{"guid": "eurlex:62024CJ0876", "ecli": "ECLI:EU:C:2026:768", "spisova_znacka": "C-876/24", "nazov": "Rozsudok Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-876/24 z 17. 9. 2026", "citacia": "rozsudok Súdneho dvora EÚ z 17. septembra 2026, sp. zn. C-876/24, ECLI:EU:C:2026:768", "identifikacne_cislo": "62024CJ0876", "sud": {"guid": "cjeu:C", "nazov": "Súdny dvor EÚ", "typ": "eu", "slug": "sudny-dvor-eu"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2026-09-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": "Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de Primera Instancia de Fuenlabrada – Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Preprava cestujúcich a ich batožiny v leteckej doprave – Nariadenie (ES) č. 2027/97 – Článok 1 – Článok 3 ods. 1 – Preprava v leteckej doprave v rámci jedného členského štátu – Montrealský dohovor – Článok 33 ods. 1 – Príslušný súd – Miesto, kde má dopravca obchodné miesto, v ktorom bola uzavretá zmluva – Zmluva o preprave uzavretá online – Strata batožiny", "pravna_veta": "1. Článok 1 nariadenia Rady (ES) č. 2027/97 z 9. októbra 1997 o zodpovednosti leteckého dopravcu pri preprave cestujúcich a ich batožiny v leteckej doprave, zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 889/2002 z 13. mája 2002, v spojení s článkom 3 ods. 1 nariadenia č. 2027/97, v znení neskorších predpisov,\nsa má vykladať v tom zmysle, že:\nčlánok 33 ods. 1 Dohovoru o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu, uzavretého v Montreale 28. mája 1999, podpísaného Európskym spoločenstvom 9. decembra 1999 a schváleného v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2001/539/ES z 5. apríla 2001, upravuje určenie súdov, ktoré sú miestne príslušné na rozhodovanie o žalobe o náhradu škody v prípade straty batožiny pri leteckej doprave medzi dvoma letiskami nachádzajúcimi sa na území jediného členského štátu, ktorú podala osoba s bydliskom v tomto členskom štáte proti leteckému dopravcovi Európskej únie so sídlom v uvedenom členskom štáte.\n2. Článok 33 ods. 1 Dohovoru o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu, uzavretého v Montreale 28. mája 1999, podpísaného Európskym spoločenstvom 9. decembra 1999 a schváleného v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2001/539,\nsa má vykladať v tom zmysle, že:\nak bola zmluva o leteckej preprave cestujúceho uzavretá online, súd v mieste hlavného a trvalého bydliska tohto cestujúceho nemá právomoc rozhodovať o žalobe o náhradu škody podanej proti leteckému dopravcovi za škodu vzniknutú v dôsledku straty batožiny uvedeného cestujúceho na základe miestnej príslušnosti súdu podľa miesta „kde má [dopravca] obchodné miesto, v ktorom bola uzavretá zmluva o preprave“.\n3. Článok 33 ods. 1 Dohovoru o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu, uzavretého v Montreale 28. mája 1999, podpísaného Európskym spoločenstvom 9. decembra 1999 a schváleného v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2001/539,\nsa má vykladať v tom zmysle, že:\nmiesto, „kde má [dopravca] obchodné miesto, v ktorom bola uzavretá zmluva o preprave“, odkazuje na miesto, kde má dopravca obchodné miesto, v ktorom bola uzavretá zmluva o leteckej preprave cestujúceho, a to aj vtedy, ak sa žaloba o náhradu škody týka škody vzniknutej v dôsledku straty batožiny tohto cestujúceho a zmluva o preprave tejto batožiny bola uzavretá v obchodnom mieste tohto dopravcu, ktoré sa nachádza na inom mieste.", "pravna_veta_zdroj": "vyrok", "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "tretia komora", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "xhtml", "pdf_url": null, "zdroj": "eurlex", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:EU:C:2026:768", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:EU:C:2026:768", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:EU:C:2026:768/text", "citacie_n": 0, "text": "ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora)\n\nzo 17. septembra 2026 (*1)\n\n„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Preprava cestujúcich a ich batožiny v leteckej doprave – Nariadenie (ES) č. 2027/97 – Článok 1 – Článok 3 ods. 1 – Preprava v leteckej doprave v rámci jedného členského štátu – Montrealský dohovor – Článok 33 ods. 1 – Príslušný súd – Miesto, kde má dopravca obchodné miesto, v ktorom bola uzavretá zmluva – Zmluva o preprave uzavretá online – Strata batožiny“\n\nVo veci C-876/24,\n\nktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Juzgado de Primera Instancia no 1 de Fuenlabrada (Súd prvého stupňa č. 1 Fuenlabrada, Španielsko) zo 16. decembra 2024 a doručený Súdnemu dvoru 18. decembra 2024, ktorý súvisí s konaním:\n\nI.G.V.\n\nproti\n\nVueling Airlines SA,\n\nSÚDNY DVOR (tretia komora),\n\nv zložení: predseda tretej komory C. Lycourgos, sudcovia O. Spineanu-Matei, S. Rodin, N. Piçarra a N. Fenger (spravodajca),\n\ngenerálny advokát: D. Spielmann,\n\ntajomník: C. Strömholm, referentka,\n\nso zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 19. novembra 2025,\n\nso zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:\n\n– Vueling Airlines SA, v zastúpení: J. Fillat Boneta, a L. Fillat Torné, abogados,\n\n– španielska vláda, v zastúpení: A. Torró Molés a S. Núñez Silva, splnomocnení zástupcovia,\n\n– Európska komisia, v zastúpení: R. Álvarez Vinagre a N. Yerrell, splnomocnené zástupkyne,\n\npo vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 26. februára 2026,\n\nvyhlásil tento\n\nRozsudok\n\n1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 33 Dohovoru o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu, uzavretého v Montreale 28. mája 1999, podpísaného Európskym spoločenstvom 9. decembra 1999 a schváleného v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2001/539/ES z 5. apríla 2001 (Ú. v. ES L 194, 2001, s. 38; Mim. vyd. 07/005, s. 491, ďalej len „Montrealský dohovor“), ako aj článku 3 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2027/97 z 9. októbra 1997 o zodpovednosti leteckého dopravcu pri preprave cestujúcich a ich batožiny v leteckej doprave (Ú. v. ES L 285, 1997, s. 1; Mim. vyd. 07/003, s. 489), zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 889/2002 z 13. mája 2002 (Ú. v. ES L 140, 2002, s. 2; Mim. vyd. 07/006, s. 246, ďalej len „nariadenie č. 2027/97“).\n\n2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi I.G.V. a spoločnosťou Vueling Airlines SA vo veci náhrady škody spôsobenej stratou batožiny počas leteckej prepravy.\n\nPrávny rámec\n\nMedzinárodné právo\n\nViedenský dohovor o zmluvnom práve\n\n3 Viedenský dohovor o zmluvnom práve bol uzavretý vo Viedni 23. mája 1969 (Zbierka zmlúv Organizácie Spojených národov, zv. 1155, s. 331).\n\n4 V článku 31 tohto dohovoru, nazvaného „Všeobecné pravidlo výkladu“, sa v odseku 1 uvádza:\n\n„Zmluva sa musí vykladať dobromyseľne, v súlade s obvyklým významom, ktorý sa dáva výrazom v zmluve v ich celkovej súvislosti, a takisto s prihliadnutím na predmet a účel zmluvy.“\n\n5 Článok 32 uvedeného dohovoru s názvom „Doplnkové prostriedky výkladu“ znie takto:\n\n„Doplnkové prostriedky výkladu, včítane prípravných materiálov na zmluve a okolností, za ktorých sa zmluva uzavrela, možno použiť buď pre potvrdenie významu, ktorý vyplýva z použitia článku 31, alebo pre určenie významu, keď výklad urobený podľa článku 31:\n\na) buď ponecháva význam nejednoznačným alebo nejasným; alebo\n\nb) vedie k výsledku, ktorý je zrejme protizmyselný alebo nerozumný.“\n\nVaršavský dohovor\n\n6 Článok 28 ods. 1 Dohovoru o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu, ktorý bol podpísaný vo Varšave 12. októbra 1929 (ďalej len „Varšavský dohovor“) znie takto:\n\n„Žaloba na náhradu škody musí byť podaná podľa voľby žalobcu na území jedného zo zmluvných štátov, buď na súde v mieste sídla dopravcu alebo v mieste jeho hlavného miesta podnikania, alebo tam, kde má obchodné miesto, v ktorom bola uzavretá zmluva o preprave, alebo na súde v mieste určenia.“\n\nMontrealský dohovor\n\n7 V treťom odôvodnení Montrealského dohovoru sa uvádza, že štáty, ktoré sú jeho zmluvnými stranami, uznávajú „dôležitosť zabezpečenia ochrany záujmov spotrebiteľov v medzinárodnej leteckej doprave a potrebu spravodlivého odškodnenia založeného na princípe náhrady“.\n\n8 V piatom odôvodnení tohto dohovoru sa uvádza, že „spoločná akcia štátov týkajúca sa ďalšieho zosúlaďovania a kodifikácie niektorých pravidiel upravujúcich medzinárodnú leteckú dopravu prostredníctvom nového dohovoru je najprimeranejším prostriedkom na dosiahnutie spravodlivého vyváženia záujmov“.\n\n9 Článok 1 ods. 1 až 3 uvedeného dohovoru stanovuje:\n\n„1. Tento dohovor sa vzťahuje na všetku medzinárodnú prepravu cestujúcich, batožiny alebo nákladu vykonávanú lietadlami za odplatu. Vzťahuje sa rovnako na bezplatnú prepravu lietadlom, ktorú vykonáva letecký dopravný podnik.\n\n2. Na účely tohto dohovoru, pojem medzinárodná preprava znamená každú prepravu, pri ktorej, podľa dohody zúčastnených strán, leží miesto odletu a miesto určenia, bez ohľadu na to, či dôjde alebo nedôjde k prerušeniu alebo prekladaniu, buď na území dvoch zmluvných štátov alebo na území jedného zmluvného štátu, ak je dohodnutá zastávka na území jedného štátu, aj keď tento štát nie je zmluvným štátom. Preprava medzi dvoma bodmi na území jedného zmluvného štátu bez dohodnutej zastávky na území iného štátu, sa nepovažuje za medzinárodnú prepravu na účely tohto dohovoru.\n\n3. Preprava, ktorú majú vykonať postupne niekoľkí leteckí dopravcovia, sa považuje na účely tohto dohovoru za jednu nedelenú prepravu, ak ju zúčastnené strany považovali za jediný výkon, bez ohľadu na to, či bola dohodnutá formou jednej zmluvy alebo niekoľkých zmlúv, a nestráca svoj medzinárodný charakter len kvôli tomu, že jedna zmluva alebo niekoľko zmlúv sa má uskutočniť výlučne v rámci územia toho istého štátu.“\n\n10 Článok 3 ods. 3 tohto dohovoru znie takto:\n\n„Dopravca doručí [odovzdá – neoficiálny preklad] cestujúcemu identifikačný batožinový štítok na [batožinový lístok za – neoficiálny preklad] každý kus zapísanej batožiny.“\n\n11 Články 17 až 37 Montrealského dohovoru tvoria kapitolu III k tomuto dohovoru, nazvanú „Zodpovednosť dopravcu a rozsah náhrady škody“.\n\n12 Článok 17 tohto dohovoru s názvom „Smrť alebo zranenie cestujúceho – škoda na batožine“ v odsekoch 2 až 4 uvádza:\n\n„2. Dopravca je zodpovedný za utrpenú škodu v prípade zničenia, straty, alebo poškodenia zapísanej batožiny iba v prípade, keď sa udalosť, ktorá zapríčinila zničenie, stratu, alebo poškodenie, udiala na palube lietadla alebo kedykoľvek v čase, keď mal dopravca zapísanú batožinu na starosti. Avšak dopravca nie je zodpovedný v tom rozsahu, v ktorom škoda vznikla v dôsledku vnútornej závady, povahy alebo vady batožiny. V prípade nezapísanej batožiny vrátane osobných vecí je dopravca zodpovedný, ak škoda vznikla jeho zavinením alebo zavinením jeho pracovníkov alebo agentov.\n\n3. Ak dopravca prizná stratu zapísanej batožiny, alebo ak zapísaná batožina neprišla do dvadsaťjeden dní po dni, v ktorom mala prísť, cestujúci je oprávnený uplatniť voči dopravcovi práva, ktoré vyplývajú zo zmluvy o preprave.\n\n4. Pokiaľ nie je v tomto dohovore uvedené inak, pojem ‚batožina‘ znamená zapísanú batožinu aj nezapísanú batožinu.“\n\n13 Článok 22 ods. 2 uvedeného dohovoru spresňuje:\n\n„Pri preprave batožiny je zodpovednosť dopravcu v prípade zničenia, straty, poškodenia alebo omeškania obmedzená na… práv osobitného čerpania pre každého cestujúceho, pokiaľ cestujúci neurobil v čase, keď dopravcovi odovzdával zapísanú batožinu, osobitné vyhlásenie o záujme na dodaní batožiny v mieste určenia a nezaplatil dodatočnú sumu, ak sa to v takomto prípade požaduje. …“\n\n14 Článok 33 toho istého dohovoru, nazvaný „Jurisdikcia [Príslušný súd – neoficiálny preklad]“, v odsekoch 1 a 2 stanovuje:\n\n„1. Žaloba na náhradu škody musí byť podaná podľa voľby žalobcu na území jedného zo zmluvných štátov, buď na súde v mieste sídla dopravcu alebo v mieste jeho hlavného miesta podnikania, alebo tam, kde má obchodné miesto, v ktorom bola uzavretá zmluva o preprave, alebo na súde v mieste určenia.\n\n2. V prípade škody spôsobenej smrťou alebo zranením cestujúceho môže byť podaná žaloba na jednom zo súdov uvedených v odseku 1 tohto článku alebo na území zmluvného štátu, kde mal v čase nehody cestujúci svoje hlavné a trvalé bydlisko a kde dopravca vykonáva svoje služby leteckej prepravy osôb buď svojím vlastným lietadlom alebo lietadlom iného dopravcu na základe obchodnej zmluvy a kde dopravca riadi svoju činnosť leteckej prepravy osôb z prevádzkových priestorov prenajatých alebo vlastnených dopravcom, alebo prenajatých či vlastnených iným dopravcom, s ktorým má obchodnú zmluvu.“\n\n15 Článok 35 Montrealského dohovoru s názvom „Obmedzenie žalôb [Lehoty na podanie žalôb – neoficiálny preklad]“ v odseku 1 stanovuje:\n\n„Právo na odškodnenie zanikne, ak nie je žaloba uplatnená v lehote dvoch rokov odo dňa príchodu na miesto určenia alebo odo dňa, kedy malo prísť lietadlo, alebo odo dňa, kedy bola preprava zastavená.“\n\n16 Na konci tohto dohovoru sa spresňuje, že tento dohovor bol vypracovaný „v anglickom, arabskom, čínskom, francúzskom, ruskom a španielskom jazyku, pričom všetky znenia sú rovnako autentické“.\n\nPrávo Únie\n\n17 Po podpise Montrealského dohovoru bolo nariadenie Rady č. 2027/97 podstatne zmenené nariadením č. 889/2002. Ako vyplýva z odôvodnenia 6 tohto posledného uvedeného nariadenia, jeho cieľom bolo zosúladiť nariadenie č. 2027/97 s ustanoveniami tohto dohovoru, čím sa vytvorí jednotný systém zodpovednosti v medzinárodnej leteckej doprave.\n\n18 Z odôvodnení 8, 9 a 13 nariadenia č. 889/2002 v prvom rade vyplýva, že na vnútornom trhu leteckej dopravy bol rozdiel medzi vnútroštátnou a medzinárodnou dopravou odstránený, takže je vhodné mať rovnakú úroveň a rozsah zodpovednosti v medzinárodnej, ako aj vnútroštátnej doprave v rámci Európskej únie, ďalej, že je potrebné vytvoriť jednotný súbor pravidiel pre všetkých leteckých dopravcov Únie, a napokon, že by bolo pre nich nepraktické a pre cestujúcich zmätočné, keby sa uplatňovali rôzne režimy zodpovednosti na rôznych trasách ich siete.\n\n19 Článok 1 nariadenia č. 2027/97 stanovuje:\n\n„Toto nariadenie vykonáva príslušné ustanovenia Montrealského dohovoru o preprave cestujúcich a ich batožiny v leteckej doprave a ustanovuje určité dodatočné ustanovenia. Rozširuje aj uplatňovanie týchto ustanovení na prepravu v leteckej doprave v rámci jedného členského štátu.“\n\n20 Článok 3 ods. 1 tohto nariadenia uvádza:\n\n„Zodpovednosť leteckého dopravcu spoločenstva za cestujúcich a ich batožinu sa riadi všetkými ustanoveniami Montrealského dohovoru, relevantnými pre takú zodpovednosť.“\n\n21 Článok 6 ods. 1 uvedeného nariadenia znie takto:\n\n„Všetci leteckí dopravcovia, ponúkajúci v spoločenstve leteckú prepravu, musia zabezpečiť, aby mali cestujúci na všetkých predajných miestach, vrátane predaja cez telefón alebo Internet, k dispozícii súhrnné informácie o hlavných ustanoveniach, ktorými sa riadi zodpovednosť za cestujúcich a batožinu, vrátane lehôt na podanie žalôb o náhradu škody a možnosti podania špeciálneho vyhlásenia týkajúceho sa batožiny. …“\n\nSpor vo veci samej a prejudiciálne otázky\n\n22 Vueling Airlines je letecká spoločnosť so sídlom vo Viladecans (provincia Barcelona, Španielsko).\n\n23 I.G.V. uzavrela so spoločnosťou Vueling Airlines zmluvu o leteckej preprave týkajúcu sa letu, ktorý sa mal uskutočniť 8. novembra 2023 medzi Madridom (Španielsko) a Barcelonou (Španielsko). Túto zmluvu uzavrela I.G.V. zo svojho bydliska vo Fuenlabrade (Španielsko) prostredníctvom online predajnej platformy e-Dreams.\n\n24 Ako doplnkovú službu k tomuto letu I.G.V. uzavrela osobne na letisku v Madride zmluvu o preprave svojej batožiny. Táto batožina sa stratila počas cesty medzi Madridom a Barcelonou, pričom jej strata bola zistená až po tom, čo I.G.V. dorazila na letisko v Barcelone, odkiaľ nastúpila na druhý let do Ríma (Taliansko).\n\n25 I.G.V. podala na Juzgado de Primera Instancia no 1 de Fuenlabrada (Súd prvého stupňa č. 1 Fuenlabrada, Španielsko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, žalobu o náhradu škody spôsobenej stratou jej batožiny počas leteckej prepravy medzi letiskom v Madride a letiskom v Barcelone na základe Montrealského dohovoru.\n\n26 Tento súd si však kladie otázku, či má právomoc rozhodnúť o takejto žalobe. Domnieva sa totiž, že v prejednávanej veci nedošlo k „medzinárodnej preprave“ v zmysle článku 1 tohto dohovoru. V tejto súvislosti uvádza, že I.G.V. neposkytla nijakú dokumentáciu ani informácie o kúpe letu do Ríma, ani o prípadnom spiatočnom lete z Ríma do Madridu.\n\n27 Na základe takéhoto konštatovania si uvedený súd v prvom rade kladie otázku, či sa článok 33 uvedeného dohovoru uplatňuje aj na leteckú prepravu uskutočnenú v rámci jedného členského štátu. Tento súd, ktorý je súdom v mieste bydliska I.G.V., spresňuje, že ak by to tak nebolo, mal by právomoc rozhodnúť o návrhu, ktorý mu bol predložený, na základe pravidiel stanovených v španielskom občianskom súdnom poriadku, ktoré umožňujú spotrebiteľovi zvoliť si súd v mieste svojho bydliska.\n\n28 Ak by sa však predpokladalo, že článok 33 Montrealského dohovoru je uplatniteľný na prepravu, o ktorú ide vo veci samej, predkladajúci vnútroštátny súd si v druhom rade kladie otázku, či môže mať ako súd v mieste bydliska cestujúceho právomoc rozhodovať o žalobe o náhradu škody týkajúcej sa letu, na ktorý bola letenka zakúpená online z tohto bydliska, na základe kritéria príslušnosti súdu podľa miesta, „kde má [dopravca] obchodné miesto, v ktorom bola uzavretá zmluva o preprave“, ako je stanovené v odseku 1 tohto článku 33.\n\n29 Predkladajúci vnútroštátny súd v tejto súvislosti uvádza, že súd zodpovedajúci miestu „hlavného a trvalého bydliska cestujúceho“ je výslovne uvedený len v článku 33 ods. 2 uvedeného dohovoru, pokiaľ ide o žalobu o náhradu škody spôsobenej smrťou alebo zranením cestujúceho. Spresňuje, že doplnenie kritéria príslušnosti súdu podľa miesta bydliska cestujúceho medzi možnosti, ktoré toto ustanovenie ponúka žalobcovi, bolo predmetom diskusie počas prípravných prác, ktoré viedli k prijatiu tohto dohovoru, a napokon bolo prijaté ako súčasť kompromisu.\n\n30 Okrem toho uvedený súd na jednej strane zdôrazňuje, že kanadský súd vylúčil, že „obchodné miesto, v ktorom bola uzavretá zmluva o preprave“ v zmysle článku 33 ods. 1 Montrealského dohovoru, sa môže vzťahovať na počítač, ktorý cestujúci použil na nákup cestovných lístkov, a na druhej strane, že španielske súdy a Corte suprema di cassazione (Najvyšší kasačný súd, Taliansko) vykladali toto ustanovenie tak, že sa môže vzťahovať na súd v mieste, kde sa nachádza hlavné a trvalé bydlisko, odkiaľ si cestujúci zakúpil letenku online.\n\n31 Predkladajúci vnútroštátny súd sa domnieva, že pravidlá výkladu zmlúv uvedené v článkoch 31 a 32 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve nevylučujú tento posledný uvedený výklad článku 33 ods. 1 Montrealského dohovoru. Anglická verzia tohto ustanovenia by tak mohla odôvodniť extenzívny výklad kritéria na určenie miestnej príslušnosti súdu podľa miesta, kde má dopravca obchodné miesto, v ktorom bola uzavretá zmluva, bez toho, aby tento výklad bol v rozpore s prípravnými prácami k tomuto dohovoru. Okrem toho cieľom uvedeného dohovoru je zabezpečiť ochranu záujmov spotrebiteľov v medzinárodnej leteckej doprave. Ostatné kritériá na určenie miestnej príslušnosti uvedené v tomto článku 33 ods. 1 však nezaručujú ochranu týchto záujmov, hoci naopak môže byť odôvodnené, aby obchodné výhody, ktoré letecké spoločnosti získavajú zverejňovaním svojich ponúk online, boli kompenzované možnosťou, že im vznikne zodpovednosť na súde, ktorý je najbližšie k bydlisku cestujúceho, ktorý s týmito spoločnosťami uzavrel online zmluvu o leteckej preprave.\n\n32 V treťom rade, ak by sa neprijal tento výklad článku 33 ods. 1 Montrealského dohovoru, ktorý je priaznivý pre cestujúceho, predkladajúci vnútroštátny súd si kladie otázku, či sa výraz „obchodné miesto, v ktorom bola uzavretá zmluva o preprave“, uvedený v tomto ustanovení, chápe tak, že označuje obchodné miesto, v ktorom bola uzavretá hlavná zmluva alebo poskytnuté hlavné plnenie v oblasti leteckej prepravy, alebo či môže označovať miesto, kde bola uzavretá zmluva o službe, ktorá predstavuje vedľajšie plnenie, ako je napríklad doplnková služba prepravy batožiny, a to najmä keď sa, tak ako v prejednávanej veci, spôsobená škoda týka práve tohto posledného uvedeného plnenia.\n\n33 Za týchto okolností Juzgado de Primera Instancia no 1 de Fuenlabrada (Súd prvého stupňa č. 1 Fuenlabrada) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:\n\n„1.\n\nMá sa článok 3 ods. 1 [nariadenia č. 2027/97] vykladať v tom zmysle, že zodpovednosť leteckého dopravcu Spoločenstva za cestujúcich a ich batožinu sa riadi článkom 33 [Montrealského dohovoru], aj pokiaľ ide o prepravu v rámci jedného členského štátu Únie?\n\n2. Možno článok 33 ods. 1 Montrealského dohovoru vykladať v tom zmysle, že miestom, kde má dopravca obchodné miesto, v ktorom bola uzavretá zmluva o leteckej preprave, by mohlo byť hlavné a trvalé bydlisko cestujúceho, ak bola zmluva uzavretá online?\n\n3. Má sa článok 33 ods. 1 Montrealského dohovoru vykladať v tom zmysle, že miesto, kde má dopravca obchodné miesto, v ktorom bola uzavretá zmluva o preprave, odkazuje na miesto uzavretia zmluvy o hlavnom plnení týkajúcom sa leteckej prepravy, a nie na miesto uzavretia zmluvy o vedľajšej službe, z ktorej vyplýva zodpovednosť dopravcu, ak by toto posledné uvedené miesto bolo odlišné?“\n\nO prvej otázke\n\n34 Na úvod treba uviesť, že z informácií poskytnutých predkladajúcim vnútroštátnym súdom, s výhradou ich prípadného následného overenia predkladajúcim vnútroštátnym súdom, vyplýva, že letecká preprava, počas ktorej došlo k strate batožiny pani I.G.V., zabezpečovala spojenie medzi dvomi letiskami nachádzajúcimi sa na území toho istého členského štátu, a to Španielska, teda územia, na ktorom sa nachádza aj hlavné bydlisko pani I.G.V. a sídlo spoločnosti Vueling Airlines. Uvedený súd jasne uviedol, že nemá k dispozícii informácie, ktoré by mu umožnili domnievať sa, že táto preprava má vlastnosti „medzinárodnej prepravy“ v zmysle článku 1 Montrealského dohovoru.\n\n35 Prvou otázkou sa preto predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 1 nariadenia č. 2027/97 v spojení s článkom 3 ods. 1 tohto nariadenia vykladať v tom zmysle, že článok 33 ods. 1 Montrealského dohovoru upravuje určenie súdov, ktoré sú miestne príslušné na rozhodovanie o žalobe o náhradu škody v prípade straty batožiny pri leteckej preprave medzi dvoma letiskami nachádzajúcimi sa na území jediného členského štátu, ktorú podala osoba s bydliskom v tomto členskom štáte proti leteckému dopravcovi Únie so sídlom v uvedenom členskom štáte.\n\n36 V tejto súvislosti treba uviesť, že odo dňa nadobudnutia platnosti Montrealského dohovoru, pokiaľ ide o Úniu, teda od 28. júna 2004, tvoria ustanovenia tohto dohovoru neoddeliteľnú súčasť právneho poriadku Únie a Súdny dvor má právomoc rozhodovať v prejudiciálnom konaní o ich výklade [pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. januára 2006, IATA a ELFAA, C-344/04, EU:C:2006:10, bod 36, ako aj z 5. júna 2025, Iberia (Predbežná reklamácia),C-292/24, EU:C:2025:402, bod 18].\n\n37 Článok 33 ods. 1 tohto dohovoru stanovuje, že každá žaloba o náhradu škody podaná na základe uvedeného dohovoru môže byť podľa voľby žalobcu podaná na území jedného zo zmluvných štátov, buď na súde v mieste sídla dopravcu alebo v mieste jeho hlavného miesta podnikania, alebo tam, kde má obchodné miesto, v ktorom bola uzavretá zmluva o preprave, alebo na súde v mieste určenia.\n\n38 Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že článok 33 ods. 1 Montrealského dohovoru sa má vykladať v tom zmysle, že na účely žalôb o náhradu škody patriacich do pôsobnosti tohto dohovoru upravuje nielen rozdelenie súdnej právomoci medzi zmluvné štáty tohto dohovoru, ale tiež určenie miestnej príslušnosti súdov v rámci každého z týchto štátov (rozsudok zo 7. novembra 2019, Guaitoli a i., C-213/18, EU:C:2019:927, bod 55).\n\n39 V tejto súvislosti Súdny dvor zdôraznil, že výklad, podľa ktorého cieľom tohto ustanovenia je nielen určiť zmluvný štát, ktorý je oprávnený rozhodnúť o príslušnej žalobe o náhradu škody, ale aj súd spomedzi súdov tohto štátu, na ktorý musí byť žaloba podaná, môže prispieť k dosiahnutiu cieľa posilneného zjednotenia, ktorý je vyjadrený v preambule Montrealského dohovoru, a k ochrane záujmov spotrebiteľov, pričom ponúka dosiahnutie spravodlivej rovnováhy so záujmami leteckých dopravcov (rozsudok zo 7. novembra 2019, Guaitoli a i., C-213/18, EU:C:2019:927, bod 53).\n\n40 Pokiaľ ide o pôsobnosť tohto dohovoru, v jeho článku 1 ods. 1 sa uvádza, že sa vzťahuje na všetku medzinárodnú prepravu cestujúcich, batožiny alebo nákladu vykonávanú lietadlami za odplatu.\n\n41 Pojem „medzinárodná preprava“ je definovaný v článku 1 ods. 2 uvedeného dohovoru tak, že sa vzťahuje na každú prepravu, pri ktorej, podľa dohody zúčastnených strán, leží miesto odletu a miesto určenia, bez ohľadu na to, či dôjde alebo nedôjde k prerušeniu alebo prekladaniu, buď na území dvoch zmluvných štátov alebo na území jedného zmluvného štátu, ak je dohodnutá zastávka na území iného štátu, aj keď tento štát nie je zmluvným štátom. Podľa tohto ustanovenia sa preprava medzi dvoma bodmi na území jedného zmluvného štátu bez dohodnutej zastávky na území iného štátu nepovažuje za medzinárodnú prepravu v zmysle tohto ustanovenia.\n\n42 Je preto potrebné v prvom rade uviesť, že článok 1 nariadenia č. 2027/97, tak ako bol vložený nariadením č. 889/2002, stanovuje, že toto nariadenie vykonáva príslušné ustanovenia Montrealského dohovoru o preprave cestujúcich a ich batožiny v leteckej doprave a rozširuje aj uplatňovanie týchto ustanovení na prepravu v leteckej doprave v rámci jedného členského štátu.\n\n43 Tento článok 1, ktorý bol prijatý na základe článku 80 ods. 2 Zmluvy o ES (teraz článok 100 ods. 2 ZFEÚ), podľa ktorého normotvorca Únie môže prijať všetky primerané ustanovenia upravujúce leteckú dopravu [pozri v tomto zmysle stanovisko 2/15 (Dohoda o voľnom obchode so Singapurom) zo 16. mája 2017, EU:C:2017:376, bod 169], má za cieľ vytvoriť, ako zdôrazňujú odôvodnenia 8, 9 a 13 nariadenia č. 889/2002, jednotný súbor pravidiel, ktorými sa v oblasti leteckej prepravy cestujúcich zavádza zodpovednosť leteckých dopravcov rovnakej úrovne a rozsahu, bez ohľadu na to, či lety zabezpečované týmito dopravcami majú vnútroštátny alebo medzinárodný charakter (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. februára 2015, Wucher Helicopter a Euro-Aviation Versicherung, C-6/14, EU:C:2015:122, bod 34).\n\n44 Rozšírenie územnej pôsobnosti pravidiel Montrealského dohovoru, ktoré vykonáva článok 1 nariadenia č. 2027/97, nie je obmedzené inými ustanoveniami tohto nariadenia. Konkrétne nijaké ustanovenie tohto nariadenia nepodmieňuje uplatniteľnosť týchto pravidiel na prípady vnútroštátnej leteckej dopravy existenciou medzinárodného prvku.\n\n45 Preto ani okolnosť, že na leteckú prepravu dotknutú vo veci samej sa nevzťahuje pojem „medzinárodná preprava“, ako je uvedený v bode 41 tohto rozsudku, ani okolnosť, že zmluva o vnútroštátnej leteckej preprave, pri ktorej došlo k strate batožiny cestujúceho, bola uzavretá, ako je to v prejednávanej veci, medzi dvoma stranami s bydliskom alebo sídlom na území členského štátu, ktorého sa táto preprava výlučne týka, nemá vplyv na uplatniteľnosť ustanovení Montrealského dohovoru na zodpovednosť vyplývajúcu z takejto straty batožiny.\n\n46 V druhom rade článok 3 ods. 1 nariadenia č. 2027/97 stanovuje, že zodpovednosť leteckého dopravcu Únie za cestujúcich a ich batožinu sa riadi „všetkými ustanoveniami Montrealského dohovoru, relevantnými pre takú zodpovednosť“.\n\n47 Kapitola III tohto dohovoru, nazvaná „Zodpovednosť dopravcu a rozsah náhrady škody“, obsahuje tak hmotnoprávne ustanovenia týkajúce sa podmienok vzniku zodpovednosti leteckých dopravcov, ako aj ustanovenia týkajúce sa žaloby o náhradu škody, ako je článok 33 uvedeného dohovoru.\n\n48 Z toho vyplýva, že odkaz v článku 3 ods. 1 tohto nariadenia na „všetky ustanovenia Montrealského dohovoru, relevantné pre takú zodpovednosť“ nevyhnutne zahŕňa článok 33 ods. 1 tohto dohovoru.\n\n49 Podľa článku 3 nariadenia č. 2027/97 v spojení s jeho článkom 1 sa tak súd, ktorý je miestne príslušný na rozhodovanie o žalobe týkajúcej sa škody vyplývajúcej zo straty batožiny, určí podľa rovnakých pravidiel bez ohľadu na to, či k tejto strate došlo v rámci vnútroštátnej alebo medzinárodnej leteckej dopravy.\n\n50 Tento záver je podporený cieľom sledovaným nariadením č. 2027/97, zmeneným nariadením č. 889/2002, ktorý, ako bolo zdôraznené v bode 43 tohto rozsudku, smeruje k zavedeniu jednotného súboru pravidiel upravujúcich zodpovednosť leteckých dopravcov.\n\n51 Uvedený záver nie je spochybnený okolnosťou, že článok 1 nariadenia č. 2027/97 spresňuje, že toto nariadenie vykonáva len „príslušné ustanovenia Montrealského dohovoru o preprave cestujúcich a ich batožiny v leteckej doprave“. Ako bolo totiž zdôraznené v bode 40 tohto rozsudku, Montrealský dohovor sa uplatňuje tak na medzinárodnú prepravu osôb a ich batožiny, ako aj na medzinárodnú prepravu tovaru. Naopak, toto nariadenie sa týka len leteckej prepravy osôb a ich batožiny. Keďže článok 1 tohto nariadenia spresňuje, že nariadenie č. 2027/97 vykonáva len „príslušné ustanovenia“ tohto dohovoru a zároveň ich pôsobnosť rozširuje na vnútroštátnu prepravu v leteckej doprave, má za cieľ zabezpečiť, aby sa len ustanovenia uvedeného dohovoru týkajúce sa zodpovednosti leteckých dopravcov za cestujúcich a ich batožinu pri medzinárodnej leteckej doprave uplatňovali aj na vnútroštátnu prepravu cestujúcich a ich batožiny v leteckej doprave.\n\n52 Vzhľadom na vyššie uvedené treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 1 nariadenia č. 2027/97 v spojení s článkom 3 ods. 1 tohto nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že článok 33 ods. 1 Montrealského dohovoru upravuje spôsob určenia súdov, ktoré sú miestne príslušné na rozhodovanie o žalobe o náhradu škody v prípade straty batožiny pri leteckej doprave medzi dvoma letiskami nachádzajúcimi sa na území jediného členského štátu, ktorú podala osoba s bydliskom v tomto členskom štáte proti leteckému dopravcovi Únie so sídlom v uvedenom členskom štáte.\n\nO druhej otázke\n\n53 Druhou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 33 ods. 1 Montrealského dohovoru vykladať v tom zmysle, že ak bola zmluva o leteckej preprave cestujúceho uzavretá online, súd v mieste hlavného a trvalého bydliska tohto cestujúceho môže mať právomoc rozhodovať o žalobe o náhradu škody podanej proti leteckému dopravcovi za škodu vzniknutú v dôsledku straty batožiny uvedeného cestujúceho na základe miestnej príslušnosti súdu podľa miesta „kde má [dopravca] obchodné miesto, v ktorom bola uzavretá zmluva o preprave“.\n\n54 V tejto súvislosti z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že výraz miesto „kde má [dopravca] obchodné miesto, v ktorom bola uzavretá zmluva o preprave“, uvedený v tomto článku 33 ods. 1, sa má najmä vzhľadom na cieľ Montrealského dohovoru, ktorým je zjednotenie určitých pravidiel medzinárodnej leteckej dopravy, vykladať jednotne a autonómne pre Úniu a jej členské štáty. Treba teda prihliadať nie na rôzny význam, ktorý možno pripísať uvedenému pojmu vo vnútroštátnych právnych poriadkoch členských štátov, ale na pravidlá výkladu všeobecného medzinárodného práva, ktoré sú pre Úniu záväzné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. októbra 2022, Laudamotion, C-111/21, EU:C:2022:808, bod 21 a citovanú judikatúru).\n\n55 Článok 31 Viedenského dohovoru, ktorý odzrkadľuje medzinárodné obyčajové právo a ktorého ustanovenia sú súčasťou právneho poriadku Únie, spresňuje, že zmluva sa má vykladať dobromyseľne, v súlade s obvyklým významom, ktorý sa dáva výrazom v zmluve v ich celkovej súvislosti, a takisto s prihliadnutím na predmet a účel zmluvy. Okrem toho článok 32 tohto dohovoru stanovuje, že je možné použiť doplnkové prostriedky výkladu, najmä prípravné práce k predmetnej zmluve a okolnosti, za ktorých bola uzavretá (rozsudok z 20. októbra 2022, Laudamotion, C-111/21, EU:C:2022:808, bod 22 a citovaná judikatúra).\n\n56 Pokiaľ ide v prvom rade o znenie článku 33 ods. 1 Montrealského dohovoru, výraz „lieu où [le transporteur] possède un établissement par le soin duquel le contrat a été conclu“ vo francúzskej jazykovej verzii, „where it has a place of business through which the contract has been made“ v anglickej jazykovej verzii, „en que tiene una oficina por cuyo conducto se ha celebrado el contrato“ v španielskej jazykovej verzii a „по месту, где он имеет коммерческое предприятие, посредством которого был заключен договор“ v ruskej jazykovej verzii, vo svojom bežnom význame neodkazujú na miesto, kde má osoba, ktorá podáva žalobu o náhradu škody, svoje hlavné a trvalé bydlisko.\n\n57 Naopak treba uviesť, že tak kritérium na určenie miestnej príslušnosti uvedené v predchádzajúcom bode, ako aj tri ďalšie kritériá na určenie miestnej príslušnosti uvedené v tomto článku 33 ods. 1 odkazujú buď na miesta fyzickej prítomnosti dopravcu, a to na miesto jeho sídla, hlavného miesta podnikania alebo kde má obchodné miesto, alebo na miesto, ktoré súvisí s prepravou, teda na miesto určenia.\n\n58 Pokiaľ ide v druhom rade o kontext, do ktorého patrí článok 33 ods. 1 Montrealského dohovoru, treba pripomenúť, že na rozdiel od tohto odseku odsek 2 článku 33 výslovne odkazuje na hlavné a trvalé bydlisko cestujúceho ako na hlavné kritérium na určenie miestnej príslušnosti súdu, ktorý má rozhodnúť o žalobe o náhradu škody podanej proti leteckému dopravcovi.\n\n59 Článok 33 ods. 2 Montrealského dohovoru totiž spresňuje, že žaloba o náhradu škody v prípade škody spôsobenej smrťou alebo zranením cestujúceho môže byť podaná aj na území zmluvného štátu, kde mal v čase nehody cestujúci svoje hlavné a trvalé bydlisko a kde dopravca vykonáva svoje služby leteckej prepravy osôb buď svojím vlastným lietadlom alebo lietadlom iného dopravcu na základe obchodnej zmluvy a kde dopravca riadi svoju činnosť leteckej prepravy osôb z prevádzkových priestorov prenajatých alebo vlastnených dopravcom, alebo prenajatých či vlastnených iným dopravcom, s ktorým má obchodnú zmluvu.\n\n60 Toto pravidlo súdnej právomoci, ktoré dopĺňa pravidlá uvedené v článku 33 ods. 1 Montrealského dohovoru, sa neuplatňuje na návrhy na náhradu škody za stratu batožiny. Okrem toho uvedené pravidlo odkazuje na hlavné a trvalé bydlisko cestujúceho v čase nehody len vtedy, ak má dopravca na území zmluvného štátu prevádzkovú prítomnosť spôsobom, ktorý spresňuje.\n\n61 Výklad výrazu miesto, „kde má [dopravca] obchodné miesto, v ktorom bola uzavretá zmluva o preprave“, uvedený v článku 33 ods. 1 Montrealského dohovoru, v tom zmysle, že označuje aj miesto hlavného a trvalého bydliska cestujúceho v prípadoch, keď bola zmluva uzavretá online, by v podstate znamenal, že doplnenie dodatočného miestne príslušného súdu na základe článku 33 ods. 2 tohto dohovoru, a to výlučne v prípade škôd spôsobených smrťou alebo zranením cestujúceho, by bolo zbavené akéhokoľvek potrebného účinku v prípadoch škody vyplývajúcej zo zmlúv uzavretých online.\n\n62 Pokiaľ ide v treťom rade o účel a genézu článku 33 ods. 1 Montrealského dohovoru, treba pripomenúť, že v súlade s tretím a piatym odôvodnením tohto dohovoru úmyslom zmluvných štátov tohto dohovoru bolo nielen „zabezpečeni[e] ochrany záujmov spotrebiteľov v medzinárodnej leteckej doprave“, ale aj zachovanie „spravodlivého vyváženia záujmov“, najmä záujmov leteckých dopravcov a cestujúcich.\n\n63 Ako však v podstate zdôraznil generálny advokát v bode 81 svojich návrhov, bolo by v rozpore s cieľom spravodlivého vyváženia záujmov spotrebiteľov a leteckých dopravcov, ako aj s potrebou zabezpečiť väčšiu predvídateľnosť a právnu istotu v oblasti leteckej prepravy cestujúcich domnievať sa, že z dôvodu online predaja služieb leteckej dopravy musia títo dopravcovia znášať riziko, že budú žalovaní na súdoch nachádzajúcich sa kdekoľvek vo svete, kde je dostupná online ponuka, vrátane miest, kde nemajú žiadnu fyzickú prítomnosť alebo ktoré nijako nesúvisia s dotknutou prepravou.\n\n64 Treba tiež pripomenúť, že pravidlo súdnej právomoci stanovené v článku 33 ods. 2 Montrealského dohovoru bolo doplnené k pravidlám uvedeným vo Varšavskom dohovore v čase, keď si zmluvné štáty tohto prvého dohovoru boli vedomé využívania online rezervácie služieb leteckej prepravy cestujúcich.\n\n65 Ako pritom uviedol generálny advokát v bodoch 45 až 48 svojich návrhov, z prípravných prác k Montrealskému dohovoru vyplýva, že hlavné kritérium na určenie miestnej príslušnosti založené na bydlisku alebo hlavnom a trvalom bydlisku cestujúceho bolo predmetom diskusií medzi zmluvnými štátmi, ktoré viedli k obmedzeniu jeho pôsobnosti len na situáciu stanovenú v článku 33 ods. 2 tohto dohovoru.\n\n66 Z vyššie uvedeného vyplýva, že na druhú otázku treba odpovedať tak, že článok 33 ods. 1 Montrealského dohovoru sa má vykladať v tom zmysle, že ak bola zmluva o leteckej preprave cestujúceho uzavretá online, súd v mieste hlavného a trvalého bydliska tohto cestujúceho nemá právomoc rozhodovať o žalobe o náhradu škody podanej proti leteckému dopravcovi za škodu vzniknutú v dôsledku straty batožiny uvedeného cestujúceho na základe miestnej príslušnosti súdu podľa miesta „kde má [dopravca] obchodné miesto, v ktorom bola uzavretá zmluva o preprave“.\n\nO tretej otázke\n\n67 Treťou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 33 ods. 1 Montrealského dohovoru vykladať v tom zmysle, že miesto, „kde má [dopravca] obchodné miesto, v ktorom bola uzavretá zmluva o preprave“, odkazuje na miesto, kde má [dopravca] obchodné miesto, v ktorom bola uzavretá zmluva o leteckej preprave cestujúceho, a to aj vtedy, ak sa žaloba o náhradu škody týka škody vzniknutej v dôsledku straty batožiny tohto cestujúceho a zmluva o preprave tejto batožiny bola uzavretá v obchodnom mieste tohto dopravcu, ktoré sa nachádza na inom mieste.\n\n68 Hoci článok 33 ods. 1 Montrealského dohovoru neobsahuje spresnenia týkajúce sa povahy „zmluvy“, na ktorú odkazuje, z celkového znenia tohto dohovoru vyplýva, že prepravu batožiny považuje tento dohovor za doplnkovú službu k službe prepravy cestujúceho.\n\n69 Znenie viacerých ustanovení uvedeného dohovoru, ako sú článok 3 ods. 3, článok 17 ods. 2 až 4 a článok 22 ods. 2 tohto dohovoru, totiž predpokladá, že batožina sa nevyhnutne prepravuje spolu s cestujúcim. Okrem toho pojem „batožina“ vo svojom bežnom zmysle v kontexte leteckej dopravy označuje obal obsahujúci veci, ktoré si cestujúci letu berie so sebou na cestu.\n\n70 To isté platí, pokiaľ ide o nariadenie č. 2027/97, ktoré najmä vo svojom článku 1 a článku 3 ods. 1 odkazuje na batožinu ako na batožinu cestujúceho prepravovaného letecky.\n\n71 Okrem toho znenie článku 33 ods. 1 Montrealského dohovoru a konkrétnejšie použitie výrazu „obchodné miesto, v ktorom bola uzavretá zmluva o preprave“ v jednotnom čísle naznačuje, že pokiaľ ide o leteckú prepravu cestujúcich a batožiny, na účely určenia príslušného súdu je dôležitá len jedna zmluva.\n\n72 Z týchto prvkov textovej a kontextovej analýzy vyplýva, že pokiaľ ide o žalobu o náhradu škody proti leteckému dopravcovi za škodu, ktorá vznikla v dôsledku straty batožiny, zmluvou, ktorá je relevantná na účely určenia príslušného súdu na základe tohto dohovoru, je zmluva o preprave cestujúceho.\n\n73 Takýto výklad umožňuje založiť v prípade žaloby o náhradu škody podanej proti leteckému dopravcovi z dôvodu škody spôsobenej tak na batožine, ako aj cestujúcim, právomoc jedného a toho istého súdu v mieste, kde má dopravca obchodné miesto, v ktorom bola uzavretá zmluva o preprave, a to aj vtedy, ak sa nákup služby prepravy cestujúcich neuskutočnil na tom istom mieste ako nákup služby prepravy batožiny.\n\n74 Tento výklad je teda v súlade s cieľmi pripomenutými v bode 62 tohto rozsudku.\n\n75 Vzhľadom na vyššie uvedené treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 33 ods. 1 Montrealského dohovoru sa má vykladať v tom zmysle, že miesto, „kde má [dopravca] obchodné miesto, v ktorom bola uzavretá zmluva o preprave“, odkazuje na miesto, kde má dopravca obchodné miesto, v ktorom bola uzavretá zmluva o leteckej preprave cestujúceho, a to aj vtedy, ak sa žaloba o náhradu škody týka škody vzniknutej v dôsledku straty batožiny tohto cestujúceho a zmluva o preprave tejto batožiny bola uzavretá v obchodnom mieste tohto dopravcu, ktoré sa nachádza na inom mieste.\n\nO trovách\n\n76 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.\n\nZ týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:\n\n1. Článok 1 nariadenia Rady (ES) č. 2027/97 z 9. októbra 1997 o zodpovednosti leteckého dopravcu pri preprave cestujúcich a ich batožiny v leteckej doprave, zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 889/2002 z 13. mája 2002, v spojení s článkom 3 ods. 1 nariadenia č. 2027/97, v znení neskorších predpisov,\n\nsa má vykladať v tom zmysle, že:\n\nčlánok 33 ods. 1 Dohovoru o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu, uzavretého v Montreale 28. mája 1999, podpísaného Európskym spoločenstvom 9. decembra 1999 a schváleného v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2001/539/ES z 5. apríla 2001, upravuje určenie súdov, ktoré sú miestne príslušné na rozhodovanie o žalobe o náhradu škody v prípade straty batožiny pri leteckej doprave medzi dvoma letiskami nachádzajúcimi sa na území jediného členského štátu, ktorú podala osoba s bydliskom v tomto členskom štáte proti leteckému dopravcovi Európskej únie so sídlom v uvedenom členskom štáte.\n\n2. Článok 33 ods. 1 Dohovoru o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu, uzavretého v Montreale 28. mája 1999, podpísaného Európskym spoločenstvom 9. decembra 1999 a schváleného v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2001/539,\n\nsa má vykladať v tom zmysle, že:\n\nak bola zmluva o leteckej preprave cestujúceho uzavretá online, súd v mieste hlavného a trvalého bydliska tohto cestujúceho nemá právomoc rozhodovať o žalobe o náhradu škody podanej proti leteckému dopravcovi za škodu vzniknutú v dôsledku straty batožiny uvedeného cestujúceho na základe miestnej príslušnosti súdu podľa miesta „kde má [dopravca] obchodné miesto, v ktorom bola uzavretá zmluva o preprave“.\n\n3. Článok 33 ods. 1 Dohovoru o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu, uzavretého v Montreale 28. mája 1999, podpísaného Európskym spoločenstvom 9. decembra 1999 a schváleného v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2001/539,\n\nsa má vykladať v tom zmysle, že:\n\nmiesto, „kde má [dopravca] obchodné miesto, v ktorom bola uzavretá zmluva o preprave“, odkazuje na miesto, kde má dopravca obchodné miesto, v ktorom bola uzavretá zmluva o leteckej preprave cestujúceho, a to aj vtedy, ak sa žaloba o náhradu škody týka škody vzniknutej v dôsledku straty batožiny tohto cestujúceho a zmluva o preprave tejto batožiny bola uzavretá v obchodnom mieste tohto dopravcu, ktoré sa nachádza na inom mieste.\n\nPodpisy\n\n(*1) Jazyk konania: španielčina.", "vazby": {"eurlex": {"url": "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:62024CJ0876", "celex": "62024CJ0876", "xhtml": "http://publications.europa.eu/resource/cellar/342acf58-b273-11f1-b9e5-01aa75ed71a1.0023.05/DOC_1", "cituje": [], "strany": "I.G.V. proti Vueling Airlines SA", "konanie": ["Návrh na začatie prejudiciálneho konania"], "krajina": ["Španielsko"], "predmet": [], "formacia": ["Tretia komora"], "navrhy_ga": ["62024CC0876"], "interpretuje": []}, "pravna_veta": "1. Článok 1 nariadenia Rady (ES) č. 2027/97 z 9. októbra 1997 o zodpovednosti leteckého dopravcu pri preprave cestujúcich a ich batožiny v leteckej doprave, zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 889/2002 z 13. mája 2002, v spojení s článkom 3 ods. 1 nariadenia č. 2027/97, v znení neskorších predpisov,\nsa má vykladať v tom zmysle, že:\nčlánok 33 ods. 1 Dohovoru o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu, uzavretého v Montreale 28. mája 1999, podpísaného Európskym spoločenstvom 9. decembra 1999 a schváleného v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2001/539/ES z 5. apríla 2001, upravuje určenie súdov, ktoré sú miestne príslušné na rozhodovanie o žalobe o náhradu škody v prípade straty batožiny pri leteckej doprave medzi dvoma letiskami nachádzajúcimi sa na území jediného členského štátu, ktorú podala osoba s bydliskom v tomto členskom štáte proti leteckému dopravcovi Európskej únie so sídlom v uvedenom členskom štáte.\n2. Článok 33 ods. 1 Dohovoru o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu, uzavretého v Montreale 28. mája 1999, podpísaného Európskym spoločenstvom 9. decembra 1999 a schváleného v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2001/539,\nsa má vykladať v tom zmysle, že:\nak bola zmluva o leteckej preprave cestujúceho uzavretá online, súd v mieste hlavného a trvalého bydliska tohto cestujúceho nemá právomoc rozhodovať o žalobe o náhradu škody podanej proti leteckému dopravcovi za škodu vzniknutú v dôsledku straty batožiny uvedeného cestujúceho na základe miestnej príslušnosti súdu podľa miesta „kde má [dopravca] obchodné miesto, v ktorom bola uzavretá zmluva o preprave“.\n3. Článok 33 ods. 1 Dohovoru o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu, uzavretého v Montreale 28. mája 1999, podpísaného Európskym spoločenstvom 9. decembra 1999 a schváleného v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2001/539,\nsa má vykladať v tom zmysle, že:\nmiesto, „kde má [dopravca] obchodné miesto, v ktorom bola uzavretá zmluva o preprave“, odkazuje na miesto, kde má dopravca obchodné miesto, v ktorom bola uzavretá zmluva o leteckej preprave cestujúceho, a to aj vtedy, ak sa žaloba o náhradu škody týka škody vzniknutej v dôsledku straty batožiny tohto cestujúceho a zmluva o preprave tejto batožiny bola uzavretá v obchodnom mieste tohto dopravcu, ktoré sa nachádza na inom mieste.", "pravna_veta_zdroj": "vyrok"}, "cituje": [], "citovane_v": []}