Rozsudok Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-606/24 z 3. 9. 2026 Citácia: rozsudok Súdneho dvora EÚ z 3. septembra 2026, sp. zn. C-606/24, ECLI:EU:C:2026:686 Súdny dvor EÚ | C-606/24 | ECLI:EU:C:2026:686 | 2026-09-03 | Rozsudok Právna veta: Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že: nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že ak vnútroštátny súd prejednáva spor týkajúci sa určitej oblasti, v rámci ktorého konštatuje, že existuje právna otázka, o ktorej ešte najvyšší súd nerozhodol, tento vnútroštátny súd je povinný prerušiť konanie, ktoré pred ním prebieha, a buď sa obrátiť na najvyšší súd, aby prijal predbežné rozhodnutie o tejto právnej otázke alebo v prípade, že túto otázku už vzniesol iný súd, počkať na rozhodnutie najvyššieho súdu. Zdroj: eurlex Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:EU:C:2026:686 ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora) z 3. septembra 2026 (*1) „Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ – Článok 47 Charty základných práv Európskej únie – Účinná súdna ochrana – Nezávislosť sudcov – Súd zriadený zákonom – Povinnosť vnútroštátnych súdov obrátiť sa na najvyšší súd s predbežnou právnou otázkou – Článok 267 ZFEÚ“ Vo veci C-606/24, ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Tribunalul Bucureşti (Vyšší súd Bukurešť, Rumunsko) z 12. septembra 2024 a doručený Súdnemu dvoru 17. septembra 2024, ktorý súvisí s konaním: XY a i. proti Ministerul Finanţelor, SÚDNY DVOR (štvrtá komora), v zložení: predseda štvrtej komory I. Jarukaitis, sudcovia M. Condinanzi (spravodajca), N. Jääskinen, R. Frendo a A. Kornezov, generálny advokát: R. Norkus, tajomník: A. Calot Escobar, so zreteľom na písomnú časť konania, so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili: – rumunská vláda, v zastúpení: E. Gane, R. Antonie a M. Chicu, splnomocnené zástupkyne, – Európska komisia, v zastúpení: F. Erlbacher, L. Nicolae a P.J.O. Van Nuffel, splnomocnení zástupcovia, po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 5. februára 2026, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 a článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ a článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“). 2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi viacerými fyzickými osobami a Ministerul Finanțelor (Ministerstvo financií, Rumunsko) vo veci opätovného výpočtu a vyplatenia ich platových nárokov ako zamestnancov platených z verejných prostriedkov. Právny rámec Civilný sporový poriadok 3 Legea nr. 134/2010 privind Codul de procedură civilă (zákon č. 134/2010, ktorým sa ustanovuje Civilný sporový poriadok) z 1. júla 2010 v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) obsahuje knihu II s názvom „Sporové konanie“, ktorá sa skladá zo štyroch hláv, pričom hlava III je nazvaná „Ustanovenia na zabezpečenie jednotnej judikatúry“. Táto hlava III obsahuje dve kapitoly, a to kapitolu I s názvom „Žaloba v právnom záujme“, ktorá sa skladá z článkov 514 až 518 tohto poriadku, a kapitolu II s názvom „Návrh na [Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší kasačný súd, Rumunsko)] na účely vyhlásenia predbežného rozhodnutia o právnych otázkach“, ktorá sa skladá z článkov 519 až 521 tohto poriadku. 4 Článok 519 Civilného sporového poriadku stanovuje: „Ak v priebehu konania súdny senát [Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší kasačný súd)], odvolacieho súdu alebo vyššieho súdu prejednávajúci vec v poslednom stupni, skonštatuje, že právna otázka, ktorej objasnenie je nevyhnutné na rozhodnutie vo veci samej, je nová, [Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší kasačný súd)] o nej ešte nerozhodol a zároveň nie je predmetom prebiehajúceho konania o opravnom prostriedku v záujme právneho poriadku, môže požiadať [Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší kasačný súd)] o vydanie rozhodnutia, ktorým sa uvedená právna otázka v zásade vyrieši.“ 5 Článok 520 tohto poriadku stanovuje: „(1) Ak sú splnené podmienky stanovené v článku 519, súdny senát vec postúpi [Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší kasačný súd)] v nadväznosti na kontradiktórne prejednanie, a to rozhodnutím, proti ktorému nemožno podať žiadny opravný prostriedok. Ak sa v rozhodnutí určí, že vec sa má postúpiť, v rámci postúpenia sa uvedú dôvody jeho prípustnosti podľa ustanovení článku 519, ako aj stanovisko súdneho senátu a účastníkov konania. (2) Rozhodnutím uvedeným v odseku 1 sa konanie preruší až do vydania predbežného rozhodnutia, ktorým sa daná právna otázka vyrieši. … (7) Po zložení senátu v súlade s odsekom 6 jeho predseda vymenuje sudcu, ktorý vypracuje správu o postúpenej právnej otázke. Sudca vymenovaný za spravodajcu nie je len z tohto dôvodu vylúčený z účasti na konaní. … (10) Správa sa poskytne účastníkom konania, ktorí môžu do 15 dní od jej poskytnutia predložiť písomné pripomienky k postúpenej právnej otázke, prostredníctvom svojho advokáta alebo prípadne svojho právneho poradcu. … (12) O postúpenej veci sa rozhodne bez predvolania účastníkov konania najneskôr do troch mesiacov odo dňa vydania rozhodnutia o postúpení veci a rozhodnutie prijmú najmenej dve tretiny sudcov v senáte. Hlasovania sa nemožno zdržať. …“ 6 Podľa článku 521 tohto poriadku: „(1) Senát, ktorý má právomoc rozhodovať o právnych otázkach, rozhoduje rozhodnutím, len pokiaľ ide o právnu otázku, ktorá mu bola predložená. … (3) Poskytnuté riešenia týkajúce sa právnych otázok sú záväzné odo dňa uverejnenia rozhodnutia v časti I ,Monitorul Oficial al României‘ a pre súd, ktorý o riešenie dotknutej právnej otázky požiadal, odo dňa vydania rozhodnutia. …“ OUG č. 62/2024 7 Ordonanța de urgență a Guvernului nr. 62/2024 privind unele măsuri pentru soluționarea proceselor privind salarizarea personalului plătit din fonduri publice, precum și a proceselor privind prestații de asigurări sociale (mimoriadne nariadenie vlády č. 62/2024 o niektorých opatreniach v oblasti rozhodovania v súdnych konaniach týkajúcich sa odmeňovania zamestnancov platených z verejných prostriedkov a v súdnych konaniach týkajúcich sa dávok sociálneho poistenia) z 13. júna 2024 („Monitorul Oficial al României“, časť I, č. 559 zo 14. júna 2024, ďalej len „OUG č. 62/2024“) nadobudlo platnosť 14. júna 2024. 8 Preambula k OUG č. 62/2024 stanovuje: „Vzhľadom na naliehavú potrebu zabezpečiť jednotnú a konzistentnú judikatúru – aby sa odstránili rozdiely v určovaní a vyplácaní platových nárokov zamestnancov platených z verejných prostriedkov – ktorá prináša výhody nielen z hľadiska rovného výkonu spravodlivosti a zaručenia rovnosti pred zákonom, ale aj z hľadiska sociálno-ekonomických vzťahov, vzhľadom na to, že spravodlivosť je kľúčovým faktorom sociálnej rovnováhy a stability v právnom štáte a že na úplné naplnenie tejto úlohy treba zjednotiť judikatúru a zabezpečiť stabilitu právnych vzťahov, a to aj v oblasti určovania platových nárokov zamestnancov platených z verejných prostriedkov, vzhľadom na ústavnú úlohu [Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší kasačný súd)] zakotvenú v článku 126 ods. 3 Ústavy Rumunska, ktorá spočíva v zabezpečovaní jednotného výkladu a uplatňovania práva všetkými súdmi, konštatujúc existenciu všeobecného javu, ktorý má tendenciu stať sa trvalým, spočívajúceho v nejednotnej judikatúre súdov rozhodujúcich v konaniach týkajúcich sa určovania a/alebo vyplácania platových nárokov alebo nárokov súvisiacich s odmeňovaním zamestnancov platených z verejných prostriedkov, ako aj v sporoch týkajúcich sa určovania a/alebo vyplácania dôchodkových nárokov a iných dávok sociálneho zabezpečenia týchto zamestnancov, vzhľadom na potrebu nájsť účinné procesné prostriedky na dosiahnutie cieľa jednotnej judikatúry v regulovanej oblasti bez toho, aby sa narušilo riadne fungovanie celého súdneho systému, vzhľadom na súčasnú podobu mechanizmu predbežného rozhodnutia o právnych otázkach a záväzný účinok tohto rozhodnutia vydaného [Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší kasačný súd)] v plnom súlade s jeho ústavnou povinnosťou zabezpečiť jednotné uplatňovanie a výklad práva všetkými rumunskými súdmi, vzhľadom na potrebu ľahko začleniť navrhované legislatívne riešenia do súčasného procesného a súdneho systému bez toho, aby to malo významný vplyv na pracovnú záťaž najvyššieho súdu, so zreteľom na skutočnosť, že je nevyhnutné dať prioritu zásade zaručenia jednotnej judikatúry – prejavu zásad výkonu spravodlivosti jednotným, nestranným a rovným spôsobom a všeobecnejšie rovnosti pred zákonom [–], vzhľadom na to, že navrhované legislatívne opatrenia môžu mať pozitívny vplyv na prácu súdov, keďže by v ranom štádiu zabezpečili objasnenie zložitých právnych otázok, keďže riešenia v týchto kategóriách súdnych sporov majú priamy a významný vplyv na konsolidovaný všeobecný rozpočet, ktorý je posilnený potrebou zabezpečiť rovnosť zaobchádzania z právneho hľadiska, čo je požiadavka potvrdená v judikatúre [Curtea Constituțională (Ústavný súd Rumunsko)] v súvislosti so zásadou rovnosti pred zákonom, vzhľadom na potrebu zabrániť uvedeným negatívnym dôsledkom a v prípade potreby im predchádzať, v súlade s článkom 115 ods. 4 rumunskej ústavy v znení neskorších predpisov, rumunská vláda prijíma toto mimoriadne nariadenie.“ 9 Článok 1 OUG č. 62/2024 stanovuje: „1. Toto mimoriadne nariadenie sa vzťahuje na konania týkajúce sa určovania a/alebo vyplácania platových nárokov alebo nárokov súvisiacich s odmeňovaním zamestnancov platených z verejných prostriedkov vrátane postupov týkajúcich sa povinnosti vydávať správne akty alebo zrušovania správnych aktov vydaných vo vzťahu k týmto zamestnancom a/alebo postupov týkajúcich sa pracovnoprávnych vzťahov týchto zamestnancov. 2. Toto mimoriadne nariadenie sa vzťahuje aj na konania týkajúce sa určovania a/alebo vyplácania dôchodkových nárokov vrátane tých, ktoré vyplývajú z aktualizácie/nového výpočtu/revízie dôchodkových nárokov a/alebo iných dávok sociálneho zabezpečenia zamestnancov uvedených v odseku 1. 3. Toto mimoriadne nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu a predmet konaní uvedených v odsekoch 1 a 2, postavenie účastníkov konania alebo súdnu príslušnosť na ich prejednanie.“ 10 Článok 2 OUG č. 62/2024 stanovuje: „1. Ak v priebehu konaní uvedených v článku 1 súdny senát prejednávajúci vec v prvom stupni alebo v odvolacom konaní overí a zistí, že [Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší kasačný súd)] ešte nerozhodol o právnej otázke, ktorej objasnenie je nevyhnutné na rozhodnutie vo veci samej, a táto právna otázka nie je ani predmetom prebiehajúceho konania o opravnom prostriedku v záujme právneho poriadku, požiada [Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší kasačný súd)] o vydanie rozhodnutia, ktorým sa uvedená právna otázka v zásade vyrieši. 2. Súd, ktorý vec postupuje, súčasne s oznámením rozhodnutia o postúpení veci [Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší kasačný súd)] takisto e-mailom zašle kópiu tohto rozhodnutia ostatným súdom príslušným na rozhodovanie v prvostupňovom alebo odvolacom konaní rovnakej povahy ako konanie, v ktorom bolo toto rozhodnutie formulované. Po doručení kópie rozhodnutia o postúpení veci predsedovia príslušných súdov prijmú opatrenia potrebné na informovanie sudcov príslušných senátov týchto súdov. 3. Podobné konania na týchto súdoch sa prerušia až do vydania predbežného rozhodnutia, ktorým sa táto právna otázka vyrieši. 4. Postúpené veci uvedené v odseku 1, ktoré majú rovnaký alebo úzko súvisiaci predmet, sa spoja. 5. O postúpených veciach uvedených v odseku 1 sa rozhodne prednostne, a to najneskôr do 60 dní odo dňa, keď bola vec postúpená [Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší kasačný súd)]. 6. Rozhodnutie musí byť odôvodnené v lehote najviac pätnástich dní od jeho vyhlásenia a uverejnené v ,Monitorul Oficial al României‘, časti I, najneskôr do piatich dní od jeho odôvodnenia.“ 11 Článok 3 OUG č. 62/2024 znie takto: „Ustanovenia článkov 1 a 2 sa vzťahujú aj na konania, ktoré už v deň nadobudnutia účinnosti tohto mimoriadneho nariadenia prebiehajú.“ 12 Podľa článku 4 OUG č. 62/2024: „Ustanovenia tohto mimoriadneho nariadenia sú doplnené ustanoveniami [Civilného sporového poriadku], opätovne uverejneného v znení neskorších zmien, ako aj ostatnými právnymi predpismi uplatniteľnými v tejto oblasti.“ Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka 13 Žalobou z 20. novembra 2023 podanou na Tribunalul București (Vyšší súd Bukurešť, Rumunsko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, sa XY a i. domáhajú, aby sa ministerstvu financií uložila povinnosť vyplatiť im z titulu zásady zákazu diskriminácie náhradu zodpovedajúcu rozdielu medzi skutočne vzniknutými platovými nárokmi a maximálnymi platovými nárokmi vyplácanými zamestnancom iných orgánov verejnej správy, ktorí vykonávajú podobné funkcie. 14 Predkladajúci vnútroštátny súd uvádza, že v priebehu konania nadobudlo účinnosť OUG č. 62/2024, ktoré sa uplatňuje aj na prebiehajúce konania vrátane sporu vo veci samej. 15 Na otázku Súdneho dvora predkladajúci vnútroštátny súd spresnil, že keby tento spor neprerušil s cieľom podať tento návrh na začatie prejudiciálneho konania, bol by povinný prerušiť ho na základe článku 2 ods. 3 OUG č. 62/2024, keďže tento spor sa týka právnych otázok, ktoré sú predmetom konaní v súčasnosti prebiehajúcich na Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší kasačný súd), a ktoré boli začaté na základe OUG č. 62/2024. 16 OUG č. 62/2024 totiž stanovuje, že ak súd zistí, že rozhodnutie vo veci, ktorá mu bola predložená, závisí od objasnenia právnej otázky, o ktorej Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší kasačný súd) ešte nerozhodol a ktorá nie je ani predmetom opravného prostriedku v právnom záujme, je povinný prerušiť konanie, ktoré pred ním prebieha, a predložiť Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší kasačný súd) návrh na predbežné rozhodnutie s cieľom dosiahnuť zásadné vyriešenie tejto právnej otázky. Podobné veci prejednávané na súdoch sa prerušia až do vydania predbežného rozhodnutia Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší kasačný súd). 17 Predkladajúci vnútroštátny súd sa pýta, či je takáto povinnosť v súlade s článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom ZEÚ v spojení s článkom 2 ZEÚ a článkom 47 Charty. 18 Po prvé tento súd uvádza, že článok 519 Civilného sporového poriadku už stanovuje možnosť súdu rozhodujúceho v poslednom stupni obrátiť sa na Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší kasačný súd) s cieľom vydať predbežné rozhodnutie, ktorým sa dosiahne zásadné vyriešenie právnej otázky. Táto možnosť však podlieha prísnym podmienkam prípustnosti týkajúcim sa najmä toho, že vyriešenie právnej otázky je nevyhnutné na vyriešenie sporu a že súd v návrhu uvedie pochybnosti odôvodňujúce postúpenie veci. 19 Naopak, nariadenie OUG č. 62/2024 mení túto možnosť na povinnosť pre každý rumunský súd, pokiaľ ide o určité kategórie vecí, ktoré sa v podstate týkajú odmeňovania zamestnancov vyplácaných z verejných prostriedkov a určitých dávok sociálneho zabezpečenia. 20 Záväzná povaha postupu, ktorý zavádza OUG č. 62/2024, tak zbavuje súd možnosti, aby na základe vlastnej úvahy posúdil právne riešenie otázky, ktorá mu bola predložená. 21 Po druhé predkladajúci vnútroštátny súd zastáva názor, že OUG č. 62/2024 je prejavom zásahu výkonnej moci do súdnej moci, a preto porušuje hodnotu právneho štátu a zásadu deľby moci. Konkrétne OUG č. 62/2024 nespresňuje dôvody, pre ktoré by sa povinnosť využiť toto konanie uplatňovala len na určité kategórie sporov a malo by za následok, že Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší kasačný súd) by sa priznalo postavenie špeciálneho súdu. 22 Podľa predkladajúceho vnútroštátneho súdu musí byť nezávislosť sudcu pri uplatňovaní práva zabezpečená výkonom sudcovskej funkcie v rámci systému súdov, ktorých právomoc je stanovená zákonom. Povinnosť podať na Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší kasačný súd) návrh na vydanie predbežného rozhodnutia porušuje zásadu nezávislosti sudcov, keďže jednak obmedzuje schopnosť príslušného súdu samostatne rozhodovať vo veciach, ktoré mu boli predložené, bez vonkajšieho zásahu, a jednak zavádza vzťah vnútornej podriadenosti medzi sudcami, čo je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora a viacerými dokumentmi Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva, nazývanej „Benátska komisia“. 23 Okrem toho predkladajúci vnútroštátny súd uvádza, že z preambuly OUG č. 62/2024 vyplýva, že zjednotenie judikatúry sledovanej týmto mimoriadnym nariadením je odôvodnené pozitívnymi účinkami, ktoré by mohlo mať na konsolidovaný všeobecný rozpočet a sociálno-ekonomickú stabilitu. Tento súd z toho vyvodzuje, že prijatie tohto nariadenia zodpovedá najmä cieľu zosúladiť súdne rozhodnutia s finančnými záujmami štátu. 24 Po tretie uvedený súd zastáva názor, že OUG č. 62/2024 ohrozuje spravodlivosť konania, keďže osoby podliehajúce súdnej právomoci by mohli predpokladať, že v dôsledku konania upraveného týmto nariadením budú spory rozhodované v prospech správnych orgánov. Okrem toho tento postup vytvoril precedens nadmernej centralizácie judikatúry a núteného zjednocovania výkladu práva v niektorých kategóriách sporov. Prerušenie veľkého počtu konaní by okrem toho mohlo ohroziť riadny výkon spravodlivosti a viesť k predĺženiu dĺžky konaní. 25 Po štvrté tento súd zastáva názor, že existencia rozdielov v judikatúre nemôže sama osebe odôvodniť prijatie takého postupu, keďže také rozdiely sú vlastné každému súdnemu systému a rumunský systém v každom prípade má k dispozícii dostatočné mechanizmy na zjednocovanie judikatúry. 26 Po piate predkladajúci vnútroštátny súd uvádza, že dotknuté konanie sa začalo prostredníctvom mimoriadneho nariadenia, hoci Curtea Constituțională (Ústavný súd) potvrdil výsledky referenda o zákaze vlády prijímať takéto nariadenia v oblasti organizácie súdnictva. Aj keď má takéto referendum len poradný charakter, vláda sa mala na základe povinnosti ústavnej lojality obmedziť na to, aby Parlamentu len navrhla prijatie takého normatívneho aktu. 27 Vzhľadom na predchádzajúce skutočnosti Tribunalul București (Vyšší súd Bukurešť) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku: „Má sa článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ (v spojení s článkom 2 ZEÚ a článkom 47 [Charty]) vykladať v tom zmysle, že zásada nezávislosti sudcov bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje povinnosť súdnych senátov, ktoré rozhodujú v konaniach týkajúcich sa určovania a/alebo vyplácania platových nárokov alebo nárokov súvisiacich s odmeňovaním zamestnancov platených z verejných prostriedkov, aby vo všetkých konaniach, v ktorých rozhodujú, požiadali Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší kasačný súd), aby vydal predbežné rozhodnutie o právnych otázkach, o ktorých ešte predtým nerozhodol najvyšší súdny orgán, čím sa znižuje možnosť sudcov rozhodujúcich v dotknutých konaniach rozhodnúť vec samostatne, a to výlučne z toho dôvodu, že nejednotná súdna prax môže mať negatívny vplyv na všeobecný konsolidovaný rozpočet a sociálno- ekonomickú stabilitu krajiny?“ Konanie pred Súdnym dvorom 28 V návrhu na začatie prejudiciálneho konania predkladajúci vnútroštátny súd navrhol, aby bola táto vec prejednaná v skrátenom konaní podľa článku 105 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Uznesením z 12. februára 2025, Ministerul Finanţelor (C-606/24, EU:C:2025:101), predseda Súdneho dvora zamietol túto žiadosť z dôvodu neexistencie mimoriadnych okolností, ktoré si uplatnenie tohto článku vyžaduje. 29 Podaním z 30. septembra 2025 Súdny dvor vyzval rumunskú vládu, aby predložila znenie článkov 514 až 521 Civilného sporového poriadku v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti vo veci samej. Táto vláda predložila požadované podklady. O právomoci Súdneho dvora 30 Rumunská vláda vyjadruje pochybnosti o právomoci Súdneho dvora vykladať v prejednávanej veci článok 47 Charty z dôvodu, že toto ustanovenie sa podľa nej na spor vo veci samej neuplatňuje. 31 V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenúť, že v rámci prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ môže Súdny dvor vykladať právo Únie iba v hraniciach právomocí, ktoré mu boli priznané (rozsudok zo 4. septembra 2025, AW T, C-225/22, EU:C:2025:649, bod 30 a citovaná judikatúra). 32 Pôsobnosť Charty je v súvislosti s konaním členských štátov vymedzená v jej článku 51 ods. 1, podľa ktorého sú ustanovenia Charty určené pre členské štáty výlučne vtedy, „ak vykonávajú právo Únie“ (rozsudok zo 4. septembra 2025, AW T, C-225/22, EU:C:2025:649, bod 31 a citovaná judikatúra). 33 Pokiaľ ide v prejednávanej veci konkrétne o článok 47 Charty, predkladajúci vnútroštátny súd neposkytol žiadnu informáciu o tom, že by sa spory vo veci samej týkali výkladu alebo uplatnenia pravidla práva Únie, vykonávaného na vnútroštátnej úrovni. 34 V súlade s článkom 51 ods. 1 Charty sa preto článok 47 Charty ako taký v tomto spore neuplatňuje. 35 Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ však ukladá všetkým členským štátom povinnosť stanoviť v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie účinnej súdnej ochrany najmä v zmysle článku 47 Charty, a preto sa musí tento posledný uvedený článok na účely výkladu článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ náležite zohľadniť (rozsudok zo 4. septembra 2025, AW T, C-225/22, EU:C:2025:649, bod 34 a citovaná judikatúra). 36 V druhom rade treba pripomenúť, že podľa článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ členské štáty ustanovia pre osoby podliehajúce súdnej právomoci v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie ich práva na účinnú súdnu ochranu. Členským štátom teda prináleží, aby vytvorili systém opravných prostriedkov a postupov zabezpečujúcich účinné súdne preskúmanie v týchto oblastiach (rozsudok zo 4. septembra 2025, AW T, C-225/22, EU:C:2025:649, bod 35 a citovaná judikatúra). 37 Pokiaľ ide o pôsobnosť článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ ratione materiae, uvedené ustanovenie sa týka „oblastí, na ktoré sa vzťahuje právo Únie“, bez ohľadu na to, či členské štáty uplatňujú toto právo (rozsudok zo 4. septembra 2025, AW T, C-225/22, EU:C:2025:649, bod 36 a citovaná judikatúra). 38 Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ sa má najmä uplatňovať na každý vnútroštátny orgán, ktorý môže ako súdny orgán rozhodovať o otázkach, ktoré sa týkajú výkladu alebo uplatňovania práva Únie, a teda patria do oblastí, na ktoré sa toto právo vzťahuje (rozsudok zo 4. septembra 2025, AW T, C-225/22, EU:C:2025:649, bod 37 a citovaná judikatúra). 39 Platí to pritom aj pre predkladajúci vnútroštátny súd, ktorý môže byť povolaný rozhodovať o otázkach týkajúcich sa uplatňovania alebo výkladu práva Únie a ako „súdny orgán“ v zmysle definovanom týmto právom patrí do rumunského systému opravných prostriedkov v „oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie“, v zmysle článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ, takže tento súd musí spĺňať požiadavky účinnej súdnej ochrany (rozsudok zo 4. septembra 2025, AW T, C-225/22, EU:C:2025:649, bod 38 a citovaná judikatúra). 40 V prejednávanej veci má preto Súdny dvor právomoc vykladať článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty. O prejudiciálnej otázke Úvodné poznámky 41 Svojou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd pýta Súdneho dvora nielen na výklad článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty, ale aj na výklad článku 2 ZEÚ. 42 Z odôvodnenia rozhodnutia predkladajúceho vnútroštátneho súdu však vyplýva, že tieto otázky sa v podstate týkajú výkladu zásady nezávislosti súdov, ktorá vyplýva z článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ. 43 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 19 ZEÚ, ktorý konkretizuje hodnotu právneho štátu uvedenú v článku 2 ZEÚ, zveruje vnútroštátnym súdom a Súdnemu dvoru úlohu zaručovať plné uplatňovanie práva Únie vo všetkých členských štátoch, ako aj súdnu ochranu práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci z tohto práva vyplývajú (rozsudok z 1. augusta 2025, Daka a i., C-422/23, C-455/23, C-459/23, C-486/23 a C-493/23, EU:C:2025:592, bod 63, ako aj citovaná judikatúra). 44 Za týchto podmienok sa výklad článku 2 ZEÚ nezdá byť nevyhnutný na zodpovedanie otázky položenej predkladajúcim vnútroštátnym súdom, ani na poskytnutie informácií potrebných na vyriešenie sporu, ktorý prejednáva. Odpoveď Súdneho dvora 45 Svojou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že ak vnútroštátny súd prejednáva spor týkajúci sa určitej oblasti, v rámci ktorého konštatuje, že existuje právna otázka, o ktorej ešte najvyšší súd nerozhodol, tento vnútroštátny súd je povinný prerušiť konanie, ktoré pred ním prebieha, a buď sa obrátiť na najvyšší súd, aby prijal predbežné rozhodnutie o tejto právnej otázke, alebo v prípade, že túto otázku už vzniesol iný súd, počkať na rozhodnutie najvyššieho súdu. 46 Na úvod treba pripomenúť, že hoci organizácia súdnictva v členských štátoch, najmä zriadenie, zloženie, právomoci a fungovanie vnútroštátnych súdov, patrí do právomoci týchto štátov, tieto štáty sú pri výkone tejto právomoci povinné plniť povinnosti, ktoré im vyplývajú z práva Únie, a najmä z článku 19 ZEÚ (rozsudok zo 4. septembra 2025, AW T, C-225/22, EU:C:2025:649, bod 44 a citovaná judikatúra). 47 Z toho vyplýva, že každé vnútroštátne opatrenie alebo prax, ktorých cieľom je zabrániť rozdielom v judikatúre alebo ich napraviť a zabezpečiť tak právnu istotu, musí byť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2024, Hann-Invest a i., C-554/21, C-622/21 a C-727/21, EU:C:2024:594, bod 48). 48 Podľa tohto článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ prináleží každému členskému štátu zabezpečiť, aby orgány, ktoré v zmysle práva Únie ako „súdne orgány“ môžu rozhodovať o otázkach týkajúcich sa uplatňovania alebo výkladu tohto práva, a z tohto dôvodu patria do jeho systému opravných prostriedkov, spĺňali požiadavky účinnej súdnej ochrany, vrátane požiadavky nezávislosti (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. septembra 2025, AW T, C-225/22, EU:C:2025:649, bod 47 a citovanú judikatúru). 49 V prvom rade treba v tejto súvislosti pripomenúť, že požiadavka nezávislosti súdov, ktorá je vnútornou súčasťou výkonu úlohy rozhodovať ako súd, patrí do podstaty práva na účinnú súdnu ochranu a základného práva na spravodlivý proces, ktoré majú zásadný význam ako záruka ochrany všetkých práv, ktoré jednotlivcom vyplývajú z práva Únie (rozsudok z 1. augusta 2025, Daka a i., C-422/23, C-455/23, C-459/23, C-486/23 a C-493/23, EU:C:2025:592, bod 74, ako aj citovaná judikatúra). 50 Uvedená požiadavka nezávislosti má dve hľadiská. Prvé, vonkajšie hľadisko, vyžaduje, aby dotknutý orgán vykonával svoje úlohy samostatne, nikomu hierarchicky nepodliehal, ani nebol nikomu podriadený a od nikoho neprijímal príkazy alebo inštrukcie, bez ohľadu na ich pôvod, čím je chránený pred vonkajšími zásahmi alebo tlakmi, ktoré by mohli ohroziť nezávislosť rozhodovania jeho členov a ovplyvniť ich rozhodnutia. Druhé, vnútorné hľadisko, sa pripája k pojmu „nestrannosť“ a týka sa rovnakého odstupu od účastníkov konania a ich jednotlivých záujmov vo vzťahu k predmetu sporu. Toto hľadisko vyžaduje rešpektovanie objektívnosti a neexistenciu akéhokoľvek záujmu na vyriešení sporu mimo striktného uplatnenia právneho predpisu (rozsudok z 1. augusta 2025, Daka a i., C-422/23, C-455/23, C-459/23, C-486/23 a C-493/23, EU:C:2025:592, bod 75, ako aj citovaná judikatúra). 51 V tejto súvislosti je dôležité, aby sudcovia boli chránení pred vonkajšími zásahmi alebo tlakmi, ktoré by mohli ohroziť ich nezávislosť. Pravidlá týkajúce sa postavenia sudcov a výkonu ich sudcovskej funkcie musia predovšetkým umožniť vylúčiť nielen akýkoľvek priamy vplyv vo forme pokynov, ale aj formy vplyvu, ktoré sú viac nepriame a ktoré by mohli ovplyvniť ich rozhodnutia, a tým vylúčiť absenciu dojmu nezávislosti týchto sudcov, ktorá by mohla narušiť dôveru, ktorú musí súdnictvo v demokratickej spoločnosti a v právnom štáte vzbudzovať u osôb podliehajúcich súdnej právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2024, Hann-Invest a i., C-554/21, C-622/21 a C-727/21, EU:C:2024:594, bod 53, ako aj citovanú judikatúru). 52 V druhom rade článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ tiež vyžaduje, aby osoby podliehajúce súdnej právomoci mali prístup k súdu „zriadenému zákonom“, pričom táto požiadavka je neoddeliteľná od záruk nezávislosti a nestrannosti sudcov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. augusta 2025, Daka a i., C-422/23, C-455/23, C-459/23, C-486/23 a C-493/23, EU:C:2025:592, bod 79, ako aj citovanú judikatúru). 53 Cieľom požiadavky, aby bol súd „zriadený zákonom“, je najmä zabrániť tomu, aby sa organizácia súdneho systému ponechala na voľnú úvahu výkonnej moci a zabezpečiť, aby sa určila zákonom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2024, Hann-Invest a i., C-554/21, C-622/21 a C-727/21, EU:C:2024:594, bod 56, ako aj citovanú judikatúru). 54 „Súd zriadený zákonom“ je charakterizovaný svojou súdnou úlohou, a to rozhodovať na základe právnych noriem a organizovaného konania o akejkoľvek otázke, ktorá patrí do jeho právomoci. Z tohto dôvodu musí spĺňať nielen požiadavky nezávislosti a nestrannosti svojich členov, ale aj záruky týkajúce sa konania pred ním (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2024, Hann-Invest a i., C-554/21, C-622/21 a C-727/21, EU:C:2024:594, bod 57, ako aj citovanú judikatúru). 55 V treťom rade zásada kontradiktórnosti, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou práva na spravodlivý proces a na účinnú súdnu ochranu, znamená, že účastníci konania sa môžu kontradiktórne vyjadriť ku všetkým skutkovým a právnym okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce pre výsledok konania (rozsudok z 11. júla 2024, Hann-Invest a i., C-554/21, C-622/21 a C-727/21, EU:C:2024:594, bod 58, ako aj citovaná judikatúra). 56 Predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu prináleží, aby uplatnil zásady pripomenuté v bodoch 46 až 55 tohto rozsudku, ale Súdny dvor mu môže v rámci súdnej spolupráce zavedenej článkom 267 ZFEÚ na základe skutočností uvedených v spise poskytnúť výklad práva Únie, ktorý môže byť užitočný na vyriešenie sporu, ktorý prejednáva (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. septembra 2025, AW T, C-225/22, EU:C:2025:649, bod 54 a citovanú judikatúru). 57 V prejednávanej veci treba po prvé uviesť, že predkladajúci vnútroštátny súd nespochybňuje vlastnú nezávislosť alebo nestrannosť, ani nezávislosť alebo nestrannosť Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší kasačný súd). Rovnako sa tento súd nepýta ani na súlad konania upraveného článkami 519 až 521 Civilného sporového poriadku s právom Únie. 58 Otázky predkladajúceho vnútroštátneho súdu sa týkajú výlučne konania zavedeného podľa OUG č. 62/2024, v tom zmysle, že podľa tohto nariadenia je súd, ktorý rozhoduje o právnej otázke, o ktorej ešte nerozhodol Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší kasačný súd), povinný prerušiť konanie, ktoré pred ním prebieha, a buď sa obrátiť na tento najvyšší súd s touto otázkou, alebo ak túto otázku už predložil iný súd, počkať na rozhodnutie tohto najvyššieho súdu. 59 Po druhé zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že hoci má konanie stanovené v OUG č. 62/2024 osobitnú povahu, patrí do rámca všeobecného konania stanoveného v článkoch 519 až 521 Civilného sporového poriadku. Ustanovenia týchto článkov sa uplatňujú na uvedené osobitné konanie, pokiaľ sa od nich pravidlá tohto konania neodchyľujú. 60 Zdá sa, že je to tak najmä v prípade podmienok prípustnosti žiadosti podanej na Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší kasačný súd). Týkajú sa okrem iného jednak samotnej existencie právnej otázky, o ktorej tento najvyšší súd ešte nerozhodol, a jednak nevyhnutnosti vyriešenia tejto otázky pre rozhodnutie sporu, ktorý prejednáva dotknutý súd. 61 Je nesporné, že na rozdiel od fakultatívneho konania stanoveného v článku 519 Civilného sporového poriadku, článok 2 ods. 1 OUG č. 62/2024 ukladá povinnosť obrátiť sa na Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší kasačný súd), ak dotknutý súd „overí a zistí“ existenciu právnej otázky, ktorej výklad je relevantný pre rozhodnutie sporu pred ním. 62 Táto povinnosť však nevyplýva zo samotnej abstraktnej existencie právnej otázky. Je úlohou dotknutého súdu, aby sám „overil“ a „zistil“ existenciu takejto právnej otázky a následne odôvodnil svoj návrh uvedením svojho posúdenia týkajúceho sa novosti tejto právnej otázky, ako aj dôvodov, pre ktoré je jej vyriešenie nevyhnutné pre rozhodnutie sporu pred ním. Tieto požiadavky vylučujú akúkoľvek automatickú súvislosť medzi existenciou právnej otázky a povinnosťou obrátiť sa na Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší kasačný súd). 63 Po tretie, ako uviedol aj generálny advokát v bode 43 návrhov, zdá sa, že Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší kasačný súd) je pri výkone svojich najvyšších sudcovských funkcií povolaný, aby v súlade s článkom 521 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktorý sa uplatňuje na základe článku 4 OUG č. 62/2024, rozhodol o otázke výkladu práva uplatniteľného na oblasť upravenú týmto nariadením, pričom uplatnenie takto vykladaného ustanovenia zostáva v právomoci súdu, ktorý sa obrátil na Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší kasačný súd). Rozhodnutie sporu pred týmto súdom tak zostáva výlučne v jeho právomoci. 64 Za týchto podmienok nemožno záväznú odpoveď, ktorú poskytol Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší kasačný súd) na právnu otázku identifikovanú dotknutým súdom, ktorý sám posudzuje jej relevantnosť pre rozhodnutie sporu, ktorý prejednáva, považovať za zásah do výkonu úlohy tohto súdu úplne nezávisle rozhodovať v spore, ktorý mu bol predložený, a to uplatnením právnej normy, ktorá je predmetom tejto otázky. 65 Po štvrté záväznosť podania návrhu na Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší kasačný súd) nespochybňuje toto posúdenie. Keď sú dodržané požiadavky vyplývajúce z článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ týkajúce sa nezávislosti, nestrannosti a povahy vopred zriadenej zákonom, toto ustanovenie totiž v zásade nebráni tomu, aby s cieľom zabezpečiť právnu istotu členský štát stanovil mechanizmy na zabezpečenie koherentnosti a zjednotenia judikatúry, a to najmä tým, že prizná najvyššiemu súdu výlučnú právomoc vopred odpovedať na každú novú právnu otázku v určitej oblasti položenú pred vnútroštátnym súdom, ktorej vyriešenie je nevyhnutné na rozhodnutie v spore pred ním. 66 Ako zdôrazňuje predkladajúci vnútroštátny súd, je nesporné, že riziko rozdielov v judikatúre je vlastné každému súdnemu systému. Prostriedky určené na zníženie tohto rizika s cieľom zabezpečiť účinnú súdnu ochranu a rovnosť zaobchádzania s osobami podliehajúcimi súdnej právomoci sa však môžu líšiť v závislosti od okolností, ktorých posúdenie patrí do právomoci členských štátov. 67 Okrem toho, ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 45 návrhov, obligatórne prerušenie konaní na súdoch nižšieho stupňa až do vyriešenia právnej otázky najvyššími súdmi je odôvodnené cieľom predísť tomu, aby súdy nižšieho stupňa prijali rozhodnutia, ktoré by mohli byť v rozpore s pripravovaným výkladom týchto najvyšších súdov týkajúcich sa tejto otázky. 68 V prejednávanej veci mal rumunský zákonodarca zavedením predmetného konania v úmysle práve zabrániť vzniku rozdielov v judikatúre v dotknutej oblasti. 69 Žiadna skutočnosť v spise predloženom Súdnemu dvoru však neumožňuje dospieť k záveru, že také konanie prekračuje hranice, v rámci ktorých môžu členské štáty vykonávať svoju právomoc v oblasti organizácie súdnictva, s výhradou požiadaviek pripomenutých v bode 47 tohto rozsudku. 70 Skutočnosť, že všeobecné konanie umožňujúce podanie návrhu na Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší kasačný súd) je už stanovené v článkoch 519 až 521 Civilného sporového poriadku, sama osebe nestačí na to, aby sa členskému štátu odňala možnosť zaviesť odchylné konanie prispôsobené špecifickým požiadavkám určitých kategórií sporov. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci rumunský zákonodarca v oblasti uvedenej v článku 1 OUG č. 62/2024 identifikoval špecifické riziko rozdielov v judikatúre, prináležalo mu, aby pri výkone svojej právomoci v oblasti organizácie súdnictva určil pravidlá vhodné na predchádzanie tomuto riziku. 71 Po piate predkladajúci vnútroštátny súd zastáva názor, že predbežný zásah Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší kasačný súd) predpokladá možnosť, aby súd, ktorému sa vec predložila, vykonal svoju právomoc a odníma osobám podliehajúcim súdnej právomoci ich súd vopred zriadený zákonom. 72 V tejto súvislosti treba v prvom rade uviesť, že zásah Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší kasačný súd) je obmedzený objektívnymi kritériami týkajúcimi sa najmä podmienok prípustnosti predchádzajúcej žiadosti stanovených v článku 519 Civilného sporového poriadku, uplatniteľného na dotknuté konanie na základe článku 4 OUG č. 62/2024. Zdá sa teda, že uplatniteľné vnútroštátne právo jasne a vopred vymedzuje príslušné právomoci vnútroštátnych súdov a Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší kasačný súd) v rámci tohto konania. Prvé menované súdy majú naďalej výlučnú právomoc uplatňovať právo a rozhodovať v spore, ktorý prejednávajú, zatiaľ čo druhý menovaný súd sa vyjadruje k abstraktnému výkladu právnej normy, ktorá je predmetom predbežnej otázky položenej dotknutým súdom. 73 Na rozdiel od situácie, o ktorú išlo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 11. júla 2024, Hann-Invest a i. (C-554/21, C-622/21 a C-727/21, EU:C:2024:594), dotknutý súd sa obrátil na Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší kasačný súd) predtým, ako prijal rozhodnutie, ktorým sa konanie pred ním ukončuje. To isté platí pre súdy, ktoré sú povinné prerušiť konania, ktoré prejednávajú, z dôvodu, že v rámci nich vznikla rovnaká právna otázka, akú už iný súd predložil Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší kasačný súd) na základe OUG č. 62/2024. 74 Zdá sa, že právo účastníkov konania byť vypočutý je takisto plne rešpektované. V súlade s článkom 520 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktorý je uplatniteľný na predmetné konanie na základe článku 4 OUG č. 62/2024, totiž dotknutý súd predloží vec Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší kasačný súd) uznesením prijatým po kontradiktórnom prejednaní. V tomto uznesení sa v prípade potreby uvedú dôvody na postúpenie veci z hľadiska článku 519 Civilného sporového poriadku, ako aj stanovisko súdneho senátu a účastníkov konania. Okrem toho článok 520 ods. 10 tohto poriadku stanovuje, že správa vypracovaná sudcom spravodajcom o predloženej právnej otázke sa oznámi účastníkom konania, ktorí môžu v lehote pätnástich dní od tohto oznámenia predložiť prostredníctvom advokáta alebo prípadne právneho poradcu svoje písomné pripomienky k tejto otázke. 75 Pokiaľ ide napokon o otázky predkladajúceho vnútroštátneho súdu týkajúce sa prípadných porušení zásady riadneho výkonu spravodlivosti, treba uviesť, že sa nezdá, že by predmetné konanie vo veci samej mohlo porušiť požiadavku rýchlosti konaní. Ako totiž uviedol generálny advokát v bode 44 návrhov, konanie stanovené v OUG č. 62/2024 môže zabrániť vzniku rozporuplnej judikatúry na samotných súdoch nižšieho stupňa, ktorej odstránenie prostredníctvom konania o riadnom opravnom prostriedku by si vyžadovalo značné lehoty. Zároveň treba uviesť, že Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší kasačný súd) má v súlade s článkom 2 ods. 5 OUG č. 62/2024 lehotu 60 dní na vydanie rozhodnutia, teda lehotu kratšiu, ako je lehota troch mesiacov stanovená v článku 520 ods. 12 Civilného sporového poriadku. 76 Po šieste v rozsahu, v akom sa predkladajúci vnútroštátny súd pýta na súlad OUG č. 62/2024 s rumunskou ústavou, stačí pripomenúť, že v rámci konania stanoveného v článku 267 ZFEÚ Súdny dvor nemá právomoc vykladať vnútroštátne právo, keďže táto úloha prináleží výlučne predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu (rozsudok z 26. októbra 2023, EDP – Energias de Portugal a i., C-331/21, EU:C:2023:812, bod 40, ako aj citovaná judikatúra). 77 A napokon po siedme treba spresniť, že konanie upravené v OUG č. 62/2024 je zlučiteľné s článkom 267 ZFEÚ len pod podmienkou, že neohrozí veľmi široké oprávnenie alebo prípadne dokonca povinnosť vnútroštátnych súdov obrátiť sa na Súdny dvor, pokiaľ sa domnievajú, že vo veci, ktorú prejednávajú, vznikli otázky súvisiace s výkladom alebo posúdením platnosti ustanovení práva Únie, o ktorých musia rozhodnúť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. februára 2026, Petličev, C-56/25, EU:C:2026:87, bod 34 a citovanú judikatúru), ani mieru voľnej úvahy, ktorá im je priznaná na účely určenia štádia konania, v ktorom je potrebné obrátiť sa na Súdny dvor s takýmto návrhom [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. mája 2023, BK a ZhP (Čiastočné prerušenie konania vo veci samej), C-176/22, EU:C:2023:416, bod 29, ako aj citovanú judikatúru]. 78 V prvom rade toto konanie nesmie mať za následok, aby sa všetkým ostatným vnútroštátnym súdom zabránilo, a to tak pred podaním návrhu na najvyšší súd, ako aj po rozhodnutí tohto súdu o právnej otázke, ktorá mu bola položená, vo výkone ich právomoci alebo plnení ich povinnosti obrátiť sa na Súdny dvor s prejudiciálnymi otázkami (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. júna 2010, Melki a Abdeli, C-188/10 a C-189/10, EU:C:2010:363, body 47 a 57). 79 Konkrétne, súd, ktorý nerozhoduje na poslednom stupni, musí mať možnosť obrátiť sa na Súdny dvor s otázkami, ktoré mu boli predložené, ak sa domnieva, že právne posúdenie súdom vyššieho stupňa by ho mohlo viesť k vyhláseniu rozhodnutia, ktorý je v rozpore s právom Únie. Vnútroštátny súd, ktorý má rozhodnúť v nadväznosti na predbežné rozhodnutie, ktoré vydal Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší kasačný súd) na základe OUG č. 62/2024, tak nemôže byť v súlade s vnútroštátnym procesným právom viazaný právnymi posúdeniami tohto súdu vyššieho stupňa, ak sa vzhľadom na výklad Súdneho dvora podľa článku 267 ZFEÚ, domnieva, že tieto posúdenia nie sú v súlade s právom Únie (pozri v tomto zmysle a rozsudok z 5. októbra 2010, Elčinov, C-173/09, EU:C:2010:581, body 27 a 32, ako aj citovanú judikatúru). 80 V druhom rade treba spresniť, že hoci zo spisu, ktorý má k dispozícii Súdny dvor, jasne nevyplýva, či je Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší kasačný súd) oprávnený prerušiť konanie, ktoré sa na ňom začalo na základe OUG č. 62/2024, s cieľom položiť Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku podľa článku 267 ZFEÚ, zásada výkladu vnútroštátneho práva v súlade s právom Únie ukladá vnútroštátnym súdom – s výhradou zákazu výkladu vnútroštátneho práva contra legem – zohľadniť vnútroštátne právo ako celok a uplatňovať výkladové metódy, ktoré toto právo uznáva, s cieľom zaručiť plnú účinnosť dotknutých ustanovení práva Únie, v prejednávanej veci článku 267 ZFEÚ, ako aj článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ, a dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným týmito ustanoveniami (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. októbra 2024, KUBERA, C-144/23, EU:C:2024:881, bod 51 a citovanú judikatúru). Konanie zavedené OUG č. 62/2024 sa preto musí s touto výhradou vykladať tak, že samotnému Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší kasačný súd) umožňuje prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky podľa článku 267 ZFEÚ. 81 Okrem toho z ustálenej judikatúry vyplýva, že v prípade preukázaného porušenia článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ zásada prednosti práva Únie vyžaduje, aby vnútroštátne súdy poverené uplatňovaním práva Únie v rámci svojich právomocí z vlastnej iniciatívy neuplatnili ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré porušujú požiadavky vyplývajúce z tohto článku 19 ods. 1 druhého pododseku, bez toho, aby museli žiadať alebo čakať na ich predchádzajúce zrušenie, odvolanie alebo späťvzatie prostredníctvom legislatívneho alebo akéhokoľvek iného ústavného postupu [pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. marca 2026, Rzecznik Praw Obywatelskich (Vylúčenie sudcu všeobecného súdu), C-521/21, EU:C:2026:242, bod 53 a citovanú judikatúru]. 82 Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba na prejudiciálnu otázku odpovedať tak, že článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že ak vnútroštátny súd prejednáva spor týkajúci sa určitej oblasti, v rámci ktorého konštatuje, že existuje právna otázka, o ktorej ešte najvyšší súd nerozhodol, tento vnútroštátny súd je povinný prerušiť konanie, ktoré pred ním prebieha, a buď sa obrátiť na najvyšší súd, aby prijal predbežné rozhodnutie o tejto právnej otázke alebo v prípade, že túto otázku už vzniesol iný súd, počkať na rozhodnutie najvyššieho súdu. O trovách 83 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto: Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že: nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že ak vnútroštátny súd prejednáva spor týkajúci sa určitej oblasti, v rámci ktorého konštatuje, že existuje právna otázka, o ktorej ešte najvyšší súd nerozhodol, tento vnútroštátny súd je povinný prerušiť konanie, ktoré pred ním prebieha, a buď sa obrátiť na najvyšší súd, aby prijal predbežné rozhodnutie o tejto právnej otázke alebo v prípade, že túto otázku už vzniesol iný súd, počkať na rozhodnutie najvyššieho súdu. Podpisy (*1) Jazyk konania: rumunčina.