie zakladajúce zodpovednosť členského štátu, sa k porušeniu povinnosti podať návrh na začatie prejudiciálneho konania, uvedenej v článku 267 treťom odseku ZFEÚ, musí ešte pridať porušenie inej právnej normy Únie, ktorá priznáva práva jednotlivcom (rozsudky z 8. septembra 2026, Statul Român – Ministerul Finanţelor Publice a Curtea de Apel Bucureşti, C-163/24, EU:C:2026:722, bod 89, ako aj z 8. septembra 2026, Ferreira da Silva a Brito a i., C-293/24, EU:C:2026:723, bod 59).\n\n73 V tejto súvislosti treba konštatovať, že článok 2 ods. 2 nariadenia č. 1306/2013, podobne ako článok 47 ods. 1 nariadenia č. 1974/2006, sa obmedzuje na to, že členským štátom priznáva len možnosť uznať ako prípad vyššej moci alebo mimoriadnych okolností šesť prípadov, ktoré sú v ňom vymenované, a tak tento článok 2 ods. 2 nemožno považovať za normu práva Únie, ktorej cieľom je priznať práva jednotlivcom.\n\n74 Preto nie je potrebné odpovedať na druhú až štvrtú a šiestu otázku.\n\nO trovách\n\n75 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.\n\nZ týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto:\n\n1. Článok 47 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 1974/2006 z 15. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), zmeneného nariadením Komisie (ES) č. 434/2007 z 20. apríla 2007,\n\nsa má vykladať v tom zmysle, že:\n\nstratu práva užívať pôdu, na ktorú sa vzťahuje viacročný záväzok v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a to z dôvodu výpovede nájmu v dôsledku legislatívnej zmeny, ktorá nastala po prijatí tohto záväzku a ktorou sa zaviedli nové požiadavky podmieňujúce zachovanie takejto zmluvy, napriek tomu, že uvedená výpoveď predstavuje neobvyklú a nepredvídateľnú udalosť nezávislú od tohto príjemcu a že tento príjemca s cieľom zachovať si toto právo prijal všetky opatrenia, ktoré mohol prijať bez toho, aby tým priniesol neprimerane veľkú obeť, možno považovať za prípad „vyššej moci“ alebo „mimoriadnu okolnosť“.\n\n2. Zásada zodpovednosti členského štátu za porušenia práva Únie, ktoré mu možno pripísať,\n\nsa má vykladať v tom zmysle, že:\n\nskutočnosť, že členský štát do právnej úpravy prijatej na vykonanie článku 47 ods. 1 nariadenia č. 1974/2006, zmeneného nariadením č. 434/2007, len čiastočne prebral demonštratívny výpočet prípadov „vyššej moci alebo mimoriadnych okolností“ obsiahnutý v tomto článku, nepredstavuje jeho dostatočne závažné porušenie, pričom uvedené ustanovenie beztak nemožno považovať za normu práva Únie, ktorej cieľom je priznať práva jednotlivcom.\n\nPodpisy\n\n(*1) Jazyk konania: bulharčina.", "vazby": {"eurlex": {"url": "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:62025CJ0600", "celex": "62025CJ0600", "xhtml": "http://publications.europa.eu/resource/cellar/25a8f957-b7f4-11f1-81de-01aa75ed71a1.0023.05/DOC_1", "cituje": [], "strany": "M. P. M. proti Ministerstvo na zemedelieto i chranite a i", "konanie": ["Návrh na začatie prejudiciálneho konania"], "krajina": ["Bulharsko"], "predmet": [], "formacia": ["Siedma komora"], "navrhy_ga": [], "interpretuje": []}, "pravna_veta": "1. Článok 47 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 1974/2006 z 15. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), zmeneného nariadením Komisie (ES) č. 434/2007 z 20. apríla 2007,\nsa má vykladať v tom zmysle, že:\nstratu práva užívať pôdu, na ktorú sa vzťahuje viacročný záväzok v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a to z dôvodu výpovede nájmu v dôsledku legislatívnej zmeny, ktorá nastala po prijatí tohto záväzku a ktorou sa zaviedli nové požiadavky podmieňujúce zachovanie takejto zmluvy, napriek tomu, že uvedená výpoveď predstavuje neobvyklú a nepredvídateľnú udalosť nezávislú od tohto príjemcu a že tento príjemca s cieľom zachovať si toto právo prijal všetky opatrenia, ktoré mohol prijať bez toho, aby tým priniesol neprimerane veľkú obeť, možno považovať za prípad „vyššej moci“ alebo „mimoriadnu okolnosť“.\n2. Zásada zodpovednosti členského štátu za porušenia práva Únie, ktoré mu možno pripísať,\nsa má vykladať v tom zmysle, že:\nskutočnosť, že členský štát do právnej úpravy prijatej na vykonanie článku 47 ods. 1 nariadenia č. 1974/2006, zmeneného nariadením č. 434/2007, len čiastočne prebral demonštratívny výpočet prípadov „vyššej moci alebo mimoriadnych okolností“ obsiahnutý v tomto článku, nepredstavuje jeho dostatočne závažné porušenie, pričom uvedené ustanovenie beztak nemožno považovať za normu práva Únie, ktorej cieľom je priznať práva jednotlivcom.", "pravna_veta_zdroj": "vyrok"}, "cituje": [], "citovane_v": []}