{"guid": "eurlex:62024CJ0722", "ecli": "ECLI:EU:C:2026:766", "spisova_znacka": "C-722/24 a C-756/24", "nazov": "Rozsudok Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-722/24 a C-756/24 z 17. 9. 2026", "citacia": "rozsudok Súdneho dvora EÚ z 17. septembra 2026, sp. zn. C-722/24 a C-756/24, ECLI:EU:C:2026:766", "identifikacne_cislo": "62024CJ0722", "sud": {"guid": "cjeu:C", "nazov": "Súdny dvor EÚ", "typ": "eu", "slug": "sudny-dvor-eu"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2026-09-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": "Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Vnútorný trh s elektrickou energiou – Smernica (EÚ) 2019/944 – Článok 2 bod 41 – Pojmy ‚priame vedenie‘, ‚izolované miesto výroby‘ a ‚izolovaný odberateľ‘ – Článok 7 – Podmienky povolenia ‚priameho vedenia‘ – Článok 9 – Povinnosti služby vo verejnom záujme uložené elektroenergetickým podnikom – Pripojenie nového odberateľa k elektrickému vedeniu spojenému s výrobcom – Zachovanie rezervného pripojenia k distribučnej sústave prevádzkovateľa", "pravna_veta": "Článok 2 bod 41 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ v spojení s článkom 7 tejto smernice\nsa má vykladať v tom zmysle, že pojem „priame vedenie“, ktorý je v ňom uvedený, sa vzťahuje na elektrické vedenie, ktorého cieľom je pripojenie:\n– nového odberateľa k existujúcemu elektrickému vedeniu, prostredníctvom ktorého vlastník tohto vedenia dodáva elektrinu iným odberateľom bez toho, aby sa tak dialo prostredníctvom distribučnej sústavy prevádzkovateľa, aj keď uvedené vedenie siaha ďalej než na miesto, kde sa nachádza dotknuté výrobné zariadenie,\n– výrobcu elektriny k odberateľovi, ktorý si chce za primeraný finančný príspevok zachovať záložné pripojenie k distribučnej sústave prevádzkovateľa, ak neexistujú výnimočné okolnosti, ako je neschopnosť tohto prevádzkovateľa zabezpečiť tomuto odberateľovi potrebné zásobovanie elektrinou, bez toho, aby boli dotknuté obmedzenia stanovené v článku 7 ods. 2, 4 a 5 tejto smernice, pokiaľ ide o povolenie na výstavbu priameho vedenia.", "pravna_veta_zdroj": "vyrok", "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "tretia komora", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "xhtml", "pdf_url": null, "zdroj": "eurlex", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:EU:C:2026:766", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:EU:C:2026:766", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:EU:C:2026:766/text", "citacie_n": 0, "text": "ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora)\n\nzo 17. septembra 2026 (*1)\n\n„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Vnútorný trh s elektrickou energiou – Smernica (EÚ) 2019/944 – Článok 2 bod 41 – Pojmy ‚priame vedenie‘, ‚izolované miesto výroby‘ a ‚izolovaný odberateľ‘ – Článok 7 – Podmienky povolenia ‚priameho vedenia‘ – Článok 9 – Povinnosti služby vo verejnom záujme uložené elektroenergetickým podnikom – Pripojenie nového odberateľa k elektrickému vedeniu spojenému s výrobcom – Zachovanie rezervného pripojenia k distribučnej sústave prevádzkovateľa“\n\nV spojených veciach C-722/24 a C-756/24,\n\nktorých predmetom sú dva návrhy na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podané rozhodnutiami Augstākā tiesa (Senāts) [Najvyšší súd (Senát), Lotyšsko] z 23. októbra 2024 a 31. októbra 2024 a doručené Súdnemu dvoru 23. októbra 2024 a 31. októbra 2024, ktoré súvisia s konaniami:\n\nSIA Elektro bizness\n\nproti\n\nSabiedrisko pakalpojumu regulēšanas komisija (C-722/24),\n\na\n\nSabiedrisko pakalpojumu regulēšanas komisija\n\nproti\n\nSIA Jelgavas autobusu parks (C-756/24),\n\nSÚDNY DVOR (tretia komora),\n\nv zložení: predseda tretej komory C. Lycourgos, sudcovia O. Spineanu-Matei, S. Rodin, N. Piçarra (spravodajca) a N. Fenger,\n\ngenerálna advokátka: J. Kokott,\n\ntajomník: A. Calot Escobar,\n\nso zreteľom na písomnú časť konania,\n\nso zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:\n\n– Sabiedrisko pakalpojumu regulēšanas komisija, v zastúpení: J. Miķelsons, izpilddirektors, a A. Ozola, padomes priekšsēdētāja,\n\n– talianska vláda, v zastúpení: S. Fiorentino, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci L. Vignato, avvocato dello Stato,\n\n– rakúska vláda, v zastúpení: A. Posch, J. Schmoll a P Thalmann, splnomocnení zástupcovia,\n\n– Európska komisia, v zastúpení: O. Beynet, L. Ozola a T. Scharf, splnomocnení zástupcovia,\n\npo vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 12. februára 2026,\n\nvyhlásil tento\n\nRozsudok\n\n1 Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu článku 2 bodu 41 a článku 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ (Ú. v. EÚ L 158, 2019, s. 125).\n\n2 Tieto návrhy boli podané v rámci dvoch sporov, vo veci C-722/24 medzi spoločnosťou SIA Elektro bizness, založenou podľa lotyšského práva a pôsobiacou v odvetví výroby a dodávky elektrickej energie (ďalej len „Elektro bizness“) a regulačným orgánom Sabiedrisko pakalpojumu regulēšanas komisija (Komisia pre reguláciu verejných služieb, Lotyšsko, ďalej len „regulačný orgán“), vo veci povolenia na výstavbu elektrického vedenia, ktoré má prepojiť existujúce vedenie patriace spoločnosti Elektro bizness s miestnou agentúrou v Ogre (Lotyšsko), a vo veci C-756/24 medzi regulačným orgánom Sabiedrisko pakalpojumu regulēšanas komisija a spoločnosťou SIA Jelgavas autobusu parks, založenou podľa lotyšského práva, pôsobiacou v odvetví miestnej osobnej prepravy (ďalej len „Autobusu parks“) vo veci povolenia na výstavbu elektrického vedenia, ktoré má prepojiť výrobcu elektrickej energie SIA Gren Latvija so spoločnosťou Autobusu parks s cieľom dodávať tejto spoločnosti elektrickú energiu bez využitia distribučnej sústavy prevádzkovateľa.\n\nPrávny rámec\n\nSmernica 2019/944\n\n3 Odôvodnenia 2, 6, 7, 10 a 11 smernice 2019/944 uvádzajú:\n\n„(2)\n\nCieľom vnútorného trhu s elektrinou, ktorý sa postupne zavádza v celej [Európskej ú]nii od roku 1999, je organizáciou konkurenčných cezhraničných trhov s elektrinou ponúknuť všetkým koncovým odberateľom Únie, či ide o občanov alebo podniky, skutočný výber, nové obchodné príležitosti, konkurenčné ceny, efektívne investičné signály a vyšší štandard služieb a prispieť k bezpečnosti dodávok a trvalej udržateľnosti.\n\n…\n\n(6) Oznámenie [Európskej k]omisie z 15. júla 2015 s názvom Otvorenie verejnej konzultácie o novej koncepcii trhu s energiou poukázalo na to, že odklon od výroby vo veľkých centrálnych výrobných zariadeniach smerom k decentralizovanej výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov a smerom k dekarbonizovaným trhom si vyžaduje prispôsobenie súčasných pravidiel obchodovania s elektrinou a zmeny existujúcich trhových rolí. V oznámení sa zdôraznila potreba organizovať trhy s elektrinou flexibilnejšie a plne integrovať všetkých trhových aktérov vrátane výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov, poskytovateľov nových energetických služieb, uskladňovania energie a flexibilnej spotreby.\n\n(7) S cieľom vytvoriť vnútorný trh s elektrinou by členské štáty mali posilňovať integráciu svojich vnútroštátnych trhov a spoluprácu medzi prevádzkovateľmi sústav na úrovni Únie a regiónov, a zahŕňať pretrvávajúce izolované sústavy, ktoré vytvárajú energetické ostrovy, ktoré v Únii pretrvávajú.\n\n…\n\n(10) Pri dosahovaní flexibility potrebnej na prispôsobenie elektrizačnej sústavy variabilnej a distribuovanej výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov má zásadnú úlohu spotrebiteľ…\n\n(11) Slobody, ako sú voľný pohyb tovaru, sloboda usadiť sa a sloboda poskytovať služby, ktoré občanom Európskej únie zaručuje Zmluva o fungovaní Európskej únie (ďalej len ‚ZFEÚ‘), sú dosiahnuteľné len na úplne otvorenom trhu, ktorý umožňuje všetkým spotrebiteľom slobodný výber dodávateľov a všetkým dodávateľom slobodu zásobovať odberateľov.“\n\n4 Článok 1 tejto smernice, nazvaný „Predmet úpravy“, stanovuje:\n\n„Táto smernica stanovuje spoločné pravidlá výroby, prenosu, distribúcie, uskladňovania energie a dodávky elektriny spolu s ustanoveniami týkajúcimi sa ochrany spotrebiteľa s cieľom vytvoriť skutočne integrované konkurenčné, spotrebiteľsky orientované, flexibilné, spravodlivé a transparentné trhy s elektrinou v Únii.\n\nZámerom tejto smernice je využiť výhody integrovaného trhu na zabezpečenie dostupných a transparentných cien energie a nákladov pre spotrebiteľov, vysokej miery bezpečnosti dodávok a hladkého prechodu na udržateľný nízkouhlíkový energetický systém. Stanovuje hlavné pravidlá pre organizáciu a fungovania sektora elektrickej energie Únie – najmä pravidlá o posilnení postavenia a ochrane spotrebiteľa, o otvorenom prístupe na integrovaný trh, o prístupe tretích strán k prenosovej a distribučnej infraštruktúre, pravidlá pre oddelenie a pravidlá o nezávislosti regulačných orgánov v členských štátoch.\n\nTouto smernicou sa vymedzujú aj spôsoby spolupráce medzi členskými štátmi, regulačnými orgánmi a prevádzkovateľmi prenosových sústav zameranej na vytvorenie plnohodnotne prepojeného vnútorného trhu s elektrinou, na ktorom sa zlepší začlenenie elektriny z obnoviteľných zdrojov, slobodná hospodárska súťaž a bezpečnosť dodávok.“\n\n5 Podľa článku 2 uvedenej smernice s názvom „Vymedzenie pojmov“:\n\n„Na účely tejto smernice:\n\n…\n\n29. ‚prevádzkovateľ distribučnej sústavy‘ je fyzická alebo právnická osoba zodpovedná za prevádzku, zabezpečovanie údržby a v prípade potreby rozvoj distribučnej sústavy v danej oblasti a prípadne aj rozvoj jej prepojení s inými sústavami a za zabezpečovanie dlhodobej schopnosti sústavy uspokojovať primeraný dopyt po distribúcii elektriny;\n\n…\n\n38. ‚výrobca‘ je fyzická alebo právnická osoba vyrábajúca elektrinu;\n\n…\n\n41. ‚priame vedenie‘ je buď elektrické vedenie spájajúce izolované miesto výroby s izolovaným odberateľom, alebo elektrické vedenie spájajúce výrobcu a podnik dodávajúci elektrinu, ktorý priamo zásobuje svoje vlastné zariadenia, dcérske spoločnosti alebo odberateľov [podnik dodávajúci elektrinu na účely priamych dodávok svojim vlastným zariadeniam, dcérskym spoločnostiam alebo odberateľom – neoficiálny preklad];\n\n…\n\n57. ‚elektroenergetický podnik‘ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá vykonáva aspoň jednu z týchto činností – výroba, prenos, distribúcia, agregácia, riadenie odberu, uskladňovanie energie, dodávka alebo nákup elektriny – a ktorá je v súvislosti s týmito činnosťami zodpovedná za obchodné a technické úlohy alebo údržbu; nezahŕňa však koncových odberateľov;\n\n…“\n\n6 Článok 4 tej istej smernice v znení uplatniteľnom na spory vo veciach samých, nazvaný „Slobodná voľba dodávateľa“, stanovoval:\n\n„Členské štáty zabezpečia, aby všetci odberatelia mohli slobodne nakupovať elektrinu od dodávateľa, ktorého si sami vyberú, a zabezpečia, aby všetci odberatelia mohli mať súčasne viac ako jednu zmluvu o dodávke elektriny za predpokladu, že sa stanovia požadované pripojovacie a meracie body.“\n\n7 Článok 6 ods. 1 a 2 smernice 2019/944, nazvaný „Prístup tretích strán“, stanovuje:\n\n„1. Členské štáty zabezpečia zavedenie systému pre prístup tretích strán do prenosových a distribučných sústav na základe uverejnených taríf platných pre všetkých odberateľov a uplatňovaných objektívne a bez diskriminácie medzi užívateľmi sústavy. Členské štáty zabezpečia, aby uvedené tarify alebo metodiky ich výpočtu boli pred nadobudnutím účinnosti schválené v súlade s článkom 59, a aby uvedené tarify a metodiky – ak sú schvaľované iba metodiky – boli pre nadobudnutím účinnosti uverejnené.\n\n2. Prevádzkovateľ prenosovej alebo distribučnej sústavy môže odmietnuť prístup, ak chýba potrebná kapacita. Pre takéto odmietnutia sa musia uviesť náležite opodstatnené dôvody, najmä so zreteľom na článok 9, a musia byť založené na objektívnych a technicky a ekonomicky odôvodnených kritériách. Členské štáty, alebo ak tak členské štáty stanovia, regulačné orgány členských štátov zabezpečia, aby sa tieto kritériá dôsledne uplatňovali a aby užívateľ sústavy, ktorému bol odmietnutý prístup, mohol využiť postup na urovnanie sporu. V prípade odmietnutia prístupu regulačné orgány tiež zabezpečia, pokiaľ je to vhodné, aby prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy poskytol príslušné informácie o opatreniach, ktoré budú potrebné pre posilnenie sústavy. Takéto informácie sa poskytnú vo všetkých prípadoch odmietnutia prístupu pre nabíjacie stanice. Strane, ktorá o takéto informácie požiada, môže byť vyúčtovaný primeraný poplatok odrážajúci náklady na poskytnutie takýchto informácií.“\n\n8 Podľa článku 7 tejto smernice, nazvaného „Priame vedenia“:\n\n„1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktoré umožnia, aby:\n\na) všetci výrobcovia a dodávatelia elektriny so sídlom na ich území mohli zásobovať vlastné priestory, dcérske spoločnosti a odberateľov prostredníctvom priameho vedenia bez toho, aby podliehali neprimeraným administratívnym postupom alebo nákladom;\n\nb) všetci odberatelia na ich území boli zásobovaní prostredníctvom priameho vedenia výrobcami a dodávateľmi elektriny, a to individuálne alebo spoločne s ďalšími odberateľmi.\n\n2. Členské štáty stanovia kritériá pre udeľovanie povolení na výstavbu priamych vedení na svojom území. Uvedené kritériá musia byť objektívne a nediskriminačné.\n\n3. Možnosť zásobovania elektrinou prostredníctvom priameho vedenia podľa odseku 1 tohto článku neovplyvňuje možnosť uzatvárania zmlúv na dodávku elektriny podľa článku 6.\n\n4. Členské štáty môžu vydať povolenie na výstavbu priameho vedenia za predpokladu odmietnutia prístupu do sústavy podľa potreby na základe článku 6, alebo začatia konania na urovnanie sporu podľa článku 60 [Členské štáty môžu podmieniť udelenie povolenia na výstavbu priameho vedenia buď odmietnutím prístupu do sústavy na základe článku 6, ak je to vhodné, alebo začatím konania na urovnanie sporu podľa článku 60 – neoficiálny preklad].\n\n5. Členské štáty môžu odmietnuť udeliť povolenie na priame vedenie, ak by udelenie takéhoto povolenia bránilo [mohlo brániť – neoficiálny preklad] uplatňovaniu ustanovení o povinnostiach služby vo verejnom záujme v článku 9. Takéto odmietnutie musí byť náležite odôvodnené.“\n\n9 Článok 9 uvedenej smernice s názvom „Povinnosti služby vo verejnom záujme“ stanovuje:\n\n„1. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, členské štáty na základe svojej inštitucionálnej organizácie a s náležitým zreteľom na zásadu subsidiarity zabezpečia, aby elektroenergetické podniky fungovali v súlade so zásadami tejto smernice s cieľom dosiahnuť konkurencieschopný, bezpečný a vzhľadom na životné prostredie udržateľný trh s elektrinou, a aby tieto podniky neboli diskriminované z hľadiska ich práv alebo povinností.\n\n2. So zreteľom na príslušné ustanovenia ZFEÚ, najmä na jej článok 106, členské štáty môžu podnikom pôsobiacim v sektore elektrickej energie z hľadiska všeobecného hospodárskeho záujmu uložiť povinnosti služby vo verejnom záujme, ktoré sa môžu vzťahovať na bezpečnosť, vrátane bezpečnosti dodávky, pravidelnos[ť], kvalit[u] a cen[u] dodávok a ochran[u] životného prostredia, vrátane energetickej efektívnosti, energie z obnoviteľných zdrojov a ochrany klímy. Takéto povinnosti musia byť jasne definované, transparentné, nediskriminačné a overiteľné a pre elektroenergetické podniky Únie musia zaručovať rovnosť prístupu k spotrebiteľom v členskom štáte. Povinnosti služby vo verejnom záujme, ktoré sa týkajú stanovovania cien dodávok elektriny, musia byť v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 5 tejto smernice.\n\n…\n\n5. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že nebudú uplatňovať články 6, 7 a 8 tejto smernice do tej miery, pokiaľ by ich uplatňovanie z právnych alebo skutkových dôvodov bránilo plneniu povinností uložených elektroenergetickým podnikom vo všeobecnom hospodárskom záujme a pokiaľ by nebol ovplyvnený rozvoj obchodu v takom rozsahu, že by to bolo v rozpore so záujmami Únie. Medzi záujmy Únie okrem iného patrí hospodárska súťaž vzhľadom na odberateľov v súlade s článkom 106 ZFEÚ a touto smernicou.“\n\n10 Článok 31 tej istej smernice, nazvaný „Úlohy prevádzkovateľov distribučných sústav“, v odseku 1 stanovuje:\n\n„Prevádzkovateľ distribučnej sústavy zodpovedá za zabezpečenie toho, že sústava dlhodobo vyhovuje odôvodneným požiadavkám na distribúciu elektriny, za prevádzku, údržbu a podľa hospodárskych podmienok [za prijateľných hospodárskych podmienok – neoficiálny preklad] za rozvoj bezpečnej, spoľahlivej a účinnej distribučnej sústavy vo svojej oblasti s náležitým ohľadom na životné prostredie a energetickú efektívnosť.“\n\n11 Článok 59 ods. 7 písm. a) smernice 2019/944 stanovuje:\n\n„Okrem prípadov, keď je na stanovovanie a schvaľovanie podmienok alebo metodík vykonávania sieťových predpisov a usmernení podľa kapitoly VII nariadenia [Európskeho parlamentu a Rady] (EÚ) 2019/943 [z 5. júna 2019 o vnútornom trhu s elektrinou (Ú. v. EÚ L 158, 2019, s. 54)] v zmysle článku 5 ods. 2 nariadenia [Európskeho parlamentu a Rady] (EÚ) 2019/942 [z 5. júna 2019, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (Ú. v. EÚ L 158, 2019, s. 22)] oprávnená agentúra ACER [Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky] z dôvodu ich koordinovanej povahy, regulačné orgány sú zodpovedné aspoň za stanovovanie alebo schvaľovanie národných metodík používaných na výpočet alebo stanovenie podmienok, a to v dostatočnom predstihu pred tým, ako nadobudnú účinnosť, pre:\n\na) pripojenie a prístup do vnútroštátnych sústav vrátane taríf za prenos a distribúciu alebo ich metodík, pričom tieto tarify alebo metodiky musia umožniť potrebné investície do sústav tak, aby sa nimi zabezpečila prevádzkyschopnosť sústav“.\n\nLotyšské právo\n\n12 V § 1 bode 29 Elektroenerģijas tirgus likums (zákon o trhu s elektrinou) z 5. mája 2005 (Latvijas Vēstnesis, 2005, č. 82), v znení uplatniteľnom na spory vo veciach samých (ďalej len „ETL“) je „priame vedenie“ vymedzené ako „buď elektrické vedenie spájajúce izolované miesto výroby s izolovaným odberateľom, alebo elektrické vedenie spájajúce izolovaného výrobcu elektriny a obchodníka, ktorý dodáva elektrinu priamo zariadeniam, ktoré vlastní alebo má v držbe, spojeným spoločnostiam a svojim vlastným odberateľom“.\n\n13 Ustanovenie § 25 ETL, nazvaného „Výstavba vedení“, v odsekoch 2 a 3 stanovuje:\n\n„2. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy má právo vybudovať distribučné vedenie v oblasti, na ktorú sa vzťahuje jeho povolenie.\n\n3. Iná osoba než prevádzkovateľ distribučnej sústavy má právo vybudovať distribučné vedenie v oblasti, na ktorú sa vzťahuje povolenie prevádzkovateľa distribučnej sústavy, v prípade, že vedenie, ktoré sa vybuduje, bude\n\n(1) priamym vedením;\n\n…“\n\n14 Ustanovenie § 26 ETL s názvom „Priame vedenie“ stanovoval:\n\n„1. Výrobca má právo dodávať elektrinu odberateľom alebo svojim vlastným zariadeniam prostredníctvom spojenia priamym vedením.\n\n2. Povolenie na vybudovanie spojenia priamym vedením vydá regulačný orgán. Regulačný orgán určí objektívne a jednotné kritériá, podľa ktorých sa vydá povolenie na vybudovanie spojenia priamym vedením.“\n\nSpory vo veciach samých a prejudiciálne otázky\n\nVec C-722/24\n\n15 Elektro bizness je spoločnosť založená podľa lotyšského práva, ktorá vyrába elektrinu s využitím kogeneračnej jednotky a dodáva túto elektrinu prostredníctvom podzemného káblového vedenia s napätím 20000 voltov a dĺžkou 7,6 km, a to nielen do distribučnej sústavy, ktorej prevádzkovateľom v zmysle článku 2 bodu 29 smernice 2019/944 je AS Sadales tīkls, ale aj šiestim priemyselným odberateľom, a to nie prostredníctvom tejto sústavy. Je vlastníkom tak tejto kogeneračnej jednotky, ako aj tohto elektrického vedenia.\n\n16 V roku 2021 Elektro bizness požiadala regulačný orgán o povolenie vybudovať nové elektrické vedenie s dĺžkou približne 400 metrov s cieľom prepojiť existujúce vedenie so zariadením nového odberateľa, ktorému by tak bola dodávaná elektrická energia vyrobená v jej kogeneračnej jednotke bez toho, aby sa tak dialo prostredníctvom tejto sústavy. Po vybudovaní tohto vedenia by sa tento nový odberateľ odpojil od distribučnej siete prevádzkovateľa, stal by sa „izolovaným odberateľom“ a priamo by nakupoval elektrinu vyrobenú a dodávanú spoločnosťou Elektro bizness.\n\n17 Rozhodnutím z 10. júna 2021 regulačný orgán zamietol túto žiadosť z dôvodu, že plánované elektrické vedenie nie je „priamym vedením“ v zmysle § 1 bodu 29 ETL, pretože spája zákazníka s existujúcim elektrizačným vedením, a nie s miestom výroby elektrickej energie, v tomto prípade kogeneračnou jednotkou spoločnosti Elektro bizness.\n\n18 Keďže žaloba podaná proti tomuto rozhodnutiu bola zamietnutá rozsudkom Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd, Lotyšsko), Elektro bizness podala proti tomuto rozsudku odvolanie na Augstākā tiesa (Senāts) [Najvyšší súd (Senát), Lotyšsko], ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania.\n\n19 Tento súd sa pýta, či je plánované elektrické vedenie „priamym vedením“ v zmysle článku 2 bodu 41 smernice 2019/944, keďže umožňuje spoločnosti Elektro bizness dodávať elektrinu odberateľovi bez toho, aby sa tak dialo prostredníctvom distribučnej sústavy prevádzkovateľa, alebo či, ako tvrdí regulačný orgán, možno túto kvalifikáciu uplatniť len na vedenie, ktoré zabezpečuje priamy prenos elektriny z miesta výroby k odberateľovi.\n\n20 Uvedený súd sa domnieva, že vzhľadom na to, že smernica 2019/944 nijako neodkazuje na vnútroštátne právo, pojem „priame vedenie“ by sa mal považovať za autonómny pojem práva Únie. Podľa tohto súdu zo znenia odôvodnenia 11 v spojení s článkom 1 a článkom 7 ods. 1 tejto smernice vyplýva, že jej cieľom je najmä podporiť možnosť výrobcov elektrickej energie dodávať ju svojim odberateľom bez toho, aby využívali distribučnú sústavu prevádzkovateľa, ak si to želajú.\n\n21 Ten istý súd však zastáva názor, že pojem „izolované miesto výroby“ uvedený v článku 2 bode 41 uvedenej smernice môže odkazovať nielen na súbor zariadení určených na výrobu elektriny, nachádzajúcich sa na tej istej adrese, ale aj na elektrické vedenia patriace výrobcovi, prostredníctvom ktorých sa takto vyrobená elektrina dodáva, aj keď sa tieto vedenia nachádzajú mimo miesta, kde sa nachádza dotknuté výrobné zariadenie. Vzhľadom na znenie tohto článku 2 bodu 41 sa prikláňa k názoru, že priame vedenie je elektrické vedenie, ktoré priamo spája miesto výroby s odberateľom.\n\n22 Za týchto okolností Augstākā tiesa (Senāts) [Najvyšší súd (Senát)] rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:\n\n„Na účely článku 2 bodu 41 [smernice 2019/944]:\n\n1. Má sa pojem ‚izolované miesto výroby‘, ktorý je použitý v uvedenom ustanovení, chápať v tom zmysle, že zahŕňa aj elektrické vedenie, ktorého vlastníkom je výrobca, pripojené k elektrárni, určené na prenos vyrobenej elektriny, ktoré siaha za hranice miesta (poštovej adresy), kde sa nachádza elektráreň?\n\n2. Zahŕňa definícia priameho vedenia, ktorá je spomenutá v uvedenom ustanovení, elektrické vedenie spájajúce odberateľa s miestom výroby elektriny (kogeneračnou elektrárňou) prostredníctvom vybudovania spojenia elektrickým vedením, ktorého vlastníkom je výrobca a ktoré je už vybudované a určené na prenos elektriny, ak sa v dôsledku toho zaručí dodávanie elektriny od výrobcu odberateľovi bez použitia sústavy prevádzkovateľa distribučnej sústavy? Má na odpoveď na túto otázku vplyv skutočnosť, že už vybudované elektrické vedenie, ktorého vlastníkom je výrobca a ktoré je určené na prenos elektriny, s ktorým by bolo spojené vedenie, ktorého vybudovanie sa navrhuje, aby siahalo až k novému odberateľovi, sa už používa na dodávku elektriny iným odberateľom?“\n\nVec C-756/24\n\n23 Autobusu parks je spoločnosť založená podľa lotyšského práva, ktorá pôsobí v odvetví miestnej osobnej prepravy. V marci 2021 požiadala regulačný orgán o povolenie na výstavbu vedenia s dĺžkou 6,5 km, ktoré by spájalo zariadenie na výrobu vodíka, ktorého je vlastníčkou a ktoré je určené na zásobovanie mestských autobusov poháňaných vodíkom, a kogeneračnú jednotku na báze biomasy, ktorá patrí spoločnosti Gren Latvija.\n\n24 Podľa spoločnosti Autobusu parks je pripojenie jej zariadenia na výrobu vodíka k spoločnosti Gren Latvija prostredníctvom priameho vedenia nevyhnutné najmä na zníženie nákladov spojených s nárastom jej potrieb dodávok elektriny. Autobusu parks spresnila, že po vybudovaní plánovaného vedenia bude nakupovať elektrinu priamo od spoločnosti Gren Latvija a nebude využívať distribučnú sieť prevádzkovateľa, s ktorým by však chcela zachovať záložné pripojenie.\n\n25 Rozhodnutím zo 4. novembra 2021 regulačný orgán zamietol túto žiadosť z dôvodu, že nebola podaná žiadosť o povolenie na výstavbu „priamej linky“, pričom Autobusu parks nemožno považovať za „izolovaného odberateľa“, keďže bola pripojená k distribučnej sieti prevádzkovateľa. Podľa regulačného orgánu pritom v prejednávanej veci neexistovalo žiadne technické alebo ekonomické odôvodnenie výstavby plánovanej trate, keďže táto distribučná sústava bola schopná uspokojiť dodatočné potreby spoločnosti Autobusu parks týkajúce sa dodávok elektriny za primeranú cenu.\n\n26 Autobusu parks podala proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Administratīvā apgabaltiesa (Krajský správny súd), ktorý jej žalobe vyhovel a nariadil regulačnému orgánu, aby povolil výstavbu priameho vedenia spájajúceho Autobusu parks s výrobcom elektrickej energie, spoločnosťou Gren Latvija, pričom riadne zohľadnil skutočnosť, že Autobusu parks by po vybudovaní tohto vedenia na dodávky elektrickej energie nevyužívala distribučnú sieť prevádzkovateľa.\n\n27 Tento súd okrem toho uviedol, že priame vedenia sú súčasťou konkurenčných trhov s elektrinou a že stanovisko regulačného orgánu, podľa ktorého možno priame vedenie vybudovať len na účely zabezpečenia dodávky elektriny odberateľom, ktorí nemajú možnosť zásobovať sa z distribučnej sústavy prevádzkovateľa, nemožno vyvodiť z uplatniteľnej právnej úpravy.\n\n28 Regulačný orgán podal proti tomuto rozsudku opravný prostriedok na Augstākā tiesa (Senāts) [Najvyšší súd (Senát)], ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, pričom tvrdil, že povolenie výstavby priamych vedení bez akéhokoľvek technického a ekonomického odôvodnenia by poškodilo záujmy a potreby všetkých zákazníkov. Zákazníci, ktorí by v dôsledku používania priameho vedenia na účely dodávok elektrickej energie prestali byť pripojení k distribučnej sieti prevádzkovateľa, by sa už finančne nezúčastňovali na údržbe a rozvoji tejto siete, čo by viedlo k zvýšeniu nákladov na poskytované služby.\n\n29 Podľa predkladajúceho vnútroštátneho súdu zo znenia článku 7 ods. 1 v spojení s odôvodnením 11 smernice 2019/944 s prihliadnutím na článok 1 tejto smernice vyplýva, že jej cieľom je podporiť možnosť výrobcov dodávať elektrinu svojim odberateľom prostredníctvom priamych vedení, ak si to želajú. Vzhľadom na odseky 3 a 5 tohto článku 7, ako aj na článok 4 uvedenej smernice sa však tento súd pýta, či sa dodávanie elektrickej energie prostredníctvom priameho vedenia má povoliť len vo výnimočných prípadoch, alebo či sa má považovať za alternatívny spôsob dodávky elektrickej energie.\n\n30 Okrem toho sa uvedený súd pýta na pojem „izolovaný odberateľ“ v zmysle článku 2 bodu 41 smernice 2019/944. Pýta sa na jednej strane, či skutočnosť, že odberateľ chce zachovať záložné pripojenie k distribučnej sústave prevádzkovateľa, predstavuje prekážku povolenia na výstavbu priameho vedenia, a na druhej strane, či je okolnosť, že táto sústava je schopná zabezpečiť odberateľovi potrebnú kapacitu dodávok elektrickej energie, relevantná na účely výkladu tohto pojmu.\n\n31 Za týchto okolností Augstākā tiesa (Senāts) [Najvyšší súd (Senát)] rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:\n\n„1.\n\nMá sa článok 7 [smernice 2019/944] vykladať v tom zmysle, že ‚priame vedenie‘ predstavuje alternatívnu formu dodávky elektriny, ak si to odberateľ želá, alebo naopak v tom zmysle, že priame vedenie je prípustné len vo výnimočných prípadoch?\n\n2. Má sa článok 2 bod 41 [smernice 2019/944] vykladať v tom zmysle, že [ako ‚priame vedenie‘ možno kvalifikovať] elektrické vedenie, prostredníctvom ktorého sa má výrobca elektriny, ktorý je pripojený do distribučnej sústavy, spojiť s odberateľom elektriny, ktorý je pripojený do distribučnej sústavy, ak si tento odberateľ ponechá toto pripojenie do distribučnej sústavy ako záložné pripojenie po vybudovaní plánovaného elektrického vedenia, ale bude odpojený od distribučnej sústavy, kým bude odoberať elektrinu od výrobcu elektriny prostredníctvom tohto priameho vedenia?\n\n3. Má sa pod pojmom ‚izolovaný odberateľ‘, ktorý je použitý v článku 2 bode 41 [smernice 2019/944], chápať len odberateľ, ktorý nie je pripojený do distribučnej sústavy a ktorému prevádzkovateľ distribučnej sústavy nie je schopný zabezpečiť potrebnú kapacitu prostredníctvom vybudovania pripojenia za primerané náklady?“\n\n32 Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 10. decembra 2024 boli veci C-722/24 a C-756/24 spojené na spoločné konanie na účely písomnej časti konania, ústnej časti konania, ako aj vyhlásenia rozsudku.\n\nO prejudiciálnych otázkach\n\n33 Svojimi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 2 bod 41 smernice 2019/944 v spojení s jej článkom 7 vykladať v tom zmysle, že pojem „priame vedenie“, ktorý je v ňom uvedený, sa vzťahuje na elektrické vedenie, ktorého cieľom je pripojiť:\n\n– nového odberateľa k existujúcemu elektrickému vedeniu, prostredníctvom ktorého vlastník tohto vedenia dodáva elektrinu iným odberateľom bez toho, aby sa tak dialo prostredníctvom distribučnej sústavy prevádzkovateľa, aj keď uvedené vedenie siaha ďalej než na miesto, kde sa nachádza dotknuté výrobné zariadenie,\n\n– výrobcu elektriny k odberateľovi, ktorý si chce zachovať záložné pripojenie k distribučnej sústave prevádzkovateľa, ktorý môže tomuto odberateľovi zabezpečiť nevyhnutné dodávky elektriny bez výstavby tohto nového vedenia.\n\n34 Na úvod treba uviesť, že článok 2 bod 41 smernice 2019/944 obsahuje dve definície pojmu „priame vedenie“. Podľa prvej definície je priamym vedením „elektrické vedenie spájajúce izolované miesto výroby s izolovaným odberateľom“. Podľa druhej definície je priamym vedením „elektrické vedenie spájajúce výrobcu a podnik dodávajúci elektrinu na účely priamych dodávok svojim vlastným zariadeniam, dcérskym spoločnostiam alebo odberateľom“, pričom pojem „izolovaný“ sa v znení tejto druhej definície nenachádza.\n\n35 Okrem toho podľa ustálenej judikatúry treba pri výklade ustanovenia práva Únie zohľadniť nielen jeho doslovné znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (pozri rozsudky zo 17. novembra 1983, Merck, 292/82, EU:C:1983:335, bod 12, a z 15. januára 2026, AVR-Afvalverwerking, C-692/23, EU:C:2026:4, bod 37).\n\n36 Pokiaľ ide o znenie prvej definície priameho vedenia uvedenej v článku 2 bode 41 smernice 2019/944, ako v podstate uviedla generálna advokátka v bode 91 svojich návrhov, hoci je pravda, že jazykové verzie tohto ustanovenia nie sú totožné, väčšinou vyjadrujú rovnakú myšlienku izolovanosti alebo oddelenia od distribučnej sústavy prevádzkovateľa, a to tak v prípade miesta výroby, ako aj v prípade odberateľa. Tak je to okrem iného v lotyšskej („izolēts“), dánskej („isoleret“), gréckej („mεμονωμένη/μεμονωμένο“), anglickej („isolated“), francúzskej („isolé“), chorvátskej („izoliran“), talianskej („isolato“), portugalskej („isolado“) a rumunskej („izolat“) jazykovej verzii. Je to tak aj v prípade nemeckej („einzelnen“) a švédskej („enskild“) jazykovej verzie, ktoré odkazujú na myšlienku „oddeleného“ prvku.\n\n37 Pojem „izolovaný“ v zmysle tohto článku 2 bodu 41 tak odkazuje na miesto výroby alebo výrobcu elektrickej energie a na spotrebiteľa elektrickej energie, ktorí nie sú pripojení k distribučnej sústave prevádzkovateľa, a preto môžu byť navzájom spojení len „priamym vedením“ v zmysle prvej definície uvedenej v tomto ustanovení.\n\n38 Zdá sa, že odôvodnenie 7 smernice 2019/944, podľa ktorého majú členské štáty s cieľom vytvoriť vnútorný trh s elektrinou posilňovať integráciu svojich vnútroštátnych trhov a spoluprácu medzi prevádzkovateľmi sústav na úrovni Únie a regiónov tým, že budú „zahŕňať pretrvávajúce izolované sústavy, ktoré vytvárajú energetické ostrovy, ktoré v Únii pretrvávajú“, potvrdzuje myšlienku o oddelení, vyjadrenú vo výraze „izolovaný“, použitom v tejto smernici.\n\n39 Pokiaľ ide o druhú definíciu pojmu „priame vedenie“ uvedenú v článku 2 bode 41 smernice 2019/944 a pripomenutú v bode 34 tohto rozsudku, treba uviesť, ako to urobila rakúska vláda vo svojich písomných pripomienkach, že výraz „a“ uvedený vo výraze „spájajúce výrobcu a podnik dodávajúci elektrinu“ treba chápať tak, že znamená „alebo“. Tento výklad umožňuje pokryť všetky prípady, v ktorých je „výrobca“ alebo „podnik dodávajúci elektrinu“ spojený elektrickým vedením so svojimi prevádzkarňami, dcérskymi spoločnosťami a odberateľmi, ktorým dodávajú elektrinu.\n\n40 Tento výklad v prvom rade podporuje kontextuálna analýza tejto druhej definície pojmu „priame vedenie“.\n\n41 Na jednej strane sa totiž tak na „výrobcu“, ako aj na „podnik dodávajúci elektrinu“ v zmysle druhej definície pojmu „priame vedenie“ vzťahuje široko definovaný pojem „elektroenergetický podnik“ podľa článku 2 bodu 57, pod ktorý spadá „fyzická alebo právnická osoba, ktorá vykonáva aspoň jednu z týchto činností – výroba, prenos, distribúcia, agregácia, riadenie odberu, uskladňovanie energie, dodávka alebo nákup elektriny – a ktorá je v súvislosti s týmito činnosťami zodpovedná za obchodné a technické úlohy alebo údržbu; nezahŕňa však koncových odberateľov“.\n\n42 Na druhej strane článok 7 uvedenej smernice, nazvaný „Priame vedenia“, v odseku 1 písm. a) ukladá členským štátom povinnosť prijať potrebné opatrenia, ktoré umožnia, aby všetci výrobcovia a dodávatelia elektriny so sídlom na ich území mohli zásobovať vlastné priestory, dcérske spoločnosti a odberateľov prostredníctvom priameho vedenia bez toho, aby podliehali neprimeraným administratívnym postupom alebo nákladom. Z tohto ustanovenia tak vyplýva, ako v podstate uviedla generálna advokátka v bode 37 svojich návrhov, že tak výrobcovia, ako aj podniky dodávajúce elektrickú energiu musia mať možnosť zásobovať svoje vlastné prevádzkarne, dcérske spoločnosti a odberateľov prostredníctvom priameho vedenia.\n\n43 Takýto výklad je v druhom rade podporený cieľmi sledovanými smernicou 2019/944, ako sú uvedené v jej článku 1 v spojení s jej odôvodneniami 2, 6 a 11, ako je najmä vytvorenie skutočne integrovaných, konkurenčných, spotrebiteľsky orientovaných, flexibilných, spravodlivých a transparentných trhov s elektrinou v Únii, čím sa zabezpečia dostupné a transparentné ceny energie a náklady pre spotrebiteľov, vysoká miera bezpečnosti dodávok a hladký prechod na udržateľný nízkouhlíkový energetický systém.\n\n44 Na jednej strane totiž výstavba „priamych vedení“ v zmysle článku 2 bodu 41 tejto smernice zvyšuje slobodu výberu spotrebiteľov tým, že im ponúka možnosti dodávok elektriny od elektroenergetických podnikov podľa vlastného výberu bez toho, aby záviseli od distribučnej sústavy prevádzkovateľa. Na druhej strane tieto priame vedenia, ktoré posilňujú autonómiu spotrebiteľov a ich úlohu decentralizovaných aktérov na trhu s elektrinou, môžu, ako to preukazuje spor vo veci samej vo veci C-756/24, prispieť k rozvoju výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú prostriedkom na zabezpečenie energetickej transformácie a udržateľného rozvoja v súlade s cieľmi uvedenej smernice.\n\n45 Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak sa odberateľ zásobuje elektrickou energiou prostredníctvom vedenia, ktoré ho priamo spája s výrobcom alebo dodávateľom elektriny bez toho, aby na tento účel elektrický prúd prešiel cez distribučnú sústavu prevádzkovateľa, toto vedenie sa musí kvalifikovať ako „priame“ v zmysle druhej definície uvedenej v tomto článku 2 bode 41, aj keď tento odberateľ, tento výrobca alebo tento podnik nie sú „izolovaní“, teda nie sú odpojení od tejto sústavy.\n\n46 Predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu prináleží, aby vzhľadom na všetky informácie, ktoré má k dispozícii, určil, či elektrické vedenia, ktorých stavebné povolenie regulačný orgán zamietol, spadajú pod jednu alebo druhú z dvoch definícií uvedených v článku 2 bode 41 smernice 2019/944, a najmä, či tieto vedenia umožňujú novému odberateľovi spoločnosti Elektro bizness a spoločnosti Autobusu parks zásobovať sa elektrickou energiou od spoločnosti Elektro bizness v prvom prípade a od spoločnosti Gren Latvija v druhom prípade bez toho, aby elektrický prúd prechádzal cez distribučnú sústavu prevádzkovateľa v zmysle bodu 29 tohto článku 2.\n\n47 Súdny dvor však môže tomuto súdu poskytnúť všetky výkladové prvky vyplývajúce z práva Únie, ktoré môžu byť užitočné na účely rozhodnutia veci, o ktorej rozhoduje (rozsudok zo 4. marca 2021, Frenetikexito, C-581/19, EU:C:2021:167, bod 36 a citovaná judikatúra).\n\n48 Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci C-722/24 vyplýva, že elektrina vyrobená kogeneračnou jednotkou spoločnosti Elektro bizness sa prepravuje vedením, ktorého vlastníkom je tiež táto spoločnosť, až k jej šiestim priemyselných odberateľom, ako aj do distribučnej sústavy prevádzkovateľa. Ak by po výstavbe nového vedenia, o ktorého povolenie požiadala Elektro bizness, tento elektroenergetický podnik v zmysle článku 2 bodu 57 smernice 2019/944 dodával elektrinu novému odberateľovi prostredníctvom tohto vedenia bez toho, aby sa tak dialo prostredníctvom distribučnej sústavy prevádzkovateľa, táto sieť by mohla byť kvalifikovaná ako „priame vedenie“ v zmysle druhej definície uvedenej v článku 2 bode 41 smernice 2019/944 bez toho, aby v tejto súvislosti bola relevantná okolnosť, že toto vedenie, ktoré vlastní Elektro bizness, spája odberateľa s existujúcim vedením, ktoré dodáva elektrinu, a nie priamo s miestom výroby, v tomto prípade kogeneračným zariadením, ktorého vlastníkom je tiež Elektro bizness.\n\n49 Ako totiž vyplýva z bodu 45 tohto rozsudku, rozhodujúcim kritériom na účely kvalifikácie ako „priameho vedenia“ v zmysle druhej definície uvedenej v tomto ustanovení je kritérium zásobovania odberateľa výrobcom elektrickej energie alebo podnikom dodávajúcim elektrinu bez toho, aby sa tak dialo prostredníctvom distribučnej sústavy prevádzkovateľa v zmysle článku 2 bodu 29 tejto smernice, a to bez ohľadu na to, či sú tieto hospodárske subjekty už pripojené k tejto sústave.\n\n50 Na túto kvalifikáciu nemá vplyv ani okolnosť, ktorú uviedol predkladajúci vnútroštátny súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci C-756/24, že dotknutý odberateľ si zachová záložné pripojenie k distribučnej sústave prevádzkovateľa po výstavbe linky, ktorá ho priamo spája s výrobcom elektrickej energie.\n\n51 Požiadavka úplného odpojenia prevádzkovateľa od distribučnej sústavy po pripojení k priamemu vedeniu, ktorá nevyplýva ani zo znenia, ani z kontextu článku 2 bodu 41 smernice 2019/944, by totiž mohla byť v rozpore s právom odberateľa slobodne si vybrať svojho dodávateľa elektriny, ktoré je uvedené v článku 4 tejto smernice, ako aj so zásadou voľného prístupu do sústavy, ktorá vyplýva z článku 6 ods. 1 uvedenej smernice. Okrem toho podľa článku 7 ods. 3 tej istej smernice možnosť dodávať elektrinu prostredníctvom priameho vedenia nemá vplyv na možnosť uzatvárať zmluvy o dodávke elektriny podľa článku 6 smernice 2019/944.\n\n52 Z týchto úvah vyplýva, že odberateľ musí mať možnosť zachovať si záložné pripojenie k verejnej distribučnej sieti po výstavbe priameho vedenia, ak si to želá. Ako však v podstate uviedla Komisia vo svojich písomných pripomienkach, zachovanie si takéhoto pripojenia nesmie ohroziť úlohy prevádzkovateľa distribučnej sústavy, najmä, ako to stanovuje článok 31 ods. 1 smernice 2019/944, zabezpečenie toho, že sústava dlhodobo vyhovuje odôvodneným požiadavkám na distribúciu elektriny, za prevádzku, údržbu a za prijateľných hospodárskych podmienok za rozvoj bezpečnej, spoľahlivej a účinnej distribučnej sústavy vo svojej oblasti s náležitým ohľadom na životné prostredie a energetickú efektívnosť. Na odberateľa, ktorý si takéto záložné pripojenie zachová, sa tak môžu vzťahovať určité povinnosti, ako je najmä zaplatenie finančného príspevku, ktorý musí byť stanovený v súlade so smernicou 2019/944, a najmä s postupom stanoveným v článku 59 ods. 7 tejto smernice.\n\n53 Pokiaľ ide napokon o otázku, či „priame vedenie“ v zmysle článku 2 bodu 41 tejto smernice môže byť povolené len za výnimočných okolností, najmä ak distribučná sústava prevádzkovateľa nie je schopná zabezpečiť odberateľovi potrebné dodávky elektriny, po prvé z článku 7 ods. 1 smernice 2019/944 v spojení s odôvodnením 11 tejto smernice vyplýva, že na jednej strane všetci výrobcovia a dodávatelia elektriny so sídlom na území členských štátov musia mať možnosť zásobovať svoje vlastné prevádzkarne, dcérske spoločnosti a odberateľov prostredníctvom priameho vedenia bez toho, aby podliehali neprimeraným administratívnym postupom alebo nákladom. Na druhej strane všetci odberatelia so sídlom na tomto území, jednotlivo alebo spoločne, musia mať možnosť byť zásobovaní zo strany „elektroenergetických podnikov“ prostredníctvom priameho vedenia v zmysle článku 2 bodu 57 uvedenej smernice.\n\n54 Po druhé tento článok 7 ods. 1 treba vykladať v spojení s článkom 4 tej istej smernice, ktorý stanovuje, že všetci odberatelia musia mať možnosť nakupovať elektrinu od dodávateľov, ktorých si sami vyberú.\n\n55 Po tretie, ako bolo pripomenuté v bodoch 43 a 44 tohto rozsudku, výstavba priamych vedení prispieva k dosiahnutiu cieľov smernice 2019/944, ako sú uvedené v jej článku 1.\n\n56 Po štvrté, ako zdôraznila generálna advokátka v bode 55 svojich návrhov, treba rozlišovať medzi podmienkami, za ktorých sa má elektrické vedenie kvalifikovať ako „priame vedenie“ v zmysle článku 2 bodu 41 smernice 2019/944, a podmienkami, za ktorých možno takúto linku povoliť. Zatiaľ čo totiž článok 7 ods. 1 tejto smernice stanovuje právo odberateľov na dodávky elektriny prostredníctvom priameho vedenia a právo výrobcov a dodávateľov elektrickej energie zabezpečiť takéto dodávky, odsek 2 tohto článku 7 ukladá členským štátom povinnosť stanoviť objektívne a nediskriminačné kritériá týkajúce sa udeľovania povolení na výstavbu priameho vedenia. Podľa odseku 4 uvedeného článku 7 členské štáty môžu podmieniť udelenie takýchto povolení buď odmietnutím prístupu do sústavy na základe článku 6 uvedenej smernice, alebo začatím konania na urovnanie sporov podľa článku 60 tejto smernice.\n\n57 Okrem toho podľa článku 7 ods. 5 uvedenej smernice členské štáty môžu odmietnuť povoliť priame vedenie, ak by udelenie takéhoto povolenia mohlo brániť uplatňovaniu ustanovení o povinnostiach služby vo verejnom záujme uvedených v článku 9 tej istej smernice, ktoré sa podľa odseku 2 tohto článku smernice vzťahujú na bezpečnosť, vrátane bezpečnosti dodávky, pravidelnosť, kvalitu a cenu dodávok a ochranu životného prostredia, vrátane energetickej efektívnosti, energie z obnoviteľných zdrojov a ochrany klímy.\n\n58 V článku 9 ods. 5 tejto smernice sa napokon uvádza, že členské štáty sa môžu rozhodnúť, že nebudú uplatňovať okrem iného článok 7 tejto smernice do tej miery, pokiaľ by jeho uplatňovanie z právnych alebo skutkových dôvodov bránilo plneniu povinností uložených elektroenergetickým podnikom vo všeobecnom hospodárskom záujme a pokiaľ by nebol ovplyvnený rozvoj obchodu v takom rozsahu, že by to bolo v rozpore so záujmami Únie.\n\n59 Zo všetkých týchto ustanovení vyplýva, že táto smernica ponecháva členským štátom určitú mieru voľnej úvahy, aby v súlade s jej cieľmi a všeobecnými zásadami definovali kritériá udeľovania povolení na priame vedenia pod podmienkou, že sú objektívne a nediskriminačné, s cieľom zabezpečiť, aby výstavba týchto vedení nebola v rozpore najmä s celistvosťou a prevádzkyschopnosťou distribučnej sústavy prevádzkovateľa a aby umožňovala, že sa odberateľom zabezpečí potrebné pripojenie k sieti za prijateľné náklady.\n\n60 V prejednávanej veci prináleží predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu, aby posúdil, či vzhľadom na vnútroštátny kontext trhu s elektrickou energiou, a najmä osobitosti dodávok elektriny na tomto trhu uvedené v návrhoch na začatie prejudiciálneho konania, by povolenie na výstavbu priamych vedení, o aké ide vo veciach samých, neprimerane obmedzovalo schopnosť prevádzkovateľa distribučnej sústavy plniť svoje povinnosti služby vo verejnom záujme, najmä povinnosť poskytovať výrobcom a zákazníkom potrebné pripojenie k dotknutej sústave v súlade s podmienkami pripojenia stanovenými regulačným orgánom.\n\n61 Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že článok 2 bod 41 smernice 2019/944 v spojení s článkom 7 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „priame vedenie“, ktorý je v ňom uvedený, sa vzťahuje na elektrické vedenie, ktorého cieľom je pripojenie:\n\n– nového odberateľa k existujúcemu elektrickému vedeniu, prostredníctvom ktorého vlastník tohto vedenia dodáva elektrinu iným odberateľom bez toho, aby sa tak dialo prostredníctvom distribučnej sústavy prevádzkovateľa, aj keď uvedené vedenie siaha ďalej než na miesto, kde sa nachádza dotknuté výrobné zariadenie,\n\n– výrobcu elektriny k odberateľovi, ktorý si chce za primeraný finančný príspevok zachovať záložné pripojenie k distribučnej sústave prevádzkovateľa, ak neexistujú výnimočné okolnosti, ako je neschopnosť tohto prevádzkovateľa zabezpečiť tomuto odberateľovi potrebné zásobovanie elektrinou, bez toho, aby boli dotknuté obmedzenia stanovené v článku 7 ods. 2, 4 a 5 tejto smernice, pokiaľ ide o povolenie na výstavbu priameho vedenia.\n\nO trovách\n\n62 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.\n\nZ týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:\n\nČlánok 2 bod 41 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ v spojení s článkom 7 tejto smernice\n\nsa má vykladať v tom zmysle, že pojem „priame vedenie“, ktorý je v ňom uvedený, sa vzťahuje na elektrické vedenie, ktorého cieľom je pripojenie:\n\n– nového odberateľa k existujúcemu elektrickému vedeniu, prostredníctvom ktorého vlastník tohto vedenia dodáva elektrinu iným odberateľom bez toho, aby sa tak dialo prostredníctvom distribučnej sústavy prevádzkovateľa, aj keď uvedené vedenie siaha ďalej než na miesto, kde sa nachádza dotknuté výrobné zariadenie,\n\n– výrobcu elektriny k odberateľovi, ktorý si chce za primeraný finančný príspevok zachovať záložné pripojenie k distribučnej sústave prevádzkovateľa, ak neexistujú výnimočné okolnosti, ako je neschopnosť tohto prevádzkovateľa zabezpečiť tomuto odberateľovi potrebné zásobovanie elektrinou, bez toho, aby boli dotknuté obmedzenia stanovené v článku 7 ods. 2, 4 a 5 tejto smernice, pokiaľ ide o povolenie na výstavbu priameho vedenia.\n\nPodpisy\n\n(*1) Jazyk konania: lotyština.", "vazby": {"eurlex": {"url": "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:62024CJ0722", "celex": "62024CJ0722", "xhtml": "http://publications.europa.eu/resource/cellar/31c037f6-b273-11f1-b9e5-01aa75ed71a1.0023.05/DOC_1", "cituje": [], "strany": "SIA „Elektro bizness” a Sabiedrisko pakalpojumu regulēšanas komisija proti Sabiedrisko pakalpojumu regulēšanas komisija", "konanie": ["Návrh na začatie prejudiciálneho konania"], "krajina": ["Lotyšsko"], "predmet": [], "formacia": ["Tretia komora"], "navrhy_ga": ["62024CC0722"], "interpretuje": []}, "pravna_veta": "Článok 2 bod 41 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ v spojení s článkom 7 tejto smernice\nsa má vykladať v tom zmysle, že pojem „priame vedenie“, ktorý je v ňom uvedený, sa vzťahuje na elektrické vedenie, ktorého cieľom je pripojenie:\n– nového odberateľa k existujúcemu elektrickému vedeniu, prostredníctvom ktorého vlastník tohto vedenia dodáva elektrinu iným odberateľom bez toho, aby sa tak dialo prostredníctvom distribučnej sústavy prevádzkovateľa, aj keď uvedené vedenie siaha ďalej než na miesto, kde sa nachádza dotknuté výrobné zariadenie,\n– výrobcu elektriny k odberateľovi, ktorý si chce za primeraný finančný príspevok zachovať záložné pripojenie k distribučnej sústave prevádzkovateľa, ak neexistujú výnimočné okolnosti, ako je neschopnosť tohto prevádzkovateľa zabezpečiť tomuto odberateľovi potrebné zásobovanie elektrinou, bez toho, aby boli dotknuté obmedzenia stanovené v článku 7 ods. 2, 4 a 5 tejto smernice, pokiaľ ide o povolenie na výstavbu priameho vedenia.", "pravna_veta_zdroj": "vyrok"}, "cituje": [], "citovane_v": []}