Rozsudok Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-190/25 z 24. 9. 2026 Citácia: rozsudok Súdneho dvora EÚ z 24. septembra 2026, sp. zn. C-190/25, ECLI:EU:C:2026:786 Súdny dvor EÚ | C-190/25 | ECLI:EU:C:2026:786 | 2026-09-24 | Rozsudok Právna veta: Článok 19 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, zmenený nariadením Rady (ES) č. 2116/2004 z 2. decembra 2004, sa má vykladať v tom zmysle, že: pod pojem „konanie týkajúce sa anulovania manželstva“ v zmysle tohto ustanovenia nepatrí konanie začaté na súde členského štátu s cieľom uznať občianskoprávne účinky vykonateľného rozhodnutia vyhlasujúceho konkordátne manželstvo za neplatné, ak toto rozhodnutie vydal cirkevný súd na základe medzinárodnej zmluvy uvedenej v článku 63 nariadenia č. 2201/2003, v znení zmien, uzavretej medzi Svätou stolicou a týmto členským štátom. Zdroj: eurlex Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:EU:C:2026:786 ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 24. septembra 2026 (*1) „Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Súdna spolupráca v občianskych veciach – Právomoc, uznávanie a výkon rozhodnutí v manželských veciach – Nariadenie (ES) č. 2201/2003 – Článok 19 – Pojem ‚konanie týkajúce sa anulovania manželstva‘ – Článok 63 – Zmluva uzavretá medzi Svätou stolicou a členským štátom – Manželstvo uzavreté v súlade s kánonickým právom – Občianskoprávny súd členského štátu, na ktorý bol podaný návrh na rozvod – Občianskoprávny súd iného členského štátu, na ktorý bol podaný návrh na uznanie občianskoprávnych účinkov rozhodnutia cirkevného súdu vyhlasujúceho neplatnosť tohto manželstva“ Vo veci C-190/25 [Zelabrich] ( i ), ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Oberlandesgericht Stuttgart (Vyšší krajinský súd Štutgart, Nemecko) zo 4. marca 2025 a doručený Súdnemu dvoru 10. marca 2025, ktorý súvisí s konaním: LS proti GT, SÚDNY DVOR (tretia komora), v zložení: predseda tretej komory C. Lycourgos, sudcovia O. Spineanu-Matei (spravodajkyňa), S. Rodin, N. Piçarra a N. Fenger, generálny advokát: J. Richard de la Tour, tajomník: E. Sartori, referentka, so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 5. februára 2026, so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili: – GT, v zastúpení: A. Groeneveld, Rechtsanwältin, – španielska vláda, v zastúpení: A. Gavela Llopis, M. Acedo-Rico Montiel a P. Pérez Zapico, splnomocnení zástupcovia, – talianska vláda, v zastúpení: S. Fiorentino, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci F. Subrani, avvocato dello Stato, – Európska komisia, v zastúpení: B. Ernst a S. Noë, splnomocnení zástupcovia, po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 30. apríla 2026, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 19 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (Ú. v. EÚ L 338, 2003, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 243), zmeneného nariadením Rady (ES) č. 2116/2004 z 2. decembra 2004 (Ú. v. EÚ L 367, 2004, s. 1) (ďalej len „nariadenie č. 2201/2003“). 2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi LS, ruskou štátnou príslušníčkou, a GT, nemeckým a talianskym štátnym príslušníkom, vo veci konania o rozvode, ktoré začal tento posledný uvedený voči LS. Právny rámec Medzinárodné právo 3 Lateránsky konkordát uzatvorený 11. februára 1929 medzi Svätou stolicou a Talianskou republikou bol zmenený dohodou medzi týmito dvoma stranami podpísanou 18. februára 1984 v Ríme (ďalej v takto zmenenom znení „Lateránsky konkordát“). 4 Článok 2 Lateránskeho konkordátu, nazvaný „Pastoračná sloboda“, v odseku 1 stanovuje: „Talianska republika uznáva Katolíckej cirkvi plnú slobodu vykonávať jej pastoračné, výchovné a charitatívne poslanie, evanjelizovať a posväcovať. Zaručuje jej najmä slobodu… vykonávať svoju jurisdikciu v cirkevných záležitostiach.“ 5 Článok 8 Lateránskeho konkordátu s názvom „Manželstvo“ stanovuje: „1. Manželstvá uzavreté podľa ustanovení kanonického práva sa považujú za manželstvá s občianskoprávnymi účinkami pod podmienkou, že manželstvo je po zverejnení na obecnom úrade zapísané do matriky. Bezprostredne po obrade kňaz alebo jeho zástupca vysvetlí manželom občianskoprávne účinky manželstva a oboznámi ich s článkami codice civile [Občiansky zákonník] týkajúcimi sa práv a povinností manželov. Následne vyhotoví v dvoch vyhotoveniach sobášny list, v ktorom môžu byť uvedené prípadné vyhlásenia manželov podľa občianskeho práva. … 2. Rozhodnutia o anulovaní manželstva vydané cirkevnými súdmi, ktoré majú exekučný titul najvyššieho kontrolného cirkevného orgánu, budú na žiadosť účastníkov konania alebo jedného z nich účinné v Taliansku rozhodnutím príslušného Corte d’appello [(Odvolací súd, Taliansko)], ak tento súd konštatuje, že: a) cirkevný súd mal právomoc rozhodnúť v prípade manželstva uzavretého v súlade s podmienkami stanovenými v tomto článku; b) počas konania pred cirkevným súdom boli dodržané práva strán zúčastniť sa na konaní a obhajovať sa v súlade so základnými zásadami talianskeho právneho poriadku; a c) sú splnené ostatné podmienky, ktoré talianske právne predpisy vyžadujú na to, aby nadobudli účinnosť cudzie rozhodnutia. Odvolací súd môže v rozhodnutí o vykonateľnosti kanonického rozsudku nariadiť predbežné finančné opatrenia v prospech jedného z manželov, ktorého manželstvo bolo vyhlásené za neplatné, pričom účastníkov konania odkáže na príslušný súd, ktorý má právomoc vo veci rozhodnúť. …“ Právo Únie 6 Odôvodnenie 8 nariadenia č. 2201/2003 uvádzalo: “Pokiaľ ide o rozsudky [rozhodnutia – neoficiálny preklad] o rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva, toto nariadenie by sa malo vzťahovať iba na zrušenie manželských zväzkov a nemalo by upravovať také otázky, ako sú dôvody na rozvod, majetkové dôsledky manželstva alebo in[é] súvisiac[e] opatreni[a].“ 7 Podľa článku 1 tohto nariadenia s názvom „Rozsah pôsobnosti“: „1. Toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na: a) rozvod, rozluku alebo anulovani[e] manželstva; … 3. Toto nariadenie sa nevzťahuje na: … e) vyživovaciu povinnosť; …“ 8 Článok 3 uvedeného nariadenia, nazvaný „Všeobecná právomoc“, v odseku 1 stanovoval: „Vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, a) na ktorého území: – majú manželia obvyklý pobyt, alebo – manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo – má odporca obvyklý pobyt, alebo – v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo – má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo – má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade… Írska tam má ‚domicil‘; b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade… Írska, ak tam majú obaja manželia ‚domicil‘.“ 9 Článok 19 tohto nariadenia, nazvaný „Prekážka začatej veci a súvisiace konania“, v odseku 1 stanovoval: „Ak sa vedú konania týkajúce sa rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva medzi rovnakými účastníkmi na súdoch rôznych členských štátov, súd, ktorý začal konať ako druhý, aj bez návrhu preruší konanie, až kým sa nepotvrdí právomoc súdu, ktorý ako prvý začal konať.“ 10 Kapitola III nariadenia č. 2201/2003 s názvom „Uznávanie a výkon“ obsahovala viacero oddielov, medzi ktorými bol aj oddiel 1 s názvom „Uznávanie“. Tento oddiel obsahoval súbor ustanovení týkajúcich sa najmä uznávania rozhodnutia vydaného v členskom štáte vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva v iných členských štátoch, ako aj dôvodov neuznania takéhoto rozhodnutia. 11 Článok 63 tohto nariadenia s názvom „Zmluvy so Svätou stolicou“ znel: „1. Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá Medzinárodná zmluv[a] (konkordát) medzi Svätou stolicou a [Portugalskou republikou], podpísaná vo Vatikáne 7. mája 1940. 2. Rozhodnutie o neplatnosti manželstva vydané na základe zmluvy uvedenej v odseku 1 sa uznáva v členských štátoch za podmienok uvedených v kapitole III, oddiel I. 3. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa vzťahujú tiež na tieto medzinárodné zmluvy (konkordáty) so Svätou stolicou: a) ‚Concordato lateranense‘ [Lateránsky konkordát] z 11. februára 1929 medzi [Talianskou republikou] a Svätou stolicou, zmenený dohodou a dodatkovým protokolom podpísaným v Ríme 18. februára 1984; b) Dohoda medzi Svätou stolicou a [Španielskym kráľovstvom] v právnych otázkach z 3. januára 1979; c) Dohoda medzi Svätou stolicou a [Maltskou republikou] o uznaní občianskoprávnych účinkov manželstiev uzatvorených podľa cirkevného práva a rozhodnutí cirkevných orgánov a súdov o týchto manželstvách z 3. februára 1993, vrátane protokolu o uplatňovaní z rovnakého dátumu, spolu s druhým dodatkovým protokolom zo 6. januára 1995. 4. Uznávanie rozhodnutí uvedených v odseku 2 môže v Španielsku, Taliansku alebo na Malte podliehať rovnakým postupom a preskúmaniu, aké sa uplatňujú na rozhodnutia cirkevných súdov vynesené podľa medzinárodných zmlúv uzavretých so Svätou stolicou, uvedených v odseku 3. …“ 12 Nariadenie č. 2201/2003 bolo zrušené nariadením Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (Ú. v. EÚ L 178, 2019, s. 1), uplatniteľným od 1. augusta 2022. Vzhľadom na skutkové okolnosti sporu vo veci samej sa však návrh na začatie prejudiciálneho konania musí preskúmať z hľadiska nariadenia č. 2201/2003. Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky 13 GT, nemecký a taliansky štátny príslušník, a LS, ruská štátna príslušníčka, ktorí majú obaja obvyklý pobyt v Nemecku, uzavreli 16. júna 2017 manželstvo v kostole nachádzajúcom sa v Neapole (Taliansko) (ďalej len „konkordátne manželstvo“). V ten istý deň bolo toto manželstvo zaregistrované na matričnom úrade tohto mesta. 14 Dňa 25. januára 2022 podal GT návrh na rozvod na Amtsgericht Stuttgart (Okresný súd Štutgart, Nemecko). V rámci tohto konania má tento súd tiež ex offo rozhodnúť o kompenzačnom rozdelení nárokov na dôchodok a na návrh LS o výživnom po rozvode. 15 Dňa 22. júla 2022 GT podal na Tribunale Ecclesiastico Interdiocesano di Napoli (Medzidiecézny cirkevný súd Neapol, Taliansko) návrh na vyhlásenie konkordátneho manželstva za neplatné. Rozhodnutím z 28. februára 2024 tento súd uvedenému návrhu vyhovel. Dňa 27. mája 2024 Supremo Tribunale della Segnatura Apostolica (Najvyšší súd Apoštolskej signatúry, Taliansko) vyhlásil toto právoplatné rozhodnutie za vykonateľné. 16 Corte d’appello di Napoli (Odvolací súd Neapol, Taliansko), na ktorý bol 31. júla 2024 podaný návrh na uznanie občianskoprávnych účinkov právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o neplatnosti konkordátneho manželstva, ktoré vydal Tribunale Ecclesiastico Interdiocesano di Napoli (Medzidiecézny cirkevný súd Neapol), o tomto návrhu ešte nerozhodol. 17 Uznesením z 20. novembra 2024 Amtsgericht Stuttgart (Okresný súd Štutgart) rozhodol prerušiť konanie o návrhu na rozvod, ako aj o vedľajších návrhoch týkajúcich sa jeho majetkových dôsledkov. Tento súd sa domnieval, že za predpokladu, ak by Corte d’appello di Napoli (Odvolací súd Neapol) vyhovel návrhu na uznanie občianskoprávnych účinkov cirkevného rozhodnutia, ktorým bolo vyhlásené manželstvo za neplatné, konanie o rozvode, ktoré pred ním prebieha, by sa stalo bezpredmetným. 18 Dňa 4. decembra 2024 podala LS proti tomuto uzneseniu odvolanie na Oberlandesgericht Stuttgart (Vyšší krajinský súd Štutgart, Nemecko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, pričom tvrdila, že podľa nariadenia č. 2201/2003 povinnosť prerušiť konanie nemá Amtsgericht Stuttgart (Okresný súd Štutgart), ale taliansky súd, na ktorý bol podaný návrh na uznanie občianskoprávnych účinkov cirkevného rozhodnutia, ktorým bolo vyhlásené konkordátne manželstvo za neplatné. 19 Predkladajúci vnútroštátny súd sa pýta, či konanie prebiehajúce na Corte d’appello di Napoli (Odvolací súd Neapol), ktorého cieľom je uznanie občianskoprávnych účinkov tohto cirkevného rozhodnutia, patrí pod „konanie týkajúce sa anulovania manželstva“, ktoré môže viesť k prekážke začatej veci v zmysle článku 19 ods. 1 nariadenia č. 2201/2003. V prípade kladnej odpovede sa pýta, aké dôsledky má existencia takejto prekážky začatej veci. 20 Podľa tohto súdu takéto konanie patrí pod „konanie týkajúce sa anulovania manželstva“ v zmysle tohto ustanovenia, takže taliansky súd, ktorý začal konať ako druhý, je v zásade povinný prerušiť konanie v súlade s uvedeným ustanovením. 21 Poznamenáva však, že takáto povinnosť by mohla spôsobiť ťažkosti, keďže v takom prípade by nemecký súd prípadne musel incidenčne posúdiť, či Talianska republika uznala neplatnosť konkordátneho manželstva vyhláseného cirkevným súdom, hoci v tejto súvislosti neexistuje žiadna dohoda medzi Svätou stolicou a Spolkovou republikou Nemecko, ktorá by upravovala uznanie cirkevného rozhodnutia. 22 Predkladajúci vnútroštátny súd si preto kladie otázku, či aj vzhľadom na majetkové dôsledky, ktoré môžu vyplývať z anulovania manželstva a ktoré sa líšia od dôsledkov spojených s konaním o rozvode, takže existuje riziko protichodných rozhodnutí, môžu nemecké súdy rozhodnúť o prerušení konania, hoci podľa nariadenia č. 2201/2003 majú medzinárodnú právomoc, ktorá má prednosť. 23 Za týchto okolností Oberlandesgericht Stuttgart (Vyšší krajinský súd Štutgart) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: „1. Je talianske konanie o uznaní [cirkevného rozsudku] pred [talianskym súdom] podľa článku 8 ods. 2 [Lateránskeho konkordátu], konaním o anulovaní manželstva v zmysle článku 19 ods. 1 nariadenia [č. 2201/2003]? 2. V prípade kladnej odpovede na [prvú] otázku…, môže súd [iného členského štátu], ktorý prvý začal konanie o rozvode, o ktorom má rozhodnúť, prerušiť svoje konanie podľa vnútroštátnych predpisov v rozpore s článkom 19 ods. 1 nariadenia [č. 2201/2003] v prospech súdu, ktorý začal konať ako druhý a [ktorý] má rozhodnúť o konaní o uznaní [cirkevného rozhodnutia]?“ O prvej otázke 24 Prvou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 19 ods. 1 nariadenia č. 2201/2003 vykladať v tom zmysle, že pod pojem „konanie týkajúce sa anulovania manželstva“ v zmysle tohto ustanovenia patrí konanie začaté na súde členského štátu s cieľom uznať občianskoprávne účinky vykonateľného rozhodnutia vyhlasujúceho konkordátne manželstvo za neplatné, ak toto rozhodnutie vydal cirkevný súd na základe medzinárodnej zmluvy uvedenej v článku 63 tohto nariadenia uzavretej medzi Svätou stolicou a týmto členským štátom. 25 Na úvod treba v prvom rade spresniť, že ako vyplýva z článku 1 ods. 3 písm. e) nariadenia č. 2201/2003 v spojení s odôvodnením 8 tohto nariadenia, otázky týkajúce sa majetkových dôsledkov manželstva, najmä vyživovacej povinnosti, sú vylúčené z pôsobnosti tohto nariadenia. 26 Naproti tomu tieto otázky môžu patriť do pôsobnosti iných nástrojov práva Únie, a to nariadenia Rady (EÚ) 2016/1103 z 24. júna 2016, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti právomoci, rozhodného práva a uznávania a výkonu rozhodnutí vo veciach majetkových režimov manželov (Ú. v. EÚ L 183, 2016, s. 1), alebo nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (Ú. v. EÚ L 7, 2009, s. 1). 27 Je pravda, že predkladajúci vnútroštátny súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania poukazuje na rozdiely, ktoré môžu existovať medzi majetkovými dôsledkami spojenými s rozvodom a majetkovými dôsledkami vyplývajúcimi z anulovania manželstva. Tieto úvahy sú však uvedené len na účely výkladu článku 19 ods. 1 nariadenia č. 2201/2003 a vzhľadom na to, že tento súd v tejto súvislosti neposkytol ďalšie spresnenia, nemôžu odôvodniť výklad iných nástrojov práva Únie, než je toto nariadenie. 28 V druhom rade treba pripomenúť, že v súlade s článkom 63 nariadenia č. 2201/2003 uplatňovaním tohto nariadenia vo vzťahoch medzi členskými štátmi nie sú dotknuté zmluvy uzavreté medzi Svätou stolicou na jednej strane a niektorými členskými štátmi, konkrétne Španielskym kráľovstvom, Talianskou republikou, Maltskou republikou a Portugalskou republikou na strane druhej, medzi ktorými je Lateránsky konkordát. 29 Lateránsky konkordát upravuje vzťahy medzi Svätou stolicou a Talianskou republikou. Podľa článku 2 ods. 1 tejto zmluvy tento členský štát uznáva a zabezpečuje katolíckej cirkvi najmä slobodu vykonávať svoju jurisdikciu v cirkevných záležitostiach. 30 V súlade s článkom 8 ods. 1 tejto zmluvy manželstvá uzavreté podľa ustanovení kanonického práva sa považujú za manželstvá s občianskoprávnymi účinkami pod podmienkou, že manželstvo je po zverejnení na obecnom úrade zapísané do matriky. 31 Článok 8 ods. 2 tej istej zmluvy stanovuje, že rozhodnutia o anulovaní manželstva vydané cirkevnými súdmi, ktoré majú exekučný titul najvyššieho cirkevného orgánu, budú na žiadosť účastníkov konania alebo jedného z nich účinné v Taliansku rozhodnutím príslušného odvolacieho súdu, ak tento súd konštatuje, po prvé, že cirkevný súd mal právomoc vyhlásiť anulovanie, po druhé, že počas konania pred cirkevným súdom boli dodržané práva strán zúčastniť sa na konaní a obhajovať sa v súlade so základnými zásadami talianskeho právneho poriadku, a po tretie, že sú splnené podmienky, ktoré talianske právne predpisy vyžadujú na to, aby nadobudli účinnosť cudzie rozhodnutia. 32 S prihliadnutím na tieto úvodné poznámky je na účely výkladu článku 19 ods. 1 nariadenia č. 2201/2003 potrebné podľa ustálenej judikatúry zohľadniť nielen znenie tohto ustanovenia, ale aj kontext, do ktorého spadá, a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. novembra 1983, Merck, 292/82, EU:C:1983:335, bod 12, a z 27. novembra 2025, Manuel Costa Filhos, C-643/24, EU:C:2025:923, bod 37, ako aj citovanú judikatúru). 33 Pokiaľ ide o znenie článku 19 ods. 1 nariadenia č. 2201/2003, treba poznamenať, že toto ustanovenie odkazuje na konania týkajúce sa rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva, medzi rovnakými účastníkmi na súdoch rôznych členských štátov. 34 Ako rozhodol Súdny dvor, hoci je podľa znenia uvedeného ustanovenia dôležité, aby sa tieto konania týkali tých istých účastníkov konania, môžu mať rozličný predmet, ak sa týkajú rozluky, rozvodu alebo anulovania manželstva (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. januára 2019, Liberato, C-386/17, EU:C:2019:24, bod 35 a citovanú judikatúru). Z toho vyplýva, že existencia prekážky začatej veci predpokladá, že predmetom prebiehajúcich konaní začatých na súdoch rôznych členských štátov je zrušenie alebo uvoľnenie manželského zväzku. 35 Konanie začaté na súde členského štátu s cieľom uznať občianskoprávne účinky vykonateľného rozhodnutia vyhlasujúceho neplatnosť konkordátneho manželstva, ktoré vydal cirkevný súd na základe medzinárodnej zmluvy uzavretej so Svätou stolicou a uvedenej v článku 63 nariadenia č. 2201/2003, ako je konanie prebiehajúce v prejednávanej veci na Corte d’appello di Napoli (Odvolací súd Neapol), však ako také nemá za cieľ zrušenie alebo uvoľnenie manželského zväzku. 36 Na jednej strane totiž, ako zdôraznila talianska a španielska vláda na pojednávaní, v čase začatia takéhoto konania už došlo k zrušeniu manželského zväzku, keďže tento vzťah bol právoplatným a vykonateľným rozhodnutím cirkevného súdu vyhlásený za neplatný. Cieľom konania pred súdom dotknutého členského štátu, v tomto prípade Talianskej republiky, je len to, aby sa v právnom poriadku tohto členského štátu uznali občianskoprávne účinky cirkevného rozhodnutia. 37 Na druhej strane rozsah kontroly vykonávanej štátnym súdom v rámci uvedeného konania je obmedzený na aspekty výslovne uvedené v článku 8 ods. 2 Lateránskeho konkordátu, a to právomoc cirkevného súdu, práva strán zúčastniť sa a obhajovať sa v konaní pred týmto súdom, a podmienky, ktorými talianska právna úprava podmieňuje uznanie cudzích rozhodnutí. Ako spresnila talianska vláda, štátny súd nemôže pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu cirkevného rozhodnutia. 38 V dôsledku toho konanie začaté pred štátnym súdom s cieľom uznať občianskoprávne účinky vykonateľného rozhodnutia vyhlasujúceho neplatnosť konkordátneho manželstva, ktoré vydal cirkevný súd na základe Lateránskeho konkordátu, nespadá pod pojem „konanie týkajúce sa anulovania manželstva“ v zmysle článku 19 ods. 1 nariadenia č. 2201/2003. 39 Tento výklad potvrdzuje aj kontext, do ktorého toto ustanovenie patrí. 40 V tejto súvislosti treba poznamenať, že článok 19 nariadenia č. 2201/2003 patrí do kapitoly II tohto nariadenia, nazvanej „Súdna právomoc“, ktorá v článku 3 tohto nariadenia vymenúva kritériá umožňujúce založiť právomoc súdov členských štátov na rozhodovanie vo veciach rozvodu, rozluky a anulovania manželstva. 41 Treba tiež pripomenúť, že systém rozdelenia právomocí zavedený nariadením č. 2201/2003 vo veciach zrušenia manželských zväzkov sa nezameriava na vylúčenie viacerých právomocí. Naopak, výslovne sa predpokladá spoločná existencia viacerých rovnocenných súdnych právomocí (rozsudok z 13. októbra 2016, Mikołajczyk, C-294/15, EU:C:2016:772, bod 47 a citovaná judikatúra). 42 Práve v tomto kontexte článok 19 ods. 1 nariadenia č. 2201/2003 upravuje riešenie situácií, v ktorých sa na dvoch súdoch rôznych členských štátov vedú konania týkajúce sa rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva medzi rovnakými účastníkmi, a na tento účel stanovuje povinnosť súdu, ktorý začal konať ako druhý, aby aj bez návrhu prerušil konanie, až kým sa nepotvrdí právomoc súdu, ktorý začal konať ako prvý, v súlade s kritériami stanovenými v tejto súvislosti v článku 3 tohto nariadenia. 43 Právomoc talianskeho súdu, na ktorý bol podaný návrh na uznanie občianskoprávnych účinkov vykonateľného rozhodnutia vyhlasujúceho neplatnosť konkordátneho manželstva, vydaného cirkevným súdom na základe Lateránskeho konkordátu, sa však neurčuje na základe kritérií stanovených v článku 3 nariadenia č. 2201/2003, ale na základe osobitných pravidiel stanovených touto zmluvou uzavretou medzi Svätou stolicou a Talianskou republikou. Za týchto podmienok, ako uviedol generálny advokát v bodoch 44 a 45 svojich návrhov, konanie, ktorého súčasťou je takýto návrh, nemôže založiť prekážku začatej veci v zmysle článku 19 ods. 1 tohto nariadenia v spojení s jeho článkom 3. 44 Výklad, ktorý vyplýva zo znenia článku 19 ods. 1 nariadenia č. 2201/2003, podporený kontextom, do ktorého patrí toto ustanovenie, nie je spochybnený cieľmi sledovanými týmto nariadením. 45 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že cieľom nariadenia č. 2201/2003 je okrem iného uľahčiť, na základe zásady vzájomnej dôvery ako základného kameňa vytvorenia skutočného justičného priestoru na úrovni Únie, uznávanie rozhodnutí vydaných v členských štátoch vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. novembra 2022, Senatsverwaltung für Inneres und Sport, C-646/20, EU:C:2022:879, bod 44 a citovanú judikatúru). 46 V osobitnom kontexte zmlúv uzavretých medzi Svätou stolicou a niektorými členskými štátmi článok 63 nariadenia č. 2201/2003 patrí do rámca všeobecného cieľa sledovaného týmto nariadením, ktorý spočíva v uľahčení uznávania a zjednodušeného výkonu rozhodnutí o neplatnosti manželstva vydaných na základe týchto zmlúv. Ako totiž v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 49 a 50 svojich návrhov, cieľom tohto článku je rozšíriť režim uznávania stanovený uvedeným nariadením na rozhodnutia o anulovaní manželstva vydané na základe konkordátov uzavretých medzi Svätou stolicou a niektorými členskými štátmi, aby sa zabezpečil plný účinok týchto zmlúv. Naproti tomu cieľom uvedeného článku nie je podriadiť tieto rozhodnutia všetkým harmonizovaným pravidlám stanoveným nariadením č. 2201/2003, a najmä pravidlám týkajúcim sa súdnej právomoci, medzi ktoré patrí aj článok 19 tohto nariadenia. 47 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 19 ods. 1 nariadenia č. 2201/2003 sa má vykladať v tom zmysle, že pod pojem „konanie týkajúce sa anulovania manželstva“ v zmysle tohto ustanovenia nepatrí konanie začaté na súde členského štátu s cieľom uznať občianskoprávne účinky vykonateľného rozhodnutia vyhlasujúceho konkordátne manželstvo za neplatné, ak toto rozhodnutie vydal cirkevný súd na základe medzinárodnej zmluvy uvedenej v článku 63 tohto nariadenia uzavretej medzi Svätou stolicou a týmto členským štátom. O druhej otázke 48 S prihliadnutím na odpoveď na prvú otázku nie je potrebné odpovedať na druhú položenú otázku. O trovách 49 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: Článok 19 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, zmenený nariadením Rady (ES) č. 2116/2004 z 2. decembra 2004, sa má vykladať v tom zmysle, že: pod pojem „konanie týkajúce sa anulovania manželstva“ v zmysle tohto ustanovenia nepatrí konanie začaté na súde členského štátu s cieľom uznať občianskoprávne účinky vykonateľného rozhodnutia vyhlasujúceho konkordátne manželstvo za neplatné, ak toto rozhodnutie vydal cirkevný súd na základe medzinárodnej zmluvy uvedenej v článku 63 nariadenia č. 2201/2003, v znení zmien, uzavretej medzi Svätou stolicou a týmto členským štátom. Podpisy (*1) Jazyk konania: nemčina. ( i ) Názov prejednávanej veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.