{"guid": "eurlex:62024CJ0669", "ecli": "ECLI:EU:C:2026:736", "spisova_znacka": "C-669/24", "nazov": "Rozsudok Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-669/24 z 10. 9. 2026", "citacia": "rozsudok Súdneho dvora EÚ z 10. septembra 2026, sp. zn. C-669/24, ECLI:EU:C:2026:736", "identifikacne_cislo": "62024CJ0669", "sud": {"guid": "cjeu:C", "nazov": "Súdny dvor EÚ", "typ": "eu", "slug": "sudny-dvor-eu"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2026-09-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": "Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberlandesgericht Düsseldorf – Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Aproximácia právnych predpisov – Odvetvie telekomunikácií – Smernica (EÚ) 2018/1972 – Európsky kódex elektronických komunikácií – Zmluva o elektronických komunikačných službách – Právomoc poskytovateľa na jednostrannú zmenu – Článok 105 ods. 4 prvý pododsek – Právo koncových používateľov ukončiť zmluvu", "pravna_veta": "Článok 105 ods. 4 prvý pododsek smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií,\nsa má vykladať v tom zmysle, že:\nposkytovateľom verejne dostupných elektronických komunikačných služieb iných ako interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania nepriznáva právo jednostranne meniť zmluvné podmienky, ale že predpokladá existenciu takéhoto práva podľa iných uplatniteľných pravidiel, a obmedzuje sa na úpravu práva na ukončenie zmluvy priznaného koncovým používateľom, ak poskytovateľ uplatní právo na jednostrannú zmenu, bez toho, aby boli dotknuté podmienky a požiadavky stanovené na tento účel právom Únie a vnútroštátnym právom v oblasti ochrany spotrebiteľov.", "pravna_veta_zdroj": "vyrok", "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "siedma komora", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "xhtml", "pdf_url": null, "zdroj": "eurlex", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:EU:C:2026:736", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:EU:C:2026:736", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:EU:C:2026:736/text", "citacie_n": 0, "text": "ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (siedma komora)\n\nz 10. septembra 2026 (*1)\n\n„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Aproximácia právnych predpisov – Odvetvie telekomunikácií – Smernica (EÚ) 2018/1972 – Európsky kódex elektronických komunikácií – Zmluva o elektronických komunikačných službách – Právomoc poskytovateľa na jednostrannú zmenu – Článok 105 ods. 4 prvý pododsek – Právo koncových používateľov ukončiť zmluvu“\n\nVo veci C-669/24,\n\nktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyšší krajinský súd Düsseldorf, Nemecko) z 26. septembra 2024 a doručený Súdnemu dvoru 11. októbra 2024, ktorý súvisí s konaním:\n\nBundesverband der Verbraucherzentralen und Verbraucherverbände – Verbraucherzentrale Bundesverband e.V.\n\nproti\n\nVodafone GmbH,\n\nza účasti:\n\nBundesnetzagentur für Elektrizität, Gas, Telekommunikation und Eisenbahnen,\n\nSÚDNY DVOR (siedma komora),\n\nv zložení: predseda siedmej komory F. Schalin, sudcovia M. Gavalec (spravodajca) a Z. Csehi,\n\ngenerálny advokát: M. Campos Sánchez-Bordona,\n\ntajomník: A. Calot Escobar,\n\nso zreteľom na písomnú časť konania,\n\nso zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:\n\n– Bundesverband der Verbraucherzentralen und Verbraucherverbände – Verbraucherzentrale Bundesverband e.V., v zastúpení: T. Rader, Rechtsanwalt,\n\n– Vodafone GmbH, v zastúpení: C. Rohnke, Rechtsanwalt,\n\n– talianska vláda, v zastúpení: S. Fiorentino, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci E. Manzo, avvocato dello Stato,\n\n– rumunská vláda, v zastúpení: E. Gane, R. Antonie a L. Ghiță, splnomocnené zástupkyne,\n\n– Európska komisia, v zastúpení: G. Conte, O. Gariazzo a G. Meeßen, splnomocnení zástupcovia,\n\nso zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,\n\nvyhlásil tento\n\nRozsudok\n\n1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 105 ods. 4 prvého pododseku smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (Ú. v. EÚ L 321, 2018, s. 36).\n\n2 Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi Bundesverband der Verbraucherzentralen und Verbraucherverbände – Verbraucherzentrale Bundesverband e.V. (Spolková únia spotrebiteľských centrál a združení, Nemecko) (ďalej len „BV“) a spoločnosťou Vodafone GmbH, poskytovateľom telekomunikačných služieb, vo veci použitia zmluvnej podmienky, ktorá mu priznáva možnosť jednostrannej zmeny zmluvných podmienok, vo všeobecných obchodných podmienkach tejto spoločnosti.\n\nPrávny rámec\n\nPrávo Únie\n\nSmernica 93/13/EHS\n\n3 Článok 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288).\n\n„1. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.\n\n…\n\n3. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.“\n\n4 Podľa znenia prílohy k tejto smernici s názvom „Podmienky uvedené v článku 3 ods. 3“:\n\n„1. Podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je:\n\n…\n\nj) umožniť predajcovi alebo dodávateľovi jednostranne meniť zmluvné podmienky bez právneho dôvodu, ktorý je uvedený v zmluve;\n\n…\n\n2. Predmet úpravy pododsekov g), j) a l)\n\n…\n\nb) …\n\nPododsek j) tiež nebráni uplatneniu podmienok, podľa ktorých si predajca alebo dodávateľ vyhradzuje právo jednostranne zmeniť podmienky zmluvy na dobu neurčitú, za predpokladu, že sa od nich vyžaduje ihneď o tom informovať spotrebiteľa formou oznámenia a že spotrebiteľ má možnosť odstúpiť od zmluvy.\n\n…“\n\nSmernica 2018/1972\n\n5 Odôvodnenia 257, 258, 275 a 276 smernice 2018/1972 stanovujú:\n\n„(257)\n\nRozdielne uplatňovanie pravidiel ochrany koncového používateľa vytvára na vnútornom trhu značné prekážky, ktoré majú vplyv na poskytovateľov elektronických komunikačných služieb a koncových používateľov. Tieto prekážky by sa mali zredukovať uplatňovaním rovnakých pravidiel zabezpečujúcich vysokú spoločnú úroveň ochrany v celej [Európskej ú]nii. Presnou a úplnou harmonizáciou práv koncových používateľov, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, by sa mala podstatne zvýšiť právna istota pre koncových používateľov aj poskytovateľov elektronických komunikačných služieb a malo by sa výrazne znížiť množstvo prekážok vstupu na trh a zbytočné administratívne zaťaženie vyplývajúce z fragmentácie pravidiel. … Úplná harmonizácia by sa mala rozšíriť len na záležitosti, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia o právach koncových používateľov v tejto smernici. …\n\n(258) Zmluvy sú významným nástrojom koncových používateľov slúžiacim na zabezpečenie transparentnosti informácií a právnej istoty. Väčšina poskytovateľov služieb v konkurenčnom prostredí bude uzatvárať zmluvy so svojimi zákazníkmi, pretože je to hospodársky žiaduce. Okrem tejto smernice platia pre spotrebiteľské transakcie týkajúce sa elektronických komunikačných sietí a služieb požiadavky existujúceho práva Únie o ochrane spotrebiteľa týkajúcich sa zmlúv, a to najmä smernice [93/13] a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ [z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 2011, s. 64)]. …\n\n…\n\n(275) Akékoľvek zmeny zmluvných podmienok navrhnuté poskytovateľmi iných verejne dostupných elektronických komunikačných služieb ako interpersonálne komunikačné služby nezávislé od číslovania, ktoré nie sú v prospech koncového používateľa, napríklad čo sa týka poplatkov, taríf, obmedzení objemu dát, rýchlostí prenosu dát, pokrytia alebo spracúvania osobných údajov, by mali byť považované za oprávnené dôvody zo strany koncového používateľa na vypovedanie zmluvy bez toho, aby mu vznikli akékoľvek náklady, a to aj keď sú spojené s niektorými výhodnými zmenami. Akékoľvek zmeny zmluvných podmienok zo strany poskytovateľa by preto mali oprávňovať koncového používateľa na vypovedanie zmluvy, pokiaľ nie je každá zmena sama osebe prospešná pre koncového používateľa alebo pokiaľ tieto zmeny nie sú čisto administratívnej povahy napríklad zmena adresy poskytovateľa a nemajú žiadny negatívny účinok na koncového používateľa, alebo pokiaľ zmeny nie sú uložené výlučne v dôsledku legislatívnych alebo regulačných zmien, ako sú nové požiadavky na informácie týkajúce sa zmluvy uložené podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva. To, či je zmena výlučne v prospech koncového používateľa, by sa malo posudzovať na základe objektívnych kritérií. Právo koncového používateľa na ukončenie zmluvy by sa malo vylúčiť len v prípade, ak poskytovateľ dokáže preukázať, že všetky zmeny zmluvných podmienok sú výlučne zmenami v prospech koncového používateľa alebo sú čisto administratívnej povahy bez akéhokoľvek negatívneho účinku na koncového používateľa.\n\n(276) Koncoví používatelia by mali byť informovaní o všetkých zmenách zmluvných podmienok prostredníctvom trvalého nosiča. Koncoví používatelia, ktorí nie sú spotrebiteľmi, mikropodnikmi alebo malými podnikmi či neziskovými organizáciami, by nemali mať práva vypovedať zmluvu v prípade zmeny zmluvných podmienok, pokiaľ ide o prenosové služby používané na poskytovanie služieb komunikácie M2M. Členské štáty by mali mať možnosť ustanoviť osobitné opatrenia na ochranu koncových používateľov v spojení s vypovedaním zmluvy, ak koncoví používatelia menia svoje miesto bydliska. Ustanovenia o vypovedaní zmluvy by nemali mať vplyv na iné ustanovenia práva Únie alebo vnútroštátneho práva, ktoré sa týkajú dôvodov, na základe ktorých môže poskytovateľ služieb alebo koncový používateľ vypovedať zmluvu alebo meniť zmluvné podmienky.“\n\n6 Článok 3 smernice 2018/1972, nazvaný „Všeobecné ciele“, v odseku 2 písm. d) stanovuje:\n\n„Národné regulačné orgány a iné príslušné orgány, ako aj [Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC)], Komisia a členské štáty sledujú v kontexte tejto smernice každý z týchto všeobecných cieľov, ktoré nie sú zoradené podľa priority:\n\n…\n\nd) podporovať záujmy občanov Únie zabezpečením pripojiteľnosti a všeobecnej dostupnosti a využívania vysokokapacitných sietí vrátane pevných, mobilných a bezdrôtových sietí a elektronických komunikačných služieb umožnením maximálnych výhod z hľadiska možnosti voľby, ceny a kvality na základe efektívnej hospodárskej súťaže, zachovaním bezpečnosti sietí a služieb, zabezpečením vysokej a jednotnej úrovne ochrany koncových používateľov prostredníctvom potrebných odvetvových predpisov a riešením potrieb, ako sú napríklad prijateľné ceny, ktoré majú osobitné sociálne skupiny, najmä koncoví používatelia so zdravotným postihnutím, starší koncoví používatelia a koncoví používatelia s osobitnými sociálnymi potrebami, a možnosť voľby a rovnocenný prístup pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím.“\n\n7 Článok 101 ods. 1 tejto smernice stanovuje:\n\n„Členské štáty vo svojom vnútroštátnom práve neponechajú v platnosti ani nezavedú ustanovenia týkajúce sa ochrany koncových používateľov, ktoré sa odchyľujú od článkov 102 až 115 vrátane viac alebo menej prísnych ustanovení, ktoré zabezpečujú odlišnú úroveň ochrany, pokiaľ sa v tejto hlave neustanovuje inak.“\n\n8 Článok 105 uvedenej smernice, nazvaný „Dĺžka trvania zmluvy a jej ukončenie“, v odseku 4 stanovuje:\n\n„Koncoví používatelia majú právo ukončiť svojej zmluvy bez toho, aby im v čase oznámenia zmien zmluvných podmienok navrhovaných poskytovateľom verejne dostupných elektronických komunikačných služieb iných ako interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania vznikli akékoľvek ďalšie náklady, pokiaľ nejde o navrhované zmeny, ktoré sú výhradne v prospech koncového používateľa, sú čisto administratívneho charakteru a nemajú negatívny účinok na koncového používateľa, alebo ich priamo stanovuje právo Únie alebo vnútroštátne právo.\n\nPoskytovatelia oznámia každú zmenu zmluvných podmienok koncovým používateľom aspoň mesiac vopred a zároveň ich informujú o ich práve ukončiť zmluvu bez toho, aby vznikli akékoľvek ďalšie náklady v prípade, že nové podmienky neprijímajú. Právo ukončiť zmluvu je uplatniteľné v lehote jedného mesiaca po oznámení. Členské štáty môžu lehotu predĺžiť o najviac tri mesiace. Členské štáty zabezpečia, aby sa oznamovanie uskutočňovalo jasným a zrozumiteľným spôsobom na trvalom nosiči.“\n\nNemecké právo\n\n9 Podľa znenia § 57 ods. 1 Telekommunikationsgesetz (zákon o telekomunikáciách) z 23. júna 2021 (BGBl. 2021 I, s. 1858), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „TKG“):\n\n„Ak si poskytovateľ verejne prístupných telekomunikačných služieb prostredníctvom všeobecných obchodných podmienok vyhradil jednostrannú zmenu zmluvy a jednostranne zmení zmluvné podmienky, koncový používateľ môže bez dodržania výpovednej lehoty a bez nákladov ukončiť zmluvu, okrem prípadu, ak zmeny\n\n(1) sú výhradne v prospech koncového používateľa,\n\n(2) sú čisto administratívneho charakteru a nemajú negatívny účinok na koncového používateľa,\n\n(3) alebo ich priamo stanovuje právo Únie alebo vnútroštátne právo.“\n\n10 Ustanovenie § 307 Bürgerliches Gesetzbuch (Občiansky zákonník), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „BGB“), stanovuje:\n\n„1. Ustanovenia vo všeobecných obchodných podmienkach sú neplatné, ak zmluvného partnera poskytovateľa, ktorý ich používa, v rozpore so zásadou dobrej viery neprimerane znevýhodňujú. Neprimerané znevýhodnenie môže vyplývať aj z toho, že predmetné ustanovenie nie je jasné a zrozumiteľné.\n\n2. V prípade pochybností je za neprimerané znevýhodnenie potrebné považovať to, ak určité ustanovenie\n\n(1) nie je zlučiteľné s podstatnými základnými myšlienkami právnej úpravy, od ktorej sa odkláňa, alebo\n\n(2) v takom rozsahu obmedzuje základné práva alebo povinnosti, ktoré vyplývajú z povahy zmluvy, že je ohrozený účel zmluvy.\n\n3. Odseky 1 a 2, ako aj § 308 a 309 platia len pre ustanovenia vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré obsahujú ustanovenia, ktoré sa odkláňajú od právnych ustanovení alebo ktoré právne ustanovenia dopĺňajú. Iné ustanovenia môžu byť podľa odseku 1 druhej vety v spojení s odsekom 1 prvou vetou neplatné.“\n\n11 Podľa znenia § 308 BGB:\n\n„Vo všeobecných obchodných podmienkach je najmä neplatná…\n\n(4) … zmluvná podmienka, podľa ktorej si zmluvná strana, ktorá ju používa, vyhradzuje právo meniť dohodnuté plnenie alebo sa od neho odkloniť, pokiaľ druhá zmluvná strana pri zohľadnení záujmov používateľa nemá žiadny opodstatnený dôvod nesúhlasiť s takouto zmenou alebo odklonením.“\n\nSpor vo veci samej a prejudiciálna otázka\n\n12 BV, združenie na ochranu spotrebiteľov konajúce ako subjekt oprávnený podávať žaloby na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov, podalo proti spoločnosti Vodafone žalobu o zdržanie sa konania na Landgericht Düsseldorf (Krajinský súd Düsseldorf, Nemecko). Cieľom tejto žaloby o zdržanie sa konania bolo zakázať tejto spoločnosti používanie – vo všeobecných obchodných podmienkach zmlúv uzavretých s jej zákazníkmi, ktoré sa týkajú určitých elektronických telekomunikačných služieb – najmä zmluvnej podmienky, podľa ktorej si vyhradzuje právo jednostranne meniť zmluvné podmienky na základe voľnej úvahy zohľadňujúcej úvahy týkajúce sa spravodlivosti.\n\n13 Na podporu svojej žaloby o zdržanie sa konania združenie BV uviedlo, že táto zmluvná podmienka je v rozpore s § 307 ods. 1 prvou a druhou vetou a § 308 bodom 4 BGB a že nemôže byť odôvodnená ustanovením § 57 ods. 1 prvou vetou TKG. V tejto súvislosti BV najmä tvrdilo, že z § 308 bodu 4 BGB vyplýva, že zmluvná podmienka o jednostrannej zmene použitá vo všeobecných obchodných podmienkach je platná len vtedy, ak druhá zmluvná strana pri zohľadnení záujmov používateľa nemá žiadny opodstatnený dôvod nesúhlasiť s takouto zmenou alebo odklonením sa.\n\n14 Vodafone namietala, že sporná zmluvná podmienka zodpovedá zneniu § 57 ods. 1 prvej vety TKG, ktorý priznáva poskytovateľom možnosť vyhradiť si vo všeobecných obchodných podmienkach právo na jednostrannú zmenu. Podľa jej názoru toto ustanovenie obsahuje vyčerpávajúce pravidlo. Keďže teda sporná zmluvná podmienka len preberá znenie tohto pravidla, nemôže byť predmetom preskúmania platnosti z hľadiska osobitných ustanovení týkajúcich sa všeobecných obchodných podmienok. Vodafone v každom prípade tvrdila, že uvedená zmluvná podmienka neprimerane neznevýhodňuje zákazníka jednak z dôvodu požiadavky zohľadnenia úvah týkajúcich sa spravodlivosti a jednak z dôvodu osobitného práva na ukončenie zmluvy priznaného zákazníkovi ako protiplnenie. Napokon § 57 ods. 1 prvá veta TKG v rozsahu, v akom toto ustanovenie vyžaduje, aby právo na zmenu bolo uvedené vo všeobecných obchodných podmienkach, je v rozpore s požiadavkou úplnej harmonizácie uvedenou v článku 101 ods. 1 smernice 2018/1972. Mal by sa preto vykladať v súlade s touto smernicou v tom zmysle, že priznáva právo na jednostrannú zmenu, na ktorú sa nevzťahujú obmedzenia vyplývajúce z § 308 bodu 4 BGB.\n\n15 Landgericht Düsseldorf (Krajinský súd Düsseldorf) žalobu zamietol, pričom uviedol, že cieľom spornej zmluvnej podmienky nie je odchýliť sa od zákonných ustanovení ani ich dopĺňať, v dôsledku čoho preskúmanie jej obsahu je podľa § 307 ods. 3 BGB vylúčené. Podľa tohto súdu, aj keby sa pripustila možnosť takého preskúmania, sporná zmluvná podmienka by bola prípustná, pretože koncovým používateľom priznáva osobitné a bezplatné právo na ukončenie zmluvy, prostredníctvom ktorého môžu títo používatelia ukončiť zmluvu pred nadobudnutím účinnosti oznámených zmien. Okrem toho sa domnieval, že § 57 ods. 1 prvá veta TKG predpokladá, že právo jednostrannej zmeny môže byť stanovené vo všeobecných obchodných podmienkach a že toto ustanovenie ako protihodnotu za toto právo upravuje podmienky ukončenia zmluvy zmluvnými stranami.\n\n16 Združenie BV podalo proti tomuto rozsudku odvolanie na Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyšší krajinský súd Düsseldorf, Nemecko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, pričom tvrdilo, že článok 105 ods. 4 prvý pododsek smernice 2018/1972 a § 57 ods. 1 prvá veta TKG nepriznávajú predajcovi alebo dodávateľovi právo na jednostrannú zmenu, ale obmedzujú sa na úpravu právnych dôsledkov jeho výkonu. Vodafone navrhla odvolanie zamietnuť.\n\n17 Predkladajúci vnútroštátny súd sa pýta na výklad článku 105 ods. 4 prvý pododsek smernice 2018/1972. Domnieva sa, že toto ustanovenie by sa mohlo vykladať viacerými spôsobmi. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že v Nemecku sa toto ustanovenie často vykladá tak, že poskytovateľovi priznáva právo na jednostrannú zmenu zákonnej povahy. Je však možný aj opačný výklad, podľa ktorého uvedené ustanovenie upravuje len právne dôsledky práva na jednostrannú zmenu patriaceho poskytovateľovi, ktorého právny základ sa riadi inými pravidlami.\n\n18 Za týchto podmienok Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyšší krajinský súd Düsseldorf) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:\n\n„Má sa článok 105 ods. 4 prvý pododsek smernice 2018/1972 vykladať v tom zmysle, že poskytovateľom verejne dostupných elektronických komunikačných služieb iných ako interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania priznáva právo jednostranne zmeniť zmluvné podmienky na základe zákona, a koncovým používateľom sa naopak priznáva osobitné právo ukončiť zmluvu, alebo toto ustanovenie predpokladá právo poskytovateľov jednostranne zmeniť zmluvné podmienky existujúce už z iných dôvodov a upravuje len z toho vyplývajúce osobitné právo koncového používateľa ukončiť zmluvu?“\n\nO prejudiciálnej otázke\n\n19 Svojou jedinou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 105 ods. 4 prvý pododsek smernice 2018/1972 vykladať v tom zmysle, že poskytovateľom elektronických komunikačných služieb priznáva právo jednostranne meniť zmluvné podmienky, alebo či predpokladá existenciu takéhoto práva, a obmedzuje sa na úpravu práva na ukončenie zmluvy priznaného koncovým používateľom, ak poskytovateľ uplatnil toto právo jednostrannej zmeny.\n\n20 Podľa ustálenej judikatúry je na účely výkladu ustanovenia práva Únie potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (rozsudky zo 17. novembra 1983, Merck,292/82, EU:C:1983:335, bod 12, a z 12. marca 2026, Magyar Telekom,C-514/24, EU:C:2026:184, bod 30, ako aj citovaná judikatúra).\n\n21 V prvom rade článok 105 ods. 4 prvý pododsek smernice 2018/1972 stanovuje, že koncoví používatelia majú právo ukončiť svoju zmluvu bez ďalších nákladov, ak im poskytovateľ verejne dostupných elektronických komunikačných služieb oznámi, že má v úmysle zmeniť zmluvné podmienky. V tomto ustanovení sa však spresňuje, že toto právo sa im nepriznáva, ak sú plánované zmeny výhradne v ich prospech, majú čisto administratívny charakter a nemajú negatívny účinok na týchto používateľov, alebo ich priamo stanovuje právo Únie alebo vnútroštátne právo.\n\n22 Odôvodnenie 275 tejto smernice v tom istom zmysle uvádza, že akákoľvek zmena zmluvných podmienok zo strany poskytovateľa by mala koncovému používateľovi umožniť ukončiť zmluvu bez dodatočných nákladov s výhradou tých istých výnimiek, ako sú výnimky, ktoré sú podrobne opísané v predchádzajúcom bode.\n\n23 Zo znenia článku 105 ods. 4 prvého pododseku uvedenej smernice v spojení s týmto odôvodnením 275 tak vyplýva, že toto ustanovenie upravuje dôsledky zmeny zmluvných podmienok plánovanej poskytovateľom elektronických komunikačných služieb pre koncového používateľa. Stanovuje prípad, v ktorom takáto zmena zakladá právo na bezplatné ukončenie zmluvy, ako aj výnimky z tohto práva. Nedefinuje však ani právny základ jednostrannej zmeny, ani podmienky, ktoré je poskytovateľ povinný splniť, aby mohol jednostranne zmeniť zmluvu. Uvedené ustanovenie teda predpokladá existenciu takéhoto práva bez toho, aby ho priznávalo.\n\n24 V druhom rade je tento výklad podporený kontextom, do ktorého patrí článok 105 ods. 4 prvý pododsek smernice 2018/1972.\n\n25 Článok 105 tejto smernice, nazvaný „Dĺžka trvania zmluvy a jej ukončenie“, ktorý je súčasťou hlavy III uvedenej smernice, nazvanej „Práva koncových používateľov“, totiž stanovuje všeobecné pravidlo, ktorého cieľom je predovšetkým upraviť rôzne prípady a podmienky výkonu práva koncových používateľov ukončiť ich zmluvy. Treba však zdôrazniť, že neupravuje práva poskytovateľov, a už vôbec im neudeľuje právo na jednostrannú zmenu.\n\n26 Treba tiež uviesť, že článok 101 smernice 2018/1972 stanovuje, že článok 105 tejto smernice vykonáva úplnú harmonizáciu len v rozsahu, v akom sa týka ochrany koncových používateľov, s vylúčením ochrany poskytovateľov. Rovnako odôvodnenie 257 uvedenej smernice spresňuje, že táto úplná harmonizácia by sa mala rozšíriť len na záležitosti, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia o právach koncových používateľov v tej istej smernici.\n\n27 Okrem toho z odôvodnenia 258 smernice 2018/1972 vyplýva, že na spotrebiteľské transakcie týkajúce sa elektronických komunikačných sietí a služieb sa uplatňujú požiadavky existujúceho práva Únie o ochrane spotrebiteľa týkajúce sa zmlúv, a to najmä smernice 93/13 a 2011/83.\n\n28 V tejto súvislosti bod 1 písm. j) prílohy k smernici 93/13 uvádza medzi podmienkami, ktoré možno vyhlásiť za nekalé podľa článku 3 ods. 1 a 3 tejto smernice, podmienky, ktorých cieľom alebo účinkom je umožniť predajcovi alebo dodávateľovi jednostranne meniť zmluvné podmienky bez právneho dôvodu, ktorý je uvedený v zmluve. Bod 2 písm. b) tejto prílohy však spresňuje, že tento bod 1 písm. j) nebráni podmienkam, podľa ktorých si predajca alebo dodávateľ vyhradzuje právo jednostranne zmeniť podmienky zmluvy na dobu neurčitú, za predpokladu, že o tom informuje spotrebiteľa formou oznámenia a že spotrebiteľ má možnosť odstúpiť od zmluvy.\n\n29 Z uvedeného vyplýva, že podmienky, za ktorých si poskytovateľ môže vyhradiť právomoc jednostrannej zmeny, patria do pôsobnosti smernice 93/13, a nie smernice 2018/1972. Článok 8 smernice 93/13 okrem toho umožňuje členským štátom prijať alebo si ponechať prísnejšie opatrenia zlučiteľné so Zmluvou [o FEÚ] s cieľom zabezpečiť vyšší stupeň ochrany spotrebiteľov.\n\n30 Analýza kontextu preto potvrdzuje doslovný výklad článku 105 ods. 4 prvého pododseku smernice 2018/1972, podľa ktorého toto ustanovenie nepriznáva poskytovateľom právo na jednostrannú zmenu zmlúv, ale predpokladá existenciu takéhoto práva podľa iných uplatniteľných pravidiel. Výkon tohto práva na zmenu preto naďalej podlieha podmienkam a požiadavkám vyplývajúcim z práva Únie a vnútroštátneho práva v oblasti ochrany spotrebiteľa.\n\n31 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa judikatúry Súdneho dvora, hoci zmluvná podmienka o jednostrannej zmene môže zodpovedať legitímnemu záujmu poskytovateľa, musí spĺňať požiadavky dobrej viery, rovnováhy a transparentnosti, ktoré vyplývajú najmä zo smernice 93/13 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. marca 2013, RWE Vertrieb,C-92/11, EU:C:2013:180, body 46 a 47).\n\n32 Odôvodnenie 276 smernice 2018/1972 potvrdzuje tento výklad, keď uvádza, že ustanovenia o ukončení zmluvy by nemali mať vplyv na iné ustanovenia práva Únie alebo vnútroštátneho práva, ktoré sa týkajú dôvodov, na základe ktorých môže poskytovateľ služieb alebo koncový používateľ vypovedať zmluvu alebo meniť zmluvné podmienky.\n\n33 V treťom a poslednom rade je výklad uvedený v bode 30 tohto rozsudku v súlade s cieľom ochrany koncových používateľov uvedeným v článku 3 ods. 2 písm. d) smernice 2018/1972. Osobitná ochrana, ktorú im táto smernica priznáva v oblasti ukončenia zmlúv, tak dopĺňa záruky vyplývajúce z iných pravidiel práva Únie a vnútroštátneho práva uplatniteľných na zmeny zmluvy. V tejto súvislosti treba uviesť, že keďže koncový používateľ je slabšou stranou v zmluvnom vzťahu s predajcom alebo dodávateľom, mal by požívať zvýšenú ochranu. Účinnosť takejto ochrany môže byť zaručená len všetkými opatreniami zavedenými rôznymi právnymi úpravami. Toto konštatovanie je potvrdené aj v odôvodnení 276 tejto smernice, v ktorom sa uvádza, že ustanovenia o vypovedaní zmluvy by nemali mať vplyv na iné ustanovenia práva Únie alebo vnútroštátneho práva.\n\n34 Výklad, podľa ktorého by článok 105 ods. 4 prvý pododsek smernice 2018/1972 sám osebe priznával poskytovateľom právo na jednostrannú zmenu, by pritom mohol vylúčiť výkon tohto práva z podmienok stanovených všeobecnými pravidlami na ochranu spotrebiteľov podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva. Bol by tak v rozpore s cieľom sledovaným touto smernicou, ako aj s jej odôvodnením 276, a preto ho nemožno prijať.\n\n35 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 105 ods. 4 prvý pododsek smernice 2018/1972 sa má vykladať v tom zmysle, že poskytovateľom verejne dostupných elektronických komunikačných služieb iných ako interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania nepriznáva právo jednostranne meniť zmluvné podmienky, ale že predpokladá existenciu takéhoto práva podľa iných uplatniteľných pravidiel, a obmedzuje sa na úpravu práva na ukončenie zmluvy priznaného koncovým používateľom, ak poskytovateľ uplatní právo na jednostrannú zmenu, bez toho, aby boli dotknuté podmienky a požiadavky stanovené na tento účel právom Únie a vnútroštátnym právom v oblasti ochrany spotrebiteľov.\n\nO trovách\n\n36 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.\n\nZ týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto:\n\nČlánok 105 ods. 4 prvý pododsek smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií,\n\nsa má vykladať v tom zmysle, že:\n\nposkytovateľom verejne dostupných elektronických komunikačných služieb iných ako interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania nepriznáva právo jednostranne meniť zmluvné podmienky, ale že predpokladá existenciu takéhoto práva podľa iných uplatniteľných pravidiel, a obmedzuje sa na úpravu práva na ukončenie zmluvy priznaného koncovým používateľom, ak poskytovateľ uplatní právo na jednostrannú zmenu, bez toho, aby boli dotknuté podmienky a požiadavky stanovené na tento účel právom Únie a vnútroštátnym právom v oblasti ochrany spotrebiteľov.\n\nPodpisy\n\n(*1) Jazyk konania: nemčina.", "vazby": {"eurlex": {"url": "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:62024CJ0669", "celex": "62024CJ0669", "xhtml": "http://publications.europa.eu/resource/cellar/3e657fb3-acf5-11f1-b9e5-01aa75ed71a1.0022.05/DOC_1", "cituje": [], "strany": "Bundesverband der Verbraucherzentralen und Verbraucherverbände - Verbraucherzentrale Bundesverband e.V. proti Vodafone GmbH", "konanie": ["Návrh na začatie prejudiciálneho konania"], "krajina": ["Nemecko"], "predmet": [], "formacia": ["Siedma komora"], "navrhy_ga": [], "interpretuje": []}, "pravna_veta": "Článok 105 ods. 4 prvý pododsek smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií,\nsa má vykladať v tom zmysle, že:\nposkytovateľom verejne dostupných elektronických komunikačných služieb iných ako interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania nepriznáva právo jednostranne meniť zmluvné podmienky, ale že predpokladá existenciu takéhoto práva podľa iných uplatniteľných pravidiel, a obmedzuje sa na úpravu práva na ukončenie zmluvy priznaného koncovým používateľom, ak poskytovateľ uplatní právo na jednostrannú zmenu, bez toho, aby boli dotknuté podmienky a požiadavky stanovené na tento účel právom Únie a vnútroštátnym právom v oblasti ochrany spotrebiteľov.", "pravna_veta_zdroj": "vyrok"}, "cituje": [], "citovane_v": []}