Rozsudok Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-507/24 P z 10. 9. 2026 Citácia: rozsudok Súdneho dvora EÚ z 10. septembra 2026, sp. zn. C-507/24 P, ECLI:EU:C:2026:734 Súdny dvor EÚ | C-507/24 P | ECLI:EU:C:2026:734 | 2026-09-10 | Rozsudok Právna veta: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. YS znáša vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Rade Európskej únie a Európskej komisii. Zdroj: eurlex Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:EU:C:2026:734 ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora) z 10. septembra 2026 (*1) „Odvolanie – Inštitucionálne právo – Posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry – Nariadenie (EÚ) 2017/1939 – Článok 16 – Vymenovanie európskych prokurátorov – Vymenovanie jedného z uchádzačov navrhnutých Helénskou republikou – Predpisy uplatniteľné na vymenovanie európskych prokurátorov – Žaloba o neplatnosť – Dôvod založený na nezákonnosti návrhu na vymenovanie pochádzajúceho z dotknutého členského štátu – Nedostatok právomoci Všeobecného súdu“ Vo veci C-507/24 P, ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 18. júla 2024, YS, v zastúpení: A. Pappas, D.-A. Pappa a S. Pappas, dikigoroi, odvolateľ, ďalší účastníci konania: Rada Európskej únie, v zastúpení: M. Balta, E. Rebasti a A. Ştefănuc, splnomocnení zástupcovia, Európska komisia, v zastúpení: T. Adamopoulos, J. Baquero Cruz a F. Blanc, splnomocnení zástupcovia, žalované v prvostupňovom konaní, SÚDNY DVOR (štvrtá komora), v zložení: predseda štvrtej komory I. Jarukaitis, sudcovia M. Condinanzi, N. Jääskinen, R. Frendo a A. Kornezov (spravodajca), generálny advokát: M. Campos Sánchez-Bordona, tajomník: A. Calot Escobar, so zreteľom na písomnú časť konania, po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 5. marca 2026, vyhlásil tento Rozsudok 1 YS sa svojím odvolaním domáha zrušenia uznesenia Všeobecného súdu Európskej únie z 8. mája 2024, YS/Rada a Komisia (T-411/23, ďalej len napadnuté uznesenie, EU:T:2024:310), ktorým Všeobecný súd zamietol ako neprípustnú jeho žalobu, ktorou sa v podstate domáhal na jednej strane zrušenia rozhodnutia Rady (EÚ) 2023/1335 z 27. júna 2023, ktorým sa vymenúvajú európski prokurátori Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 166, 2023, s. 116, ďalej len „sporné rozhodnutie“), ako aj na druhej strane konštatovania, že Európska komisia protiprávne nezačala konanie o nesplnení povinnosti proti Helénskej republike. Právny rámec Právo Únie Nariadenie (EÚ) 2017/1939 2 Článok 14 nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 2017, s. 1), nazvaný „Vymenúvanie a odvolávanie hlavného európskeho prokurátora“, v odseku 3 stanovuje: „Výber sa uskutočňuje na základe verejnej výzvy pre uchádzačov, ktorá sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie, a po jeho uskutočnení výberová komisia [(ďalej len ‚výberová komisia‘)] vypracuje užší zoznam vybraných uchádzačov, ktorý predloží Európskemu parlamentu a Rade [Európskej únie]. Výberovú komisiu tvorí dvanásť osôb vybraných spomedzi bývalých členov Súdneho dvora a Dvora audítorov, bývalých národných členov Eurojustu, členov najvyšších súdnych orgánov členských štátov alebo prokuratúr členských štátov a uznávaných odborníkov v oblasti práva. Jednu z vybraných osôb navrhne Európsky parlament. Rada stanoví pravidlá fungovania výberovej komisie a prijme rozhodnutie, ktorým vymenuje jej členov na návrh Komisie.“ 3 Článok 16 tohto nariadenia s názvom „Vymenúvanie a odvolávanie európskych prokurátorov“ stanovuje: „1. Každý členský štát nominuje troch uchádzačov o funkciu európskeho prokurátora z uchádzačov: a) ktorí sú aktívnymi členmi prokuratúr alebo súdnictva príslušného členského štátu; b) ktorých nezávislosť je nespochybniteľná, a c) ktorí majú kvalifikáciu požadovanú na obsadenie najvyšších prokurátorských alebo sudcovských funkcií vo svojich členských štátoch a relevantné praktické skúsenosti z vnútroštátnych právnych systémov, finančného vyšetrovania a medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach. 2. Rada po doručení odôvodneného stanoviska výberovej komisie podľa článku 14 ods. 3 vyberie a vymenuje jedného z uchádzačov do funkcie európskeho prokurátora za daný členský štát. Ak výberová komisia zistí, že uchádzač nespĺňa podmienky, ktoré sa požadujú na výkon povinností európskeho prokurátora, jej stanovisko je pre Radu záväzné. …“ Vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2018/1696 4 Dňa 13. júla 2018 Rada prijala vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2018/1696 o pravidlách fungovania výberovej komisie podľa článku 14 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2017/1939, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 282, 2018, s. 8). 5 Príloha k tomuto vykonávaciemu rozhodnutiu, nazvaná „Pravidlá fungovania výberovej komisie“ (ďalej len „pravidlá fungovania výberovej komisie“), v oddiele VI bode 2 prvom odseku stanovuje: „Po doručení nominácií výberová komisia tieto nominácie preskúma, pričom prihliadne na požiadavky stanovené v článku 16 ods. 1 nariadenia [2017/1939]. Výberová komisia pozve nominovaných uchádzačov na pohovor. Pohovor prebieha osobne.“ 6 Oddiel VII bod 2 pravidiel fungovania výberovej komisie stanovuje: „Výberová komisia na základe svojich zistení z preskúmania prihlášky a pohovoru sformuluje stanovisko ku kvalifikácii uchádzačov na plnenie úloh európskych prokurátorov a výslovne uvedie, či uchádzač spĺňa alebo nespĺňa podmienky uvedené v článku 16 ods. 1 nariadenia [2017/1939]. Výberová komisia uvedie dôvody svojho stanoviska. V prípade, že nominovaní uchádzači nespĺňajú podmienky stanovené v článku 16 ods. 1 nariadenia [2017/1939], výberová komisia prostredníctvom svojho sekretariátu požiada príslušný členský štát, aby nominoval zodpovedajúci počet nových kandidátov. Výberová komisia určí poradie kandidátov podľa ich kvalifikácie a skúseností. Poradie zohľadňuje preferenciu výberovej komisie a pre Radu nie je záväzné.“ Sporné rozhodnutie 7 Odôvodnenia 3, 6, 7, 11 a 13 sporného rozhodnutia stanovujú: „(3) Mandáty ôsmich európskych prokurátorov vymenovaných na neobnoviteľné obdobie troch rokov vykonávacím rozhodnutím Rady (EÚ) 2020/1117 [z 27. júla 2020, ktorým sa vymenúvajú európski prokurátori Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 244, 2020, s. 18)], uplynú 28. júla 2023. V záujme zabezpečenia kontinuity práce kolégia Európskej prokuratúry, ktoré tvoria hlavný európsky prokurátor a jeden európsky prokurátor za každý zúčastnený členský štát, je potrebné, aby Rada vymenovala osem európskych prokurátorov na uvedené pozície, ktoré sa uvoľnia 29. júla 2023. … (6) [Helénska republika], [Talianska republika], [Cyperská republika], [Litovská republika] a [Rakúska republika] nominovali kandidátov na pozície, ktoré budú uvoľnené od 29. júla 2023. (7) Výberová komisia vypracovala pre každého z uchádzačov, ktorí splnili podmienky stanovené v článku 16 ods. 1 nariadenia [2017/1939] a ktorých nominovali uvedené členské štáty, odôvodnené stanoviská, určila ich poradie a uvedené podklady predložila Rade, ktorej boli doručené 2. mája 2023. … (11) Rada posúdila zásluhy jednotlivých uchádzačov, pričom zohľadnila odôvodnené stanoviská, ktoré predložila výberová komisia. … (13) Na základe uvedeného posúdenia zásluh jednotlivých uchádzačov postupovala Rada podľa nezáväzného preferenčného poradia, ktoré určila výberová komisia v prípade uchádzačov nominovaných [Helénskou republikou], [Cyperskou republikou], [Litovskou republikou] a [Rakúskou republikou].“ 8 V článku 1 sporného rozhodnutia sú uvedení piati kandidáti nominovaní za európskych prokurátorov Európskej prokuratúry na funkčné obdobie šiestich rokov od 29. júla 2023, ktoré nie je obnoviteľné. Kandidát nominovaný Helénskou republikou je uvedený na tomto zozname. Grécke právo 9 Nómos 4786/2021 Efarmogi diataxeon tou Kanonismou (EE) 2017/1939 tou Symvouliou tis 12is Oktovriou 2017 schetika me tin efarmogi enischymenis synergasias gia ti systasi tis Evropaikis Eisangelias, rythmiseis gia ti leitourgia ton dikastirion kai alles diataxeis tou Ypourgeiou Dikaiosynis [zákon 4786/2021 o vykonávaní ustanovení nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry, organizácie fungovania súdov a iných ustanovení ministerstva spravodlivosti] (FEK A’ 43), v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti prejednávanej veci (ďalej len „zákon 4786/2021“), ktorým sa vykonáva nariadenie 2017/1939, v článku 4 ods. 1 stanovuje: „1. Každý uchádzač o funkciu európskeho prokurátora musí v čase podania prihlášky aj v čase svojho vymenovania: a) mať najmenej hodnosť prokurátora pri súde prvého stupňa a maximálne hodnosť prokurátora pri odvolacom súde. Prokurátor pri súde prvého stupňa musí mať odslúžených najmenej päť (5) rokov v tejto hodnosti; b) byť oprávnený na výkon funkcie v rámci štátnej prokuratúry ešte najmenej deväť (9) rokov do dovŕšenia dôchodkového veku…“ Okolnosti predchádzajúce sporu 10 Na účely odvolacieho konania možno okolnosti predchádzajúce sporu uvedené v bodoch 2 až 12 napadnutého uznesenia zhrnúť takto. 11 Dňa 27. septembra 2022 helénske orgány vyhlásili výberové konanie na vymenovanie troch uchádzačov do funkcie európskeho prokurátora v mene Helénskej republiky. Dňa 17. októbra 2022 odvolateľ, ktorý vykonáva funkciu sudcu na odvolacom súde, podal prihlášku v rámci tohto konania. 12 Rozhodnutím z 20. decembra 2022 Anotato Dikastiko Symvoulio Politikis kai Poinikis Dikaiosynis (Vyššia súdna rada pre občianske a trestné právo, Grécko) (ďalej len „CSM“) odmietla prihlášku žalobcu ako neprípustnú z dôvodu, že keďže nemá postavenie prokurátora, nespĺňa požiadavku stanovenú zákonom 4786/2021. 13 V tom istom rozhodnutí CSM nominovala v mene Helénskej republiky troch uchádzačov o funkciu európskeho prokurátora. 14 Dňa 22. marca 2023 žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu žalobu o neplatnosť na Symvoulio tis Epikrateias (Štátna rada, Grécko). 15 Vzhľadom na nominácie predložené vnútroštátnymi orgánmi výberová komisia vypracovala odôvodnené stanoviská a poradie pre každého z uchádzačov nominovaných týmito orgánmi a zaslala ich Rade. 16 Sporným rozhodnutím Rada vymenovala piatich európskych prokurátorov Európskej prokuratúry spomedzi uchádzačov navrhnutých dotknutými členskými štátmi, a to najmä prokurátora nominovaného Helénskou republikou. Žaloba podaná na Všeobecnom súde a napadnuté uznesenie 17 Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 16. júla 2023 odvolateľ podal žalobu, ktorou sa v podstate domáhal na jednej strane zrušenia sporného rozhodnutia na základe článku 263 ZFEÚ a na druhej strane konštatovania, na základe článku 265 ZFEÚ, že Komisia protiprávne nezačala konanie o nesplnení povinnosti proti Helénskej republike. 18 Samostatnými podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 27. a 29. septembra 2023 Rada a Komisia vzniesli námietky neprípustnosti tejto žaloby. 19 Napadnutým uznesením Všeobecný súd zamietol uvedenú žalobu ako neprípustnú. 20 V bodoch 25 až 32 napadnutého uznesenia Všeobecný súd vyhovel námietke neprípustnosti vznesenej Komisiou pokiaľ ide o návrhy odvolateľa smerujúce ku konštatovaniu údajnej nečinnosti tejto inštitúcie vo vzťahu k porušeniam, ktorých sa mala dopustiť Helénska republika. V bode 27 tohto uznesenia najmä pripomenul, že podľa ustálenej judikatúry fyzické a právnické osoby nie sú oprávnené podať žalobu o nečinnosť s cieľom domáhať sa určenia, že Komisia tým, že nezačala voči členskému štátu konanie o nesplnenie povinnosti, nekonala, čím porušila Zmluvu o FEÚ. 21 V bodoch 33 až 41 napadnutého uznesenia Všeobecný súd vyhovel námietke neprípustnosti vznesenej Radou, pričom predovšetkým rozhodol, že v súlade s judikatúrou vyplývajúcou z rozsudku z 19. decembra 2018, Berlusconi a Fininvest (C-219/17, EU:C:2018:1023, body 45 a 46), mu neprináleží rozhodnúť o výhrade odvolateľa týkajúcej sa údajnej protiprávnosti rozhodnutia CSM, ktorým bola odmietnutá jeho prihláška, ktorého preskúmanie prináleží vnútroštátnym súdom, a že odvolateľ nepredložil žiadnu ďalšiu výhradu smerujúcu k preukázaniu protiprávnosti sporného rozhodnutia. 22 Subsidiárne Všeobecný súd na základe dôvodov uvedených v bodoch 42 až 46 napadnutého uznesenia konštatoval, že odvolateľ takisto nepreukázal existenciu skutočného alebo určitého záujmu na zrušení sporného rozhodnutia. Dospel tak k záveru, že návrhy podané podľa článku 263 ZFEÚ treba zamietnuť aj z týchto dôvodov. Návrhy účastníkov konania v konaní o odvolaní 23 Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor: – zrušil napadnuté uznesenie, – zrušil sporné rozhodnutie buď v celom rozsahu, alebo aspoň v časti týkajúcej sa vymenovania gréckeho uchádzača na funkciu európskeho prokurátora, a – uložil Rade a Komisii povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania, ktoré mu vznikli v rámci odvolacieho konania. 24 Rada navrhuje, aby Súdny dvor: – zamietol odvolanie a – uložil odvolateľovi povinnosť nahradiť trovy konania. 25 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: – zamietol odvolanie ako zjavne nedôvodné a – uložil odvolateľovi povinnosť nahradiť trovy konania. O odvolaní O prípustnosti odvolania 26 Rada tvrdí, že odvolanie nespĺňa podmienky prípustnosti z dôvodu, že odvolateľ neuvádza konkrétnu argumentáciu smerujúcu k identifikácii nesprávnych právnych posúdení obsiahnutých v napadnutom uznesení, ale obmedzuje sa na zopakovanie alebo preformulovanie tvrdení, ktoré už boli uvedené v prvostupňovom konaní. 27 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou z článku 256 ods. 1 druhého pododseku ZFEÚ, z článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ako aj z článku 168 ods. 1 písm. d) a článku 169 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vyplýva, že v odvolaní musia byť presne uvedené napádané časti rozsudku alebo uznesenia, ktorého zrušenie sa navrhuje, ako aj právne tvrdenia, ktoré tento návrh konkrétne podporujú, inak sú odvolanie alebo dotknutý odvolací dôvod neprípustné (rozsudok zo 16. apríla 2026, Mincu Pătrașcu Brâncuși/Európska prokuratúra,C-328/24 P, EU:C:2026:302, bod 38 a citovaná judikatúra). 28 Tieto požiadavky odôvodnenia vyplývajúce z týchto ustanovení nespĺňa odvolanie, ktoré sa bez toho, aby obsahovalo argumentáciu osobitne smerujúcu k označeniu nesprávneho právneho posúdenia, ktoré sa nachádza v rozsudku alebo uznesení, ktorého zrušenie sa navrhuje, obmedzuje na opakovanie alebo doslovné reprodukovanie žalobných dôvodov a tvrdení už uvedených pred Všeobecným súdom, vrátane tých, ktoré vychádzali zo skutočností, ktoré tento súd výslovne zamietol. Takéto odvolanie v skutočnosti predstavuje len návrh na opätovné preskúmanie žaloby podanej na Všeobecný súd, čo nepatrí do právomoci Súdneho dvora (rozsudok zo 16. apríla 2026, Mincu Pătrașcu Brâncuși/Európska prokuratúra,C-328/24 P, EU:C:2026:302, bod 39 a citovaná judikatúra). 29 Pokiaľ však odvolateľ spochybňuje výklad alebo uplatnenie práva Únie vykonané Všeobecným súdom, môžu sa právne otázky skúmané na prvom stupni nanovo prejednať v rámci odvolacieho konania. Keby totiž odvolateľ nemohol založiť svoje odvolanie na dôvodoch a tvrdeniach už použitých pred Všeobecným súdom, toto konanie by čiastočne stratilo svoj zmysel (rozsudok zo 16. apríla 2026, Mincu Pătrașcu Brâncuși/Európska prokuratúra,C-328/24 P, EU:C:2026:302, bod 40 a citovaná judikatúra). 30 V prejednávanej veci odvolateľ vo svojom odvolaní uviedol dva odvolacie dôvody, ktorých cieľom je spochybniť dôvody uvedené Všeobecným súdom týkajúce sa jeho vlastnej právomoci a záujmu odvolateľa na konaní, ktoré sú uvedené v bodoch 33 až 41 a 42 až 46 napadnutého uznesenia, pričom jasne, konkrétne a odôvodneným spôsobom uviedol, že tieto dôvody obsahujú nesprávne právne posúdenie. 31 Z toho vyplýva, že odvolanie je prípustné. O veci samej 32 Na podporu svojich návrhov odvolateľ uvádza dva odvolacie dôvody. O prvom odvolacom dôvode – Argumentácia účastníkov konania 33 Prvým odvolacím dôvodom odvolateľ v podstate vytýka Všeobecnému súdu, že sa v bodoch 37 až 41 napadnutého uznesenia dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že nemá právomoc preskúmať zákonnosť rozhodnutia CSM v rámci žaloby o neplatnosť podanej proti spornému rozhodnutiu. 34 Odvolateľ pripomína, že pred Všeobecným súdom tvrdil, že sporné rozhodnutie je protiprávne z dôvodu, že je založené na rozhodnutí CSM, ktoré treba kvalifikovať ako prípravný akt prijatý v rozpore s článkom 16 nariadenia 2017/1939. Protiprávnosť rozhodnutia CSM vyplýva z okolnosti, že zákon 4786/2021, na ktorom sa zakladá, vylučuje, na rozdiel od článku 16 ods. 1 tohto nariadenia, členov súdnictva z postupu navrhovania uchádzačov o funkciu európskeho prokurátora. 35 V tejto súvislosti odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd má výlučnú právomoc preskúmať zákonnosť sporného rozhodnutia. Vymenovanie európskych prokurátorov totiž patrí do komplexného správneho konania, ktoré zahŕňa najmä prípravný návrh pochádzajúci od dotknutého členského štátu a končí prijatím záverečného aktu o vymenovaní Radou. V tomto kontexte má výlučne táto inštitúcia konečnú rozhodovaciu právomoc a nie je viazaná prípravnými aktmi alebo návrhmi vnútroštátnych orgánov. Všeobecnému súdu preto prináleží, aby na základe svojej výlučnej právomoci preskúmal zákonnosť sporného rozhodnutia na základe článku 263 ZFEÚ. 36 Odvolateľ sa predovšetkým domnieva, že Všeobecný súd nesprávne uplatnil závery vyplývajúce z rozsudku z 19. decembra 2018, Berlusconi a Fininvest (C-219/17, EU:C:2018:1023). V tejto súvislosti tvrdí, že Rada má právomoc odmietnuť zjavne protiprávny návrh vnútroštátnych orgánov, ktorým sa navrhujú uchádzači na vymenovanie na funkciu prokurátora Európskej prokuratúry, najmä ak sa tento návrh zakladá na nezákonných výberových kritériách. Rada tak disponuje dostatočnou mierou voľnej úvahy, ktorá jej umožňuje zamietnuť takýto návrh, čo ukladá dotknutému členskému štátu povinnosť predložiť ďalšie kandidatúry. Takýto vnútroštátny návrh preto Radu nezaväzuje. 37 Tento záver potvrdzujú rozsiahle právomoci výberovej komisie, ktorá disponuje dostatočnou mierou voľnej úvahy na posúdenie návrhu vnútroštátnych orgánov. Táto komisia by sa totiž mala na jednej strane ubezpečiť, že Rada vyberie spomedzi troch kandidátov, z ktorých všetci spĺňajú podmienky na výkon funkcie európskeho prokurátora. V prípade, že títo traja kandidáti nespĺňajú tieto podmienky, uvedená komisia poverí príslušný členský štát, aby nominoval zodpovedajúci počet nových kandidátov. Na druhej strane tá istá komisia by mala vykonať „výlučne poradné“ porovnanie zásluh uvedených troch kandidátov. Odvolateľ zdôrazňuje, že poradie stanovené výberovou komisiou uvádza poradie preferencií a pre Radu nie je záväzné. Je teda zrejmé, že táto komisia a Rada nie sú viazané návrhmi členských štátov. 38 Právomoc Rady overiť oprávnenosť kandidátov navrhnutých členskými štátmi teda znamená, že táto inštitúcia má tiež právomoc preskúmať zákonnosť vnútroštátneho postupu výberu kandidátov na vymenovanie na funkciu prokurátora Európskej prokuratúry. 39 Rada a Komisia tvrdia, že prvý odvolací dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný. – Posúdenie Súdnym dvorom 40 V tomto ohľade je potrebné pripomenúť, že článok 263 ZFEÚ zveruje Súdnemu dvoru Európskej únie výlučnú právomoc dohľadu nad zákonnosťou aktov prijatých inštitúciami Únie, ktorých súčasťou je Rada. 41 Prípadné zapojenie sa vnútroštátnych orgánov do priebehu konania, ktoré vedie k prijatiu takýchto aktov, nemôže spochybniť ich kvalifikáciu ako aktov Únie, pretože akty prijaté vnútroštátnymi orgánmi sú etapou konania, v ktorom sama inštitúcia Únie vykonáva konečnú rozhodovaciu právomoc bez toho, aby bola viazaná prípravnými aktmi alebo návrhmi vnútroštátnych orgánov (rozsudok z 19. decembra 2018, Berlusconi a Fininvest, C-219/17, EU:C:2018:1023, bod 43, ako aj citovaná judikatúra). 42 V takom prípade totiž, pokiaľ právo Únie neupravuje rozdelenie medzi dve právomoci, a to vnútroštátnu právomoc a právomoc Únie, ktoré majú odlišný predmet, ale naopak zakotvuje výlučnú rozhodovaciu právomoc inštitúcie Únie, prináleží súdu Únie v rámci jeho výlučnej právomoci preskúmavať zákonnosť aktov Únie na základe článku 263 ZFEÚ, aby rozhodoval o zákonnosti predmetného konečného rozhodnutia prijatého inštitúciou Únie a s cieľom zabezpečiť účinnú súdnu ochranu dotknutých osôb preskúmať prípadné vady prípravných aktov alebo návrhov vnútroštátnych orgánov, ktoré môžu svojou povahou ovplyvniť platnosť tohto konečného rozhodnutia (rozsudok z 19. decembra 2018, Berlusconi a Fininvest, C-219/17, EU:C:2018:1023, bod 44, ako aj citovaná judikatúra). 43 Vzhľadom na to, ako správne pripomenul Všeobecný súd v bode 37 napadnutého uznesenia, uvedený akt vnútroštátneho orgánu, ktorý je súčasťou rozhodovacieho procesu Únie, nepatrí do výlučnej právomoci súdu Únie, ak z rozdelenia právomocí v príslušnej oblasti medzi vnútroštátnymi orgánmi a inštitúciami Únie vyplýva, že akt prijatý príslušným vnútroštátnym orgánom je nevyhnutnou etapou postupu prijímania aktu Únie, v rámci ktorej majú inštitúcie Únie iba obmedzenú alebo neexistujúcu mieru voľnej úvahy, takže vnútroštátny akt zaväzuje dotknutú inštitúciu Únie. Prináleží teda vnútroštátnym súdom, aby rozpoznali nezrovnalosti, ktorými by mohol byť takýto vnútroštátny akt postihnutý, v prípade potreby prostredníctvom podania návrhu na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor, a to za rovnakých podmienok preskúmania, ako sú podmienky vyhradené pre akýkoľvek konečný akt prijatý rovnakým vnútroštátnym orgánom, ktorý môže spôsobovať ujmu tretím osobám, a okrem toho v súlade so zásadou účinnej súdnej ochrany považovať za prípustnú žalobu podanú na tento účel, aj keď to vnútroštátne procesné pravidlá nestanovujú (rozsudok z 19. decembra 2018, Berlusconi a Fininvest, C-219/17, EU:C:2018:1023, body 45 a 46, ako aj citovaná judikatúra). 44 V prejednávanej veci treba pripomenúť, že sporné rozhodnutie, ktorého zrušenie odvolateľ navrhoval pred Všeobecným súdom z dôvodu, že je založené na protiprávnom prípravnom akte vnútroštátnych orgánov, sa zakladá najmä na článku 16 nariadenia 2017/1939. 45 Podľa článku 16 ods. 1 tohto nariadenia musí každý zúčastnený členský štát nominovať troch uchádzačov o funkciu európskeho prokurátora z uchádzačov, ktorí spĺňajú podmienky stanovené v písmenách a) až c) tohto ustanovenia. 46 Splnenie týchto podmienok musí v súlade s článkom 16 ods. 2 uvedeného nariadenia overiť výberová komisia, ktorá vydá odôvodnené stanovisko. 47 Po prijatí troch nominácií predložených dotknutým členským štátom, ako to stanovuje oddiel VI bod 2 prvý odsek pravidiel fungovania výberovej komisie, ich výberová komisia preskúma z hľadiska požiadaviek stanovených v článku 16 ods. 1 nariadenia 2017/1939 a vypočuje nominovaných uchádzačov. 48 Oddiel VII bod 2 prvý odsek týchto pravidiel stanovuje, že výberová komisia na základe svojich záverov, ku ktorým dospela počas preskúmania a pohovorov, vydá stanovisko ku kvalifikácii kandidátov na plnenie úloh európskeho prokurátora a výslovne uvedie, či uchádzač spĺňa alebo nespĺňa podmienky stanovené v článku 16 ods. 1 nariadenia 2017/1939. 49 Podľa článku 16 ods. 2 tohto nariadenia platí, že ak výberová komisia zistí, že uchádzač nespĺňa podmienky, ktoré sa požadujú na výkon povinností európskeho prokurátora, jej stanovisko je pre Radu záväzné. V takom prípade v súlade s oddielom VII bodom 2 druhým odsekom pravidiel fungovania výberovej komisie, táto komisia požiada príslušný členský štát, aby nominoval zodpovedajúci počet nových uchádzačov. 50 Ako je stanovené v oddiele VII bode 2 treťom odseku týchto pravidiel, výberová komisia určí poradie uchádzačov, ktorí spĺňajú podmienky potrebné na výkon povinností európskeho prokurátora podľa ich kvalifikácie a skúseností, pričom zohľadňuje poradie preferencií, ktoré nie je pre Radu záväzné. 51 Po doručení tohto odôvodneného stanoviska v súlade s článkom 16 ods. 2 nariadenia 2017/1939 Rada vyberie a vymenuje jedného z uchádzačov uvedených v tomto odôvodnenom stanovisku do funkcie európskeho prokurátora za daný členský štát. 52 Z týchto ustanovení vyplýva, že k prijatiu rozhodnutia Rady, ktorým sa vymenúvajú európski prokurátori, dochádza po komplexnom správnom konaní založenom na rozdelení právomocí medzi Úniou a členskými štátmi. 53 Prvá etapa tohto postupu spočíva v tom, že dotknuté členské štáty navrhnú troch kandidátov na funkciu európskeho prokurátora. Tieto členské štáty majú na tento účel výlučnú právomoc predkladať návrhy, ktoré sú pre Radu záväzné v tom zmysle, že ani táto inštitúcia, ani výberová komisia nemajú žiadnu právomoc alebo mieru voľnej úvahy, ktorá by im umožňovala vybrať a prípadne vymenovať iných kandidátov, než sú kandidáti navrhnutí uvedenými členskými štátmi. Nemajú ani právomoc zaujať stanovisko k dôvodom, ktoré viedli dotknutý členský štát k zamietnutiu niektorých prihlášok v rámci tejto prvej etapy, ktorá prebieha výlučne na vnútroštátnej úrovni. 54 Z toho vyplýva, že počas uvedenej prvej etapy výberová komisia ani Rada nie sú oprávnené nahradiť posúdenie vnútroštátnych orgánov vlastným posúdením. 55 Preto, ako v podstate správne uviedol Všeobecný súd v bodoch 38 a 39 napadnutého uznesenia, voľná úvaha, ktorou Rada disponuje na základe článku 16 ods. 2 nariadenia 2017/1939, sa obmedzuje len na overenie prihlášok navrhnutých dotknutým členským štátom z hľadiska podmienok, ktoré sa požadujú na výkon povinností európskeho prokurátora. Akt, ktorým sa navrhujú uchádzači na vymenovanie na funkciu prokurátora Európskej prokuratúry prijatý príslušným vnútroštátnym orgánom, je pre Radu záväzný a určuje podmienky jej rozhodnutia, keďže v tomto rozhodnutí nemôžu byť uvedené iné nominácie než tie, ktoré sú jej predložené v tomto akte. 56 Tento záver nie je spochybnený tvrdením odvolateľa, podľa ktorého má výberová komisia v rámci druhej etapy postupu vymenovania európskych prokurátorov vlastnú právomoc preskúmať prihlášky predložené členským štátom, ktorá môže viesť k zamietnutiu týchto prihlášok, čo má za následok navrhnutie zodpovedajúceho počtu nových uchádzačov týmto členským štátom. 57 Na jednej strane sa totiž posúdenia vykonané výberovou komisiou môžu týkať len uchádzačov navrhnutých členskými štátmi a v žiadnom prípade sa nemôžu týkať iných uchádzačov, ani dôvodov, pre ktoré títo iní uchádzači neboli navrhnutí týmito členskými štátmi. Na druhej strane aj za predpokladu, že výberová komisia zamietne jedného alebo viacerých uchádzačov nominovaných členským štátom z dôvodu, že nespĺňajú kritériá stanovené v článku 16 ods. 1 nariadenia 2017/1939, prináleží výlučne dotknutému členskému štátu, aby navrhol nových uchádzačov. Z toho vyplýva, že vo všetkých prípadoch je výberová komisia naďalej viazaná rozhodnutím vnútroštátnych orgánov týkajúcom sa návrhu v tom zmysle, že odôvodnené stanovisko, ktoré táto komisia prijme, sa nemôže týkať iných prihlášok, než sú tie, ktoré jej predložil dotknutý členský štát. 58 Je tiež pravda, že v rámci tejto druhej etapy postupu vymenovania európskych prokurátorov výberová komisia a neskôr Rada disponujú určitou mierou voľnej úvahy pri hodnotení a porovnávaní zásluh uchádzačov o funkciu európskeho prokurátora členského štátu, keďže na jednej strane výberová komisia podľa poradia preferencií zostavuje poradie kandidátov podľa ich kvalifikácií a skúseností a na druhej strane toto poradie nie je pre Radu záväzné. 59 Ako však už bolo uvedené v bode 53 tohto rozsudku, táto miera voľnej úvahy sa týka len troch nominácií navrhnutých dotknutým členským štátom. Naopak, výberová komisia a Rada nemajú žiadnu mieru voľnej úvahy na to, aby zasiahli v rámci prvej etapy postupu vymenovania európskych prokurátorov. 60 Treba teda zamietnuť tvrdenie odvolateľa, podľa ktorého konštatovanie, podľa ktorého má Rada právomoc overiť spôsobilosť uchádzačov navrhnutých členskými štátmi, znamená, že má právomoc aj na preskúmanie zákonnosti vnútroštátneho postupu navrhovania uchádzačov o funkciu európskych prokurátorov. 61 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba konštatovať, že Všeobecný súd správne uplatnil judikatúru pripomenutú v bodoch 41 až 43 tohto rozsudku a že sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 40 napadnutého uznesenia rozhodol, že mu neprináleží preskúmať výhradu založenú na údajnej protiprávnosti rozhodnutia CSM, ktorým bola zamietnutá prihláška odvolateľa, ktorej preskúmanie prináleží vnútroštátnym súdom za podmienok pripomenutých v bode 43 tohto rozsudku. 62 Z vyššie uvedeného vyplýva, že prvý odvolací dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný. O druhom odvolacom dôvode – Argumentácia účastníkov konania 63 Druhým odvolacím dôvodom odvolateľ kritizuje posúdenie Všeobecného súdu v bodoch 42 až 46 napadnutého uznesenia týkajúce sa neexistencie jeho záujmu na konaní. V rozsahu, v akom podal žalobu o neplatnosť na Symvoulio tis Epikrateias (Štátna rada) proti rozhodnutiu CSM, ktorým bola zamietnutá jeho prihláška, sa domnieva, že má existujúci a skutočný záujem na konaní, dovtedy kým tento súd nerozhodne o jeho odvolaní. Okrem toho zrušenie, ktoré by podľa odvolateľa malo byť vyhlásené na základe prvého odvolacieho dôvodu, by nevyhnutne viedlo k zrušeniu bodov 42 až 46 napadnutého uznesenia, pretože by z neho vyplývalo, že Všeobecný súd má právomoc preskúmať sporné rozhodnutie. Zrušenie tohto rozhodnutia by však grécke orgány zaviazalo k obnoveniu vnútroštátneho konania o navrhovaní uchádzačov a k opätovnému preskúmaniu jeho prihlášky, pričom aktívna legitimácia odvolateľa a jeho záujem na konaní spočívajú práve v možnosti zúčastniť sa na tomto konaní. Okrem toho výklad prijatý Všeobecným súdom v bodoch 42 až 46 napadnutého uznesenia zbavuje odvolateľa jeho práva na účinnú súdnu ochranu. 64 Rada a Komisia tvrdia, že druhý odvolací dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný. – Posúdenie Súdnym dvorom 65 Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v rámci odvolania výhrady smerujúce proti doplňujúcim odôvodneniam rozsudku Všeobecného súdu nemôžu viesť k zrušeniu tohto rozsudku, a preto sa musia zamietnuť ako neúčinné (uznesenie z 18. decembra 2025, Maud Tea & Seed/Komisia, C-272/25 P, EU:C:2025:1025, bod 38). 66 V prejednávanej veci, ako vyplýva z bodu 42 napadnutého uznesenia, Všeobecný súd v dôvodoch uvedených v bodoch 42 až 46 napadnutého uznesenia subsidiárne uviedol, že odvolateľ nepreukázal existenciu skutočného alebo určitého záujmu na zrušení sporného rozhodnutia. Treba teda konštatovať, že druhý odvolací dôvod sa týka doplňujúcich odôvodnení napadnutého uznesenia. 67 Za týchto podmienok v rozsahu, v akom sa zamieta prvý odvolací dôvod, ktorý smeruje proti posúdeniam, ktoré Všeobecný súd primárne vykonal v napadnutom uznesení, druhý odvolací dôvod v rozsahu, v akom sa týka doplňujúcich odôvodnení tohto uznesenia, nemôže viesť k zrušeniu tohto uznesenia, a preto musí byť zamietnutý ako neúčinný. 68 Vzhľadom na vyššie uvedené treba odvolanie zamietnuť v celom rozsahu. O trovách 69 Podľa článku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. 70 Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1 je účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 71 Keďže Rada a Komisia navrhli uložiť odvolateľovi povinnosť nahradiť trovy konania a odvolateľ nemal vo veci úspech, je opodstatnené uložiť mu povinnosť nahradiť trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. YS znáša vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Rade Európskej únie a Európskej komisii. Podpisy (*1) Jazyk konania: gréčtina.