{"guid": "eurlex:62024CJ0900", "ecli": "ECLI:EU:C:2026:784", "spisova_znacka": "C-900/24", "nazov": "Rozsudok Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-900/24 z 24. 9. 2026", "citacia": "rozsudok Súdneho dvora EÚ z 24. septembra 2026, sp. zn. C-900/24, ECLI:EU:C:2026:784", "identifikacne_cislo": "62024CJ0900", "sud": {"guid": "cjeu:C", "nazov": "Súdny dvor EÚ", "typ": "eu", "slug": "sudny-dvor-eu"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2026-09-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": "Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana spotrebiteľa – Smernica 93/13/EHS – Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách – Článok 1 ods. 2 – Pojem ‚kogentné zákonné alebo regulačné ustanovenia‘ – Článok 6 – Účinky vyhlásenia nekalého charakteru zmluvnej podmienky – Ďalšia existencia zmluvy bez nekalých podmienok – Pojem ‚vnútroštátne ustanovenia dispozitívnej povahy‘ – Článok 7 ods. 1 – Právomoc vnútroštátneho súdu napraviť dôsledky zrušenia nekalej podmienky – Podmienky – Dlhodobá zmluva o dodávke energie obsahujúca nekalé podmienky o zmene ceny – Právomoc predajcu alebo dodávateľa jednostranne nahradiť nekalú podmienku o zmene ceny podmienkou, ktorá je údajne v súlade s touto smernicou", "pravna_veta": "1. Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách\nsa majú vykladať v tom zmysle, že:\nbránia vnútroštátnej právnej úprave alebo súdnej praxi, podľa ktorej dlhodobá zmluva o dodávke energie zostáva pre zmluvné strany záväzná aj po konštatovaní neplatnosti nekalej podmienky týkajúcej sa zmeny ceny, ktorá je v nej uvedená, ak sú podmienky tejto zmluvy predmetom doplňujúceho výkladu v tom zmysle, že spotrebiteľ sa môže dovolávať neplatnosti zvýšení cien založených na tejto podmienke len vtedy, ak ich napadol v lehote troch rokov od doručenia prvého ročného vyúčtovania odrážajúceho tieto zvýšenia.\n2. Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13\nsa majú vykladať v tom zmysle, že:\nbránia vnútroštátnej právnej úprave alebo súdnej praxi, ktoré stanovujú možnosť alebo povinnosť dodávateľa energie jednostranne zmeniť s účinkom do budúcnosti podmienku o zmene ceny, ktorá bola vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej nekalej povahy.", "pravna_veta_zdroj": "vyrok", "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "tretia komora", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "xhtml", "pdf_url": null, "zdroj": "eurlex", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:EU:C:2026:784", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:EU:C:2026:784", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:EU:C:2026:784/text", "citacie_n": 0, "text": "ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora)\n\nz 24. septembra 2026 (*1)\n\n„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana spotrebiteľa – Smernica 93/13/EHS – Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách – Článok 1 ods. 2 – Pojem ‚kogentné zákonné alebo regulačné ustanovenia‘ – Článok 6 – Účinky vyhlásenia nekalého charakteru zmluvnej podmienky – Ďalšia existencia zmluvy bez nekalých podmienok – Pojem ‚vnútroštátne ustanovenia dispozitívnej povahy‘ – Článok 7 ods. 1 – Právomoc vnútroštátneho súdu napraviť dôsledky zrušenia nekalej podmienky – Podmienky – Dlhodobá zmluva o dodávke energie obsahujúca nekalé podmienky o zmene ceny – Právomoc predajcu alebo dodávateľa jednostranne nahradiť nekalú podmienku o zmene ceny podmienkou, ktorá je údajne v súlade s touto smernicou“\n\nVo veci C-900/24,\n\nktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Kammergericht Berlín (Vyšší krajinský súd Berlín, Nemecko) z 10. decembra 2024 a doručený Súdnemu dvoru 27. decembra 2024, ktorý súvisí s konaním:\n\nSVB – Neues Schweizer Viertel Betriebs + Service GmbH & Co. KG\n\nproti\n\nGlarner Straße 5 GbR,\n\nSÚDNY DVOR (tretia komora),\n\nv zložení: predseda tretej komory C. Lycourgos, sudcovia O. Spineanu-Matei, S. Rodin, N. Piçarra (spravodajca) a N. Fenger,\n\ngenerálny advokát: R. Norkus,\n\ntajomník: R. Şereş, referentka,\n\nso zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 12. marca 2026,\n\nso zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:\n\n– SVB – Neues Schweizer Viertel Betriebs + Service GmbH & Co. KG, v zastúpení: H.-J. Hainz, M. Schröder a J. Semmler, Rechtsanwälte,\n\n– Glarner Straße 5 GbR, v zastúpení: M. Stelzner, Rechtsanwalt,\n\n– nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller a N. Scheffel, splnomocnení zástupcovia,\n\n– Európska komisia, v zastúpení: P. Kienapfel a E. Schmidt, splnomocnení zástupcovia,\n\nso zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,\n\nvyhlásil tento\n\nRozsudok\n\n1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 6 ods. 1 a článku 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288).\n\n2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou dodávajúcou energiu SVB – Neues Schweizer Viertel Betriebs + Service GmbH & Co. KG (ďalej len „SVB“) a spoločnosťou Glarner Straße 5 GbR, založenou podľa nemeckého práva (ďalej len „Glarner“), týkajúceho sa žiadosti tejto spoločnosti o vrátenie súm neoprávnene zaplatených spoločnosti SVB na základe zmluvy o dodávke energie obsahujúcej nekalé zmluvné podmienky.\n\nPrávny rámec\n\nPrávo Únie\n\nSmernica 93/13\n\n3 Trináste odôvodnenie smernice 93/13 stanovuje:\n\n„Keďže sa v zákonných alebo regulačných opatreniach [ustanoveniach – neoficiálny preklad] členských štátov, ktoré priamo alebo nepriamo určujú podmienky spotrebiteľských zmlúv, nepredpokladá, že budú obsahovať nekalé podmienky; keďže sa z toho dôvodu nejaví potrebné zaoberať sa podmienkami odrážajúcimi povinné [kogentné – neoficiálny preklad] zákonné alebo regulačné opatrenia [ustanovenia – neoficiálny preklad] a zásady alebo ustanovenia medzinárodných dohovorov, ktorých zmluvnou stranou sú členské štáty alebo spoločenstvo; keďže v tomto ohľade znenie ‚kogentné zákonné alebo regulačné opatrenia [ustanovenia – neoficiálny preklad]‘ uvedené v článku 1 ods. 2 zahŕňa pravidlá, ktoré podľa zákona platia medzi zmluvnými stranami za predpokladu, že neboli vytvorené žiadne iné dohody.“\n\n4 Podľa článku 1 ods. 2 tejto smernice:\n\n„Zmluvné podmienky, ktoré odrážajú kogentné zákonné alebo regulačné ustanovenia a ustanovenia alebo zásady medzinárodných dohovorov, ktorých sú členské štáty alebo spoločenstvo zmluvnou stranou, najmä v oblasti dopravy, nepodliehajú ustanoveniam tejto smernice.“\n\n5 Podľa článku 2 písm. b) uvedenej smernice „spotrebiteľ“ znamená „akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k [jej] obchodom, podnikaniu alebo povolaniu“.\n\n6 Podľa článku 6 ods. 1 tej istej smernice:\n\n„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“\n\n7 V článku 7 ods. 1 smernice 93/13 sa stanovuje:\n\n„Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému [ďalšiemu – neoficiálny preklad] uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených [uzatváraných – neoficiálny preklad] so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“\n\nSmernica 2011/83/EÚ\n\n8 Odôvodnenie 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 2011, s. 64) stanovuje:\n\n„…Členské štáty sa napríklad môžu rozhodnúť rozšíriť uplatňovanie pravidiel tejto smernice na právnické osoby alebo na fyzické osoby, ktoré nie sú spotrebiteľmi v zmysle tejto smernice, ako sú napríklad mimovládne organizácie a začínajúce alebo malé a stredné podniky. …“\n\nNemecké právo\n\nObčiansky zákonník\n\n9 Podľa § 133 Bürgerliches Gesetzbuch z 18. augusta 1896 (RGBl. 1896, s. 195), v znení uverejnenom 2. januára 2002 (BGBl. 2002 I, s. 42, 2909, a 2003 I, s. 738), naposledy zmeneného § 14 zákona z 23. októbra 2024 (BGBl. 2024 I, č. 323) (ďalej len „Občiansky zákonník“):\n\n„Pri výklade prejavu vôle treba zistiť skutočnú vôľu a nemá sa brať do úvahy len doslovný význam výrazu.“\n\n10 Podľa § 157 Občianskeho zákonníka:\n\n„Zmluvy sa majú vykladať tak, ako to vyžaduje dobrá viera s ohľadom na ustálené zvyklosti v obchodných veciach.“\n\n11 Ustanovenie § 306 Občianskeho zákonníka stanovuje:\n\n„1. Ak sa všeobecné obchodné podmienky úplne alebo čiastočne nestali súčasťou zmluvy alebo sú neúčinné, zmluva je v zostávajúcej časti naďalej účinná.\n\n2. Pokiaľ sa ustanovenia úplne alebo čiastočne nestali súčasťou zmluvy alebo sú neúčinné, obsah zmluvy sa riadi ustanoveniami zákona.\n\n3. Zmluva je neúčinná, ak by jej ďalšie plnenie aj s prihliadnutím na zmenu stanovenú v odseku 2 predstavovalo pre jednu zo zmluvných strán neprijateľné bremeno.“\n\n12 Ustanovenie § 812 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje:\n\n„Ten, kto bez právneho dôvodu získa niečo na úkor tretej osoby vďaka plneniu tejto tretej osoby alebo akýmkoľvek iným spôsobom, je povinný to vrátiť.“\n\n13 Podľa § 818 ods. 2 Občianskeho zákonníka:\n\n„Ak vrátenie z dôvodu povahy získaného prospechu nie je možné alebo ak príjemca z iného dôvodu nie je schopný vrátiť získaný prospech, je povinný nahradiť jeho hodnotu.“\n\nNariadenie o všeobecných podmienkach dodávky tepla prostredníctvom diaľkového vykurovania\n\n14 Podľa § 24 ods. 4 Verordnung über Allgemeine Bedingungen für die Versorgung mit Fernwärme (nariadenie o všeobecných podmienkach dodávky tepla prostredníctvom diaľkového vykurovania) z 20. júna 1980 (BGBl. I, s. 742), naposledy zmeneného § 1 nariadenia z 13. júla 2022 (BGBl. 2022 I, s. 1134):\n\n„Podmienky stanovujúce zmenu ceny môžu byť sformulované len tak, že primerane zohľadnia tak vývoj nákladov pri výrobe a poskytovaní tepla prostredníctvom diaľkového vykurovania dodávateľom, ako aj príslušné podmienky na trhu s teplom. Musia v nich byť úplne a vo všeobecne zrozumiteľnej forme uvedené relevantné výpočtové faktory. Pri uplatňovaní podmienok stanovujúcich zmenu ceny sa musí samostatne uviesť percentuálny podiel na príslušnej zmene ceny, ktorý pripadá na cenový faktor pokrývajúci palivové náklady.“\n\nSpor vo veci samej a prejudiciálne otázky\n\n15 Dňa 21. novembra 2012 Glarner uzavrela so spoločnosťou SVB zmluvu zodpovedajúcu štandardnému modelu vypracovanému touto spoločnosťou, ktorá sa týkala poskytovania dodávky tepla prostredníctvom diaľkového vykurovania a stanovovala cenu za poskytnutie, cenu za spotrebu a cenu za meranie. Táto zmluva, ktorej doba trvania bola minimálne desať rokov, obsahovala dve samostatné podmienky stanovujúce zmenu ceny týkajúce sa na jednej strane ceny za poskytnutie a meranie a na druhej strane ceny za spotrebu.\n\n16 SVB fakturovala spoločnosti Glarner dodávku tepla za obdobie 2015 – 2020, pričom na základe relevantnej zmluvnej podmienky každoročne zmenila cenu za spotrebu. Okrem toho listom z 24. apríla 2019 SVB jednostranne zmenila túto podmienku s účinnosťou od 1. mája 2019.\n\n17 Glarner zaplatila spoločnosti SVB sumy vyplývajúce z vyúčtovaní stanovených v uvedenej podmienke, pričom ich nespochybnila, a to až do 3. júla 2019, keď namietala neplatnosť tak zmluvných podmienok o zmene ceny, ako aj podmienky, ktorá jednostranne nahradila podmienku o zmene ceny za spotrebu. Na Landgericht Berlin (Krajinský súd Berlín, Nemecko) podala proti spoločnosti SVB žalobu, ktorou sa domáhala vrátenia preplatku za roky 2015 až 2018 a vyhlásenia neplatnosti týchto podmienok.\n\n18 Dňa 6. novembra 2020 tento súd rozhodol, že zmluvné podmienky o zmene ceny, vrátane podmienky vyplývajúcej z jednostrannej zmeny z roku 2019, sú neplatné, a preto mali byť vyúčtovania vyhotovené na základe cien dohodnutých v roku 2012.\n\n19 SVB podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na Kammergericht Berlin (Vyšší krajinský súd Berlín, Nemecko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania. Tento súd usúdil, že podmienka o zmene ceny za spotrebu uvedená v článku 8 ods. 4 zmluvy o dodávke tepla prostredníctvom diaľkového vykurovania je neplatná z dôvodu, že nespĺňa požiadavku transparentnosti stanovenú v § 24 ods. 4 prvej vete nariadenia o všeobecných podmienkach dodávky tepla prostredníctvom diaľkového vykurovania.\n\n20 Predkladajúci vnútroštátny súd sa pýta na účinky takéhoto konštatovania neplatnosti vzhľadom na článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13, a najmä na zlučiteľnosť ustálenej judikatúry Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko), podľa ktorej treba dôsledky tohto konštatovania napraviť dispozitívnym výkladom zmluvy v tom zmysle, že zákazník sa nemôže odvolávať na neúčinnosť zvýšení cien, ak ich nenapadol v lehote troch rokov od doručenia ročných vyúčtovaní, v ktorých sa po prvýkrát uskutočnilo zvýšenie cien. V dôsledku toho cena dosiahnutá tri roky pred prvým namietaním zo strany spotrebiteľa na základe podmienok, ktoré boli neskôr vyhlásené za neplatné, definitívne nahrádza cenu pôvodne dohodnutú v zmluve a z právneho hľadiska sa musí považovať za cenu dohodnutú medzi stranami pri uzavretí tejto zmluvy (ďalej len „pravidlo troch rokov“).\n\n21 Predkladajúci vnútroštátny súd na jednej strane spresňuje, že podľa tejto judikatúry by zmluva o dodávke tepla nemohla ďalej existovať bez tohto doplňujúceho výkladu v nadväznosti na konštatovanie neplatnosti podmienky o zmene ceny za spotrebu. Na druhej strane spresňuje, že uvedený výklad je založený na všeobecných pravidlách výkladu zmlúv uvedených v § 133 a 157 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých je na účely výkladu zmluvy potrebné hľadať skutočnú vôľu, a nie vychádzať z doslovného významu použitých pojmov, a zmluvy sa majú vykladať tak, ako to vyžaduje dobrá viera a s prihliadnutím na ustálené zvyklosti.\n\n22 Tento súd sa po prvé pýta, či tieto zásady doplňujúceho výkladu zmluvy predstavujú „vnútroštátne ustanovenia všeobecnej povahy“ v zmysle judikatúry Súdneho dvora, ktoré neumožňujú napraviť dôsledky neplatnosti nekalých zmluvných podmienok, alebo či predstavujú „dispozitívne ustanovenia vnútroštátneho práva“, ktoré môžu napraviť tieto dôsledky v prípade, že by bol spotrebiteľ vystavený obzvlášť nepriaznivým dôsledkom vyplývajúcim z neplatnosti zmluvy v dôsledku vyhlásenia neplatnosti nekalých podmienok, ktoré sú v nej obsiahnuté.\n\n23 Uvedený súd má pochybnosti o tom, či je spotrebiteľ v prejednávanej veci vystavený nepriaznivým dôsledkom v prípade neplatnosti zmluvy o dodávke tepla prostredníctvom diaľkového vykurovania. Domnieva sa, že tento spotrebiteľ by sa nachádzal vo výhodnejšej situácii, ak by táto zmluva zostala v platnosti bez uplatnenia „pravidla troch rokov“, pričom uviedol, že na účely určenia existencie ujmy pre uvedeného spotrebiteľa by mala byť rozhodujúca vôľa vyjadrená týmto spotrebiteľom.\n\n24 Po druhé predkladajúci vnútroštátny súd má pochybnosti o zlučiteľnosti § 306 ods. 3 Občianskeho zákonníka vykladaného v tom zmysle, že neplatnosť nekalej podmienky týkajúcej sa zmeny ceny za spotrebu má za následok neplatnosť zmluvy o dodávke tepla prostredníctvom diaľkového vykurovania za predpokladu, že zachovanie tejto zmluvy by predstavovalo pre jednu zo zmluvných strán neprijateľné bremeno, s článkom 6 ods. 1 a článkom 7 ods. 1 smernice 93/13. Podľa jeho názoru skutočnosť, že vnútroštátny súd zohľadní situáciu iba jednej z týchto zmluvných strán, v prejednávanej veci dodávateľa energie, na účely určenia, či je ďalšia existencia zmluvy bez tejto nekalej podmienky právne možná, nemôže byť rozhodujúcim kritériom pre osud tejto zmluvy.\n\n25 Tento súd sa domnieva, že zmluvy o dodávke energie, medzi ktoré patrí zmluva dotknutá vo veci samej, sú na rozdiel od zmlúv o úvere naďalej vykonateľné v prípade neplatnosti nekalej podmienky týkajúcej sa zmeny ceny, a dodáva, že aj bez doplňujúceho výkladu, ktorý predstavuje „pravidlo troch rokov“, v nemeckom práve existujú konsenzuálne mechanizmy úpravy zmluvy zohľadňujúce tak záujmy dodávateľa energie, ako aj spotrebiteľa.\n\n26 Po tretie má uvedený súd pochybnosti o tom, či je s článkom 6 ods. 1 smernice 93/13 zlučiteľné vnútroštátne pravidlo, ktoré umožňuje dodávateľovi energie jednostranne bez súhlasu spotrebiteľa nahradiť podmienku o zmene ceny, ktorá bola vyhlásená za nekalú, novou platnou podmienkou o zmene ceny. Domnieva sa, že takéto pravidlo je v rozpore s cieľom sledovaným článkom 7 ods. 1 tejto smernice, ktorým je ukončenie používania nekalých podmienok, a že ho nemožno kvalifikovať ako zmluvnú podmienku odrážajúcu kogentné zákonné alebo regulačné ustanovenia v zmysle článku 1 ods. 2 uvedenej smernice.\n\n27 Za týchto okolností Kammergericht Berlin (Vyšší krajinský súd Berlín) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:\n\n„1.\n\nMajú sa článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 vykladať v tom zmysle, že im odporujú vnútroštátne predpisy alebo súdna prax založená na vnútroštátnych predpisoch, podľa ktorých v prípade dlhodobých zmlúv o dodávke energie, pri ktorých klient dlhší čas bez námietok akceptoval zvýšenia ceny a teraz namieta neúčinnosť zvýšení ceny aj za obdobia v dávnejšej minulosti, sa regulačná medzera vzniknutá v dôsledku neúčinnosti alebo neúčinného vloženia podmienky týkajúcej sa úpravy ceny do zmluvy spravidla vyplní prostredníctvom doplňujúceho výkladu zmluvy tak, že klient nemôže namietať [neúčinnosť] zvýšení ceny, ktoré majú za následok vyššiu cenu, než je dohodnutá počiatočná cena, ak ich nenapadol v lehote troch rokov od doručenia príslušných ročných zúčtovaní, v ktorých bolo zvýšenie ceny po prvý raz zohľadnené?\n\n2. Majú sa článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 vykladať v tom zmysle, že im odporujú vnútroštátne predpisy alebo súdna prax založená na vnútroštátnych predpisoch, podľa ktorých sa dlhodobé zmluvy o dodávke energie, pri ktorých klient dlhší čas bez námietok akceptoval zvýšenia ceny v dôsledku podmienky stanovujúcej zmenu ceny, ktorá je neúčinná alebo ktorá nebola účinne vložená do zmluvy, a teraz namieta neúčinnosť zvýšení ceny aj za obdobia v dávnejšej minulosti, majú považovať za neúčinné?\n\n3. Majú sa článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 vykladať v tom zmysle, že im odporujú vnútroštátne predpisy alebo súdna prax založená na vnútroštátnych predpisoch, podľa ktorých je dodávateľ tepla prostredníctvom diaľkového vykurovania oprávnený a – pokiaľ si to záujem klienta vyžaduje – povinný jednostranne upraviť podmienku stanovujúcu zmenu ceny, ktorú uplatňuje voči koncovým klientom a ktorá je od začiatku platnosti zmluvy neúčinná alebo ktorá sa stala neúčinnou od určitého okamihu po začiatku platnosti zmluvy, aj počas prebiehajúceho dodávateľského vzťahu s účinkami do budúcnosti, pokiaľ sa tým zabezpečí, že táto podmienka bude následne účinná?“\n\nKonanie na Súdnom dvore\n\n28 Dňa 24. februára 2025 Súdny dvor zaslal predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu žiadosť o informácie, v ktorej ho vyzval, aby uviedol, či sa domnieva, že Glarner spadá pod pojem „spotrebiteľ“ v zmysle článku 2 písm. b) smernice 93/13, a ak áno, aby špecifikoval právny základ a/alebo judikatúru, na ktorých je tento záver založený.\n\n29 Predkladajúci vnútroštátny súd vo svojej odpovedi, ktorá bola Súdnemu dvoru doručená 6. marca 2025, uviedol, že Glarner je „spotrebiteľom“ v zmysle tohto článku 2 písm. b), ako bol prebratý do § 13 Občianskeho zákonníka. Spresnil tiež, že priznanie právnej subjektivity spoločnostiam podľa občianskeho práva judikatúrou a § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka po nadobudnutí účinnosti smernice 93/13 neviedlo k tomu, že by tieto spoločnosti podľa občianskeho práva boli zbavené ochrany vyplývajúcej zo spotrebiteľského práva Únie, keď konajú na nekomerčné účely.\n\n30 Článok 2 písm. b) smernice 93/13 definuje pojem „spotrebiteľ“ ako akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jej obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. Z tohto ustanovenia vyplýva, že na to, aby určitá osoba spadala pod tento pojem, musia byť splnené dve kumulatívne podmienky, a to na jednej strane, aby bola fyzickou osobou, a na druhej strane, aby nekonala na podnikateľské účely (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. apríla 2020, Condominio di Milano, via Meda, C-329/19, EU:C:2020:263, bod 24, a uznesenie z 25. februára 2026, Bytové družstvo,C-168/25, EU:C:2026:136, bod 36).\n\n31 Postavenie dotknutej osoby ako „spotrebiteľa“ sa teda musí riadiť funkčným kritériom spočívajúcim v posúdení, či dotknutý zmluvný vzťah patrí do rámca činností, ktoré nesúvisia s výkonom povolania. Uvedená smernica teda definuje zmluvy, na ktoré sa vzťahuje, odkazom na postavenie zmluvných strán podľa toho, či konajú alebo nekonajú s cieľom vzťahujúcim sa k ich obchodom, podnikaniu alebo povolaniu (rozsudok z 13. novembra 2025, Šiľarský,C-197/24, EU:C:2025:876, body 45 a 46, ako aj citovaná judikatúra).\n\n32 Okrem toho na účely zabezpečenia dodržiavania cieľov sledovaných normotvorcom Únie v oblasti spotrebiteľských zmlúv, ako aj koherencie práva Únie treba najmä zohľadniť pojem „spotrebiteľ“ obsiahnutý v iných právnych predpisoch tohto práva, ako je smernica 2011/83, ktorá sleduje rovnaký cieľ ako smernica 93/13, ktorej cieľom je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, a ktorá obsahuje definíciu tohto pojmu, ktorá je vo veľkej miere zhodná s definíciou uvedenou v článku 2 písm. b) smernice 93/13. Odôvodnenie 13 smernice 2011/83 spresňuje, že členské štáty môžu najmä rozhodnúť o rozšírení uplatňovania tejto smernice na právnické alebo fyzické osoby, ktoré nie sú spotrebiteľmi v zmysle tejto smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. apríla 2020, Condominio di Milano, via Meda, C-329/19, EU:C:2020:263, bod 34).\n\n33 Z odpovede predkladajúceho vnútroštátneho súdu uvedenej v bode 29 tohto rozsudku pritom na jednej strane vyplýva, že nemecká právna úprava a judikatúra rozširujú ochranu vyplývajúcu zo smernice 93/13 na spoločnosť podľa občianskeho práva, akou je Glarner, a na druhej strane, že Glarner koná v spore vo veci samej na účely, ktoré nepatria do rámca podnikateľskej činnosti. Túto spoločnosť podľa občianskeho práva preto možno považovať za „spotrebiteľa“ v zmysle článku 2 písm. b) tejto smernice.\n\nO prejudiciálnych otázkach\n\nO prvej a druhej otázke\n\n34 Prvou a druhou otázkou, ktoré možno preskúmať spoločne, sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave alebo súdnej praxi, podľa ktorej dlhodobá zmluva o dodávke energie zostáva pre zmluvné strany záväzná po konštatovaní neplatnosti nekalej podmienky týkajúcej sa zmeny ceny, ktorá je v nej uvedená, pod podmienkou, že podmienky tejto zmluvy budú predmetom doplňujúceho výkladu v tom zmysle, že spotrebiteľ sa môže dovolávať neplatnosti zvýšení cien založených na tejto podmienke len vtedy, ak ich napadol v lehote troch rokov od doručenia prvého ročného vyúčtovania odrážajúceho tieto zvýšenia.\n\n35 V prvom rade z článku 6 ods. 1 smernice 93/13 vyplýva, že nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa vnútroštátneho práva členských štátov nie sú záväzné pre tohto spotrebiteľa a že zmluva je za rovnakých podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.\n\n36 Cieľom tohto ustanovenia je nahradiť formálnu rovnováhu, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť, bez toho, aby to malo za následok neplatnosť všetkých zmlúv obsahujúcich nekalé podmienky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. novembra 2023, Provident Polska,C-321/22, EU:C:2023:911, bod 81 a citovanú judikatúru).\n\n37 Samotný článok 6 ods. 1 smernice 93/13 nestanovuje kritériá upravujúce možnosť, aby zmluva mohla „ďalej existovať bez nekalých podmienok“, ale ponecháva na vnútroštátny právny poriadok, aby ich stanovil v súlade s právom Únie [pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. apríla 2025, AxFina Hungary (Ďalšia existencia zmluvy), C-630/23, EU:C:2025:302, bod 53 a citovanú judikatúru].\n\n38 Na základe tohto ustanovenia musí zmluva v zásade zostať v platnosti bez akejkoľvek inej zmeny okrem tej, ktorá vyplýva zo zrušenia nekalých podmienok, pokiaľ je to v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva právne možné, čo je potrebné overiť na základe objektívneho prístupu. Situáciu jednej zo zmluvných strán tejto zmluvy teda nemožno považovať za rozhodujúce kritérium pre budúci osud uvedenej zmluvy [pozri v tomto zmysle rozsudky z 23. novembra 2023, Provident Polska,C-321/22, EU:C:2023:911, body 81 a 82, ako aj z 30. apríla 2025, AxFina Hungary (Ďalšia existencia zmluvy), C-630/23, EU:C:2025:302, bod 58].\n\n39 Konštatovanie nekalej povahy zmluvnej podmienky príslušným súdom musí v každom prípade umožniť obnovenie právnej a skutkovej situácie, v ktorej by sa spotrebiteľ nachádzal v prípade neexistencie takejto podmienky. Pokiaľ určenie dôsledkov, ktoré treba v súlade s vnútroštátnym právom vyvodiť z určenia nekalej povahy podmienky, pokiaľ ide o zachovanie alebo nezachovanie zmluvy, ktorej je súčasťou, na základe objektívneho prístupu neponecháva vnútroštátnemu súdu nijakú mieru voľnej úvahy alebo výkladu, tento súd nemôže dospieť k záveru o neplatnosti tejto zmluvy, ak právnu a skutkovú situáciu, v ktorej by sa spotrebiteľ nachádzal, ak by táto nekalá podmienka neexistovala, možno obnoviť a zároveň zachovať uvedenú zmluvu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. novembra 2023, Provident Polska,C-321/22, EU:C:2023:911, body 83 a 86, ako aj citovanú judikatúru).\n\n40 V prípade, že by neplatnosť nekalej podmienky zaväzovala vnútroštátny súd, aby vyhlásil zmluvu za neplatnú v celom rozsahu, čím by vystavil spotrebiteľa obzvlášť nepriaznivým dôsledkom, v dôsledku čoho by bol tento spotrebiteľ penalizovaný, článok 6 ods. 1 smernice 93/13 nebráni tomu, aby tento súd nahradil nekalú podmienku ustanovením vnútroštátneho práva dispozitívnej povahy alebo uplatniteľným v prípade dohody zmluvných strán predmetnej zmluvy [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. marca 2023, M.B. a i. (Účinky vyhlásenia neplatnosti zmluvy), C-6/22, EU:C:2023:216, bod 55, ako aj citovanú judikatúru].\n\n41 Toto ustanovenie však bráni tomu, aby boli medzery v zmluve, ktoré vyplynuli z vypustenia nekalých podmienok v nej uvedených, vyplnené len na základe vnútroštátnych ustanovení všeobecnej povahy, ktoré neboli predmetom osobitného posudzovania zo strany zákonodarcu s cieľom stanoviť rovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a na ktoré sa teda nevzťahuje domnienka neexistencie nekalej povahy. Je to tak v prípade vnútroštátnych ustanovení všeobecnej povahy, ktoré stanovujú, že účinky vyjadrené v právnom akte sú doplnené najmä účinkami vyplývajúcimi zo zásady spravodlivosti alebo ustálených zvyklostí, ktoré nie sú dispozitívnymi ustanoveniami ani ustanoveniami uplatniteľnými v prípade dohody zmluvných strán [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. marca 2023, M.B. a i. (Účinky vyhlásenia neplatnosti zmluvy), C-6/22, EU:C:2023:216, bod 56, ako aj citovanú judikatúru].\n\n42 V druhom rade z článku 7 ods. 1 smernice 93/13 vyplýva, že spotrebitelia musia mať vo svojom vnútroštátnom práve k dispozícii „primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili [ďalšiemu] uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách [uzatváraných] so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov“.\n\n43 Toto ustanovenie vylučuje možnosť, aby vnútroštátne súdy nahradili nekalú zmluvnú podmienku súdnym výkladom. Tieto súdy sú povinné neuplatniť nekalú podmienku tak, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, bez toho, aby boli oprávnené zmeniť jej obsah [pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. septembra 2022, D.B.P. a i. (Hypotekárny úver vyjadrený v cudzích menách), C-80/21 až C-82/21, EU:C:2022:646, body 79 a 80].\n\n44 Ak by vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, ktoré sú uvedené v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, mohlo by sa tým ohroziť splnenie dlhodobého cieľa uvedeného v článku 7 smernice 93/13. Táto možnosť by totiž mohla prispieť k odstráneniu odstrašujúceho účinku, ktorý má na predajcov alebo dodávateľov samotné neuplatnenie takýchto nekalých podmienok voči spotrebiteľovi, takže predajcovia alebo dodávatelia by zostali v pokušení použiť tieto podmienky s vedomím, že aj keby boli vyhlásené za neplatné, vnútroštátny súd by mohol dotknutú zmluvu doplniť v nevyhnutnom rozsahu tak, že bude chrániť záujem týchto predajcov alebo dodávateľov [rozsudok z 30. apríla 2025, AxFina Hungary (Ďalšia existencia zmluvy), C-630/23, EU:C:2025:302, bod 57 a citovaná judikatúra].\n\n45 V prejednávanej veci po prvé z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že podľa „pravidla troch rokov“ sa spotrebiteľ nemôže dovolávať neplatnosti zvýšení cien, ak ich nespochybnil v lehote troch rokov od doručenia ročných vyúčtovaní, v ktorých boli tieto zvýšenia vykonané po prvýkrát. Každé zvýšenie ceny sa teda stáva pre dodávateľa energie definitívne platným tri roky po tom, čo bol spotrebiteľ o ňom informovaný prostredníctvom vyúčtovania a nenamietal proti nemu. Preto sa zdá, že na rozdiel od požiadaviek pripomenutých v predchádzajúcich dvoch bodoch tohto rozsudku uplatnenie tohto pravidla zachováva v neprospech spotrebiteľa, s výnimkou troch rokov, ktoré predchádzali takémuto namietaniu, účinky podmienok o zmene ceny, ktoré boli vyhlásené za nekalé.\n\n46 Po druhé, pokiaľ ide o zachovanie zmluvy bez týchto nekalých podmienok, predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu prináleží, aby vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bodoch 38 až 40 tohto rozsudku určil, či výklad § 306 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý podal Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor), umožňuje súdu, ktorý vec prejednáva, posúdiť dôsledky neplatnosti zmluvy pre jej zmluvné strany, bez toho, aby tieto dôsledky boli samy osebe rozhodujúcimi prvkami, a posúdiť, či by neplatnosť tejto zmluvy mala pre spotrebiteľa obzvlášť nepriaznivé dôsledky.\n\n47 Tento súd bude musieť najmä overiť, či, ako poznamenala Komisia na pojednávaní, právo na vrátenie časti platieb uskutočnených spoločnosťou Glarner, založené na ustanoveniach nemeckého práva v oblasti bezdôvodného obohatenia, vylučuje takéto škodlivé dôsledky pre tohto spotrebiteľa v prípade, že by zmluva, o ktorú ide vo veci samej, mala byť vyhlásená za neplatnú v dôsledku neplatnosti podmienky o zmene ceny, ktorá je v nej uvedená.\n\n48 Po tretie z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že judikatúra Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) pripomenutá v bode 20 tohto rozsudku sa zakladá na ustanoveniach § 133 a § 157 Občianskeho zákonníka, ktoré stanovujú všeobecné pravidlá výkladu prejavov vôle a zmlúv.\n\n49 S výhradou overení, ktoré prislúchajú predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, teda tieto ustanovenia v rozsahu, v akom sú porovnateľné s vnútroštátnymi ustanoveniami všeobecnej povahy uvedenými v bode 41 tohto rozsudku, neumožňujú napraviť dôsledky vyplývajúce z neplatnosti nekalej podmienky týkajúcej sa zmeny ceny uvedenej v zmluve, o ktorú ide vo veci samej.\n\n50 Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ako aj z písomných pripomienok nemeckej vlády a zo stanovísk vyjadrených na pojednávaní tiež vyplýva, že ak je spotrebiteľ informovaný o uplatnení judikatúry týkajúcej sa doplňujúceho výkladu zmluvy a jej dôsledkov, nemôže ani namietať proti tomuto uplatneniu, ani sa domáhať vyhlásenia neplatnosti tejto zmluvy ako celku.\n\n51 Na účely posúdenia dôsledkov na situáciu spotrebiteľa vyplývajúcich z vyhlásenia neplatnosti zmluvy ako celku alebo z odstránenia nekalej podmienky je pritom rozhodujúca vôľa, ktorú v tejto súvislosti vyjadril spotrebiteľ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. októbra 2019, Dziubak,C-260/18, EU:C:2019:819, bod 56).\n\n52 Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave alebo súdnej praxi, podľa ktorej dlhodobá zmluva o dodávke energie zostáva pre zmluvné strany záväzná aj po konštatovaní neplatnosti nekalej podmienky týkajúcej sa zmeny ceny, ktorá je v nej uvedená, ak sú podmienky tejto zmluvy predmetom doplňujúceho výkladu v tom zmysle, že spotrebiteľ sa môže dovolávať neplatnosti zvýšení cien založených na tejto podmienke len vtedy, ak ich napadol v lehote troch rokov od doručenia prvého ročného vyúčtovania odrážajúceho tieto zvýšenia.\n\nO tretej otázke\n\n53 Treťou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave alebo súdnej praxi, ktoré stanovujú možnosť alebo povinnosť predajcu alebo dodávateľa jednostranne zmeniť s účinkom do budúcnosti podmienku o zmene ceny uvedenú v zmluve o dodávke energie, ktorá bola vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej nekalej povahy.\n\n54 Na úvod treba určiť, či, ako tvrdia SVB a nemecká vláda vo svojich písomných pripomienkach, právo na jednostrannú zmenu podmienky o zmene ceny priznané predajcovi alebo dodávateľovi odráža kogentné zákonné alebo regulačné ustanovenie v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 93/13.\n\n55 Podľa tohto ustanovenia zmluvné podmienky, ktoré odrážajú kogentné zákonné alebo regulačné ustanovenia a ustanovenia alebo zásady medzinárodných dohovorov, ktorých sú členské štáty alebo Únia zmluvnou stranou, najmä v oblasti dopravy, nepodliehajú ustanoveniam tejto smernice.\n\n56 Vzhľadom na cieľ ochrany spotrebiteľov pred nekalými podmienkami uvedenými v zmluvách uzatvorených s predajcom alebo dodávateľom, ktorý sleduje uvedená smernica, sa jej článok 1 ods. 2 má vykladať reštriktívne [pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. februára 2026, PKO BP (Kritická referenčná hodnota), C-471/24, EU:C:2026:85, bod 69 a citovanú judikatúru].\n\n57 Okrem toho je toto vylúčenie odôvodnené skutočnosťou, že v zásade možno legitímne predpokladať, že vnútroštátny zákonodarca našiel rovnováhu medzi všetkými právami a povinnosťami zmluvných strán niektorých kategórií zmlúv, t. j. rovnováhu, ktorú mal normotvorca Únie výslovne v úmysle zachovať. Okrem toho okolnosť, že takáto rovnováha bola stanovená vnútroštátnym zákonodarcom, nepredstavuje podmienku na uplatnenie vylúčenia uvedeného v uvedenom ustanovení, ale odôvodnenie tohto vylúčenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. mája 2024, Raiffeisen Bank,C-176/23, EU:C:2024:443, bod 24 a citovanú judikatúru).\n\n58 Na to, aby zmluvná podmienka „odrážala“ kogentné zákonné alebo regulačné ustanovenie v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 93/13 vykladaného v spojení s jej trinástym odôvodnením, musí totiž táto podmienka prebrať normatívny obsah kogentného ustanovenia uplatniteľného na predmetnú zmluvu tak, aby ju bolo možné považovať za podmienku, ktorá konkrétnym spôsobom vyjadruje rovnakú právnu normu, ako je právna norma uvedená v tomto kogentnom ustanovení. Je to tak nielen vtedy, keď zmluvná podmienka doslovne zodpovedá kogentnému ustanoveniu alebo obsahuje výslovný odkaz naň, ale aj vtedy, ak je táto podmienka, hoci vyjadrená inak, z vecného hľadiska rovnocenná s týmto kogentným ustanovením (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. júla 2023, First Bank,C-593/22, EU:C:2023:555, bod 25).\n\n59 V prejednávanej veci prináleží predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, aby vykonal potrebné posúdenia, pričom zohľadní najmä povahu, všeobecnú štruktúru a ustanovenia zmluvy o dodávke energie, o ktorú ide vo veci samej, ako aj právny a skutkový kontext, do ktorého táto zmluva patrí, s cieľom určiť, či právo jednostranne zmeniť ustanovenie o zmene ceny, o ktoré ide vo veci samej, priznané dodávateľovi energie, odráža v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 93/13 ustanovenie § 24 ods. 4 nariadenia o všeobecných podmienkach dodávky tepla prostredníctvom diaľkového vykurovania.\n\n60 Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania však na jednej strane vyplýva, že tento § 24 ods. 4, o ktorom SVB a nemecká vláda tvrdia, že má povahu „kogentného právneho ustanovenia“ v zmysle článku 1 ods. 2 tejto smernice, obsahuje všeobecné požiadavky týkajúce sa podmienok, ktoré musia spĺňať podmienky o zmene ceny na to, aby sa „primerane“ zohľadnil vývoj nákladov spojených s výrobou a dodávkou tepla prostredníctvom diaľkového vykurovania podnikom a podmienok na trhu. Na druhej strane uvedený § 24 ods. 4 neukladá povinnosť upraviť dohodnutú cenu v nadväznosti na vyhlásenie neplatnosti nekalej podmienky o zmene ceny.\n\n61 Za týchto okolností, s výhradou overení, ktoré prináleží vykonať predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, sa nezdá, že by § 24 ods. 4 nariadenia o všeobecných podmienkach dodávky tepla prostredníctvom diaľkového vykurovania mohol byť kvalifikovaný ako „kogentné právne ustanovenie“ v zmysle článku 1 ods. 2 uvedenej smernice.\n\n62 Okrem toho na účely posúdenia platnosti podmienky umožňujúcej predajcovi alebo dodávateľovi jednostranne zmeniť cenu za dodávku energie je nevyhnutné určiť, či štandardná zmluva uzavretá spotrebiteľom transparentným spôsobom uvádza dôvod a spôsob zmeny tejto ceny tak, aby spotrebiteľ mohol na základe jasných a zrozumiteľných kritérií predvídať prípadné zmeny uvedenej ceny. Hoci sa úroveň požadovaných informácií môže meniť v závislosti od okolností prípadu a dotknutých výrobkov alebo služieb, nedostatok informácií v tejto súvislosti pred uzavretím zmluvy v zásade nemožno nahradiť len tým, že spotrebitelia budú v priebehu plnenia zmluvy v dostatočnom predstihu informovaní o zmene poplatkov a o ich práve od zmluvy odstúpiť, ak s touto zmenou nesúhlasia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. marca 2013, RWE Vertrieb,C-92/11, EU:C:2013:180, body 49 a 51).\n\n63 Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody sa článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave alebo súdnej praxi, ktoré stanovujú možnosť alebo povinnosť dodávateľa energie jednostranne zmeniť s účinkom do budúcnosti podmienku o zmene ceny, ktorá bola vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej nekalej povahy.\n\nO trovách\n\n64 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.\n\nZ týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:\n\n1. Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách\n\nsa majú vykladať v tom zmysle, že:\n\nbránia vnútroštátnej právnej úprave alebo súdnej praxi, podľa ktorej dlhodobá zmluva o dodávke energie zostáva pre zmluvné strany záväzná aj po konštatovaní neplatnosti nekalej podmienky týkajúcej sa zmeny ceny, ktorá je v nej uvedená, ak sú podmienky tejto zmluvy predmetom doplňujúceho výkladu v tom zmysle, že spotrebiteľ sa môže dovolávať neplatnosti zvýšení cien založených na tejto podmienke len vtedy, ak ich napadol v lehote troch rokov od doručenia prvého ročného vyúčtovania odrážajúceho tieto zvýšenia.\n\n2. Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13\n\nsa majú vykladať v tom zmysle, že:\n\nbránia vnútroštátnej právnej úprave alebo súdnej praxi, ktoré stanovujú možnosť alebo povinnosť dodávateľa energie jednostranne zmeniť s účinkom do budúcnosti podmienku o zmene ceny, ktorá bola vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej nekalej povahy.\n\nPodpisy\n\n(*1) Jazyk konania: nemčina.", "vazby": {"eurlex": {"url": "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:62024CJ0900", "celex": "62024CJ0900", "xhtml": "http://publications.europa.eu/resource/cellar/71518611-b7f3-11f1-81de-01aa75ed71a1.0023.05/DOC_1", "cituje": [], "strany": "SVB – Neues Schweizer Viertel Betriebs + Service GmbH & Co. KG proti Glarner Straße 5 GbR", "konanie": ["Návrh na začatie prejudiciálneho konania"], "krajina": ["Nemecko"], "predmet": [], "formacia": ["Tretia komora"], "navrhy_ga": [], "interpretuje": []}, "pravna_veta": "1. Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách\nsa majú vykladať v tom zmysle, že:\nbránia vnútroštátnej právnej úprave alebo súdnej praxi, podľa ktorej dlhodobá zmluva o dodávke energie zostáva pre zmluvné strany záväzná aj po konštatovaní neplatnosti nekalej podmienky týkajúcej sa zmeny ceny, ktorá je v nej uvedená, ak sú podmienky tejto zmluvy predmetom doplňujúceho výkladu v tom zmysle, že spotrebiteľ sa môže dovolávať neplatnosti zvýšení cien založených na tejto podmienke len vtedy, ak ich napadol v lehote troch rokov od doručenia prvého ročného vyúčtovania odrážajúceho tieto zvýšenia.\n2. Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13\nsa majú vykladať v tom zmysle, že:\nbránia vnútroštátnej právnej úprave alebo súdnej praxi, ktoré stanovujú možnosť alebo povinnosť dodávateľa energie jednostranne zmeniť s účinkom do budúcnosti podmienku o zmene ceny, ktorá bola vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej nekalej povahy.", "pravna_veta_zdroj": "vyrok"}, "cituje": [], "citovane_v": []}